Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Baranová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/165/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814204369
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7814204369.1
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, právne zastúpený Advocate, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, proti povinnému W. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. S. XXX, U., o vymoženie 640,75
eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č. k.
9Er/408/2014-21 zo dňa 12.12.2014, takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e uznesenie.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 12.12.2014, č. k. 9Er/408/2014-21 zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Vodôvodneníuviedol,žedňa07.05.2014bolasúduprvéhostupňadoručenážiadosťsúdnehoexekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávneného voči povinnému
v sume 640,75 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 01.08.2013, sp. zn. SR 04843/13. Súd prvého stupňa uznesením
zo dňa 08.10.204 č. k. 9Er/408/2014-13 vylúčil JUDr. Rudolfa Krutého z vykonávania predmetnej
exekúcie. Podaním zo dňa 14.10.2014 oprávnený navrhol vykonaním exekúcie poveriť súdneho
exekútora JUDr. Ivana Nestora.
Súd prvého stupňa sa v ďalšom konaní oboznámil s rozhodcovským rozsudkom, zmluvou o úvere,
rozhodcovskou zmluvou, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a v zmysle ustanovenia § 44
ods.2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný
poriadok“) a ustanovenia § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní preskúmal žiadosť o
udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a ich súlad so zákonom. Zistil, že
zmluvou o úvere uzavretou dňa 08.08.2011 oprávnený poskytol povinnému úver v sume 250,-- eur, ktorý
sa zaviazala splatiť v 12-mesačných splátkach v sume 40,-- eur mesačne spolu s poplatkom vo výške
242,-- eur. Uzavretú zmluvu súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, preto aplikoval ustanovenia § 52 a
nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.
Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že rozhodcovský súd založil svoju právomoc na rozhodovanie vo
veci na základe podania žaloby oprávneným na rozhodcovský súd na podklade rozhodcovskej zmluvy.
Uzavretie rozhodcovskej zmluvy považoval súd prvého stupňa za neprijateľné, nakoľko praktickým
dôsledkom uzavretej rozhodcovskej zmluvy k spotrebiteľskému úveru je, že spotrebiteľovi je fakticky
odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu
na rozhodcovský súd. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Uvedená podmienka je v zmysle ustanovenia§ 53 ods.1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou zmluvnou podmienkou a podľa ustanovenia § 53
ods.5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatnou. Na základe uvedeného takto vydaný rozhodcovský
rozsudok, t.j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo
ide o nulitný právny akt.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Vodvolaníuviedol,žeexekučnýsúdvprejednávanejveciprekročilrámecsvojejpreskúmavacejčinnosti,
ktorú mu zveril Exekučný poriadok a zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že
súd na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45 ods.1 a
2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť
exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým
mravom, ale oprávnený mal za to, že uvedené ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd
v konaní o vydaní poverenia posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne
preskúmanie sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí ako ich vyžaduje § 34
zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené
hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Podľa
oprávneného exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie. V rámci materiálneho
prieskumu sa exekučný súd musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, odôvodnenie
nemôže zaväzovať účastníkov konania. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k
niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými
mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného konania
súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa
obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov,
teda nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia a poukázal na Nález Ústavného súdu SR ÚS
5/2000 uverejnený pod č. 18/2000. Spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského
súdu súd ukrátil účastníkov exekučného konania, ktorí sa mohli vyjadriť k zisteniam exekučného
súdu až v odvolacom konaní, pričom civilné konanie je dvojinštančné a postupom súdu došlo k
pozbaveniu práva účastníka na prejednanie veci. Ďalej oprávnený uviedol, že došlo k neúplnému
zisteniu skutkového stavu veci súdom prvého stupňa, nakoľko namietal skutočnosť, že zmluvnými
stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/doložka. K uvedenému oprávnený uviedol,
že oprávnený s povinným uzatvoril rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 zákona o rozhodcovskom konaní
formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V zmysle čl. 2 tejto zmluvy je
daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s.
rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami, pričom Stály rozhodcovský súd postupuje v súlade so
zákonom o rozhodcovskom konaní. Na základe uvedeného mal oprávnený za to, že exekučný titul bol
vydaný oprávneným orgánom. Zároveň oprávnený poukázal na znenie § 53 ods.4 písm.r) Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého sa za neprijateľné podmienky považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskomkonaní.Podľajehonázoru,cieľomzákonodarcovboloumožniťspotrebiteľomrozhodnúť
sa,kdeuplatniasvojepráva,vzhľadomnačokonalsúdprvéhostupňanadrámeczákonnýchustanovení.
Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.
Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
Súdny exekútor vo vyjadrení zo dňa 20.03.2015 uviedol, že k podanému odvolaniu oprávneného proti
uzneseniu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa nebude vyjadrovať.
Napadnuté rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného proti jeho uzneseniu
zákonný sudca podľa ustanovenia § 374 ods.4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto
predložil vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní oprávneného.
Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods.1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len „O.s.p.“),
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods.1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako ajkonanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 212 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Odvolací súd zo spisu zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 08.08.2011 zmluvu o úvere č.
705801108, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 250,-- eur, ktorý sa
povinný zaviazal vrátiť v 12-mesačných splátkach po 40,-- eur zvýšený o poplatok vo výške 242,-- eur.
Exekučným titulom v tomto konaní je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava zo dňa 01.08.2013, č. SR
04843/13, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.09.2013 a vykonateľnosť dňa 12.09.2013.
Podľa § 219 ods.2 O.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Na
doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné.
Podľa § 44 ods.2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného
poriadku), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods.2 písm.c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Súdprvéhostupňasprávnenevyhovelžiadostisúdnehoexekútoraaneudelilmupoverenienavykonanie
exekúcie. Exekučný súd je totiž povinný pri nútenom výkone rozhodnutia postupovať v medziach a
v súlade so zákonom, a preto je povinný už pri žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie skúmať, či exekučný titul, na základe ktorého sa má exekúcia vykonávať, bol
vydaný orgánom na to oprávneným. Ak exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý nemal legitimitu na
vydanie rozhodcovského rozsudku, na základe takéhoto exekučného titulu nemožno viesť exekúciu proti
povinnému, pretože exekučnému titulu chýba dôležitá vlastnosť, a to jeho materiálna vykonateľnosť.
Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že exekučný súd je povinný
dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v každom
štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto návrhu a v prípade zistenia,
že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na
zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať.
Predovšetkým je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého je exekúcia vykonávaná, je spôsobilým
exekučným titulom v zmysle ustanoveniu § 41 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že exekučný súd je
oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom štádiu exekučného konania, vyplýva
aj z uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 09.12.2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15.
V prejednávanej veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, vydaný na základe rozhodcovskej
zmluvy, ktorú účastníci uzavreli spolu so zmluvou o úvere. Preto základnou podmienkou na posúdenie,
či plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje, je plnenie právom dovolené je posúdenie, či
rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platne dohodnutej rozhodcovskej zmluvy.
Ako vyplýva z predmetnej Rozhodcovskej zmluvy uzavretej dňa 08.08.2011, zmluvné strany sa dohodli
v článku II. bod 1, že všetky spory, ktoré vzniknú z predmetnej zmluvy o úvere č. 705801102 uzavretej
dňa 08.08.2011 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred Stálym
rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; b) pred
príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane
sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa tátoskutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije
v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo
veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského
súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.
Odvolací súd má za to, že rozhodcovská zmluva je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá od
spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, a to aj napriek tomu, že
ustanovuje možnosť voľby, ktorá je však len iluzórna, a v konečnom dôsledku núti spotrebiteľa podrobiť
sa arbitráži. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len ako celok odmietnuť alebo sa jej
ako celku podrobiť, pričom nič na tom nemení ani skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola vyhotovená
na samostatnej vopred naformulovanej listine, ktorú povinný vlastnoručne podpísal. Povinný, ako
spotrebiteľ, sa reálne vopred vzdal práva na účinnú ochranu, a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti
vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľné a čo má podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka za následok, že táto podmienka je od počiatku neplatnou.
Podľa ustanovenia § 1 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa ustanovenia § 2 písm.a) zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
Podľa ustanovenia § 2 písm.b) zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti.
Podľa § 53 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 53 ods.4 písm.r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Predmetnázmluvaoúverespĺňavšetkynáležitostispotrebiteľskejzmluvypodľa§52-§54Občianskeho
zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, preto ju súd prvého stupňa správne
posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu.
Odvolací súd uvádza, že uvedená skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú nemožno
odstrániť a pre ktorú sa rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučným titulom. Takýto
rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie, preto súd prvého stupňa
postupoval správne, ak zamietol žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie.
Odvolací súd preto podľa § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 142 ods.1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený
nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným
účastníkom v tomto odvolacom konaní preukázateľné trovy konania nevznikli, preto im neboli priznané.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zákona č. 757/2004
Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.