Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. august 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/329/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612217452
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7612217452.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a členov

JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Petra Tutka v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35807598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, IČO: 36864421, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú
koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, o náhradu škody
a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 4.
marca 2015 č.k. 1C/105/2012-178 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom návrh zamietol, návrh žalobcu na prerušenie konania
zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že žalobca podal dňa 27.9.2012 na Okresný súd Spišská Nová Ves žaloby na
náhradu škody a nemajetkovej ujmy, vedené pod sp. zn. 1C/105/2012, 1C/109/2012, 1C/129/2012,
1C/131/2012, 1C/142/2012, 1C/151/2012, 1C/152/2012, 1C/154/2012, 1C/161/2012, 1C/178/2012,

1C/183/2012, 1C/205/2012, 1C/214/2012, 1C/223/2012, 1C/225/2012, 1C/238/2012, 1C/240/2012,
1C/246/2012, 1C/250/2012, 1C/273/2012, 1C/291/2012, 1C/294/2012, 1C/304/2012, 1C/315/2012 a
1C/324/2012, ktoré uznesením zo dňa 9.10.2012 č.k. 1C/105/2012-8, s poukazom na ustanovenie § 112
ods. 1 O.s.p., spojil na spoločné konanie s tým, že konanie je ďalej vedené pod sp. zn. 1C/105/2012.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2012.

Ďalej poukázal na tvrdenia žalobcu v žalobách, že žalobcom tvrdená škoda a nemajetková ujma mu

mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím Okresného súdu v
Spišská Nová Ves v exekučných konaniach, v ktorých na základe jeho návrhu ako oprávneného (veriteľ
zo zmlúv o úvere) súdny exekútor predložil tomuto súdu ako miestne a vecne príslušnému exekučnému
súdu návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a žiadosťou o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť tým spôsobom, že
exekučný súd v žalobcom označených exekučných konaniach zamietol žiadosť súdneho exekútora
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené ISTINA RS), rozhodol o zamietnutí

žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15 - dňovej lehote (žaloby označené
NZP), rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15 - dňovej
lehote (žaloby označené NP) alebo rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po
30 -dňovej zákonnej lehote (žaloby označené ZE), čím reálne ohrozil jeho legitímne očakávania naefektívne a účinné vymoženie jeho pohľadávky a vystavil jeho oprávnené záujmy riziku insolvencie a
zániku povinného, i zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, čo ovplyvnilo jeho ďalšie
podnikateľsképostupyaspôsobiloneistotuvplánovaníďalšíchrozhodnutí,ktorémoholprijať.Písomnou

žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaná na
jeho žiadosť pozitívne nereagovala.

V žalobách označených ako ISTINA RS žalobca uplatnil majetkovú škodu vo výške náhrady istiny s
príslušenstvom, ktorá mu už viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím súdu v občianskom

súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o
úvere, ako i náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, tvrdiac, že exekučný súd v rozpore so zákonom
konal nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie jeho práva na zaplatenie dlhu a vyvolal stav,
ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi oprávneným a dlžníkom, čím došlo k
zmareniu vymožiteľnosti jeho majetkového práva.

V žalobách označených ako NZP a tiež v žalobách označených ako NP (vedených pod sp. zn. ) žalobca
uplatnil majetkovú škodu vo výške 125 eur, vyčíslenú ako náhrada účelne vynaložených nákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím
onej,atiežprimeranúnáhradunemajetkovejujmyvovýške55eurzakaždýmesiacomeškaniavčinnosti

exekučného súdu. V týchto žalobách tvrdil, že v ním označených exekučných veciach neexistovali
okolnosti, ktoré by umožňovali exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi
tak, že k vydaniu rozhodnutia exekučný súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe.

V žalobách označených ako ZE žalobca uplatnil majetkovú škodu vo výške 175 eur, vyčíslenú ako

náhrada účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy
a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu
súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom, a tiež primeranú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 55,32
eura za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu. V týchto žalobách tvrdil, že v ním
označených exekučných veciach k zmene exekútora rozhodnutím exekučného súdu v rozpore s § 44

ods. 8 Exekučného poriadku nedošlo v zákonom stanovenej lehote t.j. do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora, hoci vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti.

Ďalej uviedol, že vo veci rozhodol v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti účastníkov, ktorí

neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnili s tým, že žalovaná o odročenie termínu pojednávania
nežiadala a žalobca súčasne žiadal o zrušenie nariadeného pojednávania do rozhodnutia o otázke
nestrannosti a otázke zákonného sudcu v prejednávanej veci a podal návrh na prerušenie konania
do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o jeho ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2NcC/61/2012, ktorým rozhodol o nevylúčení zákonnej sudkyne z

prejednávania a rozhodovania veci. Poukazom na skutočnosť, že uvedené rozhodnutie je právoplatné
a je záväzné nielen pre súd, ale aj pre účastníkov tohto konania a tiež na to, že exekučný súd
už o rovnakom návrhu žalobcu na prerušenie konania rozhodol (uznesením č.l. l76) konštatoval, že
nepovažoval žalobcom uvedený dôvod za dôležitý dôvod odročenia pojednávania.

Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že v exekučnej veci vedenej pod sp.zn. 11Er/599/2009 (pripojenej
k spisu pod sp.zn. 1C/105/2012) bola povinnou B. M.. Dňa 18.9.2009 došla súdu žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie o ktorej súd rozhodol dňa 24.2.2010 tak, že
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd zamietol. V dôsledku odvolania oprávneného
Krajský súd v Košiciach (ako odvolací súd) uznesením zo dňa 23. 8. 2010 /č.l. 26/ potvrdil uznesenie

súdu prvého stupňa, ktoré nadobudlo právoplatnosť 6.9.2010. Uznesením súdu prvého stupňa zo dňa
28.10.2010 /č.l. 32/ súd exekučné konanie zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.11.2010.
Vžalobepodsp.zn.1C/105/2012žalobcanamietalnevydanierozhodnutiavzákonomstanovenejlehote.

V exekučnej veci vedenej pod sp.zn. 11Er/518/2011 (pripojenej k spisu pod sp.zn. 1C/109/2012) bola

povinnou T. W.. Dňa 19.5.2011 bol spísaný návrh u súdneho exekútora a súdu došla žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie dňa 3.8. 2011. Prípisom zo dňa 11.8.2011 súd zisťoval, či v roku
2008 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny viedol povinnú v evidencii uchádzačov o zamestnanie a v
Sociálnej poisťovni súd zisťoval, kto bol platiteľom poistného u povinnej. Odpoveď od Úradu práce došlasúdu 6.9.2011 a 27.9.2011 bola urgovaná správa od Sociálnej poisťovne. Táto správa došla súdu dňa
14.10.2011. Uznesením zo dňa 18.10.2011 /č.l. 15/, právoplatným 19.11.2011 súd zamietol žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v časti istiny 443,47 eur spolu s úrokom

z omeškania vo výške 0,25 % denne od 3. 12. 2008 do zaplatenia a nad 6,5 % ročne zo sumy 464,69
eur od 3. 12. 2008 do zaplatenia zamietol a zároveň toho istého dňa v prevyšujúcej časti súd vydal
poverenie. Následne uznesením zo dňa 28.11.2011 /č.l. 22/, právoplatným 13.2.2012 súd exekučné
konanie v časti, v ktorej bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá, exekučné
konanie zastavil. V žalobe pod sp.zn. 1C/109/2012 žalobca namietal, že súd vydal rozhodnutie po

zákonom stanovenej lehote.

V exekučnej veci vedenej pod pod sp.zn. 11Er/301/2010 (pripojenej k spisu pod sp.zn. 1C/129/2012)
bola povinnou Q. I.. Návrh na vydanie poverenia došiel súdu dňa 10.5.2010. Dňa 13.5.2010 súd vyzval
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny na podanie oznámenia, či povinná bola v roku 2008 vedená ako
uchádzačka o zamestnanie, táto správa došla súdu 1.6.2010. Od Sociálnej poisťovne súd žiadal správu,

či povinná bola v roku 2008 zamestnaná. Dňa 28.6.2010 došla správa od Sociálnej poisťovne a súd dňa
6.7.2010 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. V žalobe pod sp.zn. 1C/129/2012 žalobca namietal
nevydanie poverenia v zákonnej lehote.

V exekučnej veci vedenej pod sp.zn. 11Er/67/2010 (pripojenej k spisu pod sp.zn. 1C/131/2012) bol

povinným B. C.. Žiadosť o udelenie poverenia došla súdu 2.2.2010 o ktorej súd rozhodol uznesením zo
dňa 9.3.2010 /č.l. 10/ a žiadosť zamietol. V dôsledku odvolania oprávneného Krajský súd v Košiciach
potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa uznesením zo dňa 28.5.2010 /č.l. 27/. Následne súd prvého
stupňa uznesením zo dňa 26.7.2010 /č.l. 33/, právoplatným dňa 28.7.2010 exekučné konanie zastavil.
Vo vzťahu k spisu 1C/131/2012 žalobca namietal nevydanie rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.

V exekučnej veci vedenej pod sp.zn. 11Er/823/2010 (pripojenej k spisu pod sp.zn. 1C/142/2012) bola
povinnou C. G.. Žiadosť o udelenie poverenia došla súdu 9.12.2010 o ktorej súd rozhodol uznesením
dňa 15.12.2010 /č.l. 9/ tak, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 19.1.2011. Následne uznesením zo dňa 27.1.2011 /č.l. 13/, právoplatným

3.2.2011 súd exekučné konanie zastavil. V žalobe pod sp.zn. 1C/142/2012 žalobca namietal nevydanie
rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.

V exekučnej veci vedenej pod sp.zn. 11Er/231/2006 (pripojenej k spisu pod sp.zn. 1C/151/2012) bol
povinným G. M. I.. Žiadosť o udelenie poverenia došla súdu 11.4.2006. Dňa 26.4.2006 súd vydal

poverenie a dňa 4.7.2006 súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti trov právneho
zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 875 Sk zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
29.7.2006. Následne uznesením zo dňa 22.8.2006, právoplatným 6.9.2006 súd v tejto časti exekučné
konanie zastavil. Dňa 6.10.2010 došla súdu žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora.
Prípisom zo dňa 18.10.2010 súd túto žiadosť zaslal exekútorovi na vyjadrenie a v prípade ak bola

vymožená nejaká suma nech to oznámi súdu. Zároveň ho súd vyzval na predloženie exekučného
spisu. Dňa 2.12.2010 súdny exekútor oznámil, že nemá námietky voči navrhovanej zmene exekútora
a neboli vymožené v rámci exekúcie žiadne prostriedky. Na výzvu súdu si exekútor vyúčtoval trovy
exekúcie. Dňa 10.2.2011 súd uznesením /č.l. 29/ vyhlásil exekúciu za neprípustnú, zastavil ju, návrh
oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol a rozhodol o trovách exekúcie súdneho exekútora.

Toto uznesenie napadol odvolaním oprávnený a Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 11.7.2011
č.k. 14CoE/29/2011-45, právoplatným 31.8.2011, odmietol odvolanie voči výroku o zamietnutí návrhu
oprávneného na zmenu súdneho exekútora, potvrdil uznesenie vo výrokoch o vyhlásení exekúcie za
neprípustnú a o zastavení exekúcie a zmenil uznesenie vo výroku o trovách exekúcie. V žalobe pod
sp.zn. 1C/151/2012 žalobca namietal, že súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v

zákonom stanovenej lehote.

V exekučnej veci vedenej pod sp.zn. 11Er/522/2009 (pripojenej k spisu pod sp.zn. 1C/152/2012) bola
povinnou A. O.. Žiadosť o udelenie poverenia došla súdu 26.8.2009. Dňa 2.9.2009 súd vyzval exekútora
o predloženie zmluvy na základe ktorej bol vydaný exekučný titul. Na predloženie tejto zmluvy bol

vyzvaný aj oprávnený dňa 16.10.2009. Prípisom zo dňa 30.10.2009 oprávnený požiadal o predĺženie
lehoty na vybavenie o 60 dní z dôvodu značne administratívnej náročnosti vyhľadávania. Súd oznámil
oprávnenému dňa 19.11.2009, že mu predlžuje lehotu a poverenie súd vydá až po predložení zmluvy.
Následne prípisom došlým súdu 11.1.2010 oprávnený súdu oznámil, že žiadosť súdu nemá oporu ani vExekučnom poriadku ani v Zákone o rozhodcovskom konaní. Súd preto uznesením zo dňa 5.2.2010 /č.l.
15/ žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Toto uznesenie napadol odvolaním
oprávnený a Krajský súd v Košiciach uznesením 3CoE/203/2010-28 zo dňa 21.5.2010, právoplatným

21.6.2010 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. Následne súd prvého stupňa uznesením zo dňa
2.8.2010 /č.l. 32/, právoplatným 2.9.2010 exekučné konanie zastavil. V žalobe pod sp.zn. 1C/152/2012
žalobca namietal nevydanie poverenia v zákonom stanovenej lehote.

V exekučnej veci vedenej pod sp.zn. 11Er/161/2003 (pripojenej k spisu pod sp. zn. 1C/154/2012) bol

povinným R. I.. Žiadosť o udelenie poverenia došla súdu dňa 3.11.2003. Dňa 21.11.2003 súd vydal
poverenie. Následne dňa 22.11.2010 došla súdu žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora.
Prípisom zo dňa 26.11.2010 súd túto žiadosť zaslal na vyjadrenie exekútorovi so žiadosťou, aby
sa vyjadril, aká časť pohľadávky bola doposiaľ vymožená a či so zmenou exekútora súhlasí. Dňa
10.12.2010 došla súdu odpoveď exekútora, ktorou udelil súhlas so zmenou exekútora a zároveň si
vyčíslil trovy exekúcie. Uznesením zo dňa 7.2.2011 /č.l. 20/ súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú,

zastavil ju, návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol a rozhodol o trovách exekúcie.
V dôsledku podania odvolania oprávneného Krajský súd v Košiciach uznesením 3CoE/75/2011-32
zo dňa 22.2.2012 právoplatným 16.4.2012 súd potvrdil uznesenie vo výroku o vyhlásení exekúcie
za neprípustnú a jej zastavením a o výroku o trovách exekúcie a odmietol odvolanie proti výroku o
zamietnutí návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Dňa 23.8.2012 exekútor vrátil súdu poverenie

na vykonanie exekúcie. V žalobe pod sp.zn. 1C/154/2012 žalobca namietal nevydanie rozhodnutia o
zmene exekútora v zákonom stanovenej lehote.

V exekučnej veci vedenej pod sp.zn. 12Er/48/2005 (pripojenej k spisu pod sp.zn. 1C/161/2012) bola
povinnou B. O.. Žiadosť o udelenie poverenia došla súdu 1.3.2005. Dňa 7.3.2005 súd vydal poverenie

a dňa 22.11.2010 došla súdu žiadosť o zmenu súdneho exekútora. Prípisom zo dňa 7.12.2010 súd túto
žiadosťzaslalnavyjadrenieexekútorovisožiadosťou,abysavyjadril,akáčasťpohľadávkyboladoposiaľ
vymožená a či so zmenou exekútora súhlasí. Podaním doručeným súdu dňa 22.12.2010 exekútor udelil
súhlas so zmenou exekútora a zároveň si vyčíslil trovy exekúcie. Uznesením zo dňa 18.1.2011 /č.l.
20/ súd exekúciu zastavil a návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol a rozhodol

o trovách exekúcie. V dôsledku podania odvolania oprávneného Krajský súd v Košiciach uznesením
zo dňa 30.9.2011 č.k. 6CoE/35/2011-29 zrušil uznesenie a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Uznesením zo dňa 29.11.2011 /č.l. 34/ súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil,
rozhodolotrováchexekúcieanávrhoprávnenéhonazmenuexekúcie zamietol.Totouznesenienapadol
odvolaním oprávnený a Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 6CoE/8/2012-48 právoplatným dňa

3.7.2012 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. V žalobe pod sp.zn. 1C/161/2012 žalobca namietal
nevydanie rozhodnutia o zmene exekútora v zákonom stanovenej lehote.

V exekučnej veci vedenej pod sp.zn. 11Er/520/2011 (pripojenej k spisu pod sp.zn. 1C/178/2012) bola
povinnou bola J. K.. Žiadosť o udelenie poverenia došla súdu 3.8.2011. Uznesením zo dňa 2.9.2011

právoplatným 27. 9. 2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietolauznesenímzodňa10.10.2011,právoplatným14.10.2011exekučnékonaniezastavil.Vžalobe
pod sp.zn. 1C/178/2012 žalobca namietal nevydanie rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.

V exekučnej veci vedenej pod sp.zn. 11Er/794/2009 (pripojenej k spisu pod sp.zn. 1C/183/2012) bola

povinnou O. W.. Žiadosť o udelenie poverenia došla súdu 4.11.2009. Prípisom zo dňa 12.11.2009 súd
vyzval exekútora na predloženie zmluvy o úvere. Exekútor oznámil, že oprávnený ani jeho právny
zástupca nebudú túto zmluvu k návrhu na vykonanie exekúcie, ani v priebehu exekučného konania
predkladať. Súd preto uznesením zo dňa 26.1.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. Toto uznesenie napadol odvolaním oprávnený. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k.

3CoE/181/2010-22právoplatným9.7.2010potvrdiluzneseniesúduprvéhostupňa.Následnesúdprvého
stupňa uznesením zo dňa 5.8.2010, právoplatným 13.8.2010 exekučné konanie zastavil. V žalobe pod
sp.zn. 1C/183/2012 žalobca namietal nevydanie poverenia v zákonom stanovenej lehote.

V exekučnej veci vedenej pod sp.zn. 11Er/151/2011 (pripojenej k spisu pod sp.zn. 1C/205/2012) bol

povinným P. P.. Žiadosť o udelenie poverenia došla súdu 21.3.2011. Súd uznesením zo dňa 29.3.2011 /
č.l. 10/, právoplatným 27.4.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol a následne uznesením zo dňa 4.5.2011, právoplatným 16.5.2011 súd exekučnékonanie zastavil. V žalobe pod sp.zn. 1C/205/2012 žalobca namietal nevydanie rozhodnutia v zákonom
stanovenej lehote.

V exekučnej veci vedenej pod sp.zn. 11Er/824/2010 (pripojenej k spisu pod sp.zn. 1C/214/2012) bol
povinným O. I.. Žiadosť o udelenie poverenia došla súdu 9.12.2010 o ktorej súd rozhodol uznesením
zo dňa 15.12.2010 /č.l. 9/ a zamietol ju. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.1.2011. Následne
uznesením zo dňa 27.1.2011, právoplatným 4.2.2011 súd exekučné konanie zastavil. V žalobe pod
sp.zn. 1C/214/2012 žalobca namietal nevydanie rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.

V exekučnej veci vedenej pod sp.zn. 11Er/287/2009 (pripojenej k spisu pod sp.zn. 1C/223/2012) bol
povinným B. C.. Žiadosť o udelenie poverenia došla súdu 25.5.2009. Prípisom zo dňa 3.6.2009 súd
vyzval exekútora na predloženie úverovej zmluvy a obchodných podmienok, na ktorú exekútor reagoval
tak, že požadovaný doklad nedoloží. Prípisom zo dňa 15.10.2009 súd oprávnenému oznámil, že o
návrhu na vykonanie exekúcie súd rozhodne až po zaslaní zmluvy. Dňa 30.10.2010 došlo súdu podanie

oprávneného, ktorým žiadal predĺženie lehoty o 60 dní z dôvodu značne administratívnej náročnosti
vyhľadávania a následne podaním doručeným súdu dňa 7.1.2010 oznámil, že požadované listiny súdu
nezašle. Súd preto uznesením zo dňa 27.1.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. Toto uznesenie napadol odvolaním oprávnený a Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa
31.5.2010 č.k. 3CoE/178/2010-24, právoplatným 9.7.2010, potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa.

Uznesením zo dňa 26.7.2010, právoplatným 12.8.2010 súd prvého stupňa exekučné konanie zastavil. V
žalobe pod sp.zn. 1C/223/2012 žalobca namietal nevydanie rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.

V exekučnej veci vedenej pod sp.zn. 11Er/288/2009 (pripojenej k spisu sp. zn. 1C/225/2012) bola
povinnou Q. I.. Žiadosť o udelenie poverenia došla súdu 25.5.2009. Prípisom zo dňa 3.6.2009 súd

vyzval exekútora na predloženie úverovej zmluvy a obchodných podmienok. Exekútor súdu oznámila,
že požadované doklady nezašle. Súd dňa 15.10.2009 oznámil oprávnenému, že o žiadosti na vydanie
poverenia súd rozhodne až po zaslaní požadovaných listín. Dňa 30.10.2010 došlo súdu podanie
oprávneného, ktorým žiadal predĺženie lehoty o 60 dní z dôvodu značne administratívnej náročnosti
vyhľadávania a následne podaním doručeným súdu dňa 7.1.2010 oznámil, že požadované listiny súdu

nezašle. Súd preto uznesením zo dňa 24.2.2010 /č.l. 14/ žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Toto uznesenie napadol odvolaním oprávnený a Krajský súd v Košiciach uznesením
zo dňa 21.6.2010 č.k. 2CoE/251/2010-25, právoplatným 15.7.2010, potvrdil uznesenie súdu prvého
stupňa. Uznesením zo dňa 5.8.2010, právoplatným 7.9.2010 súd prvého stupňa exekučné konanie
zastavil. V žalobe pod sp.zn. 1C/225/2012 žalobca namietal nevydanie rozhodnutia v zákonom

stanovenej lehote.

V exekučnej veci vedenej pod sp.zn. 11Er/794/2009, týkajúcej sa veci sp. zn. 1C/238/2012, bola
povinnou O. W.. Žiadosť o udelenie poverenia došla súdu 4.11.2009. Prípisom zo dňa 12.11.2009 súd
vyzval exekútora na predloženie zmluvy o úvere. Exekútor oznámil, že oprávnený ani jeho právny

zástupca nebudú túto zmluvu k návrhu na vykonanie exekúcie, ani v priebehu exekučného konania
predkladať. Súd preto uznesením zo dňa 26.1.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. Toto uznesenie napadol odvolaním oprávnený. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k.
3CoE/181/2010-22právoplatným9.7.2010potvrdiluzneseniesúduprvéhostupňa.Následnesúdprvého
stupňa uznesením zo dňa 5.8.2010, právoplatným 13.8.2010 exekučné konanie zastavil. V žalobe

pod sp.zn. 1C/183/2012 i pod sp.zn. 1C/238/2012 žalobca namietal nevydanie poverenia v zákonom
stanovenej lehote.

V exekučnej veci vedenej pod sp.zn. 11Er/598/2009 (pripojenej k spisu pod sp.zn. 1C/240/2012)
bol povinným bol M. I.. Žiadosť o udelenie poverenia došla súdu 18.9.2009. Uznesením zo dňa

24.2.2010 súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Toto uznesenie napadol
odvolaním oprávnený a Krajský súd v Košiciach ho potvrdil uznesením zo dňa 31.5.2010, právoplatným
9.7.2010. Následne súd prvého stupňa uznesením zo dňa 8.9.2010, právoplatným 13.9.2010, exekučné
konanie zastavil. V žalobe pod sp.zn. 1C/240/2012 žalobca namietal nevydanie rozhodnutia v zákonom
stanovenej lehote.

V exekučnej veci vedenej pod sp.zn. 11Er/279/2010 (pripojenej k spisu pod sp.zn. 1C/246/2012) bol
povinným O. K.. Žiadosť o udelenie poverenia došla súdu 26.4.2010. Prípisom zo dňa 6.5.2010 súd
zisťoval, či v roku 2008 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny viedol povinného v evidencii uchádzačov ozamestnanie, odpoveď došla súdu 13.5.2010. Dňa 6.7.2010 súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie
na vykonanie exekúcie. Dňa 12.12.2012 došiel súdu podnet exekútora na zastavenie exekúcie v
dôsledku ktorého súd uznesením zo dňa 13.3.2013, právoplatným 4.4.2013 exekúciu zastavil. V žalobe

pod sp.zn. 1C/246/2012 žalobca namietal nevydanie poverenia v zákonom stanovenej lehote.

V exekučnej veci vedenej pod sp.zn. 11Er/783/2010 (pripojenej k spisu pod sp.zn. 1C/250/2012) bola
povinnou Z. J.. Na základe žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd
uznesením zo dňa 7.12.2010 túto zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie, ktoré

podaním zo dňa 19.1.2011 vzal v celom rozsahu späť. Krajský súd v Košiciach preto uznesením zo dňa
31.1.2011,právoplatným16.2.2011,odvolaciekonaniezastavil.Následnesúdprvéhostupňauznesením
zo dňa 3.3.2011, právoplatným 18.3.2011 exekučné konanie zastavil. V žalobe pod sp.zn. 1C/250/2012
žalobca namietal nevydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote.

V exekučnej veci vedenej pod sp.zn. 11Er/523/2011 (pripojený k spisu pod sp.zn. 1C/273/2012) bola

povinnou P. O.. Žiadosť o udelenie poverenia došla súdu 3.8.2011. Uznesením zo dňa 2.9.2011,
právoplatným 27.9.2011, súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Následne
uznesením zo dňa 10.10.2011, právoplatným 31.10.2011 súd exekučné konanie zastavil. V žalobe pod
sp.zn. 1C/273/2012 žalobca namietal nevydanie poverenia v zákonom stanovenej lehote.

V exekučnej veci vedenej pod sp.zn. 11Er/84/2007 (pripojenej k spisu pod sp.zn. 1C/291/2012) bol
povinným Z. Y.. Žiadosť o udelenie poverenia došla súdu 22.2.2007. Dňa 8.3.2007 súd vydal poverenie a
dňa 16.3.2007 súd žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti trov právneho
zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 3 189 Sk zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 5.5.2007. V tejto časti súd uznesením zo dňa 13.6.2007, právoplatným dňa 21.6.2007 exekúciu

zastavil. Dňa 6.10.2010 došla súdu žiadosť oprávneného o zmenu súdneho exekútora. Prípisom zo dňa
18.10.2010 súd túto žiadosť zaslal na vyjadrenie exekútorovi so žiadosťou, aby sa vyjadril, aká časť
pohľadávky bola doposiaľ vymožená a či so zmenou exekútora súhlasí a zároveň vyzval oprávneného
na predloženie zmluvy. Podaním zo dňa 9.11.2010 súdny exekútor udelil súhlas so zmenou exekútora
a zároveň si vyčíslil trovy exekúcie. Uznesením zo dňa 26.1.2011 súd vyhovel žiadosti o zmenu

exekútora, poveril nového exekútora, rozhodol o trovách exekúcie pôvodného exekútora a exekúciu
čiastočne zastavil. V dôsledku podania odvolania oprávneného Krajský súd v Košiciach uznesením zo
dňa 18.7.2011 č.k. 2CoE/87/2011-43 potvrdil uznesenie v napadnutej časti, t.j. vo výroku o čiastočnom
zastavení exekúcie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 22.9.2011. V žalobe pod sp.zn. 1C/291/2012
žalobca namietal nevydanie rozhodnutia o zmene exekútora v zákonom stanovenej lehote.

V exekučnej veci vedenej pod sp.zn. 11Er/518/2011 (pripojenej k spisu pod sp.zn. 1C/294/2012) bola
povinnou T. W.. Dňa 19.5.2011 bol spísaný návrh u súdneho exekútora a súdu došla žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie dňa 3.8. 2011. Prípisom zo dňa 11.8.2011 súd zisťoval, či v roku
2008 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny viedol povinnú v evidencii uchádzačov o zamestnanie a

v Sociálnej poisťovni súd zisťoval, kto bol platiteľom poistného u povinnej. Odpoveď od Úradu práce
došla súdu 6.9.2011 a 27.9.2011 bola urgovaná správa od Sociálnej poisťovne. Správa došla súdu dňa
14.10.2011. Uznesením zo dňa 18.10.2011 /č.l. 15/, právoplatným 19.11.2011, súd zamietol žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v časti istiny 443,47 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 0,25 % denne od 3. 12. 2008 do zaplatenia a nad 6,5 % ročne zo sumy 464,69

eur od 3. 12. 2008 do zaplatenia zamietol a zároveň toho istého dňa v prevyšujúcej časti súd vydal
poverenie. Následne uznesením zo dňa 28.11.2011 /č.l. 22/, právoplatným 13.2.2012, súd exekučné
konanie v časti, v ktorej bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá, exekučné
konanie zastavil. V žalobe pod sp.zn. 1C/294/2012 žalobca namietal, že k vydaniu rozhodnutia o udelení
poverenia súd pristúpil po dlhej dobe.

V exekučnej veci vedenej pod sp.zn. 11Er/5/2010 (pripojenej k spisu pod sp.zn. 1C/304/2012) bol
povinným B. V.. Na základe žiadosti došlej súdu dňa 11.1.2010 súd uznesením zo dňa 15.3. 2010
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie
oprávnený. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 23.6.2010, právoplatným 2.8.2010, potvrdil

rozhodnutie súdu prvého stupňa. Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 8.9.2010, právoplatným
22.10.2010, exekučné konanie zastavil. V žalobe pod sp.zn. 1C/304/2012 žalobca namietal nevydanie
poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote.V exekučnej veci vedenej pod sp.zn. 11Er/486/2011 (pripojenej k spisu pod sp.zn. 1C/315/2012) bol
povinným Š. I.. Žiadosť o udelenie poverenia došla súdu 21.7.2011. Uznesením zo dňa 4.8.2011,
právoplatným 27.8.2011 súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Následne

súd uznesením zo dňa 27.9.2011, právoplatným 6.10.2011, exekučné konanie zastavil. V žalobe pod
sp.zn. 1C/315/2012 žalobca namietal nevydanie poverenia v zákonom stanovenej lehote.

V exekučnej veci vedenej pod sp.zn. 11Er/614/2009 (pripojenej k spisu pod sp.zn. 1C/324/2012)
bola povinnou Q. Š.. Žiadosť o udelenie poverenia došla súdu 25.9.2009. Dňa 5.10.2009 súd vyzval

exekútora na predloženie zmluvy o úvere. Dňa 20.10.2009 súd vyzval na predloženie zmluvy aj
oprávneného. Dňa 6.11.2009 došlo súdu podanie oprávneného, ktorým žiadal predĺženie lehoty o 60
dní z dôvodu značne administratívnej náročnosti vyhľadávania a následne zmluvu o úvere predložil.
Súd uznesením zo dňa 15.1.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti istiny vo
výške 177,92 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne od 1.2.2009 do zaplatenia, istiny
vo výške 9,95 eur, úroku z omeškania nad 10% ročne zo sumy 509,88 eur od 1.2.2009 do zaplatenia

a trov právneho zastúpenia v exekúcii vo výške 57,58 eur zamietol a vo zvyšnej časti súd vydal dňa
15.1.2010 poverenie.UznesenienapadolodvolanímoprávnenýaKrajskýsúdvKošiciachuznesenímzo
dňa9.7.2010č.k.4CoE/144/2010-30zrušiluznesenie avrátilvecsúduprvéhostupňanaďalšiekonanie.
Prípisom zo dňa 8.9.2010 súd zisťoval, či v roku 2008 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny viedol
povinného v evidencii uchádzačov o zamestnanie a v Sociálnej poisťovni súd zisťoval, kto bol platiteľom

poistného u povinnej. Odpoveď od Úradu práce došla súdu 24.9.2010 a od Sociálnej poisťovni dňa
5.10.2010.Súdžiadalaurgovalsprávuodpovinnej,čivčaseuzavretiazmluvyoúverebolazamestnaná.
Táto správa došla súdu dňa 10.1.2011. Uznesením zo dňa 15.1.2011, právoplatným 9.2.2011, súd
zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v časti istiny vo výške
177,92 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne od 1.2.2009 do zaplatenia, istiny vo

výške 9,95 eur, úroku z omeškania nad 10% ročne zo sumy 509,88 eur od 1.2.2009 do zaplatenia
a trov právneho zastúpenia v exekúcii vo výške 57,58 eur. Následne uznesením zo dňa 16.2.2011,
právoplatným 24.2.2011 súd exekučné konanie v časti, v ktorej bola žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietnutá, exekučné konanie zastavil. V žalobe pod sp.zn. 1C/324/2012 žalobca
namietal nevydanie poverenia v zákonom stanovenej lehote.

Výrok o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania odôvodnil použitím § 109 ods. 1, 2 O.s.p..
Dospel k záveru, že je nedôvodný tak návrh žalobcu na prerušenie konania z dôvodu podania sťažnosti
naÚstavnýsúdSRprotiuzneseniuKrajskéhosúduvKošiciachsp.zn.2NcC/61/2012,akoijehonávrhna
prerušeniekonania,ktorýžalobcapodalpodľa§109ods.2písm.c/O.s.p.stvrdením,žeprerozhodnutie

v posudzovanej veci má zásadný význam vyriešenie otázky v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde
v Prešove pod sp. zn. 7C/6/2010, v ktorom Okresný súd Prešov svojim uznesením zo dňa 7.10.2013 v
súladesustanovením§109ods.1písm.c/O.s.p.rozhodoloprerušeníkonaniadorozhodnutiaSúdneho
dvora EÚ o prejudiciálnej otázke, či môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie unijného
práva skôr, ako účastník konania využije všetky právne prostriedky prislúchajúce mu podľa právneho

poriadkučlenskéhoštátuvkonaníovýkonerozhodnutiaapredvyčerpanímmožnostižalobcupožadovať
vydanie bezdôvodného obohatenia. Doplnil, že o sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu
v Košiciach zo dňa 22.10.2012 č.k. 2NcC/61/2012- 15 rozhodol Ústavný súd SR uznesením zo dňa
12.12.2013 sp. zn. IV. ÚS 693/2013-11 tak, že ju odmietol.

Konštatoval, že žalovaná potvrdila, že zo strany žalobcu jej boli doručené žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody dňa 23.4.2012, pričom nemal preukázané, aby nárok žalobcu na
náhraduškodyalebojehočasťboluspokojenýauzavrel,žežalobcasisvojupovinnosťnároknanáhradu
škody a nemajetkovej ujmy predbežne prerokovať splnil. Po právnom posúdení veci podľa ust. § 3 ods.
1, 2, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003

Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, podľa § 44 ods. 1, 2, § 41 ods. 2
písm. c/, d/, § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní dospel k záveru, že ani
jedna z prejednávaných žalôb nie je dôvodná, pretože v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný
postup exekučného súdu v označených exekučných konaniach, ani nezákonnosť žalobcom označených

rozhodnutí exekučného súdu a ani výška žalobcom uplatnenej náhrady škody a nemajetkovej ujmy.
Uviedol, že prvostupňové rozhodnutia exekučného súdu boli potvrdené vo veciach sp. zn. 12Er 48/2005,
11Er 231/2006, 11Er 522/2009, 11Er 161/2003, 11Er 794/2009, 11Er288/2009, 11Er 598/2009 a 11Er
5/2010, v exekučných veciach sp. zn. 11Er 823/2010, 11Er 520/2011, 11Er 151/2011, 11Er 824/2010,11Er 279/2010, 11Er 84/2007 a 11Er 486/2011 žalobca (ako oprávnený v jednotlivých exekúciách)
odvolanie ani nepodal, v exekučnej veci sp. zn. 11Er/783/2010 došlo k späťvzatiu odvolania, v exekučnej
veci sp. zn. 11Er 151/2011 a sp. zn. 11Er 824/2010) bolo poverenie vydané v zákonnej lehote a napriek

namietaným prieťahom, sa žalobca (ako oprávnený) zapríčinil o neskoršie rozhodnutie exekučného
súdu nepredkladaním listín (zmlúv) slúžiacich ako podklad pre žalobcom predložený exekučný titul a v
exekučnej veci sp. zn. 11Er 522/2009, 11Er 287/2009 a sp. zn. 11Er 614/2009 požiadal súd o predĺženie
lehoty z dôvodu značne administratívnej náročnosti vyhľadávania. Poukázal i na uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky zo dňa 3.10.2012 sp. zn. I.ÚS/476/2012-12, ktorým ústavný súd odmietol

sťažnosť žalobcu voči postupu súdu a vyslovil, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má
nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

K listine predloženej žalobcom (označenej ako znalecký posudok č. 1/2014 zo dňa 17.1.2014,
vypracovaný znaleckým ústavom Ekonomickou univerzitou v Bratislave), ktorým mala byť vyčíslená

majetková škoda spôsobená žalobcovi v dôsledku ním tvrdeného nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu v exekučných veciach uviedol, že sa nejedná o znalecký posudok v zmysle § 127
O.s.p., ale o listinný dôkaz, ktorý poukazom na § 132 O.s.p. vyhodnotil tak, že týmto dôkazom žalobca
škodu a jej výšku hodnoverným spôsobom nepreukázal. Nemožno z neho usúdiť žalobcom uplatnenú
výšku škody v konkrétnych (žalovaných) veciach, nakoľko ide len o všeobecné konštatovanie nákladov

žalobcu v bližšie nešpecifikovaných sporoch.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v
spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ O.s.p., ako i z odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c/,
d/, e/ a f/ O.s.p. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Poukazom na ust. § 101 ods. 2 O.s.p. súdu prvého stupňa vytkol, že vec prejednal v jeho neprítomnosti,
hoci preto neboli splnené podmienky v situácii, ak požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité
dôvody a predložil listiny spájané s označenými dôvodmi. Trval totiž na osobnej účasti svojho právneho
zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom

súde. Pokiaľ súd prejednal za takýchto okolností vec v jeho neprítomnosti, odňal mu tým právo konať
pred súdom a porušil jeho právo na súdnu ochranu, keďže sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam
žalovanej, ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Citoval ust. § 15 O.s.p.,
poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR (IV. ÚS 345/09, I. ÚS 27/98, III. ÚS 16/2000) i na
rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 17.10.2012 sp. zn. 11NcC/46/2012-24 a namietol, že vo

veci rozhodol vylúčený sudca. Napadnuté rozhodnutie označil tiež za vydané predčasne v situácii, ak
ním súd súčasne rozhodol aj o zamietnutí jeho návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm.
c/ O.s.p., proti ktorému pripustil odvolanie a o ktorom v čase rozhodovania v merite veci ešte nebolo
právoplatne rozhodnuté. Mal tiež za to, že ak žalovaný nereagoval na výzvu súdu písomne sa vyjadriť
k žalobe v zmysle § 114 ods. 3 O.s.p., o žalobe malo byť rozhodnuté podľa § 153b O.s.p. rozsudkom

pre zmeškanie, ktorého skutkovým základom sa mal stať ním tvrdený skutkový stav. V závere súdu
vytkol, že nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa s predloženým znaleckým posudkom a
ignoroval všetky tvrdenia žalobcu o majetkovej škode. A tiež, že súd mal pred samotným rozhodnutím
vo veci samej rozhodnúť osobitne o návrhu na prerušenie konania. Napadnuté rozhodnutie je preto
nepreskúmateľné.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Odvolací súd na základe podaného odvolania prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.
2 O.s.p.) keďže v posudzovanej veci nejde ani o jeden z prípadov uvedených v § 214 ods. 1 O.s.p., za

dodržania podmienok ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p., keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Preskúmal napadnutý
rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

Rozsudok je vo výrokoch vecne správny, preto ho dovolací súd v podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.Vo vzťahu k napadnutému výroku o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania odvolací súd
dospel k záveru, že odvolacie námietky žalobcu sú irelevantné, a to predovšetkým z nasledujúcich
dôvodov:

Z obsahu spisu plynie, že žalobca navrhol prerušiť konanie z dôvodu, že na Ústavný súd SR podal
sťažnosť,týkajúcusaporušeniajehoprávanazákonnéhosudcuaprávananestrannýsúd arozhodnutie
v predmetnej veci závisí od vyriešenia tejto otázky, ktorá musí byť rozhodnutá Ústavným súdom SR,
preto sú v danom prípade splnené podmienky pre prerušenie konania, a to až do doby vydania

rozhodnutia ústavného súdu o podanej sťažnosti.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je
v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému

súdu na zaujatie stanoviska.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na prerušenie konania podľa
§ 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. a ani podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p..

Predovšetkým odvolací súd je toho názoru, že samotné podanie ústavnej sťažnosti žalobcom na

ústavnom súde nie je dôvodom na prerušenie konania v danej veci, pretože výsledok konania na
ústavnom súde toto konanie nemôže ovplyvniť.

O námietke zaujatosti uplatnenej žalobcom už v žalobnom návrhu nadriadený súd právoplatne rozhodol
Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 22.10.2012 č.k. 2NcC/61/2012-15, proti ktorému bola síce

zo strany žalobcu podaná sťažnosť na Ústavný súd SR, ústavný súd však túto sťažnosť odmietol
uznesením zo dňa 12.12.2013 sp. zn. IV. ÚS 693/2013-11.

Citované ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to
znamená také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr

urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie
prerušiť. Rozhodujúcim hľadiskom je zásada hospodárnosti konania.

Pokiaľ navrhol žalobca konanie prerušiť do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych
otázkach, ktoré navrhla položiť žalovaná Slovenská republika v konaní o náhradu škody pre porušenie

práva Európskej únie, prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010, odvolací
súd je toho názoru, že vyriešenie tejto otázky význam pre rozhodnutie posudzovanej veci nemá. V
prejednávanom prípade sa rieši otázka zodpovednosti štátu za škodu, ktorá mala vzniknúť žalobcovi
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves a v konaní vedenom na Okresnom
súde Prešov sp. zn. 7C/6/2010 prejudiciálne otázky, ktoré položil Okresný súd Prešov Súdnemu dvoru

Európskej únie smerujú k tomu, či môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie unijného
práva skôr, ako účastník konania využije všetky právne prostriedky prislúchajúce mu podľa právneho
poriadku členského štátu v konaní o výkone rozhodnutia, teda pred samotným ukončením konania, a
tiež pred vyčerpaním možnosti požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí
návrhov žalobcu na prerušenie konania ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p., nakoľko tieto
dôvody nie sú relevantnými dôvodmi na prerušenie konania (a ani na odročenie pojednávania).

Vodvolanížalobcanamietal,žemupostupomsúdubolaodňatámožnosťkonaťpredsúdom,pretožesúd

pojednával v jeho neprítomnosti, hoci na to neboli splnené podmienky v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p.,
že vo veci rozhodoval vylúčený sudca a súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných
dôkazovtakdospelknesprávnymskutkovýmzisteniam,doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesú tu ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, ako i že jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) je potrebné rozumieť taký procesný
postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo
všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných
práv, ktoré sú mu priznané v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práva a právom
chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná

a rozhodne v neprítomnosti účastníka konania, hoci na to nie sú splnené podmienky vyplývajúce z ust.
§ 101 ods. 2 O.s.p..

Po preskúmaní spisu odvolací súd zistil, že vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 10.6.2013 a
následne na termín 4.3.2015 na ktorom vo veci súd rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania.
Podľa § 101 ods. 2 .O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný

účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Podľa§115ods.2O.s.p.predvolanienapojednávaniesamusíúčastníkomdoručiťtak,abymalidostatok
času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom uskutočnenia pojednávania a
rozhodnutia v neprítomnosti účastníkov je riadne predvolanie účastníka na pojednávanie, ktorý sa
nedostaví a ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

Z obsahu spisu vyplýva, že predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 4.3.2015 bolo dňa 16.2.2015

doručené právnemu zástupcovi žalobcu, žalobcovi ako i žalovanej /č.l. 144/. Bola tak zachovaná lehota
na prípravu pojednávania v podľa citovaného ustanovenia § 115 ods. 2 O.s.p..

Žalobca podaním doručeným súdu dňa 26.2.2014 žiadal pojednávanie nariadené na deň 4.3.2015
zrušiť a konanie prerušiť z dôvodu predloženia prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie

a podania ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného
sudcu a práva na nestranný súd.

Súd prvého stupňa prejednal vec dňa 4.3.2015 v neprítomnosti účastníkov. Poukazom na skutočnosť, že
rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2NcC/61/2012, ktorým rozhodol o nevylúčení zákonnej

sudkyne z prejednávania a rozhodovania vec, je právoplatné je záväzné nielen pre súd, ale aj pre
účastníkov tohto konania a tiež na to, že exekučný súd už o rovnakom návrhu žalobcu na prerušenie
konania rozhodol (uznesením č.l. l76) konštatoval, že nepovažuje žalobcom uvedený dôvod za dôležitý
dôvod odročenia pojednávania.

Na tomto pojednávaní oboznámil výsledky prípravy pojednávania a vykonal dokazovanie
obsahom listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou tohto spisu, ako aj oboznámením
celého obsahu pripojených exekučných spisov Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.
zn. 11Er/599/2009,11Er/518/2011,11Er/301/2010, 11Er/67/2010, 11Er/823/2010, 11Er/231/2006,
11Er/522/2009,11Er/161/2003,12Er/48/2005, 11Er/520/2011, 11Er/794/2009, 11Er/151/2011,

11Er/824/2010,11Er/287/2009,11Er/288/2009,11Er/598/2009,11Er/783/2010, 11Er/523/2011,
11Er/84/2007, 11Er/5/2010, 11Er/486/2011, 11Er/614/2009 a následne vyhlásil vo veci rozsudok.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nebol naplnený odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. a) v
spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., teda postupom súdu, keď vec prejednal v neprítomnosti

žalobcu,nebolamuodňatámožnosťkonaťpredsúdom,pretožepretentopostupbolisplnenépodmienky
v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p..

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p. je daný vtedy,
ak vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

V prejednávanej veci tento odvolací dôvod nie je naplnený, pretože zákonná sudkyňa JUDr. B. W. nebola
vylúčená z prejednávania a rozhodovania tejto veci, o čom bolo právoplatne rozhodnuté uznesením
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22.10.2012 č.k. 2NcC/61/2012-15. Za situácie, že bolo právoplatnýmrozhodnutím Krajského súdu v Košiciach podľa ust. § 16 O.s.p. rozhodnuté o tom, že zákonný sudca
nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania tejto veci, nie je náležitá námietka žalobcu, že vo veci
rozhodoval vylúčený sudca.

Aj pokiaľ ide o ostatné žalobcom namietané odvolacie dôvody, odvolací súd dospel k záveru, že tieto
odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy

skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za
konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 133 až § 135
O.s.p.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o vylúčení
zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a nezákonným
rozhodnutím Okresného súdu Spišská Nová Ves v preskúmavaných exekučných konaniach, aj s
poukazom na príslušné právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav a nenáležitá je preto
námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti záverov súdu prvého stupňa, na ktorých založil

svoje rozhodnutie.

Z dôvodov prvostupňového rozsudku je totiž zrejmé, že nečinnosť v konaní sám aj vyhodnocoval. V tejto
súvislosti odvolací súd pripomína, že v zmysle ust. § 44 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok)
zákonná lehota 15 dní na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí, ak ide o exekučný titul

podľa § 41 ods. 2 písm. d) citovaného zákona, teda v prípadoch, ak je exekučným titulom vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu. V zmysle ust. § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní v znení do 31.12.2014 je exekučný súd oprávnený a zároveň aj povinný posudzovať takýto
rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska toho, či tento nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na
plnenie,ktoréjeobjektívnenemožné,právomnedovolenéaleboodporujedobrýmmravom.Jenesporné,

že v súvislosti s takýmto postupom musí exekučný súd vykonať viacero úkonov, na základe ktorých
môže uvedený záver vyhodnotiť a bez pochyby to nie je reálne spôsobilý vykonať v lehote 15 dní. Súd
prvéhostupňasavdanomprípadeoboznámilsobsahomvšetkýchexekučnýchspisov,zktorýchžalobca
odvodzuje svoje nároky a v každej veci vyhodnocoval konkrétne úkony vykonané exekučným súdom pri
posudzovaní rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu a v nadväznosti na to vyhodnocoval aj

lehoty, v ktorých bolo o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnuté.

Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynul tiež záver, že Okresný súd Spišská Nová Ves sa
v preskúmavaných exekučných konaniach nedopustil nesprávneho úradného postupu ani tým, že o
zmene súdneho exekútora nerozhodol do 30 dní od doručenia návrhu oprávnenej na zmenu exekútora

v súlade s § 44 ods. 8 Exekučného poriadku.

Odvolací súd sa zhoduje so závermi prvostupňového súdu v tom, že ani v jednom z posudzovaných
prípadov sa nejedná o situáciu, aby exekučný súd naplnil zákonnú podmienku takých prieťahov v
súdnom konaní, ktoré by zakladali nárok na náhradu škody za nesprávny úradný postup. K tejto otázke

pre úplnosť poukazuje na závery Ústavného súdu Českej republiky, ktorý opakovane konštatoval, že
aj právo na prístup k súdu je možné zneužiť (uznesenie Ústavného súdu Českej republiky zo dňa
27.10.2011 sp. zn. III ÚS 2791/08, uznesenie zo dňa 13.3.2012 sp. zn. III. ÚS 696/2012).

Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie

v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 132 O.s.p.,
z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo
zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto jeho rozsudok ako vecne správny
podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Odvolacísúdsastotožňujesosprávnymiskutkovýmizisteniamiaprávnymzáveromsúduprvéhostupňa,
podľa ktorého neboli splnené podmienky zodpovednosti žalovanej za škodu v zmysle zákona 514/2003
Z.z., ktorá mala byť spôsobená žalobkyni tvrdeným nesprávnym úradným postupom Okresného
súdu Spišská nová Ves v označených exekučných konaniach vedených na tomto súde (ďalej lenpreskúmavané exekučné konania) a nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní, z ktorého
dôvodu základ nároku nie je daný.

Správne a zákonu zodpovedajúce sú dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Len pre úplnosť odvolací súd považuje
za potrebné dodať nasledovné:

Podľa § 6 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Záver súdu prvého stupňa o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok pre priznanie nároku na

náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia je vecne správny.

Za správny považuje odvolací súd aj postup súdu prvého stupňa, ktorý nárok žalobcu odvodzovaný
od tvrdenia o vykonaní úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok odvodený od tvrdenia,
že exekučný súd svojím nelegálnym postupom vykonal opätovne posúdenie práva žalobcu, ktoré mu

už bolo priznané právoplatným rozhodcovským rozsudkom právne kvalifikoval ako nárok na náhradu
škody z titulu nesprávneho úradného rozhodnutia aj napriek tomu, že žalobca tento nárok zakladal na
zodpovednosti za nesprávne úradné rozhodnutie. Je totiž zrejmé, že žalobcom konštatovaný postup
vyústil do vydania rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a teda aj takto
tvrdené porušenie možno posudzovať iba v rámci nároku na náhradu škody z titulu nesprávneho

úradného rozhodnutia.

V preskúmavaných exekučných konaniach zrušenie alebo zmena rozhodnutia okresného súdu (ako
exekučného súdu), preukázané neboli a vzhľadom na nesplnenie tejto podmienky pre vznik nároku je
skúmanie existencie ďalších podmienok bez právneho významu, keďže jednotlivé zákonné predpoklady

vzniku práva na náhradu škody podľa zákona č. 514/2013 Z.z. musia byť splnené kumulatívne. Pokiaľ
pritom súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je daný základ nároku, nebolo jeho povinnosťou
skúmať výšku škody a nemajetkovej ujmy a vykonávať v tomto smere dokazovanie. Nenáležitá je preto
odvolacia námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia v časti náhrady škody a nemajetkovej
ujmy, ako aj všetky ostatné odvolacie námietky, týkajúce sa tejto otázky.

Pokiaľ žalobca nesprávny úradný postup súdu videl v tom, že súd v exekučnom konaní preskúmaval
zákonnosťrozhodcovskéhorozsudku,stýmtonázoromniejemožnésastotožniť.Povinnosťsúduexoffo
v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania skúmať zákonnosť exekučného titulu, t.j. či rozhodcovský
rozsudok nie je v rozpore so zákonom (nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,

právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom) vyplýva z ust. § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z.,
v zmysle ktorého súd exekúciu zastaví aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa
ods. 1 písm. c), t.j. rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Táto otázka bola už riešená v rozhodnutiach
Najvyššieho súdu napr. sp. zn. 5Cdo/439/2012, ako aj Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. I. ÚS

278/2013, IV. ÚS 55/2011.

Pokiaľ žalobca namietal, že nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovanej, z ktorých súd vychádzal
pri rozhodovaní, že vyjadrenie žalovanej mu nebolo doručené a nebolo doručené ani súdu, odvolací súd
poukazuje na skutočnosť, že žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomne dňa 4.2.2013, toto svoje písomné

vyjadrenie súdu prvého stupňa doručila dňa 6.2.2013 /č.l. 39/, ktorý uvedené vyjadrenie žalovanej
doručil žalobcovi dňa 18.2.2013, čo vyplýva z doručenky na č.l. 51. Za tejto situácie mal žalobca
dostatok času na to, aby sa vyjadril k argumentom žalovanej a prípadne navrhol vykonať dôkazy na
ich vyvrátenie a pokiaľ tak neurobil, sám sa vzdal tohto procesného práva, ktorého realizácia mu však
nebola znemožnená postupom súdu.

Odvolací súd dospel k záveru, že neopodstatnenou je i odvolacia námietka žalobcu, že nemal
možnosť vyjadriť sa k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Žalobca sa
tohto práva vzdal sám tým, že sa nedostavil na pojednávanie, na ktoré bola riadne predvolaný aani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Na tomto pojednávaní bolo pritom vykonané
dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú obsiahnuté v spise a pokiaľ by sa žalobca
bol tohto pojednávania zúčastnil, mal možnosť sa k vykonaným dôkazom vyjadriť a realizovať

aj svoje ďalšie procesné práva spojené s účasťou na pojednávaní, vrátane možnosti vyjadriť sa
k skutkovým a právnym otázkam veci a navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Je teda
zrejmé, že zásada kontradiktórnosti konania a ani právo žalobcu na súdnu ochranu porušené
neboli. Nenáležitá je napokon i námietka žalobcu o vykonanie dokazovania listinami, ktorých pôvod
nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný. Z odôvodnenia rozsudku totiž nepochybne vyplýva,

že súd vykonal dokazovanie listinami obsiahnutými v spisoch Okresného súdu Spišská Nová ves
sp. zn. 11Er/599/2009,11Er/518/2011,11Er/301/2010, 11Er/67/2010, 11Er/823/2010, 11Er/231/2006,
11Er/522/2009,11Er/161/2003,12Er/48/2005, 11Er/520/2011, 11Er/794/2009, 11Er/151/2011,
11Er/824/2010,11Er/287/2009,11Er/288/2009,11Er/598/2009,11Er/783/2010, 11Er/523/2011,
11Er/84/2007, 11Er/5/2010, 11Er/486/2011,11Er/614/2009 a tento záver nepochybne vyplýva aj zo
zápisnice o pojednávaní.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné, preto odvolací súd
napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým súd prvého stupňa žalobný návrh zamietol ako vecne správny
podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, vrátane výroku o trovách konania účastníkov.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, preto má právo na náhradu trov odvolacieho konania
voči neúspešnému žalobcovi, trovy odvolacieho konania jej však nevznikli a žalobca nemá právo na ich
náhradu, preto súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.