Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. február 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 19C/233/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114222145
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7114222145.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v právnej veci navrhovateľky: C. Ž., nar.

XX.XX.XXXX, bytom W., X. X, proti odporcovi: L. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom tamtiež, v konaní o určenie
vyživovacej povinnosti voči manželke, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom došlým súdu dňa 02.09.2014 domáhala voči odporcovi určenia výživného
pre ňu ako manželku sumou 50 Eur mesačne (tak ako vyplýva z doplnenia petitu žaloby z 11.11.2014)
s odôvodnením, že je nezamestnaná a nepoberá dávku v hmotnej núdzi.

Odporca žiadal žalobu zamietnuť.

Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav veci:

V konaní nebola spornou skutočnosť, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 18.12.2014, z ktorého
nepochádzajú deti, pričom ich manželstvo stále trvá. V konaní tiež nebola spornou skutočnosť, že
účastníci konania ako manželia bývajú v jednom byte a vedú spoločnú domácnosť, pričom všetky
výdavky na bývanie a stravu uhrádza výlučne odporca.

Zo žalobného návrhu a tiež z účastníckej výpovede navrhovateľky súd zistil, že navrhovateľka je
nezamestnaná, a že v súvislosti so žiadosťou o priznanie sociálnej dávky jej bolo povedané, že sociálna
dávka jej môže byť priznaná len pre prípad, že si podá predmetný návrh. Na základe toho v súčasnosti
je poberateľkou dávky sociálnej pomoci vo výške 61 Eur, ktorá predstavuje jej jediný príjem. Nemá
vyživovaciu povinnosť a nie je vlastníčkou nehnuteľnosti ani hnuteľnej veci vyššej hodnoty.

Z písomného vyjadrenia odporcu a tiež z jeho účastníckej výpovede súd zistil, že odporca je starobným
dôchodcom a poberateľom starobného dôchodku od 01.01.2015 vo výške 664,60 Eur mesačne. Je
nájomcom družstevného bytu, v ktorom býva spolu s navrhovateľkou; je vlastníkom pozemku - ornej
pôdy o výmere jedného hektára v katastrálnom území Z. X., okres L., ktorého ročná daň prevyšuje
príjem z nájmu z tohto pozemku predstavujúci ročne sumu 5,92 Eur. Odporca sa podieľa na výdavkoch
na spoločnej domácnosti aj za navrhovateľku, pričom mesačne výdavky na bývanie vrátane elektriky,
plynu, tiež odpadu predstavujú čiastku 160 až 170 Eur mesačne. Okrem toho za navrhovateľku uhrádza

tiež výdavky na jej mobilný telefón a tiež výdavky na stravu, prípadne ošatenie. Z týchto dôvodov s
predmetným návrhom nesúhlasil.Podľa ust. § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z
manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň
oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd

prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Z prevedeného dokazovania má súd preukázané, že návrh navrhovateľky na určenie manželského
výživného nie je dôvodný. Je nepochybné, že účastníci konania sú manželmi, a že ich manželstvo
naďalej právne trvá. Tiež v konaní nebolo sporným, že účastníci konania bývajú v jednom byte, vedú
spoločnú domácnosť a že žiaden z nich nemá iné vyživovacie povinnosti.

Pri posudzovaní predmetného nároku súd musel vychádzať z citovanej zákonnej úpravy, na základe
čoho možno konštatovať, že manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť bez ohľadu na to, či spolu
žijú alebo nežijú a ich hmotná a kultúrna úroveň má byť v zásade rovnaká. Ak jeden z manželov
túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určuje rozsah tak, aby životná úroveň oboch
manželovbolavzásaderovnaká.Prirozhodovaníourčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadne

na starostlivosť o domácnosť. V neposlednom rade určujúcim hľadiskom pre posúdenie dôvodnosti
takéhoto nároku je tiež posúdenie, či určenie výživného by nebolo v rozpore s dobrými mravmi.

V konaní nebolo sporným, že odporca si plní vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke v podobe
všetkých úhrad spojených s nájmom a užívaním nájomného bytu voči navrhovateľke, tiež vyživovaciu

povinnosť spojenú so stravovaním a ošatením navrhovateľky, prípadne ďalších jej výdavkov (napr.
výdavky na mobilný telefón), ktorý rozsah vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke aj
vzhľadom na jeho zárobkové a majetkové pomery, možnosti a schopnosti odporcu súd považuje za
odôvodnený a dostatočný. Určenie vyživovacej povinnosti zo strany odporcu pre navrhovateľku by preto
bolo v rozpore so zákonnou úpravou tohto typu vyživovacej povinnosti, keďže v konaní bolo nepochybne

preukázané, že odporca si vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke plní.

Z uvedených dôvodov súd predmetnú žalobu zamietol.

Vzhľadom na absenciu návrhu oboch účastníkov konania na náhradu trov konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.),

súd o náhrade trov konania účastníkov konania

Poučenie:

ProtitomutorozsudkumožnopodaťodvolanienaOkresnýsúdKošiceIdo15dníododňajehodoručenia
v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O.s.p.).