Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ladislav Cakoci
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/435/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7106221334
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7106221334.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr.
Adriany Murínovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej, v právnej veci žalobcu U. P. X. W. - W. U. U. P. W., W.
XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného Y.. U. W., advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v W., Š.
Č.. XX, proti žalovanej R. G. - K., s miestom podnikania W. Č.. XXX, IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie
zmluvnej pokuty v sume 595,50 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa
6.6.2013 č.k. 24C 23/2007-127 jednohlasne takto
r o z h o d o l :
M e n í rozsudok v zamietavom výroku tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 595,50 eur v
lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania z titulu súdneho poplatku v sume 131,11 eur
a z titulu trov právneho zastúpenia sumu 467,18 eur a túto zaplatiť advokátke Y.. U. W., to všetko do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške
595,50 eur a žalobcovi priznal náhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia vo výške 231,20
eur a z titulu súdneho poplatku vo výške 59,78 eur k rukám právnej zástupkyne žalobcu Y.. U. W. do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Týmto rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie časti zmluvnej pokuty
v sume 595,50 eur. Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že rozsudkom zo dňa 31.3.2011 č.k.
24C 23/2007-89 zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi titulom úhrady nájomného sumu 995,82 eur a
titulom časti zmluvnej pokuty sumu 595,50 eur. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v prevyšujúcej
časti teda v sume 595,50 eur zamietol. Po zrušení zamietavej časti uvedeného rozsudku odvolacím
súdom opätovne posúdil ostávajúcu časť žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty
v sume 595,50 eur (druhej polovice zmluvnej pokuty) a uzavrel, že mal za preukázané, že medzi
účastníkmikonanianebolosporné,žeuzavrelidňa1.4.1996vpísomnejformezmluvuonájmepriestorov
bývalej kočikárne nachádzajúcich sa na prízemí obytného domu v Košiciach na Krosnianskej ul.č. 13,
za účelom prevádzkovania podnikateľskej činnosti žalovanej. Uvedenú zmluvu právne kvalifikoval podľa
§ 663 Obč. zákonníka ako nájomnú zmluvu (nie ako zmluvu o nájme nebytových priestorov) z dôvodu,
že neišlo o nebytové priestory, ale o spoločné zariadenie bytového domu. Za nespornú považoval aj
skutočnosť, že žalovaná nájomné za obdobie dohodnuté podľa nájomnej zmluvy (od 1.7. 2003 do
30.6.2006) nezaplatila.
Nárok žalobcu na zaplatenie ostávajúcej časti zmluvnej pokuty súd prvého stupňa vyhodnotil v súlade
s článkom IV bodu 3 nájomnej zmluvy, v ktorej účastníci dohodli pre prípad omeškania s úhradousplatného nájomného zmluvnú pokutu vo výške 0,5% z nezaplatenej čiastky za každý deň omeškania. S
poukazom na ust. § 544 ods. 1 a 2 ako aj § 3 ods. 1 Obč. zákonníka konštatoval, že dohoda účastníkov
o zmluvnej pokute je platná, keďže bola uzavretá v zákonom predpísanej forme a obsahuje všetky
náležitosti predpísané ust. § 544 ods. 2 Obč. zákonníka. Konštatoval, že hoci jej výška nie je zákonom
limitovaná a inštitút moderačného práva súdu vo vzťahu k zmluvnej pokute v čase rozhodnom pre
posúdenie nároku žalobcu Občiansky zákonník ešte nepoznal, mal za to, že výška zmluvnej pokuty by
nemala byť v rozpore so zásadou ustanovenou v § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorej výkon práva a povinností
musí byť v súlade s dobrými mravmi. Konštatoval, že mu neostávalo iné, ako tvrdé dôsledky dojednanej
zmluvnej pokuty eliminovať sudcovskou úpravou práv a povinností zmluvných strán tak, že dohodu o
výške zmluvnej pokuty posúdi z hľadiska jej súladu s dobrými mravmi. Výšku dohodnutej zmluvnej
pokuty 0,5% denne z dlžnej sumy čo predstavuje 182,5% ročne považoval za neprimeranú hodnote a
významu zabezpečovanej povinnosti. Uplatnenie takto dohodnutej zmluvnej pokuty znamená, že okrem
samotného dlžného plnenia titulom nájomného (331,94 eur ročne) by bola žalovaná povinná za každý
rok omeškania zaplatiť aj sankciu vo výške 605,79 eur. Za podstatný považoval spôsob dojednania
zmluvnej pokuty vzhľadom k tomu, že táto nebola v danom prípade dojednaná jednorázovou sumou,
ale percentuálne za každý deň omeškania a teda plynutím času jej výška neustále narastá. Konštatoval,
že v čase jeho rozhodovania omeškanie žalovanej len s prvou dlžnou čiastkou nájomného za III.kvartál
2003 vo výške 82,98 eur trvalo takmer 10 rokov; výška zmluvnej pokuty len vo vzťahu k tejto časti dlhu
ku dňu rozhodovania súdu narástla na 1.514,47 eur, čo podstatne presahuje výšku zabezpečovaného
plnenia. Na základe toho uzavrel, že zmluvná pokuta uplatnená žalobcom vo výške 1.191,-eur znížená o
polovicu t.j. 595,50 eur je v súlade s dobrými mravmi a vzhľadom na všetky okolností prípadu zodpovedá
požiadavkám na vyrovnanie majetkovej ujmy a elemináciu neprimeraných majetkových výhod. Prihliadol
aj na skutočnosť, že žalobca si zároveň uplatnil z titulu omeškania aj úrok z omeškania. S poukazom
na to, že zmluvnú pokutu v takejto výške, teda v sume 595,50 eur jej priznal už v predchádzajúcom
rozsudku, prevyšujúcu časť v rovnakej výške 595,50 eur preto ako nedôvodnú zamietol. Rozhodnutie o
trovách konania založil na ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a vychádzal z toho, že žalobca po rozšírení žaloby
uplatňoval nárok v celkovej výške 2.186,82 eur. S prihliadnutím na vyhovujúci výrok do sumy 1.591,32
eur konštatoval jeho úspech v pomere 72,80 % a zamietavá časť v sume 595,50 eur predstavuje
neúspech žalobcu vo výške 27,20 %. Zo vzájomného pomeru úspechu a neúspechu vyvodil celkový
úspech žalobcu vo výške 45,60 %, v takomto pomere priznal žalobcovi náhradu trov konania z titulu
úhrady súdneho poplatku ako aj trov jeho právneho zastúpenia v celkovej výške 290,98 eur.
Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe v
ostávajúcej časti zmluvnej pokuty vo výške 595,50 eur vyhovieť a priznať náhradu trov konania.
Rozsudok súdu prvého stupňa považoval za nesprávny, pokiaľ mu bola zmluvná pokuta priznaná iba
do výšky 1/2, keďže súd v tomto smere vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Má za to,
že súd nesprávne zhodnotil všetky okolností a mal vychádzať z ust. §§ 544 a 545 Obč. zákonníka a
zmluvnú pokutu žalobcovi priznať v súlade s obsahom zmluvy. Mal za to, že táto bola riadne dojednaná
a je nesporné, že nároku na úhradu nájomného, ktorý zmluvná pokuta zabezpečovala bolo v celom
rozsahu vyhovené. Konštatoval rozpor v dôvodoch prvostupňového rozsudku, keď tento na jednej strane
konštatoval, že zmluvná pokuta žalobcom uplatnená vo výške 1.191,-eur je v súlade s dobrými mravmi
a zodpovedá požiadavkám vyrovnania majetkovej ujmy, na druhej strane však popiera ust. § 3 OZ o
dobrých mravoch, keďže súd priznal iba 1/2 ním uplatnenej zmluvnej pokuty.
K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá vo vyjadrení uviedla, že žalobca nemá nárok na žiadne
peniaze, ani nájomné, ani na zmluvnú pokutu, pretože zmluva bola po odkúpení bytov uzavretá pod
nátlakom, keďže jej hrozilo, že ak nebude súhlasiť s novými podmienkami zmluvy, bude musieť svoj
obchod zlikvidovať.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa §
212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a
na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
Súd prvého stupňa založil svoj zamietavý nárok ohľadne časti zmluvnej pokuty na nesprávnom právnom
posúdení a v dôsledku toho v tejto časti nesprávne rozhodol.
Z dôvodov prvostupňového rozsudku je zrejmé, že nárok žalobcu na zaplatenie polovice uplatnenej
sumy z titulu zmluvnej pokuty súd zamietol s poukazom na to, že zmluvu v tejto časti považoval zauzavretú v rozpore s dobrými mravmi. Mal za to, že zmluvná pokuta znížená o polovicu, t.j. na sumu
595,50 eur je v súlade s dobrými mravmi a zodpovedá požiadavkám na vyrovnanie majetkovej ujmy a
eleminácii nepriaznivých majetkových výhod.
K takýmto právnym záverom sa súd prvého stupňa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď
nesprávne aplikoval hmotnoprávny predpis na ustálený skutkový stav.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Výkon práv vyplývajúci z občiansko-právnych vzťahov nesmie byť mimo iného v rozpore s dobrými
mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Dojednanie zmluvnej pokuty a jej výška je zásadne vecou vzájomnej dohody strán. Neznamená to
však, že by v každom jednotlivom prípade mohla byť pokuta dojednaná v neobmedzenej výške. Zákon
výslovne neupravuje obmedzenie dojednania zmluvnej pokuty, preto je nutné toto obmedzenie skúmať
pri posudzovaní súladu dojednania o zmluvnej pokute s dobrými mravmi v zmysle § 39 Obč. zákonníka.
Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou
mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich jednania, aby
bolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy
netvoria spoločenský normotvorný systém, ale sú skôr meradlom etického hodnotenia konkrétnych
situácii zodpovedajúcich všeobecne uznávaných pravidlám slušnosti, poctivého konania a pod.. Dobré
mravy sú definované ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji
osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú prijímané rozhodujúcou časťou
spoločnosti a majú povahu noriem základných. Ku konkretizácii takto všeobecne stanovených pravidiel
je potrebné použiť ďalších zásad, z ktorých možno usúdiť, čo je vo vzťahu k zmluvnej pokute v súlade
so spoločenskými, kultúrnymi a mravnými normami. Pri skúmaní platnosti dojednania o zmluvnej pokute
z hľadiska dobrých mravov je nutné uvážiť funkcie zmluvnej pokuty (funkciu preventívnu, uhradzovaciu
a sankčnú). V súvislosti s výškou zmluvnej pokuty je potrebné, aby pokuta zahŕňala všetky škody,
ktoré možno rozumne v danom konkrétnom vzťahu s porušením určitej povinnosti očakávať, musí byť
dostatočnou, nie však premrštenou výškou. Zmluvná pokuta, ktorej výška výrazne prevyšuje výšku
skutočne vzniknutej škody, je neprimeraná a pre rozpor s dobrými mravmi neplatná.
Najvyšší súd SR sa pri svojej rozhodovacej praxi už zaoberal otázkou platnosti dojednanej zmluvnej
pokuty a v tomto smere v konkrétnej veci konštatoval, že „medzi účastníkmi bola dojednaná zmluvná
pokuta vo výške 1% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania, čo vzhľadom k dlžnej čiastke 250.000,-
Sk predstavuje čiastku cca 2.500,-Sk denne“. Konštatoval, že možno prisvedčiť, že takáto výška
zmluvnej pokuty nijako neprekračuje účel zmluvnej pokuty spočívajúci najmä v hrozbe dostatočne
citeľnou majetkovou sankciou voči dlžníkovi pre prípad, že nesplní zabezpečovanú povinnosť a v
dostatočnom rozsahu zabezpečí veriteľa proti prípadným škodám, ktoré by mu mohli nesplnením
zabezpečenej povinnosti vzniknúť. V posudzovanej veci bola konečná výška zmluvnej pokuty plne
závislá na dobe, po ktorú žalovaný nesplnil povinnosť, ktorú sám zmluvne prevzal. Výsledná výška
zmluvnej pokuty, predstavujúca viac než 3-násobok zabezpečenej pohľadávky je totiž dôsledkom
relatívne dlhej doby, ktorá uplynula odo dňa splatnosti zabezpečenej pohľadávky do jej zaplatenia.
Z pohľadu primeranosti výšky zmluvnej pokuty je namieste hodnotiť inak zmluvnú pokutu dojednanú
vo forme pevne stanovenej čiastky a zmluvnú pokutu dojednanú formou určitej sadzby za stanovenú
časovú jednotku. Pevne stanovenú zmluvnú pokutu vo výške 3-násobku zabezpečenej čiastky by bolo
zrejmemožné(prisúčasnomzohľadnenívšetkýchokolnostídanéhoprípadu)považovaťzaneprimeranú
právom s ohľadom na pomer medzi hodnotou zabezpečenej pohľadávky a výškou zmluvnej pokuty,
ktorú by v takomto prípade bol dlžník povinný zaplatiť veriteľovi len za niekoľko dní omeškania.
Rovnaké kritérium však nemožno dobre použiť, ak dosiahne celková výška zmluvnej pokuty 3-násobku
zabezpečene pohľadávky v dôsledku dlhodobého omeškania dlžníka; tú výška zmluvnej pokuty plne
závisí od doby, po ktorú dlžník svojou zmluvnou pokutou zabezpečenú povinnosť neplní - čím dlhšia
je doba omeškania, tým vyššia je zmluvná pokuta. Inak povedané neprimeranosť zmluvnej pokuty
nemožno usudzovať z jej celkovej výšky, ak je dôsledkom dlhodobého omeškania a s tým spojeným
navyšovaním o inak primeranú „dennú sadzbu“ zmluvnej pokuty. Opačný záver je neprijateľný, lebo
by vo svojich dôsledkoch zvýhodňoval dlžníka (čím by dlhšie dlžník svoje povinnosti neplnil, tým viac
by bol zvýhodňovaný pri posudzovaní prípadnej neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty), a znamenaloby to spochybnenie funkcií, ktoré má zmluvná pokuta plniť. Možno preto uzavrieť, že zmluvná pokuta
dojednaná vo výške 1% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania je s ohľadom ku všetkým okolnostiam
daného prípadu primeraná a dojednanie o zmluvnej pokute nie je preto neplatné podľa ust. § 39 Obč.
zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi. Dojednanie o zmluvnej pokute podľa us. § 39 Obč. zákonníka
možno posúdiť z hľadiska súladu alebo rozporu dohodnutej výšky zmluvnej pokuty s dobrými mravmi len
ako platné, či neplatné (t.j. bez možnosti vidieť ju neplatnú len čo do výšky presahujúcej rámec dobrých
mravov), obdobne môže byť aj výkon práva na zmluvnú pokutu podľa ust. § 3 ods. 1 Obč. zákonníka
len v súlade alebo v rozpore s dobrými mravmi“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR 2Cdo 172/2007 zo
dňa 30.9.2008).
Odvolací súd zhodujúc sa s uvedenými právnymi závermi Najvyššieho súdu SR preto považuje postup
súdu prvého stupňa, ktorý s poukazom na rozpor dohodnutej zmluvnej pokuty s dobrými mravmi priznal
túto žalobcovi vo výške 1/2 z uplatnenej sumy a v prevyšujúcej časti tento nárok v teraz preskúmavanom
rozsudku zamietol. Dopustil sa tak nesprávneho výkladu ustanovenia § 3 ods. 1 v spojení s § 39 Obč.
zákonníka, keď dohodu o zmluvnej pokute ako dvojstranný právny úkon na jednej strane vyhodnotil ako
neplatný pre rozpor s dobrými mravmi, na druhej strane však ten istý právny úkon vyhodnotil ako platný
do výšky 1/2.
Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa zmenil podľa § 220 O.s.p. a žalobe vyhovel aj v
ostávajúcej časti zmluvnej pokuty vo výške 595,50 eur, predstavujúcej 1/2 z uplatnenej výšky zmluvnej
pokuty s poukazom a to, že dohodnutú zmluvnú pokutu považuje za platný dvojstranný právny úkon. Tak,
ako na to poukázal Najvyšší súd SR vo vyššie citovanom rozhodnutí, výška zmluvnej pokuty 0,5% denne
z dlžnej sumy nie je neprimeraná hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti žalovanej. Táto sa totiž
navýšila práve plynutím času v ktorom bola žalovaná so svojím plnením v omeškaní, čo je obdobie ako
sám súd prvého stupňa konštatoval takmer 10 rokov. Výška žalobcom uplatnenej zmluvnej pokuty teda
nie je dôsledkom jej neprimerane dohodnutej výšky, ale dôsledkom dlhodobého omeškania žalovanej.
Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ust. § 224 ods. 2 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.. Keďže
odvolací súd menil rozhodnutie vo veci samej, rozhodoval aj o trovách konania na súde prvého stupňa.
Žalobca bol so svojím nárokom v celom rozsahu úspešný s prihliadnutím na predchádzajúci rozsudok
súdu prvého stupňa zo dňa 31.3.2011, ktorým bola žalobcovi priznaná istina v celom rozsahu ako
aj zmluvná pokuta v 1/2. Úspešnému žalobcovi takto patrí náhrada trov z titulu zaplatených súdnych
poplatkov v celkovej sume 131,11 eur ako aj z titulu trov jeho právneho zastúpenia v konaní a to
za 6 úkonov právnej pomoci po 71,37 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby vo veci
samej, písomné vyjadrenie vo veci zo dňa 19.3.2007, účasť na pojednávaní dňa 4.6.2009, odvolanie
proti rozsudku zo dňa 1.6.2011 a účasť na pojednávaní dňa 6.6.2013) podľa § 10 ods. 1 vyhl.č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Tarifná odmena za každý
úkon tejto právnej pomoci vychádza z tarifnej hodnoty veci 46.425,-Sk (1.541,-eur). Je pravdou, že
žalobca počas konania svojím písomným podaním zo dňa 31.1.2011 rozšíril svoj nárok čo by malo za
následok zvýšenie sadzby tarifnej odmeny za právne úkony poskytnuté advokátkou po tomto dátume,
táto však odmenu aj za tieto úkony právnej pomoci uplatnila iba v pôvodnej výške 71,37 eur, čím
je súd viazaný. Tak, ako súd prvého stupňa správne konštatoval, žalobkyni nepatrí odmena za 2
uplatnené úkony právnej pomoci a to za účasť na pojednávaniach dňa 8.10.2008 a 24.2.2011, keďže
právna zástupkyňa sa týchto pojednávaní nezúčastnila. Odmena za 6 úkonov právnej pomoci takto
predstavuje sumu 428,22 eur a s pripočítaním režijných paušálov v sume 38,96 eur predstavuje výška
trov právneho zastúpenia sumu 467,18 eur. Bude povinnosťou žalovanej túto sumu zaplatiť k rukám
právnej zástupkyne žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.