Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. september 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/382/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712214714
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5712214714.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko,
s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika,
zastúpenému Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, v konaní o
náhradumajetkovejškodyanemajetkovejujmy,oodvolanínavrhovateľaprotirozsudkuOkresnéhosúdu

Martin č. k. 8C/243/2012-106 zo dňa 14.05.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa v celom rozsahu na zaplatenie
náhrady majetkovej škody vo výške 408,60 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 81,72 eur, odporcovi
náhradu trov konania nepriznal.

Zpripojenéhospisujednoznačnevyplýva,žekonaniebolozačatépodanímžiadostioudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie dňa 03.05.2010. O predmetnej žiadosti súd rozhodol uznesením o zamietnutí
žiadosti o vydanie poverenia dňa 12.08.2010, ktoré bolo Krajským súdom v Žiline sp. zn. 8CoE/137/2010
zo dňa 30.12.2010 potvrdené. Je síce pravdou, že súd o žiadosti o udelenie poverenia nerozhodol v
lehote do 15 dní, ale v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení do 31.05.2010

súd musel preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a exekučný titul, či táto
žiadosť o udelenie poverenia, alebo exekučný titul nie je v rozpore so zákonom a za týmto účelom si
súd musel vyžiadať spis Stáleho rozhodcovského súdu, ktorý bol v predmetnej veci exekučným titulom.
V takomto konaní súdu nie je možné vidieť zbytočné prieťahy. V tejto súvislosti je potrebné uviesť,
že navrhovateľ síce napadol predmetné rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie odvolaním, avšak v odvolacom konaní riadne nepokračoval a odvolanie zobral späť.

Teda navrhovateľ bol nespokojný s rozhodnutím súdu o žiadosti exekútora na vydanie poverenia vo veci,
kde vystupoval ako oprávnený. Mal sa snažiť o dosiahnutie zrušenia takého pre neho nevýhodného
rozhodnutia všetkými dostupnými právnymi prostriedkami, keďže voči predmetnému uzneseniu bolo
prípustné odvolanie, o čom bol navrhovateľ riadne poučený.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ argumentoval aj tým, že exekučný súd sa pri rozhodovaní o jeho

návrhu dopustil zbytočných prieťahov, čím porušil jeho právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov a požadoval, aby súd konštatoval porušenie uvedeného práva, súd k tejto požiadavke
navrhovateľa uvádza, že existenciu zbytočných prieťahov v súdnom konaní môže určiť len Ústavný súd
SR, ktorý má právomoc rozhodovať o porušení ústavných práv fyzických a právnických osôb. Súd môže
pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní v zmysle
§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. len v prípade tak, ako to poukázal žalovaný vo svojom vyjadrení, ich

konštatovania, či už vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia
sťažností na prieťahy právoplatným rozhodnutím vydanom v disciplinárnom konaní, právoplatnomrozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, o porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti konštatujúcom
porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Navrhovateľ však nesplnil svoju

dôkaznú povinnosť v zmysle ust. § 120 ods. 1 O. s. p. v tomto sporovom konaní a netvrdil, a ani
nepreukázal, kedy, ktorý štátny alebo súdny orgán a ktorým rozhodnutím zistil existenciu prieťahov v
súdnom konaní, keďže rozhodovanie o tejto otázke nepatrí do právomoci súdu prvého stupňa.

Súd má za to, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelení poverenia na vykonanie exekúcie v

predmetnej veci konal v zákonnej lehote. Všetky úkony smerovali k rozhodnutiu o návrhu oprávneného
a boli vykonávané v súlade s Exekučným poriadkom. Súd nemal v konaní preukázané žiadne prieťahy
v exekučnom konaní - teda opomenutie vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, t. j. nemal
preukázaný nesprávny úradný postup ako jeden z predpokladov, ako bolo vyššie konštatované, pre
vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Súd preto návrh navrhovateľa
ako nedôvodný aj z týchto dôvodov v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech
však ich právo na náhradu nepriznal, nakoľko odporca si trovy konania nevyčíslil.

Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Namieta, že v konaní došlo

k vadám - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval
vylúčený sudca, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Súdprejednalvecvneprítomnostižalovanéhoajehoprávnehozástupcu.Žalobcariadneavčaspožiadal
o zrušenie pojednávania a uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spájané s označenými
dôvodmi. Súd preto nemohol postupovať podľa ust. § 101 ods. 2 O. s. p. a vec prejednať v neprítomnosti

žalobcu. Ak tak spravil, odňal tým žalobcovi právo na konanie pred súdom. Poukazuje na ust. § 15
O. s. p. Žalobca uskutočnil podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu,
že sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť.
Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič
nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať

za nestranného. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodovaciu prax Krajských súdov v Trnave, Nitre
a Prešove. Tiež poukazuje na judikatúru Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v
oblasti zachovávania práva na nestranný súd. Za takýchto okolností, s vedomím, že názor krajského
súdu vo veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu
SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu neobstojí a žalobca podal ústavnú sťažnosť

pre porušovanie jeho práva na nestranný súd, nebolo a nie je prípustné, aby konanie pokračovalo
ústnym pojednávaním, v ktorom vykonával úkony a rozhodol vylúčený sudca. Konečné rozhodnutie
vo veci neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol
aj o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p., proti
ktorému legálne pripustil odvolanie. Žalobca podáva proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania odvolanie, pričom v čase podania odvolania o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté
o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, čo zakladá porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu.
Žalobca nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní
vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Žalobca sa nemal možnosť vyjadriť
ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Za takejto procesnej situácie

došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu, ako aj k
odňatiu jeho možností konať pred súdom. Žalobca ako strana konania nebol oboznámený s obsahom
dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť a sám nemal možnosť
navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Žalobca tvrdí, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť
bez nariadenia pojednávania. V situácii, kedy bolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie navrhnutým

dôkazom - listinami založenými v exekučnom spise a za stavu, kedy sa žalovaný vôbec nevyjadril k
podanej žalobe, mal súd umožniť žalobcovi uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým, ako aj k právnym
otázkam, čím súd porušil právo žalobcu na kontradiktórny súdny proces. Súd vykonal dokazovanie,
ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám. Súd vykonal dokazovanielistinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či šlo o listiny
založené v exekučnom spise. Ak žalovaný nereagoval na výzvu súdu, aby predložil písomné vyjadrenie
k žalobnému návrhu v zmysle ust. § 114 ods. 3 O. s. p., mal súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom

pre zmeškanie podľa § 153b O. s. p. Skutkovým základom sa mal stať žalobcom tvrdený skutkový
stav. Namiesto toho súd bez nariadenia pojednávania doplnil skutkový základ dokazovaním. Súd
úplne ignoroval všetky tvrdenia žalobcu o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu na udržiavanie a
správu informačného systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie textov urgencií, na
publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií, na poštové a telekomunikačné výdaje. V tejto

časti je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, je prejavom svojvôle súdu a je
potrebné ho ako arbitrárne zrušiť. Z odôvodnenia rozsudku vôbec nie je zrejmé, akou úvahou súd
dospel jednoznačne a nepochybne k presvedčeniu o tom, že majetková škoda nevznikla. Rovnako
sa to však týka chýbajúcich dôvodov pri nemajetkovej ujme. Žalobca nesúhlasí ani s tvrdením, že
náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu zapríčinil dlžník. V prípade, ak by došlo k
rozhodnutiu súdu o návrhu v zákonnej lehote, náklady na správu by prešli na súdneho exekútora a boli

by časom transformované do podoby trov exekúcie. Pravým právnym titulom je v danej veci nesprávny
úradný postup exekučného súdu a za ten dlžník nemôže niesť zodpovednosť. Žalobca hodlal v konaní
pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody,
a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Súd však dokazovanie
neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo. Žalobcu nepoučil podľa ust. § 120 ods. 4 O. s. p. a

neoznámilmu,žehodlávyhlásiťrozhodnutievovecisamej,abytakmalpriestornavrhnúťalebopredložiť
ďalšie dôkazy. Navyše množstvo dôkazov vzniklo po podaní žaloby. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, súd
vo svojom rozhodnutí vôbec nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva žalobcu na
prerokovanie veci zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ako aj práv na prejednanie
veci v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase. Predsa sám súd zistil, že o
návrhunebolorozhodnutévzákonomstanovenomčaseapretútonečinnosťajnesprávnyúradnýpostup
nenašiel žiaden objektívne udržateľný ospravedlňujúci dôvod. Rozhodnutie súdu je vnútorne rozporné.
Napriek tomu, že súd zistil porušenie práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie
o nepriznaní nemajetkovej ujmy žalobcovi. Rozhodnutie založené na skutkovej a právnej chybe súdu

nie je v právnom štáte udržateľné. S poukazom na uvedenú argumentáciu žiada, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu na opätovné prejednanie.

Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.
s. p.) napadnutý rozsudok zrušil v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O. s. p. a vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež
zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj
dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom

vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ust. § 212 ods. 2
O. s. p. vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o
výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací
súd viazaný vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého

stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací
súd na tieto vady neprihliadne.

Vzhľadomktomu,žeodvolacísúdjerozsahomadôvodmiodvolaniaviazaný,priposudzovanídanejveci
sazaoberallennámietkaminavrhovateľauvedenýmivodvolaníaprocesnýmpostupomprvostupňového

súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.Súčasťou základného práva účastníka súdneho konania na súdnu ochranu a s ňou súvisiaceho práva
na spravodlivý proces, ktoré práva zaručujú v podmienkach Slovenskej republiky, okrem zákonov, aj
Ústava Slovenskej republiky v čl. 46 ods. 1 a v čl. 48 ods. 2 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, je nielen garancia poskytnutia ochrany ohrozených alebo porušených práv zo
strany súdu, ale aj poskytnutie súdnej ochrany v určitom rozsahu a predovšetkým v kvalite. K určujúcim
definičným znakom práva na spravodlivé konanie patrí aj právo na riadne a vyčerpávajúce odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, ktoré dáva odpoveď nielen na skutkové a právne otázky daného prípadu, ale i na
rozhodujúce argumenty jednotlivých strán.

Tejto zásade zodpovedá úprava v § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
ustanovenia v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov,
ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí,
ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami
sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,

pričom súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Požiadavka na obsahové náležitosti
odôvodnenia musí byť vykladá vo vzťahu ku konkrétnemu rozhodnutiu, predovšetkým z hľadiska
predmetu konania.

Predmet konania je v sporových konaniach daný obsahom žaloby vyplývajúci predovšetkým z petitu

žaloby, ako aj zo skutkového odôvodnenia žaloby. Z tohto hľadiska je v danom konaní podstatnou
právnou skutočnosťou skúmanie, či došlo zo strany exekučného súdu k nesprávnemu úradnému
postupu, ktorý podľa navrhovateľa spočíva v nedodržaní zákonnej 15-dňovej lehoty na vydanie
poverenia a v prieťahoch v konaní. Vo vzťahu k vyhodnoteniu tejto skutočnosti je však odôvodnenie
rozsudku prvostupňového súdu nepresvedčivé a vnútorne rozporné, nezodpovedá zásadám vyššie

vymedzeným pre odôvodňovanie súdnych rozhodnutí a z tohto hľadiska je tak nepreskúmateľné
odvolacím súdom, keď okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku najskôr vyhodnocuje, že k prieťahom
v konaní nedošlo a následne zaujal právny názor, že všeobecný súd nemôže konštatovať porušenie
práva navrhovateľa spočívajúce v zbytočných prieťahoch v súdnom konaní, keď toto môže byť v zmysle
ust. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. konštatované len vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na

prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy právoplatným rozhodnutím vydanom v
disciplinárnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, o porušení práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o
ústavnej sťažnosti konštatujúcom porušenie práva na prerokovanie bez zbytočných prieťahov. Posledné
konštatovanie zároveň predstavuje nesprávne právne posúdenie, keď okresný súd aplikoval právnu

normu, ktorá z hľadiska jej časovej pôsobnosti na daný skutkový stav nedopadá.

Nesprávny úradný postup je definovaný v ust. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a za osobitné
právne skutočnosti je potrebné považovať: 1. porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
právny úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote a 2. zbytočné prieťahy v konaní.

Hoci za nesprávny úradný postup zákon považuje aj ďalšie skutočnosti, vychádzajúc zo skutkového
odôvodnenia žalobného návrhu, navrhovateľ poukazoval práve na tieto dve rôzne skutočnosti.

Z tohto hľadiska je preto potrebné, aby okresný súd najskôr posúdil, či sa na danú vec z hľadiska časovej
pôsobnosti Exekučného poriadku vzťahovala 15-dňová lehota na rozhodnutie, ak áno, či k porušeniu

tejto zákonnej lehoty došlo, čo by znamenalo v zmysle citovaného ust. § 9 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z. z. nesprávny úradný postup.

Osobitnou právnou skutočnosťou, ktorá sa považuje za nesprávny úradný postup, sú zbytočné prieťahy
v konaní. V čase, kedy došlo k namietanému nesprávnemu postupu, neplatilo ešte ust. § 9 ods. 2 zákona

č. 514/2003 Z. z. účinné od 01.01.2013, hoci okresný súd v napadnutom rozsudku ustanovenie citoval
a zároveň ho aj aplikoval. Ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. účinné od 01.01.2013 nemožno na
danú vec aplikovať, keďže je potrebné použiť ustanovenie zákona účinné v čase, kedy boli naplnené
rozhodné právne skutočnosti pre vznik nároku (vychádzajúc z tvrdení navrhovateľa). Vzhľadom na to,
že zákon účinný v čase, keď došlo k rozhodným skutočnostiam v posúdení nesprávneho úradného

postupu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch, bližšie nešpecifikuje, posúdenie tejto otázky je na
úvahe všeobecného súdu, pričom táto úvaha musí byť riadne odôvodnená tak, aby rozhodnutie nebolo
arbitrárne. V odôvodnení rozhodnutia, ktorým súd rozhoduje o otázke nesprávneho úradného postupu
v nadväznosti na zbytočné prieťahy, musí výstižne, zrozumiteľne a presvedčivo podať výklad svojhomyšlienkového postupu, ktorý ho priviedol k záveru, že v predmetnej veci ide alebo nejde o nesprávny
úradný postup a prečo tomu tak je. Pre záver o zbytočných prieťahoch v konaní je potrebné posúdenie
časovej primeranosti vydaného rozhodnutia v súvislosti s ďalšími okolnosťami prípadu. Medzi takéto

okolnosti patrí správanie sa oprávneného, jeho súčinnosť, iné procesné prekážky, vrátane ďalšieho
priebehu konania, postupu exekútora a exekučného súdu.

Ďalší postup okresného súdu sa bude odvíjať od skutočnosti, či konštatuje nesprávny úradný postup ako
jednu z viacerých predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu alebo nesprávny úradný postup

nekonštatuje.

Okresný súd v danom rozhodnutí správne uviedol, že podmienky, ktoré zakladajú objektívnu
zodpovednosť štátu za vznik škody, musia byť splnené kumulatívne. Preto v prípade konštatovania
nesprávneho úradného postupu bude potrebné, aby pristúpil k skúmaniu vzniku ďalších podmienok,
ktorými sú škoda a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

Naopak, v prípade, že nesprávny úradný postup nekonštatuje, nebude skúmanie týchto ďalších
podmienok potrebné.

Bez toho, aby súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne a relevantne uviedol dôvody, na
ktorých je rozhodnutie založené, odôvodnenie jeho rozhodnutia je nezrozumiteľné a vnútorne rozporné,

v dôsledku čoho je toto rozhodnutie v časti týkajúcej sa nesprávneho úradného postupu v súvislosti
s porušením povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v nadväznosti na
zbytočné prieťahy v konaní nepreskúmateľné. Dôvody, ktoré viedli okresný súd k zamietnutiu žalobného
návrhu, nemôže zistiť nielen odvolací súd pri svojej prieskumnej činnosti, ale nemôže ich zistiť ani
odvolateľ, ktorému tak postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Z uvedeného dôvodu prichádzalo do úvahy iba zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie pre odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom a zároveň pre
nesprávne právne posúdenie.

V ďalšom konaní súd opätovne vo veci rozhodne, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia jasným,
právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyloží svoje myšlienkové pochody o tom, ako posúdil
nesprávny úradný postup v súvislosti s porušením povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonnej lehote, ako aj v nadväznosti na zbytočné prieťahy, pričom zo skutkových
zistení vyvodí právne závery takým spôsobom, aby jeho rozhodnutie bolo vnútorne nerozporné a

presvedčivé (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Zároveň sa vyporiada aj s výhradami navrhovateľa prezentovanými
v odvolaní. Z hľadiska aplikácie právnych noriem sa okresný súd v zmysle vyššie vysloveného právneho
záveru odvolacieho súdu musí vyporiadať s časovou pôsobnosťou právnych predpisov. Prvostupňový
súd rozhodne aj o náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok prípustný nie je.