Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. jún 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17C/157/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112231457
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Miskolczyová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7112231457.3

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou v právnej veci žalobcu: EOS
KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava IČO:35724803, zastúpeného advokátskou
kanceláriou Tomáš Kušnír, s. r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: I. J., L..
XX.XX.XXXX, J. L. X, T., X. M. K. K., X.Ň. Okresného D. T. W. za účasti vedľajšieho účastníka na
strane žalovaného: Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. legionárov 5, Prešov,

zastúpeného advokátom JUDr. Ambrózom Motykom, Nám. SNP 7, Stropkov, v konaní o zaplatenie
525,71 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov konania. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia,

vo výške 102,41 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.15.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie vo výške 525,71 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% zo sumy 518,33 eur od
20.12.2011 do zaplatenia. Taktiež žiadal priznať náhradu trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a
nasl. Zákona č. 40/1964 Zb. OZ zo dňa 19.12.2011 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a. s. a
žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca a žalovaný uzatvorili
dňa 16.7.2007 Zmluvu č. 447875727, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v
znení ich dodatkov (ďalej len VOP). Na základe uvedenej Zmluvy Slovenská sporiteľňa, a. s., poskytla
žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania

peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené
v zmluve a vo VOP. Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti o úvere podľa
§ 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom
na to, že žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy,
postupca odstúpil od Zmluvy a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu ku dňu
jej postúpenia predstavovala sumu 525,71 eur, ktorá pozostávala z istiny 518,33 eur, úroku z omeškania

7,38 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok., v ktorej postupca deklaruje, že
údaje, výška a špecifikácia jednotlivých pohľadávok sú generované bankovým systémom a predstavujú
aktuálny záväzok toho ktorého dlžníka ku dňu postúpenia pohľadávok. Žalovaný uznal vyššie uvedený
záväzok v Dohode o uznaní záväzku a zároveň uznal aj náklady inkasného konania, ktoré si žalobca v
tomto konaní neuplatňuje. Žalobca si uplatňuje zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 20.12.2011, t.j.
dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky, resp. po dni riadnej splatnosti úveru podľa

prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok. Pokiaľ ešte nenastala riadna splatnosť úveru navrhovateľsi uplatňuje úrok z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po dni doručenia Oznámenia a vyhlásení
mimoriadnejsplatnostiúverualebosplatnostiprvejneuhradenejsplátkypodľaDohodyouznanízáväzku.

Podaním doručeným súdu dňa 17.1.2013 oznámilo Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS svoj vstup
do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

K žalobe uviedol, že žalobca nepredložil dôkaz o tom, kedy od úverovej zmluvy právny predchodca
žalobcu skutočne odstúpil. Z podania žalobcu zo dňa 12.11.2012 označeného ako „pokus o zmier“

zase vyplýva, že pôvodný veriteľ SLSP, a.s. vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, avšak
neuviedol, ku ktorému dňu tak učinil. Žalobca opäť nepredložil dôkaz o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru pôvodným veriteľom. Keďže žalobca relevantne nepreukázal, akým spôsobom bol úverový
vzťah ukončený, jediným dôkazom je výstup z bankového systému označený ako „Príloha k zmluve
o postúpení pohľadávok zo dňa 19.12.2011“, odkiaľ vyplýva, že pohľadávka bola ku tomuto dňu v
omeškaní 1 296 dní. Z uvedeného je zrejmé, že úverový vzťah bol ukončený v máji 2008. SLSP, a.s.

ako banka je držiteľom „bankového povolenia“ podľa § 7 ods. 1 zákona o bankách, teda nemohla
postúpiť žalobcovi ako „nebanke“ tzv. živý úver, pretože bankové úvery môže poskytovať a spravovať
iba banka. Predmetom postúpenia teda už mohla byť (a aj bola) pohľadávka z ukončeného úverového
vzťahu. Napokon, aj sám žalobca vo formulárovej Dohode o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky
v splátkach zo dňa 17.5.2012 uvádza, že dlh je premlčaný. S poukazom na uvedené vedľajší účastník

vzniesol námietku premlčania celej pohľadávky žalobcu uplatňovanej žalobou, pretože žaloba bola súdu
doručená dňa 03. 12. 2012, teda po uplynutí premlčacej doby. Vedľajší účastník je v konaní
zásadne oprávnený na všetky úkony (s výnimkou dispozície s konaním a s jeho predmetom), na ktoré je
oprávnený hlavný účastník, a tieto úkony robí práve v prospech (a s účinkami pre) hlavného účastníka,
ktorého v spore podporuje. Uplatnenie obrany proti žalobe je procesným právom účastníka konania

(žalovaného) a rovnaké právo má v zmysle ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. aj vedľajší účastník, ktorý
počas konania vystupuje na jeho strane, na tom, že ide o procesné právo, nič nemení skutočnosť, že
pomocou obrany proti žalobe sa uplatňujú rovnako námietky vychádzajúce z hmotnoprávnej úpravy (ako
je aj námietka premlčania), keďže procesné právo uplatniť tieto námietky v konaní nemožno zamieňať
a s tým, či majú pôvod v hmotnom alebo len v procesnom práve. (Rozsudok Najvyššieho súdu ČR z

19. februára 2009, sp.zn. 25 Cdo 539/2008 a Rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo 7. júla 2005, sp.zn.
21 Cdo 2313/2004). K Dohode o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 17. 05.
2012 vedľajšíúčastníkuviedol,žetátodohodajekombinácioujednostrannýchadvojstrannýchprávnych
úkonov upravujúcich právne vzťahy, ktoré vyplývajú zo spotrebiteľskej zmluvy. Je to formulár, ktorý
vopred pripravil veriteľ pre dlžníka, ktorý nemá žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah. Tento

formulár obsahuje jednostranný právny úkon uznania zväzku a dvojstranné právne úkony pri dohode
o splátkach záväzku a dohode o uzatvorení rozhodcovskej doložky. Vzhľadom k predformulovanému
obsahu Dohody možno mať vážne pochybnosti o tom, že skutočný prejav vôle dlžníka zodpovedá jej
obsahu. V dohodách s niektorými dlžníkmi sa dokonca neuvádza ani výška splátky ako esenciálna
náležitosť dohody o splátkach. Prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania dlhu je sofistikovane „skryté“

do dohody o splátkach v bode 3, pričom by malo byť súčasťou uznania záväzku v bode 2 Dohody.
Rozhodcovská doložka v bode 4 Dohody je ako neprijateľná zmluvná podmienka v právnych vzťahoch
vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy postihnutá absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. ods. 5 písm. r/
OZ) a jej nulitné právne účinky v spotrebiteľských zmluvách už boli početne judikované Súdnym dvorom
EÚ, Ústavným súdom SR, Najvyšším súdom SR, ale aj súdmi nižších stupňov. Takto predformulovaná

Dohoda nemôže byť pre priemerného spotrebiteľa zrozumiteľná a určitá, pretože inštitúty uznania
záväzku, premlčania, prípadne rozhodcovskej doložky, ich právny význam a dôsledky sú pre väčšinu
spotrebiteľov neznámymi kategóriami. Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi
v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov
(ďalej ZOS), pretože pri uzatváraní dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a

žalobcom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa.
Citované ustanovenie je jedinou explicitnou definíciou dobrých mravov v našom právnom poriadku. Z
pohľadu súkromnoprávnej ochrany spotrebiteľa podpisom formulárovej Dohody si spotrebiteľ zhoršil
svoje zmluvné postavenie a uzatvorenie tejto Dohody privodilo spotrebiteľovi značnú ujmu, čo je v
rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 OZ. Vedľajší účastník taktiež namietal nedostatok vôle žalovaného pri

uzatváraní Dohody. Spotrebiteľ chcel splátky, avšak musel podpísať celý formulár, pričom ani len netušil
význam toho, čo podpisuje. Nemožno poskytnúť súdnu ochranu právu, ktoré je uplatňované po použití
nekalej obchodnej praktiky a je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ). Dohodou sa dodatočne
upravujú práva a povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy, preto je nutné považovať Dohodu za dodatok kpredbežne formulovanej štandardnej zmluve, teda k spotrebiteľskej zmluve, z ktorej žalobca odvodzuje
svoj právny nárok. Právny režim predbežne formulovanej štandardnej zmluvy definovaný v čl. 3 ods.
2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

teda nevyhnutne musí dopadať aj na Dohodu. Rovnako aj právny režim celej citovanej Smernice, z
ktorej je odvodený model spotrebiteľskej ochrany zakotvený v našom právnom poriadku. Dohoda, ako
právny úkon, je pre svoju nezrozumiteľnosť, neurčitosť, rozpor s dobrými mravmi a rozpor s kogentnými
ustanoveniami spotrebiteľského práva neplatná. Vzhľadom na uvedené vedľajší účastník žiadal žalobu
zamietnuť.

Súd v rámci prípravy pojednávania vykonal šetrenie za účelom zistenia pobytu žalovaného. Napriek
vykonanému šetreniu sa súdu nepodarilo zistiť pobyt žalovaného, preto mu bola v súlade s ustanovením
§ 29 ods. 2 O.s.p. ustanovená opatrovníčka na zastupovanie v tomto konaní, ktorá so vstupom
vedľajšieho účastníka i s jeho vyjadrením súhlasila a tiež vzniesla námietku premlčania uplatneného
nároku.

V zmysle § 115a ods. 2 O.s.p. v drobných sporoch nie je potrebné nariaďovať pojednávanie.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Keďže predmet tohto konania nepresahuje sumu 1000 eur, súd v súlade s ust. § 115a ods. 2, § 200ea
ods. 1 O.s.p. rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 17.6.2014.
Miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu od 11.6.2014, t.j. v súlade s
ust. § 156 ods. 3 O.s.p.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: Návrh na uzatvorenie
Zmluvy o Kreditnej karte zo 16.7.2007, Obchodné podmienky pre Kreditné karty, zmluvy o postúpení
pohľadávok č. 1627/2011/CE zo dňa 19.12.2011 a jej príloha, oznámenie o postúpení pohľadávky
Slovenskej sporiteľne z 27.12.2011, podací hárok z 24.1.2012, Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade

pohľadávky v splátkach zo 17.5.2012, pokus o zmier z 12.11.2012 a história účtu a zistil nasledovný
skutkový stav veci:

Slovenská sporiteľňa a žalovaný na návrh žalovaného uzatvorili dňa 16.7.2007 zmluvu o kreditnej
karte, žalovaný vyhlásil, že s oboznámil s obsahom Obchodných podmienok, Všeobecnými obchodnými

podmienkami a Sadzobníkom banky a zaviazal sa ich dodržiavať. Slovenská sporiteľňa, a. s., sa
zaviazala žalovanému poskytnúť peňažné prostriedky do úverového rámca 10.000 Sk. Podľa bodu 5.2
Obchodných podmienok pre Kreditné karty účtovné obdobie pre zúčtovanie transakcií trvá od prvého do
poslednéhodňakalendárnehomesiacakposlednémudňu kalendárnehomesiaca.bankavyhotovívýpis
všetkých transakcií uskutočnených hlavnou kartou a tiež všetkými dodatkovými kartami zúčtovaných na

ťarchu kartového účtu počas účtovného obdobia, za ktoré sa výpis vyhotovuje. Výpis bude obsahovať aj
sumu minimálnej splátky a lehotu jej splatnosti, číslo účtu, na ktorý je klient povinný zaplatiť pohľadávku
a výšku celkového úverového limitu.

Podľa histórie účtu žalovaný od 27.7.2007 do 14.2.2008 čerpal peňažné prostriedky, história končí

dátumom 31.2.2008.

Na základe zmluvy o postúpení zo dňa 19.12.2011 Slovenská sporiteľňa, a.s, ako postupca postúpila na
žalobcusvojupohľadávkuvočižalovanému,č.ú.447875727. Podľaprílohyzmluvyzostatokpohľadávky
činil 525,71 eur, z toho istina 518,33 eur a príslušenstvo 7,38 eur, počet dní omeškania (k k 15.11.2011)

1.296.

Účastníci konania dňa 17.5.2012 uzavreli Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach
vo forme predtlače, v ktorom v bode 2. žalovaný uznal záväzok, ktorý vznikol s pôvodným veriteľom:
Slovenská sporiteľňa, a.s., na základe zmluvy číslo/číslo zákazníka 447875727 a to vo výške 673,20

eur, ktorý pozostáva z istiny vo výške 518,33 eur, ostatného príslušenstva vo výške 7,38 eur a úrokov
z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 518,33 eur za dobu od 19.12.2011 do splatnosti poslednej
splátky podľa tejto dohody, t.j. do 31.1.2015. Podľa bodu 3.1 mal byť záväzok splatený v 33 splátkach
po 20 eur k 31. dňu v mesiaci, od 31.5.2012 do 31.1.2015. Ďalej bolo v predtlači v bode 3.4 tretiaveta uvedené, že dlžník sa zaväzuje k úhrade príslušenstva pohľadávky a vyhlasuje že má vedomosť o
premlčaní dlhu a jeho následkoch. V bode 4. Je uvedená aj rozhodcovská doložka.

Právny zástupca žalobcu dňa 12.11.2012 písomne vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy, no
žalovaný svoj dlh doposiaľ neuhradil.

Podľa § 708 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná

forma.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na
platbu, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase

uzavretia zmluvy (ďalej len citovaný zákon), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania
spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu
spotrebiteľa.

Podľa ust. § 2 písm. a) cit. zákona na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa ust. § 2 písm. b) cit. zákona na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere

zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ust. § 3 ods. 1 cit. zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; (§ 2 ods. 2 Obchodného zákonníka) v závislosti od formy

poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (odkaz na pozn. - § 2 zákona
č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov)

Podľa ust. § 3 ods. 2 cit. zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský
úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa us. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ust. § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej

príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.Podľa § 101 cit. zákona pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh
(§ 565 ), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti
nesplnenej splátky.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčaní dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo
dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo;
ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
Podľa § 110 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnaká premlčacia doba platí aj pre jednotlivé splátky, na
ktoré bolo plnenie v rozhodnutí alebo v uznaní práva rozložené; premlčacia doba sa pri jednotlivých

splátkach začína odo dňa ich zročnosti. Ak sa nesplnením niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§
565 ), začne plynúť desaťročná premlčacia doba od zročnosti
nesplnenej splátky.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami
sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a

zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ,
ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie
zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne
a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 516 ods. 1 Občianskeho zákonníka účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a
povinnosti.

Podľa § 521 Občianskeho zákonníka ak dôjde k dohode o tom, že sa už splatný dlh bude plniť v
splátkach, a ak veriteľ chce, aby dlžník v splátkach plnil aj úroky z omeškania, musí sa to výslovne

dohodnúť.

Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore
s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä
konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo

vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. nekalé obchodné praktiky sú zakázané.

Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného

člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci
skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom
podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je

zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie
o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník

Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru
súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim
spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z
27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo
Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades,

José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná
ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť
neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je
podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný
čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť

zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať
nečestným zmluvným podmienkam.Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje

uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky
alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky
vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,
prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti

s postupmi stanovenými v článku 7 (2).

Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.

Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili
súvislemu uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany

predajcov alebo dodávateľov.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že Slovenská sporiteľňa a.s. a žalovaný uzatvorili dňa
10.7.2007 Zmluvu o kreditnej karte, na základe ktorej Slovenská sporiteľňa, a. s. poskytla žalovanému
úver, ktorý mal byť splácaný podľa výpisu transakcií. Žalovaný k 19.12.2011, kedy pôvodný veriteľ

postúpilsvojupohľadávkuvočižalovanémuzpredmetnejzmluvy,dlhoval525,71eur,ztohoistina518,33
eur a príslušenstvo 7,38 eur. Podľa prílohy zmluvy o postúpení pohľadávok bol počet dní omeškania
1.296, čo je viac ako tri roky. Účastníci konania dňa 17.5.2012 uzavreli ohľadne predmetnej pohľadávky
Dohodu o uzavretí splátkového kalendára.

Nakoľko vedľajší účastník aj opatrovníčka žalovaného vzniesli námietku premlčania a podľa § 5b zákona
o ochrane spotrebiteľa v platnom znení orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada
aj bez návrhu na premlčanie, súd sa preskúmal, či uplatnený nárok žalobcu nie je premlčaný. Predmetná
zmluva o kreditnej karte je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Podľa ust. § 3 ods. 1 a 2 zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá

poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Spotrebiteľskouzmluvou(čoješiršípojemakozmluvaospotrebiteľskomúvere)podľasúčasnejdefinície
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa OZ
dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Aj keď v čase uzavretia zmluvy bola definícia spotrebiteľských zmlúv v OZ v znení, že sú
nimi kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a
zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ,

ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie
zmluvy. Súd je v danom prípade toho názoru, že uvedená zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania
je typickou spotrebiteľskou zmluvou vzhľadom na právnu povahu účastníkov konania, kde žalovaná
vystupuje ako spotrebiteľ vo vzťahu ku službe t. j. úveru, ktorý využíva na uspokojovanie svojichosobnýchpotrieb,ažalobcavystupujeakopodnikateľposkytujúciuvedenúslužbu,tedavzmyslezákona
č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Aj keď podrobnejšia právna úprava spotrebiteľských zmlúv
bola uvedená do Občianskeho zákonníka až úpravou účinnou od 1.4.2004 (zákonom č. 150/2004 Z.

z.) a to so spätnou účinnosťou na spotrebiteľské vzťahy skôr uzatvorené (čo vyplýva z ust. § 879f OZ),
jej cieľom bolo zabezpečiť harmonizáciu slovenského zmluvného práva s Európskym spotrebiteľským
právom resp. s aquis communautaire dosiahnutého v tejto oblasti, a to hlavne z dôvodu zosúladenia s
nepriamymi účinkami Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o neprimeraných podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné

pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Súd dospel k
záveru, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy vzhľadom na jej predmet
a povahu a bez ohľadu na určenie typov zmlúv, ktoré podľa § 52 Obč. zák. v znení zák. č.150/2004
Z.z. majú povahu spotrebiteľských zmlúv, ktoré vymedzenie nebolo v súlade s nepriamymi účinkami
smerníc európskeho spoločenstva týkajúce sa spotrebiteľských vzťahov, pričom až následnou zmenou
ust. § 52 Obč. zák., že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, účinnou od 1.1.2008, došlo v súlade s nadnárodnou právnou
úpravou k vymedzeniu spotrebiteľských zmlúv bez ohľadu na právnu formu, ak sa uzatvárajú medzi
dodávateľom a spotrebiteľom. Z ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva jednoznačne záver
o tom, že práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy sa nemôžu odchýliť od Občianskeho
zákonníka v neprospech spotrebiteľa, pričom 4-ročná premlčacia lehota podľa Obchodného zákonníka

je v danom prípade pre žalovaného - spotrebiteľa v neprospech oproti všeobecnej premlčacej lehoty
podľa Občianskeho zákonníka ako aj fakt, že Obchodný zákonník v ust. § 323 ods. 1 na rozdiel od
§ 558 Občianskeho zákonníka pre platnosť uznania premlčaného dlhu nevyžaduje vedomosť dlžníka
o premlčaní). Aj vzhľadom na to bol novelou č. 102/2014 Z.z., účinnou od 13.6.2014, § 52 ods. 2
OZ doplnený vetou: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne

použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“
Na vzťahy založené spotrebiteľskou zmluvou sú normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy
úveru) použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave
spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Medzi
troma zákonmi prichádzajúcimi tu do úvahy (1. ZoSÚ, 2. OZ a 3. Obch.Z) tak panuje ten pomer, že

primárne sa použije predpis špeciálny (ZoSÚ) a ak tento určitú otázku neupravuje, resp. tak nečiní úplne,
nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle a na jej základe OZ nielen ako
doplnková právna úprava, ale aj ako korektív pre prípadné ďalšie použitie noriem práva obchodného
(čo v praxi znamená, že Obch.Z sa môže uplatniť len tam, kde nenarazí na obmedzenia v Občianskom
zákonníku a vo vykonávacích predpisoch k nemu.

Vedľajší účastník taktiež poukazoval na neplatnosť dohody účastníkov o uznaní predmetného dlhu.
Ustanovenia upravujúce vzťahy spotrebiteľského charakteru je potrebné aplikovať aj na právne úkony,
ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na dohodu o splátkach a uznaní
dlhu. Súdu je z úradnej činnosti známe, že žalobca skupuje veľké množstvo často už premlčaných

pohľadávok, ktoré potom uplatňuje na súde. Takáto samotná kúpa nezákonná nie je, spoločným
menovateľom je to, že ide o pohľadávky voči fyzickým osobám. Súd sa ešte nestretol s uplatnením
pohľadávky voči právnickej osobe, pričom kúpa takejto pohľadávky z dôvodu, že u právnickej osoby
možno predpokladať odborný aparát (s vedomosťou o následkoch premlčania) asi tak zaujímavá nie
je. Z množstva obdobných konaní vedených na tunajšom súde na základe návrhu žalobcu je súdu

známe, že osoby konajúce v mene žalobcu sa bez podnetu dlžníkov dostavia do miesta ich bydliska a
dlžníkovi predložia vopred pripravenú listinu na podpis s odôvodnením potreby jej podpísania, aby sa
vyhli súdnemu konaniu a exekučnému konaniu. O tom, že vlastne okrem dohody o splátkach podpisujú
aj uznanie premlčaného dlhu oboznámení nie sú. Uznanie dlhu ako inštitút zabezpečenia záväzku je
inštitútom legálnym a zákonom aprobovaným. Ide o jednostranný úkon, ktorý tento charakter nestráca

ani keď je súčasťou iného dvojstranného úkonu. V prejednávanej veci však ide predovšetkým o otázku
akým spôsobom tento úkon dlžníka - spotrebiteľa vznikol. Ak by vznikol zo slobodnej vôle spotrebiteľa
(napr. aj z dôvodu aby spotrebiteľ nebol vedený ako neplatič a mohol sa uchádzať o iný úver), tak napriek
jeho nevýhodnosti pre spotrebiteľa by súd voči jeho platnosti namietať nemohol. V tomto prípade to bol
však práve žalobca (zjavne práva znalý s vyškolenými pracovníkmi), ktorý pod zámienkou výhodnosti

podpísania splátkového kalendára ako listiny, ktorá ma dlžníka uchrániť pred problémami so súdom
a exekúciou, podpísať ním vopred pripravený formulár, kde okrem dvojstranného právneho úkonu vo
forme dohody o splátkach, ktorý dlžníkom zvyčajne prezentuje, vložil aj pre ňu zjavne nevýhodný
jednostranný úkon uznania záväzku, ktorý dlžníkom na rozdiel od dohody o splátkach už výslovneneinterpretoval (žalobca netvrdil opak) a tiež rozhodcovskú doložku. V uvedených súvislostiach, tak
dlžník podpísaním dohody nič nezískal ale naopak, naoko „vlastným“ úkonom si z vôle žalobcu svoje
postavenie podstatne zhoršil. Aj z ďalších právnych súvislostí vyplýva, že dohoda o splátkach nebola

zo strany žalobcu žiadnym dobrodením (keďže žalobca iba odložil podanie žaloby po uznaní záväzku v
snahe predísť možnej námietke premlčania (keďže žalobu včas nepodal), ale naopak žalobca napriek
vedomosti účinkov, ktoré sa snažil dosiahnuť v podobe obnoviteľnosti nároku neposkytol žalovanému
žiadny benefit (napr. v podobe odpustenia úrokov z omeškania, a pod.). Na úroky z omeškania za
omeškanie od účinnosti dohody podľa § 521 OZ do splatnosti jednotlivých splátok má veriteľ voči

dlžníkovi nárok iba vtedy, ak je to medzi veriteľom a dlžníkom výslovne dohodnuté) tým, že v čl. 2 svojho
formulára uviedol, že dlžník sa zaväzuje k úhrade príslušenstva pohľadávky a narastajúcich úrokov z
omeškania počas splácania. Súd dáva do pozornosti aj skutočnosť, že vyhlásenie dlžníka o vedomosti
o premlčaní dlhu a jeho následkoch nebolo súčasťou čl. 2 o uznaní záväzku, ale čl. 3 o forme splatenia
záväzku. V prejednávanej veci tak nejde zo strany žalobcu o aplikáciu právnej normy spôsobom mu
prinášajúcim výhodu právnou normou predpokladaným spôsobom, ale o ľstivé zneužitie neznalosti

dlžníkov a ich strachu pred prípadným súdnym a exekučným konaním. Právny úkon sa prieči dobrým
mravom, pokiaľ nerešpektuje niektorú zo súhrnu spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v
historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú rešpektované
rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Podľa názoru súdu postup žalobcu
v prejednávanej veci je jednoznačne nekalou obchodnou praktikou a ako taký je hrubo rozporný s

dobrými mravmi. Tu súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobca Dohodou o uznaní záväzku a
úhradepohľadávkyvsplátkach žalovanémuajinýúkonnežten,ktorýbolvdanomokamihuvosférejeho
záujmu, keď žalovaný sa súčasne jedným a tým istým podpisom na predmetnej listine podpísal aj pod tú
časť predtlače listiny, ktorá sa týkala uznania záväzku i rozhodcovskej doložky. Teda, ak chcel žalovaný
získať povolenie splátok, čo bolo jeho jedinou pohnútkou k podpísaniu uvedenej dohody, nemal na výber

a musel podpísať predloženú predtlač listiny, ktorá v sebe obsahovala aj náležitosti iného (v prípade
uznania záväzku dokonca jednostranného) právneho úkonu. V tomto prípade sa tak dá usudzovať na
nedostatok vôle konajúcej osoby - spotrebiteľa - k ďalším právnym úkonom okrem dohody o uzavretí
splátkového kalendára, pričom v dôsledku nemožnosti akejkoľvek zmeny predtlače predloženej listiny
konal neuvážene a nevedome aj s účinkami smerom k vykonaniu sekundárneho právneho úkonu, s

čím dodávateľ už vopred kalkuloval, čo možno kvalifikovať aj ako nekalá praktiku, ktorá v zmysle vyššie
citovaných ust. Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 ako aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka nemôže požívať právnu ochranu. S poukazom na uvedené sa súdu javí takýto právny úkon
spotrebiteľa - žalovaného ako neplatný s poukazom na ust. § 3 a 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Správanie žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového

kalendára a uznaní záväzku, súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné
znaky tohto inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa ako aj potencionálne
riziko, že takéto konanie podstatne narušuje alebo môže narušiť ekonomické správanie priemerného
spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresované
alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu nasvedčuje tomu, že zo strany žalobcu došlo k
porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a
starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi
zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho
oblasti činnosti. Z tohto hľadiska je táto dohoda ako nekalá obchodná praktika neplatná.

Vzhľadom na vyššie uvedené na daný prípad súd aplikoval všeobecnú trojročnú premlčaciu lehotu podľa
§ 101 Občianskeho zákonníka a tá podľa samotnej prílohy zmluvy o postúpení predmetnej pohľadávky,
kde je k 15.11.2011 uvedených 1296 dní omeškania, už uplynula. Podľa histórie účtu úverový vzťah
bol ukončený 31.8.2008. Napokon aj v samotnej dohode o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v

splátkach zo dňa 17.5.2012 sa v bode 3.4 uvádza premlčanie dlhu. Súd na premlčanie nároku musel
prihliadnuť a nemohol žalobcovi premlčané právo na zaplatenie istiny s príslušenstvom (ako vedľajším
záväzkom, ktorý čo do svojho trvania závisí od trvania hlavného záväzku) priznať a žalobu v celom
rozsahu zamietol.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.Podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh
spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle vyššie citovaných ust. § 142 ods.1 a § 151 ods.
1 veta prvá O.s.p. Žalovaný ako úspešný účastník by v konaní mal právo na náhradu trov konania,
ktoré mu v konaní vznikli v súvislosti s účelným uplatňovaním alebo bránením práva proti žalobcovi.
Žalovaný však nežiadal rozhodnúť o povinnosti nahradiť mu trovy konania, preto súd o jeho trovách
nerozhodoval. Náhradu trov konania si uplatnil vedľajší účastník, ktorý vstúpil do konania na strane

úspešného žalovaného, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania. Tie pozostávajú z trov právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka za 4 úkony právnej služby v roku 2012 podľa § 10 ods. 1, § 11 ods.
1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, vyjadrenie k žalobe zo dňa 13.8.2013),
t.j. 2 x 34,86 eur + režijný paušál 4 x 7,81 eur + 20 % DPH, spolu 102,41 eur. Úkony ním vykonané
boli v záujme ochrany žalovaného, sledovali procesnú ochranu proti tvrdenému nároku, boli v príčinnej

súvislosti s jeho procesným postojom, teda ich súd posúdil ako účelné.

O povinnosti neúspešného žalobcu zaplatiť prisúdenú náhradu trov konania na účet právneho zástupcu
vedľajšieho účastníka bolo rozhodnuté podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. Jeho č.účtu je XXXXXXXXXX/
XXXX, E.: XXXXXXXX.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní
odo dňa doručenia rozhodnutia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).