Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. apríl 2015

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 9C/50/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5915200855
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Topoľančík

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2015:5915200855.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Vladimírom Topoľančíkom v právnej veci navrhovateľky:

H. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. W. č. XXXX, XXX XX W. W., štátna občianka SR, právne zastúpená
spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho č. 29, 040 01
Košice, IČO: 47 234 466, proti odporcovi: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom
Mliekarenská 10, 824 96 Bratislava 26, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho č. 16, 811 04 Bratislava, v konaní o vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 327,- eur s prísl.,

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 327,-eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 %

ročne zo sumy 327,-eur od 21.02.2015 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti výroku
tohto rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo
výške 259,87 eur, a to k rukám právneho zástupcu navrhovateľky spoločnosti Advokátska kancelária
JUDr. Peter Rybár, s.r.o., a to do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť Okresnému súdu Ružomberok súdny poplatok za návrh na začatie konania
vo výške 19,50 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.02.2015 sa navrhovateľka prostredníctvom svojho
právneho zástupcu domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 327,-
eur spolu s 8,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 327,-eur od 21.02.2015 až do zaplatenia
a súčasne, aby jej nahradil trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia. Po skutkovej a
právnej stránke navrhovateľka návrh na začatie konania odôvodnila tým, že dňa 08.04.2009 uzatvorila s
odporcom Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8200019375, na základe ktorej jej mal byť zo strany odporcu

poskytnutý úver vo výške 1.427,34 eur. Vzhľadom k tomu, že odporca hneď na začiatku zmluvného
vzťahu zrazil z istiny poplatok za odplatu za poskytnutie služby vo výške 141,31 eur, skutočná výška
úveru predstavovala sumu 1.286,03 eur. Na základe predmetnej Zmluvy o revolvingovom úvere mal byť
navrhovateľke poskytnutý aj revolving vo výške 706,60 eur. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľke bol z
tejto sumy revolvingu strhnutý poplatok vo výške 141,31 eur, skutočná výška revolvingu predstavovala
sumu 629,51 eur. Súčasne poukázala na to, že z predmetnej zmluvy o úvere je zrejmé, že obligatórne
údaje obsiahnuté v zmluve o úvere boli do zmluvy doplnené až po prijatí návrhu na uzavretie zmluvy zo

strany žalobcu (pozn. správne má byť uvedené odporcu). Dňa 07.04.2009 navrhovateľka podala žiadosť
(návrh) o poskytnutie revolvingového úveru č. 8200019375. Dňa 08.04.2009 bola táto žiadosť (návrh)
doplnená o údaje v bode 6 Zmluvy a takisto došlo k zmene údajov o predpokladanej RPMN. Podľa
§ 3 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvybolo však základnou povinnosťou veriteľa písomne informovať spotrebiteľa o zmluvných podmienkach
pred uzavretím zmluvy o úvere. Z uvedeného dôvodu je zrejmé pochybenie veriteľa, ktorý nedodržal
jeho základnú povinnosť umožniť spotrebiteľovi byť informovaný o podmienkach právneho vzťahu,

ktorý má vzniknúť, a teda veriteľ porušil najzákladnejšie právo spotrebiteľa, a to právo spotrebiteľa
na informácie, čo je v jednoznačnom rozpore so zákonom a v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka
je nevyhnutné vyvodiť záver o absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere. Z návrhu na začatie konania
ďalej vyplynulo, že zo spôsobu uzatvárania tejto i predchádzajúcich zmlúv vyplýva, že ide o typický
príklad prijatia návrhu s dodatkami a zmluvami, ktoré tým znamenajú odmietnutie návrhu zo strany

navrhovateľky. Ich akceptácia zo strany odporcu nebola vykonaná. Tým, že návrh predmetnej zmluvy o
revolvingovom úvere bol dňa 08.04.2009 doplnený a sčasti aj zmenený, navrhovateľka sa domnieva, že
z tohto dôvodu nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere. Z návrhu ďalej vyplynulo,
že zo zmluvy o revolvingovom úvere (a to tak v časti úveru aj v časti revolvingu) je zrejmé, že táto zmluva
neobsahuje údaje o podmienkach upravujúcich čerpanie úveru tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 4
ods. 2 písm. e) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR

č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z.), údaj o termíne
konečnej splatnosti tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z., taktiež
neobsahuje ani údaje, resp. nečlení splátky úveru na termíny istiny, úroku a iných poplatkov (v tomto
smere poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 9Co/401/2012), súčasne neobsahuje
v časti revolvingu údaje o výške úrokov a iných poplatkov tak, ako to vyžaduje § 9 ods. 2 písm. i)

zákona č. 258/2001 Z.z. a súčasne obsahuje väčšie množstvo ustanovení, ktoré možno kvalifikovať
ako neprijateľné zmluvné podmienky a ustanovení, ktoré sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi.
Podľa navrhovateľky najrozpornejšími ustanoveniami, ktoré sú v zrejmom a hrubom rozpore s dobrými
mravmisúustanoveniatýkajúcesaodplatyzaposkytnutieúveruarevolvingu,keďodplatazaposkytnutie
úveru dosiahla úroveň 68,84 %, čo niekoľkonásobne prevyšovalo odplatu obvykle požadovanú na

finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, čo je v priamom rozpore so zákonom
i s dobrými mravmi (v tejto súvislosti bolo poukázané na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.
3Co/3/2013 zo dňa 28.09.2011 a rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 17Co/313/2010-99 zo dňa
09.11.2010). Súčasne poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Ostrave sp.zn. 16 ICm/944/2010 zo
dňa 23.08.2011, z ktorého vyplynulo, že úrok z úveru je jedným z definičných znakov zmluvy o úvere, a

teda ak zákonu alebo dobrým mravom odporuje zmluva v časti odplaty (úrokov), je nutné uviesť tento
dôvod neplatnosti vzťahu na celú zmluvu a neplatnou je v tomto prípade zmluva o úvere ako celok. V
návrhu na začatie konania navrhovateľka ďalej poukázala na to, že predmetná zmluva o úvere obsahuje
niekoľko nesprávnych údajov, keď v bode 5 a 6 predmetnej zmluvy odporca uvádza, že navrhovateľke
bola poskytnutá čiastka úveru vo výške 1.427,34 eur a poskytnutá čiastka revolvingu predstavuje sumu

706,60 eur. Navrhovateľke však bola v skutočnosti poskytnutá čiastka vo výške iba 1.286,03 eur a
poskytnutá čiastka revolvingu v skutočnosti predstavuje iba sumu 629,51 eur. Odporca k predmetnej
zmluve uvádza, že výška RPMN za úver predstavuje sumu 68,84 %, avšak vzhľadom na to, že výška
úveru v skutočnosti predstavuje sumu 1.286,03 eur, výška RPMN v skutočnosti predstavuje 77,15 %. Na
základe uvedeného sa navrhovateľka domáhala voči odporcovi vydania bezdôvodného obohatenia vo

výške 327,-eur, čo predstavuje plnenie poskytnuté odporcovi nad rámec istiny úveru v rozsahu splátok
pod poradovým číslom 33 - 36 odo dňa 27.02.2012 do 27.08.2013.

Dňa 03.03.2015 vydal tunajší súd vo veci platobný rozkaz č.k. 9C/50/2015-12, ktorým v celom rozsahu
vyhovel návrhu na začatie konania, a ktorý bol z dôvodu riadne a včas podaného odporu zo strany

odporcu zrušený, na základe čoho súd potom nariadil vo veci pojednávanie.

Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v odpore proti platobnému rozkazu poprel
existenciu a dôvod povinnosti zaplatiť navrhovateľke sumu 327,-eur s príslušenstvom. Poukázal na to,
že tvrdenia, na základe ktorých bol podaný návrh na začatie konania, sú nepravdivé a nedôvodné.

Navrhovateľka nevychádzala pri formulovaní svojich tvrdení z obsahu uzavretej Zmluvy o revolvingovom
úvere č. 8200019375 uzatvorenej dňa 08.04.2009. Súčasťou uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere
sú aj zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré sú súčasťou jednej a tej istej listiny.
Dôvod, pre ktorý navrhovateľka fotokópiu zmluvy predložila spôsobom, ktorý uvedenú skutočnosť
popiera, z podaného návrhu nevyplýva. Podľa odporcu v nadväznosti na takto prezentovaný skutkový

stav veci potom navrhovateľka tvrdí skutočnosti, ktoré sú neúplné a skresľujúce, a v dôsledku toho
aj samotné tvrdenia uvedené v návrhu nie sú dôvodné. Ohľadne tvrdenia, že uzatvorená zmluva o
revolvingovom úvere neobsahuje podmienky čerpania úveru, odporca poukázal na ustanovenie čl. 2.
bod 2.3 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, podľa ktorého veriteľ poskytne dlžníkovischválenú výšku úveru na účet dlžníka uvedený v zmluve o RÚ v deň nadobudnutia účinnosti tejto
Zmluvy o RÚ (ďalej aj Deň poskytnutia úveru). Ani záver o absencii náležitosti zmluvy - konečnej
splatnosti úveru nie je správnym a zákonným, keď zmluva o revolvingovom úvere je uzavretá na dobu

neurčitú a jej predmetom je poskytnutie úveru a za dohodnutých podmienok poskytnutie revolvingu.
Táto skutočnosť znamená, že konečnú splatnosť úveru (resp. revolvingu, ak dôjde k jeho poskytnutiu,
a ktorý predstavuje v podstate ďalší úver) je vždy možné určiť pre úver (revolving). V tomto smere
poukázal na čl. 4 bod 4.5 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere, podľa ktorých úver je po
každom revolvingu splatný podľa nového splátkového kalendára, s ktorým bude Dlžník oboznámený.

Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je
dňom konečnej splatnosti úveru. Súčasne odporca napadol tvrdenie navrhovateľky o rozpisovaní splátky
ako nedôvodné, keď zákon č. 258/2001 Z.z. a ani iný právny predpis nestanovuje požiadavku na
rozpisovanie splátky na časť istiny, úroku, prípadne iných poplatkov, ktoré by v nej mali byť zahrnuté.
Zmluva upravuje určenie počtu splátok, dátum jej splatnosti v mesiaci a výšku splátky, čím je splnená
požiadavka § 4 ods. 2 predmetného zákona. Ak by malo platiť, že náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. i)

zákona č. 258/2001 Z.z. spočíva v uvedení splátky istiny, splátky úroku, splátky iných poplatkov, potom
by vznikla legitímna otázka, ktoré ustanovenie ukladá uvádzať v zmluve popri údajnom rozpise splátky
istiny, úroku a iných poplatkov ešte aj ich celkový súčet, nakoľko z uvedeného ustanovenia to nevplýva.
Súčasne tvrdenie navrhovateľky o tom, že zmluva neobsahuje údaj o výške úrokov, je nepravdivé,
keď uvedený údaj je v zmluve uvedený. Odporca taktiež namietal aj závery navrhovateľky, podľa

ktorých odplata za poskytnutie úveru a dojednanie o nej majú byť absolútne neplatným ustanovením
a v rozpore s dobrými mravmi, keď tento záver o neplatnosti zmluvy v časti dojednania odplaty je v
rozpore s platnou právnou úpravou, nakoľko otázku odplaty za spotrebiteľské úvery a jej obmedzenie
bola z hľadiska vývoja právnej úpravy predmetom výslovnej regulácie od 01.07.2008 (kedy nadobudlo
účinnosť Nariadenie vlády SR č. 238/2008 Z.z., ktorým sa vykonávali ustanovenia § 3 ods. 10 a 11

zákona č. 258/2001 Z.z.). V tejto súvislosti poukázal na to, že zákonodarca pri zavedení regulácie
výšky odplaty sa zameral na to, aby obmedzil maximálnu výšku odplaty za požičiavanie peňažných
prostriedkov. Teda nezaviedol reguláciu úrokovej sadzby, ale odplaty. Dôvod, pre ktorý tak postupoval,
spočíva práve aj v tom, že len samotná úroková sadzba nepredstavuje vyjadrenie odplaty za požičanie
peňazí. Odplatou (a v prípade bánk je táto skutočnosť podstatná) sú napríklad aj poplatky za vedenie

úverového účtu, správa úveru a pod. Použitie úrokovej sadzby banky na porovnávanie bez zohľadnenia
toho, že banka má aj ďalšie „formy“ odplaty za požičiavanie tých istých prostriedkov, je preto podľa
názoru odporcu nesprávne. V tejto súvislosti poukázal na to, že maximálna výška odplaty za rovnaký
spotrebiteľský úver, ako bol poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere (výška úveru/doba
splatnosti), bola v zmysle ustanovení § 53 ods. 6 a Nariadenia vlády SR č. 238/2008 Z.z. vo výške

68,98 %, pričom výška odplaty vyplývajúca pre úver dohodnutý a poskytnutý na základe zmluvy o
revolvingovom úvere bola stanovená na 64,99 %, čo neprevyšuje maximálnu odplatu, akú právna
úprava relevantná v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere pripúšťala. Pokiaľ navrhovateľka
spochybňuje výšku poskytnutého úveru a revolvingu, odporca v odpore proti platobnému rozkazu
poukázal na to, že navrhovateľke bol poskytnutý úver vo výške 1.427,34 eur (z toho suma 724,02 eur

bola splnená započítaním so záväzkom navrhovateľky vyplývajúcim zo Zmluvy o revolvingovom úvere
č. 8000016235, suma vo výške 141,31 eur bola splnená započítaním so záväzkom navrhovateľky podľa
dohody o poskytnutí služby a suma vo výške 562,01 eur bola splnená vyplatením v prospech účtu
navrhovateľky). Pokiaľ ide o poskytnutie revolvingu vo výške 706,60 eur, táto suma bola poskytnutá
navrhovateľke v časti 77,09 eur vo forme započítania so záväzkom navrhovateľky podľa dohody o

poskytnutí služby a suma 629,51 eur bola poskytnutá vyplatením v prospech účtu navrhovateľky. Taktiež
argumentácia navrhovateľky ohľadne údaju o RPMN a jej údajnom nedohodnutí vychádza podľa názoru
odporcu z nesprávneho predpokladu o tom, že údaj RPMN je výsledkom dohody zmluvných strán pri
uzatváraní zmluvy. Omyl, ktorý má byť dôvodom nesprávnych záverov navrhovateľky, je v tom, že údaj
o RPMN nikdy nie je a objektívne nemôže byť výsledkom dohody zmluvných strán, keď tento údaj

sa nenavrhuje a nedojednáva v zmysle § 44 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ďalej sa len určuje na
základe iných údajov, ktoré môžu a sú výsledkom dohody medzi stranami. V bode 5 formulára Žiadosť
o poskytnutie revolvingového úveru sa uvádza údaj o RPMN, ktorý je s ohľadom na údaje uvedené v
žiadosti predpokladaným, pričom tento údaj a všetky tieto údaje v bode 5 však nevymedzujú predmet
zmluvy, lebo ten je stanovený až v bode 6, kde sa uvádza presný údaj o RPMN úveru. Vzhľadom na

uvedené nemožno hovoriť o tom, že by nebol prijatý návrh na uzatvorenie zmluvy. Súčasne odporca
vzniesol aj námietku premlčania vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu, ktoré malo vzniknúť pred
01.02.2013.V súlade s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) súd vec prejednal a rozhodol
v neprítomnosti navrhovateľky, ktorá bola o termíne pojednávania riadne a včas upovedomená svojím
právnym zástupcom, pričom súhlasila s prejednaním veci bez jej prítomnosti, ako aj v neprítomnosti

odporcu a právneho zástupcu odporcu, ktorí mali doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas
vykázané a ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a súhlasili s prejednaním veci bez ich
prítomnosti.

Na pojednávaní zo dňa 13.04.2015 právny zástupca navrhovateľky v celom rozsahu zotrval na podanom

návrhu na začatie konania, ako aj na skutočnostiach uvedených v písomnom návrhu na začatie konania.
Na doplnenie poukázal na to, že na tunajšom súde prebiehalo konanie vo veci 3C/23/2014, v ktorom
sa odporca domáhal zaplatenia plnenia z tej istej úverovej zmluvy, keď v uvedenom konaní bol návrh
odporcu v celom rozsahu právoplatne zamietnutý. Súčasne poukázal na to, že tunajší súd v rozsudku
č.k. 3C/23/2014-122 zo dňa 05.02.2015 na strane 11 jednoznačne konštatoval, že na strane odporcu
došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. Právny zástupca navrhovateľky taktiež poukázal na to,

že pokiaľ odporca v súdenej veci vzniesol námietku premlčania, tak táto nie je dôvodná, nakoľko
navrhovateľka sa voči odporcovi domáha iba vydania bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v
úhradách, ktoré boli vykonané od 27.02.2012 do budúcna, t.j. v posledných 3 rokoch pred podaním
návrhu na začatie konania. Pokiaľ by mal odporca na mysli vznesenie námietky premlčania uplynutím
subjektívnej premlčacej doby, poukázal na to, že navrhovateľka sa exaktne dozvedela o nároku na

vydanie bezdôvodného obohatenia až z rozsudku tunajšieho súdu vedeného pod sp.zn. 3C/23/2014,
pričom rozhodne nemala vedomosť o možnom bezdôvodnom obohatení skôr, ako udelila právnemu
zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci vedenej pod sp.zn. 3C/23/2014, t.j. dňa 28.02.2014.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise,

a to fotokópiou Úverovej zmluvy č. 8200019375 zo dňa 08.04.2009, fotokópiou zmluvných dojednaní
Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti Profi Credit Slovakia s.r.o., fotokópiou oznámenia veriteľa o
schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. 8200019375 zo dňa 08.04.2009, fotokópiou
oznámenia o zosplatnení zo dňa 09.05.2012, fotokópiou výpisu z úverového účtu odporkyne k Zmluve
o úvere č. 8200019375, fotokópiou formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o revolvingovom

úvere k Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200019375 zo
dňa 07.04.2009, výpisom z priemerných úrokových mier z úveru poskytnutých v eurách rezidentom
eurozóny (stav a nové obchody), ako aj oboznámením sa s pripojeným spisom tunajšieho súdu sp.zn.
3C/23/2014, osobitne s rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 3C/23/2014-122 zo dňa 05.02.2015, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 01.04.2015, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový stav veci:

na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200019375 uzatvorenej medzi odporcom ako veriteľom
a navrhovateľkou ako dlžníčkou dňa 08.04.2009 (tak, ako to vyplýva z oznámenia veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. 8200019375 a z bodov 5 a 6 Zmluvy č. 8200019375)
poskytol odporca navrhovateľke úver vo výške 1.427,34 eur (údaj zhodný v obidvoch bodoch zmluvy

a v oznámení o schválení), ktorý sa navrhovateľka zaviazala splácať odporcovi v splátkach v počte
30 mesiacov, pri výške mesačnej splátky úveru 87,23 eur, a to s dátumom prvej splátky úveru dňa
25.05.2009 a dátumom splatnosti poslednej splátky úveru dňa 25.10.2011. V predmetnej zmluve bola
stanovená RPMN úveru vo výške 64,99 % (bod 6 a oznámenie o schválení), resp. predpokladaná
RPMN 68,84 (bod 5), pri priemernej RPMN platnej ku dňu podpísania zmluvy vo výške 34,49 %.

Ročná úroková sadzba úveru bola stanovená na 68,84 % (bod 5), resp. 68,89 % (bod 6), resp. 68,85
% (oznámenie o schválení). Súčasne v predmetnej zmluve bolo dojednané poskytnutie revolvingu
navrhovateľke vo výške 706,60 eur (bod 5 a 6 Zmluvy), resp. 783,67 eur (oznámenie o schválení) a
bola dojednaná výška mesačnej splátky úveru po vykonaní revolvingu vo výške 87,23 eur. Pri revolvingu
bola stanovená RPMN vo výške 58,71 % (bod 5), resp. 55,39 % (bod 6 a oznámenie o schválení)

s tým, že sa jednalo o predpokladanú výšku, ročná úroková sadzba revolvingu vo výške 67,54 %
(údaj zhodný v obidvoch bodoch zmluvy a v oznámení o schválení). Zmluvná odmena za poskytnutie
úveru bola stanovená na 1.330,98 eur (oznámenie o schválení) resp. 1189,67 eur (bod. 5 a 6) a
zmluvná odmena za poskytnutie každého revolvingu vo výške 863,61 eur (údaj zhodný v obidvoch
bodoch zmluvy a v oznámení o schválení). Pokiaľ ide o poskytnutie peňažných prostriedkov titulom

úveru, predmetný úver bol navrhovateľke zo strany odporcu splnený vo výške 724,02 eur započítaním
so záväzkom navrhovateľky vyplývajúcim zo Zmluvy o revolvingovom úver č. 800016235, započítaním
sumy 141,31 eur podľa dohody o poskytnutí služby „odklad splátok“, keď navrhovateľka reálne túto
službu využila ohľadne odkladu splátok č. 5, 6 a 7 a zvyšná časť predmetného úveru vo výške 562,01 eurbola splnená vyplatením v prospech účtu navrhovateľky. Pokiaľ ide o poskytnutie revolvingu vo výške
706,60 eur, podľa tvrdení odporcu tento revolving bol poskytnutý v časti sumy 77,09 eur ako odplata
podľa dohody o poskytnutí služby „odklad splátok“, keď navrhovateľka využila túto službu a požiadala

o odklad splátok č. 28, 29 a 30 a v časti sumy 629,51 eur, ktorá bola zo strany odporcu plnená v
prospechúčtunavrhovateľky.Zustanoveniabodu4Zmluvnýchdojednanízmluvyorevolvingovomúvere
odporcu vyplynula úprava podmienok poskytnutia revolvingu, keď podľa tohto ustanovenia revolvingom
sa rozumie automatické navýšenie schváleného úveru o sumu schválenej výšky revolvingu uvedenú v
bode 6 Zmluvy o revolvingovom úvere a oznámenú dlžníkovi veriteľom, pričom podmienkou revolvingu

v zmysle predmetného ustanovenia bolo, že dlžník splatil po sebe 6 nasledujúcich splátok riadne a včas,
keď nárok na revolving mal dlžník bez predchádzajúceho súhlasu veriteľa. Odporca oznámením zo dňa
08.04.2009 adresovaným navrhovateľke oznámil jejnschválenie úveru - Zmluvu o revolvingovom úvere
č. 8200019375. V žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru zo dňa 07.04.2009 žiadala navrhovateľka
započítať pohľadávku veriteľa v podobe nesplatených splátok pôžičky, prípadne ďalších záväzkov zo
zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000016235 s jej pohľadávkou spočívajúcou v nároku na poskytnutie

schválenej výšky úveru podľa Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200019375. Z výpisu z úverovej karty
navrhovateľky týkajúcej sa Zmluvy o úvere č. 8200019375 mal súd preukázané, že navrhovateľke bola
na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200019375 reálne vyplatená čiastka 1.286,03 eur (t.j.
rozdiel schválenej výšky úveru vo výške 1.427,34 eur a sumy 141,31 eur ako odplaty za poskytnutie
služby v zmysle čl. 8.1 písm. a) dohody o poskytnutí služby) a titulom revolvingu suma 629,51 eur (t.j.

rozdiel schválenej výšky revolvingu vo výške 706,59 eur a odplaty za poskytnutie služby v zmysle
čl. 8.1 písm. b) dohody o poskytnutí služby vo výške 77,08 eur). Navrhovateľka titulom predmetnej
úverovej zmluvy zaplatila odporcovi celkovo sumu 2.595,32 eur, z toho v období od 27.02.2012 do
27.08.2013 celkovo sumu 327,-eur. Z prehľadu úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny -
priemerné úrokové miery zo stavu a nových obchodov mal súd preukázané, že v 4. mesiaci roku 2009

boli poskytované spotrebiteľské a ostatné úvery so splatnosťou od jedného do piatich rokov za úrok vo
výške 13,16 % ročne. V zmysle úverovej štatistiky NBS úrokové miery pre obdobné úvery v apríli 2009
dosahovali 14,31 % ročne.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov

v znení účinnom ku dňu 08.04.2009 na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme a zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu 08.04.2009 zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy
o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu 08.04.2009 zmluva o spotrebiteľskom

úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v

okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa

zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu 08.04.2009 pri nesplnení podmienok
podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)

a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti..

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 08.04.2009 ak predmetom
spotrebiteľskejzmluvyjeposkytnutiepeňažnýchprostriedkovanejdeospotrebiteľskýúverpodľazákona

o spotrebiteľských úveroch, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami
za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.februárom 2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.01.2013 aj za dobu omeškania po
31.01.2013.

Predmetná zmluva o revolvingovom úvere je rozhodne spotrebiteľskou zmluvou tak, ako ju prezumuje
§ 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvárania predmetnej zmluvy,
pričom podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je svojím
charakterom typovou zmluvou na predtlačenom formulári obsahujúcou zmluvné podmienky, ktorých
obsah navrhovateľka ako spotrebiteľka nemohla pri jej uzavretí ovplyvniť. Na predmetný zmluvný
vzťah je preto potrebné aplikovať všetky ustanovenia právnych predpisov obsahujúcich ochranu

spotrebiteľa. Uvedený záver možno jednoznačne vyvodiť z účelu a poslania tzv. spotrebiteľského práva,
ktoré je založené na základnom postuláte, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom
postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza k vzniku
zmluvných vzťahov medzi týmito subjektmi, ako aj s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť, lepšiu
znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych predpisov na strane dodávateľa. Keď potom v súdenej

veci navrhovateľka ako spotrebiteľka prijala od odporcu ako dodávateľa, t.j. subjektu profesionálne
pôsobiaceho na finančnom trhu, na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere finančnú službu, vznikol
medzi nimi právny vzťah podliehajúci ochrane podľa tzv. spotrebiteľského práva.

S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia a zistený skutkový stav súd dospel k záveru,

že návrh na začatie konania je v celom rozsahu dôvodný, keď medzi účastníkmi konania nedošlo k
platnému uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere. Pri posúdení tejto otázky súd aplikoval úpravu §
43 a nasl. týkajúcu sa procesu uzatvárania zmlúv, keď predmetná úprava má povahu kogentnej právnej
normy, od ktorej sa nemožno zmluvne odchýliť. Súd poukazuje na to, že podľa § 43a ods. 1 Občianskeho
zákonníka je prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým

osobám, návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby
bol viazaný v prípade jeho prijatia. V zmysle § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie
urobené osobou, ktorej bol návrh určený alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej
súhlas, je prijatím návrhu. Ďalej súd poukazuje na § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka prvá veta, podľa
ktoréhovčasnéprijatienávrhunadobúdaúčinnosťokamihom,keďvyjadreniesúhlasusobsahomnávrhu

dôjdenavrhovateľovi.Zmluvajenásledneuzatvorenáokamihom,keďprijatienávrhunauzavretiezmluvy
nadobúda účinnosť (§ 44 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka). Rozhodným pre posúdenie platnosti
uzatvorenia predmetnej zmluvy je ustanovenie § 44 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny je odmietnutím
návrhu a považuje sa za nový návrh.

V prejednávanej veci sa súd oboznámil so žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva
o revolvingovom úvere č. 8200019375 podpísanú navrhovateľkou, kde pod bodom 5 sú uvedené
údaje o požadovanom revolvingovom úvere, konkrétne okrem iného predpokladaná RPMN za úver
vo výške 68,84 % a ročná úroková sadzba úveru vo výške 68,84 % a tiež predpokladaná RPMN

úveru po poskytnutí revolvingu 58,71 %. Predmetné údaje vypĺňala navrhovateľka ako žiadateľka
predmetného úveru, a to dňa 07.04.2009 v Banskej Bystrici (vzhľadom na postavenie navrhovateľky
ako spotrebiteľky v tomto smere nemožno opomenúť, že údajmi uvádzanými v bode 5 nemohla táto
s najväčšou pravdepodobnosťou disponovať, a že tento návrh vypĺňala za asistencie pracovníka
samotného odporcu, čo z hľadiska ochrany spotrebiteľa podľa názoru súdu zvyšuje nároky na to, aby

údaje v predmetnom návrhu a prípadnom akcepte boli úplne identické). Pod bodom 6 sú uvedené údaje
o schválenom revolvingovom úvere, ktoré vyplnil odporca s tým, že v predmetnom bode je uvedený údaj
oRPMNzaúvervovýške64,99%aročnáúrokovásadzbaúveruvovýške68,89%atiežpredpokladaná
RPMN úveru po poskytnutí revolvingu vo výške 55,39 %, pričom odporca ako veriteľ schválil predmetný
revolvingový úver nasledujúceho dňa, t.j. dňa 08.04.2009, a to v Bratislave. Z uvedených skutočností

je zrejmé, že v žiadosti navrhovateľky o poskytnutie revolvingového úveru a v prijatí návrhu predmetnej
zmluvy odporcom (t.j. v schválenom revolvingovom úvere) sú uvedené rozdielne údaje týkajúce sa
podstatnýchnáležitostíúverovejzmluvy,atojednakvčastiRPMNzaúver,včastiročnejúrokovejsadzby
úveru a v časti predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu. Na základe uvedeného súdpotom dospel k záveru, že odporca neakceptoval návrh navrhovateľky úplne a mal voči nemu výhrady
a zmeny, ktoré v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka je potrebné považovať za odmietnutie
návrhu a súčasne za nový návrh. Tento nový návrh zo strany navrhovateľky však už nebol právom

predpísaným spôsobom akceptovaný. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že zo správania samotnej
navrhovateľky po tom, ako došlo zo strany odporcu k vypracovaniu nového návrhu, by bolo možné
vyvodiť, že predmetný „protinávrh“, resp. nový návrh zo strany odporcu či už ústne alebo konkludentne
akceptovala, keď prijala a spotrebovala plnenie, ktoré jej bolo poskytnuté na základe predmetnej zmluvy
o revolvingovom úvere, avšak tento akcept rozhodne nevykonala predpísanou formou, keď zákon č.

258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvárania predmetnej zmluvy v § 4 ods. 1 obligatórne stanovil
písomnú formu zmluvy o spotrebiteľskom úvere pod následkom neplatnosti zmluvy, keď podľa § 40
ods. 1 Občianskeho zákonníka ide o neplatnosť absolútnu. Keďže zo strany navrhovateľky už následne
nedošlo k písomnému prijatiu návrhu, zmluva je pre nedostatok písomnej formy absolútne neplatným
právnym úkonom. Na základe uvedeného bolo potom povinnosťou každého z účastníkov neplatnej
zmluvy, vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal s poukazom na ustanovenie § 457 Občianskeho

zákonníka. Keďže navrhovateľka odporcovi splatila sumu vo výške 2.595,32 eur, pričom reálne jej bola
poskytnutá zo strany odporcu iba suma 1.915,54 eur (pozn.: súd pri výpočte tejto sumy vychádzal zo
súčtu peňažných plnení poskytnutých odporcom navrhovateľke titulom úveru a revolvingového úveru po
odpočítaní odplaty podľa čl. 8 bod 8.1 písm. a) a b) v celkovej výške 218,39 eur).

Bez ohľadu na vyššie uvedené sa súd súčasne stotožnil s námietkou navrhovateľky, pokiaľ ide o výšku
úrokov dojednaných v predmetnej zmluve, keď podľa názoru súdu pri skúmaní zmluvných dojednaní
sa súd nemôže zaoberať len výškou RPMN, ale aj výškou dojednaných úrokov. Ak je jedna položka
v súlade so zákonom, neznamená to bez ďalšieho, že aj druhá menovaná položka je v súlade so
zákonom. Zmluvne boli medzi účastníkmi dohodnuté úroky vo výške 68,89 % (úrok za poskytnutý

úver), resp. 67,54 % (úrok za revolving). Poukazujúc na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.
3Co/151/2013 zo dňa 25.09.2013 vo veciach tzv. nebankových subjektov sa vzhľadom na vyššiu mieru
rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako 100 % oproti priemeru
bánk a musia sa zohľadniť aj osobitosti prípadu. Súd považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak sa
poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu o 100 % priemernú cenu porovnateľných úverov

poskytovaných bankami a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť,
rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť. Poskytovanie úverov je citlivá agenda a pre odbornú starostlivosť
veriteľa sa musí vyžadovať proaktívny prístup k zisteniu vhodnosti úverových podmienok (starostlivosť
o hospodárske záujmy spotrebiteľov; čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie). Priemerná výška
úrokov pri spotrebiteľských úveroch v apríli 2009 bola pre úvery od 1 do 5 rokov vo výške 13,16 %

a ku dňu 19.10.2010, kedy bol odporkyni poskytnutý revolving, 12,81 %. V tomto smere rozhodne
neobstojí námietka odporcu, ktorý v odpore proti platobnému rozkazu poukazoval na maximálnu výšku
odplaty za poskytnuté spotrebiteľské úvery v zmysle Nariadenia vlády SR č. 238/2008 Z.z., keď
podľa názoru súdu výška priznaných zmluvných úrokov, prípadne aj odplaty musí byť posudzovaná
individuálne a poskytovateľ finančnej služby musí náležite odôvodniť a preukázať dôvody, pre ktoré

poskytol finančnú službu spotrebiteľovi za zmluvný úrok niekoľkonásobne vyšší, ako boli priemerné
úrokové sadzby z úverov poskytovaných bankami v rovnakom období. V tejto súvislosti súd poukazuje
na § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom od 01.01.2008 do 31.03.2015, podľa ktorého
nielen ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ale i všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je

spotrebiteľom. Medzi tieto všetky iné ustanovenia je potrebné zaradiť i § 39 OZ, podľa ktorého každý
právny úkon (t.j. i zmluva o úvere) na to, aby bol platný, musí spĺňať požiadavku súladu s dobrými
mravmi. Zmluvné úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov teda nepochybne podliehajú súdnej
kontrole v tom zmysle, či sú v súlade s dobrými mravmi alebo nie. Občiansky zákonník ani iný právny
predpis neobsahujú legálnu definíciu pojmu dobré mravy, právna teória a ustálená súdna prax pod týmto

pojmom rozumie pravidlá morálneho charakteru všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, v ktorej
sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie, pričom tieto
pravidlá ako súhrn určitých etických a kultúrnych noriem spoločnosti sú všeobecne uznávané a je daný
všeobecný záujem na ich rešpektovaní (viď rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 8Co/596/2014-76 zo
dňa 23.02.2015). Z vykonaného dokazovania v súdenej veci vyplýva, že odporca pri poskytnutí úveru

a revolvingu v celkovej výške 1.960,49 eur požadoval od navrhovateľky popri vrátení úverovej istiny aj
zmluvnú odmenu v celkovej výške 2.194,59 eur (t.j. súčet zmluvnej odmeny za poskytnutie úveru vo
výške 1.330,98 eur a zmluvnej odmeny za poskytnutie každého revolvingu 863,61 eur; viď oznámenie
veriteľaoschváleníúverudlžníkovinač.l.7spisu),pričomtátoodplatanepochybnepresahujerozumnúaprimeranúmieruziskuodporcuakopodnikateľa.Zuvedenéhodôvodusúdpotompoprivyššieuvedenom
dôvode neplatnosti predmetnej zmluvy pre nedostatok písomnej formy má za to, že predmetná zmluva
je absolútne neplatná aj pre rozpor s dobrými mravmi.

Súd potom priznal navrhovateľke nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 327,-eur, keď
námietku premlčania zo strany odporcu ohľadne bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť pred
01. februárom 2013 považoval za nedôvodnú. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že navrhovateľka
sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré plnila v prospech odporcu, titulom splátok

od 27.02.2012 do 27.08.2013, keď objektívna premlčacia doba na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohateniazačalaplynúťposkytnutímplneniazostranynavrhovateľkyodporcovi.Pokiaľmalodporcana
mysli vznesenie námietky premlčania z dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej doby, súd poukazuje
na to, že subjektívna premlčacia doba mohla vo vzťahu k navrhovateľke (ktorá je spotrebiteľkou bez
právnického vzdelania) začať plynúť z dôvodu vedomosti navrhovateľky o bezdôvodnom obohatení
najskôr po vykonaní odbornej konzultácie s právnym zástupcom navrhovateľky vo veci vedenej

na tunajšom súde pod sp.zn. 3C/23/2014, keď z plnomocenstva udeleného navrhovateľkou jej
právnemu zástupcovi vo veci vedenej pod sp.zn. 3C/23/2014 vyplýva, že menovaného splnomocnila k
zastupovaniu v predmetnej veci dňa 28.02.2014, a to ako reakciu na podanie návrhu na začatie konania
zo strany spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. (v uvedenej veci sp.zn. 3C/23/2014 bol podaný
návrh na začatie konania dňa 10.02.2014).

Súd súčasne, pokiaľ ide o vyslovené závery, poukazuje aj na to, že iné posúdenie prejudiciálnych otázok,
ako to učinil tunajší súd už vo veci 3C/23/2014, ktorý rozsudkom č.k. 3C/23/2014-122 zamietol návrh
odporcu (v danom konaní v postavení navrhovateľa) voči navrhovateľke (v danom konaní v postavení
odporkyne) v celom rozsahu z dôvodu neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere, by bolo v rozpore s

princípom právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia.

Súd súčasne priznal navrhovateľke úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 327,-eur od
21.02.2015 až do zaplatenia, keď výška uplatnených úrokov z omeškania zodpovedá zákonnej úprave
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v

znení účinnom do 31.01.2013 a § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania s splnením peňažného záväzku (v zmysle výzvy na
vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu zo dňa 02.02.2015 bol odporca vyzvaný navrhovateľkou
na vrátenie žalovanej sumy do 20.02.2015) predstavovala výšku 0,05 % ročne, a teda zákonný úrok z
omeškania predstavoval výšku 8,05 % ročne, t.j. výšku o 8 percentuálnych bodov vyššiu ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania, t.j. ku dňu 21.02.2015.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľke, ktorá bola
vo veci v celom rozsahu úspešná, priznal náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie a
bránenie práva proti odporcovi, ktorý vo veci nemal úspech ani len čiastočný. Účelne vynaložené trovy

konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 259,87 eur, ktoré boli priznané v súlade s
ustanoveniami Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. (ďalej len „Vyhlášky“) nasledovne: podľa § 10 ods. 1
Vyhlášky za jeden úkon právnej služby prislúcha právnemu zástupcovi navrhovateľky odmena vo výške
24,90 eur, potom za 3 úkony právnych služieb (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na
začatie konania na súd a účasť na pojednávaní zo dňa 13.04.2015), t.j. 3 x 24,90 eur, spolu 74,70 eur.

Podľa § 15 písm. a) v spojení s § 16 ods. 3 Vyhlášky právnemu zástupcovi navrhovateľky prislúcha
náhrada hotových výdavkov tzv. režijných paušálov v súvislosti s 3 úkonmi právnych služieb vykonanými
v roku 2015, t.j. 3 x 8,39 eur, spolu 25,17 eur. Podľa § 15 písm. b) v spojení s § 17 ods. 1 Vyhlášky
právnemu zástupcovi navrhovateľky prislúcha náhrada za stratu času za čas strávený cestou z Košíc,
t.j. miesto sídla právneho zástupcu navrhovateľky do M. a späť na pojednávanie dňa 13.04.2015, a to v

rozsahu 10 začatých polhodín x 13,58 eur, spolu 139,80 eur, pričom právny zástupca navrhovateľky si
z dôvodu hospodárnosti uplatnil voči odporcovi náhradu za stratu času iba vo výške 100,-eur. V súlade
s § 15 písm. a) Vyhlášky v spojení s § 16 ods. 4 Vyhlášky prislúcha právnemu zástupcovi navrhovateľky
náhrada cestovného za cestu z Košíc do M. a späť na pojednávanie dňa 13.04.2015 vo výške 98,56 eur
(základná náhrada 0,183 eur, počet km 378, údaj o spotrebe motorového vozidla právneho zástupcu

navrhovateľky 6,2 l/100 km, cena spotrebovaných pohonných hmôt 1,254 eur), pričom právny zástupca
navrhovateľky si z dôvodu hospodárnosti uplatnil cestovné náhrady iba vo výške 60,-eur.Vzhľadom na to, že navrhovateľka bola ako spotrebiteľka v konaní oslobodená od súdnych poplatkov,
súd v súlade s § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov uložil odporcovi povinnosť zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za návrh na začatie

konania vo výške 19,50 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Žiline, písomne, v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.