Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. február 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/304/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7106221334
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7106221334.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu Spoločenstva vlastníkov bytov KROSNO - KOŠICE
so sídlom v Košiciach, Krosnianska č. 13, IČO: 35 508 833, zastúpeného JUDr. Slávkou Kováčovou,
advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanej Gabriele
Richnavskej - FLORAUT s miestom podnikania Kysak č. 217, IČO: 17 250 561, o zaplatenie 1.541,- eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 31.03.2011 č.k.
24C/23/2007-89, jednohlasne t a k t o

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r
a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi titulom nájomného
sumu 995,82 eur spolu s úrokom z omeškania vyčísleným za konkrétne vymedzené obdobia s tým, že
tieto je povinná zaplatiť v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Zároveň žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi titulom zmluvnej pokuty sumu 595,50 eur v lehote do 15 dní
od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovanú zaviazal nahradiť žalobcovi
trovy konania v sume 245,80 eur, ktoré má táto zaplatiť k rukám právnej zástupkyne žalobcu v lehote
do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcu zaviazal doplatiť súdny poplatok za rozšírený návrh vo
výške 38,70 eur na účet Okresného súdu Košice I v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Týmto rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie nájomného v sume
30.000,- Sk, ako aj zmluvnej pokuty v sume 16.425,- Sk.

Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že dňa 01.04.1996 účastníci uzavreli v písomnej forme zmluvu o nájme priestorov bývalej
kočikárne nachádzajúcej sa na prízemí obytného domu v Košiciach na Krosnianskej ul. č. 13 a to
za účelom prevádzkovania podnikateľskej činnosti žalovanej. Súd prvého stupňa konštatoval, že hoci
účastníci konania nazvali predmetnú zmluvu ako zmluvu o nájme nebytových priestorov, súd ju po
právnej stránke posúdil v zmysle všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o nájme, t.j. podľa
§ 663 OZ. Mal totiž za nepochybné, že prenajatý priestor tvoril aj v čase vzniku právneho vzťahu medzi
účastníkmi spoločné zariadenie bytového domu, keďže išlo o priestory bývalej kočikárne. Nárok žalobcu
považoval za dôvodný aj s poukazom na skutočnosť, že žalovaná ho v konaní ani nespochybňovala.

S poukazom na to, že žalovaná sa v konaní bránila tým, že prenajaté priestory nemohla riadne užívať pre
správanie sa žalobcu a z tohto dôvodu si uplatnila aj právo na odpustenie nájomného, ako aj vzhľadom
na skutočnosť, že do prenajatých priestorov investovala finančné prostriedky, čím tieto zhodnotila, čo
žiadala započítať oproti nároku žalobcu, posúdil súd prvého stupňa túto ako obranu, vzhľadom k tomu, že
nárok neprevýšil výšku uplatňovanej žaloby. Keďže žalobca vzniesol vo vzťahu k uplatneným nárokom

žalovanej námietku premlčania, súd prvého stupňa sa vyporiadaval s jej dôvodnosťou a dospel k záveru,
že tak nárok na odpustenie nájomného, ako aj nárok na úhradu investícii vykonaných žalovanou ako
nájomkyňou v prenajatých priestoroch je premlčaný.

Vzhľadom k tomu, že žalovaná sa s úhradou nájomného dostala do omeškania, priznal žalobcovi v
súlade s ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 Nariadenie vlády SR č. 87/1995
Z.z. aj úrok z omeškania.

Ohľadne nároku na uplatnenú zmluvnú pokutu súd prvého stupňa uviedol, že z obsahu nájomnej zmluvy
zistil, že v článku IV bod 3 si účastníci dohodli pre prípad omeškania s úhradou splatného nájomného
zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % z nezaplatenej čiastky za každý deň omeškania. S poukazom na ust. §
554 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že zmluva dohodnutá medzi účastníkmi týkajúca
sa zmluvnej pokuty je platná, keďže bola uzavretá v zákonom predpísanej písomnej forme a obsahuje
všetky zákonnom predpísané náležitosti. Keďže mal za to, že porušenie povinnosti žalovanej, ktorá sa
dostala do omeškania s úhradou istiny žalobcu bolo preukázané, považoval súd aj nárok žalobcu na
zaplatenie zmluvnej pokuty za dôvodný. V súlade s ust. § 545a Občianskeho zákonníka posudzoval
však jej primeranosť a v tomto smere konštatoval, že táto predstavuje 182,5 % ročne z uplatnenej istiny,
čo považoval za neprimerané hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti. Na základe toho využil
možnosť moderačného práva a uplatnenú zmluvnú pokutu priznal v sume zníženej na polovicu, teda
v sume 595,50 eur.

Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 142 ods. 2 O.s.p., keď uzavrel, že z porovnania
vzájomného úspechu a neúspechu vyvodil, že žalobca má v konečnom dôsledku nárok na náhradu trov
konania vo výške 45,60 %.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok zmeniť v zamietavom
výroku, ohľadne časti zmluvnej pokuty a jeho nároku v tejto časti v celom rozsahu vyhovieť. Mal za to, že
rozhodnutie v tejto časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedol, že súd
vychádzal z ust. § 545a Občianskeho zákonníka, kde posúdil primeranosť dohodnutej zmluvnej pokuty
a usúdil, že táto nie je primeraná hodnote a významu zabezpečovacej povinnosti. Je toho názoru, že
v tejto časti súd nesprávne zhodnotil všetky okolnosti a mal vychádzať dôsledne z úpravy § 544 a 545
Občianskeho zákonníka a zmluvnú pokutu žalobcovi priznať v požadovanej výške. Poukázal na to, že
táto bola medzi účastníkmi riadne dohodnutá a vzhľadom na to, že žalobca bol úspešný v nárokoch
na zaplatenie nájomného, teda istiny, je toho názoru, že mu patrí aj plný nárok na zmluvnú pokutu v
dohodnutej výške. Má za to, že s poukazom na nesprávne rozhodnutie v tejto časti je nesprávny aj na
neho nadväzujúci výrok o trovách konania.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom zamietavom výroku, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Súd prvého stupňa založil zamietavý výrok ohľadne nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty na
nesprávnom právnom posúdení a v dôsledku toho v tejto časti aj nesprávne rozhodol. Nesprávnym
právnym posúdením v tomto prípade je aplikácia nesprávneho ustanovenia právneho predpisu na
predmet konania.

Z dôvodov prvostupňového rozsudku týkajúcich sa uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty
vyplýva, že túto súd prvého stupňa považoval za dôvodnú, aplikoval však svoje moderačné právo na
základe ust. § 545a Občianskeho zákonníka.

Podľa tohto ustanovenia neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na
hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody
spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku
škody, ktorá porušením povinnosti vznikla a na to o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej
škody.

Citované ustanovenie bolo do Občianskeho zákonníka doplnené novelou č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou
od 01.01.2008.

Podľa ust. § 879j OZ, ktorým boli upravené prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 01.01.2008
ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 01.01.2008, vznik týchto
právnych vzťahov ako aj nároky z nich vzniknuté pred 01.01.2008 sa však posudzuje podľa doterajších
predpisov.

Z obsahu spisu vyplýva, že nárok na zmluvnú pokutu bol súdom prvého stupňa priznaný na základe
porušenia zmluvnej povinnosti žalovanej platiť nájomné z nájomného vzťahu, ktorý vznikol dňa
01.04.1996 a ktorý skončil dňa 30.06.2006. Z uvedeného je zrejmé, že k ukončeniu nájomného
vzťahu, z ktorého je odvodená zmluvná pokuta, došlo ešte pred 01.01.2008, kedy vstúpilo do účinnosti
novelizované ust. § 545a Občianskeho zákonníka, ktoré umožňuje súdu aplikovať moderačné právo
na zmluvnú pokutu. Odvolací súd má teda za to, že v danom prípade ide o nárok, ktorý vznikol pred
01.01.2008 a preto sa musí posudzovať podľa doterajších predpisov a teda právneho stavu, ktorý súdu
v občianskoprávnom vzťahu neumožňoval realizovať moderačné právo pri posudzovaní výšky zmluvnej
pokuty.

Súd prvého stupňa teda v tomto prípade založil svoj zamietavý výrok na nesprávnom právnom
ustanovení právneho predpisu a v dôsledku toho v tejto časti aj nesprávne rozhodol. S poukazom na
tieto dôvody neostávalo odvolaciemu súdu iné, ako rozsudok súdu prvého stupňa v zamietavom výroku
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súčasne odvolací súd zrušil aj nadväzujúci
výrok o trovách konania a v súlade s ust. § 224 ods. 3 O.s.p. bude povinnosťou súdu prvého stupňa v
novom rozhodnutí rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.