Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 1T/41/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4108010274
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pamela Záleská
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4108010274.2

Rozhodnutie

Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Pamely Záleskej a prísediacich PaedDr.
Veroniky Pintérovej a Ing. Štefana Mečára, v trestnej veci obžalovaného F. F., pre obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných látok a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania
a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno b), písmeno d), odsek 4 písmeno c) Trestného
zákona z časti v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom

v Nitre dňa 30.04.2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku sa

obžalovaný
F. F. , narodený XX.XX.XXXX v F.,
trvale bytom F. - X., Z. č. XXXX/X,

spod obžaloby Krajského prokurátora v Nitre zo 14.03.2008 č. Kv 43/2006, pre skutok v obžalobe právne
kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin neoprávnenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno b), písmeno

d), odsek 4 písmeno c) Trestného zákona, čiastočne v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného
zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že:

dňa 12.07.2006 v čase okolo 10.50 h mal v úmysle previezť na územie Maďarskej republiky cez hraničný
prechod Komárno - Komárom v dvojitom dne batožinového priestoru OMV zn. Ford Probe, fialovej
farby EČ: PE XXX AX, 3 plastové vrecká s celkovým obsahom 6.959,5 g bielo-žltej pastovitej hmoty

obsahujúcej amfetamínovú pastu s prímesou kofeínu, z ktorej je možné vyrobiť 39.390 - 78.780 obvykle
jednorazovýchdávokdrogyvhodnote11.817.000,-Sk-23.637.000,-Sk,pričomamfetamínjepodľazák.
č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení jeho neskorších
zmien a doplnkov zaradený do II. skupiny psychotropných látok, ale v dôsledku vykonania kontroly
príslušníkmi Oddelenia hraničnej polície PZ Komárno v súčinnosti s príslušníkmi pohraničnej stráže
Maďarskej republiky boli psychotropné látky nájdené a zaistené,

o s l o b o d z u j e,

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 1T/41/2008 z 19.11.2010 bol obžalovaný F. F. (ďalej len
„obžalovaný“) podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby Krajského

prokurátora v Nitre zo dňa 14.03.2008 č. Kv 43/2006, pre skutok kvalifikovaný ako obzvlášť závažný
zločin neoprávnenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania aobchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno b), písmeno d), odsek 4 písmeno c) Trestného
zákona, čiastočne v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona.

Na základe odvolania Krajského prokurátora v Nitre rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením sp. zn.
1To/33/2012 z 18.04.2012 podľa § 321 odsek 1 písmeno a), písmeno c), odsek 3 Trestného poriadku
a zrušil napadnutý rozsudok, pričom podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vrátil vec súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Svoje rozhodnutie odôvodnil odvolací
súd najmä tým, že súd prvého stupňa sa dopustil v konaní podstatnej chyby, keď súd po zmene v zložení

senátu obžalovaného na túto skutočnosť neupozornil a ani ho nepoučil a pokračoval vo vykonávaní
dokazovania bez súhlasu obžalovaného na takýto postup. Odvolací súd tiež poukázal na to, že súd
prvého stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním výpovedí svedkov A. H. a V.
H. ako nedosiahnuteľných, pričom nevykonal všetky úkony k zabezpečeniu účasti týchto svedkov na
hlavné pojednávanie. Prikázal preto súdu prvého stupňa vykonať hlavné pojednávanie od začiatku,
predvolať svedkov A. a V. H. zo všetkých známych adries a vysporiadať sa tiež s odvolacími námietkami

prokurátora vo vzťahu k dôvodu oslobodenia obžalovaného spod obžaloby.

Podľa § 327 odsek 1 Trestného poriadku, súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a
rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný
vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Podľa § 277 odsek 5 Trestného poriadku, ak nie je pre podstatnú chybu konania alebo z iného dôležitého
dôvodu potrebné vykonať hlavné pojednávanie znova, oboznámi predseda senátu pri pokračovaní
v odročenom hlavnom pojednávaní podstatný obsah doterajšieho pojednávania. Ak od odročenia
hlavného pojednávania uplynula dlhšia doba, prečíta predseda senátu podstatný obsah zápisnice o

hlavnom pojednávaní. Ak sa zmenilo zloženie senátu, musí sa hlavné pojednávanie vykonať znova; to
neplatí, ak obžalovaný súhlasí so zmenou v zložení senátu.

V zmysle citovaných ustanovení a vyššie uvedeného uznesenia odvolacieho súdu prejednal Okresný
súd Nitra trestnú vec proti obžalovanému odznova a na hlavnom pojednávaní v dňoch 22.11.2013 a

30.04.2014 vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov Z. V., P. F., F. X., F.
V. a F. I., prečítaním výpovedí svedkov V. H., A. H., T. F., F. F., X. O. a F. U. z prípravného konania,
prečítaním výpovede spracovateľa znaleckého posudku pplk. D.. X. R., prečítaním znaleckých posudkov
Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Bratislave a Ústavu súdneho inžinierstva ako aj prečítaním
listinných dôkazov a oboznámením podstatného obsahu spisu.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Obžalovaný F. F. na hlavnom pojednávaní ku zažalovanému skutku vypovedal zhodne ako v prípravnom

konaní a ako aj na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní a opätovne poprel, že by spáchal trestný
čin. Na vysvetlenie uviedol, že V. H. a F. I. ho požiadali, aby odviezol A. H. do Holandska za odmenu,
konkrétne za prísľub výhodného nákupu textilu v Maďarsku. A. H. do Holandska odviezol na požičanom
aute a následne chcel ísť do Maďarska na nákup, čo bol dôvod, pre ktorý chcel prekročiť hranice. Na
hraniciach ho colníci vyzvali, aby opustil vozidlo a otvoril batožinový priestor, kontrolovali vozidlo, pričom

on nevedel, čo sa deje, a netušil, či niečo konkrétne hľadajú. Stál pri vozidle a spolupracoval. Následne
títo objavili v aute skrýšu a v nej uložené nejaké drogy, o ktorých vôbec nič nevedel. Išlo o vozidlo Ford
fialovej farby, ktorý mal požičaný od P. F. a v podstate v tomto vozidle sedel prvýkrát, keď viezol A. H. do
Holandska a druhýkrát, keď sa s vozidlom vracal z Holandska na Slovensko. A. H. viezol do Rotterdamu,
ale už si nespomínal ako dlho sa v meste zdržal ani kedy presne tam prišli a kedy odchádzal. Ford si

sám nepožičal, požičiaval ho zrejme P. F., on mal byť len šoférom, pričom od auta dostal kľúče a tiež
doklady, auto pred jazdou skontroloval len štandardným bežným spôsobom, ale nijak špeciálne vozidlo
neprehliadal. Auto po príchode do Rotterdamu odstavil na parkovisko v blízkosti domu, kde bývala A..
Cestu späť z Holandska si už pre odstup času presne nepamätal. Do Holandska vo Forde išiel s A. ako
spolujazdcom, z Holandska už bol vo vozidle sám. Pravdepodobne ho cestou späť navigoval V. H., čo

bolo z dôvodu, že po ceste do Holandska sa mu stalo, že zablúdil, preto H. jazdil časť cesty s ním a
uvádzal mu trasu, ale presne si ju už nepamätal. Dodal, že sa vôbec nezaoberal riešením otázky, komu
a kde má po nákupe textilu v Maďarsku vrátiť vozidlo Ford Probe fialovej farby, ale rozhodne si ho nemal
nechať, pretože nebolo jeho, pravdepodobne bol ho býval vrátil v Partizánskom, kde mu bolo zverenéalebo by ho vrátil F.. Počas pobytu v Rotterdame mal so sebou len cestovný pas a peniaze. Doklady
ako aj kľúče od vozidla nechal u A. H. na byte a nemal predstavu, či ich niekto použil alebo či s vozidlom
niekto nejakým spôsobom zaobchádzal.

Svedok Z. V. na hlavnom pojednávaní ku skutku uviedol, že v kritický deň vykonával hraničnú kontrolu
na hraničnom prechode Komárno - Komárom, kedy prišiel obžalovaný asi okolo 09.00 hod. s tým, že
mali podozrenie, že preváža drogy. Spravila sa u neho dôkladná kontrola. Svedok robil až následnú
kontrolu, pretože pri prvej sa nič nenašlo. Podozrenie mali príslušníci Maďarskej pohraničnej stráže,

pravdepodobne ako výsledok nejakej operatívnej činnosti. Drogy objavil pri následnej kontrole za
zadnými sedadlami. Veľmi sa na obžalovaného nedíval, ale tento sa tváril úplne normálne, nebol nijako
nervózny. Ako príslušník hraničnej polície zažil možno 4 alebo 5 takýchto záťahov a akcií na omamné a
psychotropnélátky,alenevedelvysvetliťakojemožné,žepriprvejdôkladnejkontrolesauobžalovaného
v aute nič nenašlo. Kontrolu robili z dôvodu, že Maďari mali hlásené, že cez prechod by mali byť
prevážané omamné a psychotropné látky, a to už týždeň alebo dva ešte predtým, ako obžalovaný

skutočne na hraničný prechod s autom prišiel.
Svedok dodal, že obžalovaný sa pri zákroku príslušníkov hraničnej polície nijako nebránil, práve naopak,
spolupracoval a nič podozrivé si na jeho správaní nevšimol. Slovenskí príslušníci hraničnej polície
nemali informáciu, ktorá by nasvedčovala tomu, že sa chystá nejaká podozrivá akcia, teda prevoz
zakázaných látok cez hranice, tieto skutočnosti, teda že pôjde určité konkrétne vozidlo, ktoré bude

naložené zakázanými látkami, sa na slovenskej strane dozvedeli od kolegov z Maďarska. Bolo im to
však oznámené až dodatočne, to znamená až po kontrole, resp. počas vykonávania kontroly.

Svedok P. F. na hlavnom pojednávaní ku skutku uviedol, že si už nič nepamätá. Preto súd prečítal
jeho predchádzajúce výpovede a takto zistil, že svedok A. H. poskytol auto, aby sa mala ako dostať do

Holandska. Aj napriek tomu, že to auto nebolo jeho, nemal problém ho A. požičať, pretože ten, komu to
auto patrilo, mu bol dlžný peniaze a takú mali dohodu. On osobne ten Ford šoféroval veľmi málo, použil
ho len párkrát, keď išiel do mesta, inak ho mal požičaný kamarát z Uheriec a potom možno ešte jeden
človek na krátky čas a následne ho už mala len A.. Už si presne nepamätal, ale doklady mali byť v aute,
kľúče od auta boli úplne normálne. Zrejme boli dva, ale jeden bol asi nalomený a nedal sa používať. On

sám to auto nikdy neprehľadával a za požičanie auta nemal nič sľúbené, bolo to grátis. A. ho požičal,
pretože v tom čase to bola jeho známa, s ktorou mal pomer.

Svedkyňa F. X. na hlavnom pojednávaní ku skutku samostatne nič uviesť nevedela. Keďže sa svedkyňa
k ďalším skutočnostiam nevedela sama vyjadriť, pristúpil súd k prečítaniu jej skoršej výpovede, z ktorej

zistil, že svedkyňa s F. išla na jedno stretnutie do Martina, kde sa stretli s obžalovaným, ale ona
obžalovanému nebola predstavená, F. ich nezoznámil. Celé to trvalo asi 20 minút. S F. išla do nejakého
motorestu v Martine na aute značky Renault s martinskou ŠPZ a odchádzali na Škode Octavia. V
motoreste už sedel jeden pár, pričom F. sa s tou ženou poznal a aj sa s ňou rozprával a asi po 10-
ich minútach prišiel k motorestu na F. Octávii ďalší muž, s ktorým si F. vymenil auto a ten pár si dal

potom batožinu do Octávie. Všetci potom na Octávii odišli do Partizánskeho, resp. do Malých Uheriec
pri Partizánskom, kde si ten pár vystúpil a preložil batožinu do nejakého športového auta fialovej farby.
Viac k veci uviesť nevedela a dodala, že s F. mala vtedy partnerský vzťah, ktorý začal asi dva mesiace
predtým, než išli spolu do Martina a celkovo trval asi 4 mesiace. V tom čase bola vydatá, preto sa s F.
nestretávala príliš často a nemala teda možnosť bližšie ho spoznať.

Svedok F. V. na hlavnom pojednávaní ku skutku uviedol, že mal požičané auto, o ktorom sa píše v
obžalobe, ale dátum ani na ako dlho povedať nevedel. Mal ho požičané od F., pričom raz mu F. zavolal,
že auto potrebuje vrátiť, prišiel si preň spoločne s obžalovaným a on im ho vrátil.
Ďalej na otázky uviedol, že auto F. odovzdával u seba doma v obci Malé Uherce, F. prišiel k nemu

domov na aute, ale nevedel na akom, spolu s ním prišiel obžalovaný a nejaká žena. F. odovzdal kľúče od
vozidla a ostatné veci, čo od neho k autu mal a viac sa nestaral. K technickému stavu alebo k bližšiemu
opisu vozidla sa vyjadriť nevedel, auto bolo pojazdné. Nepamätal si, kto vozidlo viedol, keď ho v Malých
Uherciach F. vrátil, teda kto na ňom šoféroval preč od jeho domu a nepamätal si, či vôbec niekto robil
nejakú bližšiu obhliadku toho vozidla. Obžalovaného nepoznal.

Svedok F. I. na hlavnom pojednávaní ku skutku nevedel, čo by mal vypovedať k oboznámenému skutku.
Na otázky odpovedal, že sa pozná s obžalovaným dlhšie, už od detstva. Venuje sa dlhodobo autám a
má na to aj živnosť. Nevedel, aké auto používal obžalovaný v čase, keď sa mal stať skutok. Z ďalšíchľudí poznal aj F., ktorému opravoval auto, bol to známy V. H., ktorého tiež poznal ako aj jeho sestru A.
H. ako susedov. H. tiež aj predal auto. Pamätal si, že mu raz F. doniesol jedno auto na opravu, bola
to Škoda Octavia, presnú farbu nevedel, ale bola tmavá a mala nabúranú prednú časť. Na čas opravy

tohto auto požičal F. auto náhradné, ale už nevedel konkrétne aké a toto mu F. po oprave Octavie vrátil
v Martina v motoreste, kam prišiel v spoločnosti nejakej ženy, ktorú ale bližšie popísať nevedel. Nevedel
sa vyjadriť, aké boli vzťahy medzi obžalovaným, F. a súrodencami H..
Keďže na podrobnosti si už svedok nepamätal, prečítal súd jeho predchádzajúce výpovede a z týchto
ďalej zistil, že svedok opravené auto F. priviezol k motorestu ,,San Martin“, kam prišiel spoločne s

obžalovaným, pretože ten mal zaviesť A. H. do Holandska. A. poznal z Holandska, lebo keď tam žil, bola
jeho suseda a kamarátka jeho priateľky. Nevedel, od koho sa dozvedel a kto mu hovoril, že obžalovaný
bude viezť A. do Holandska. P. F. iné auto neopravoval. Pokiaľ išlo o auto Ford Probe s EČV: PE XXX
AX, tak toto nevidel a ani nevedel, akým autom obžalovaný A. do Holandska povezie.

Z prečítaných výpovedí ďalších svedkov, ktoré boli všetky na hlavnom pojednávaní čítané podľa § 263

odsek 3 písmeno a/ Trestného poriadku súd zistil, že:
- svedok F. F. ku skutku uviedol, že vozidlo Ford Probe požičal jednému známemu v Partizánskom,
obžalovaného nepoznal, videl ho na súde prvýkrát v živote; Ford Probe založil v Partizánskom za
10.000,-Sk jednému známemu, pričom sám toto auto dlho neužíval; žiadne úpravy ani zmeny na vozidle
nevykonával; Ford Probe kúpil na inzerát od jemu neznámej osoby, ale krátko na to mu vzali vodičský

preukaz a preto auto nevyužíval; keďže potreboval peniaze, dal vozidlo do zálohu, a to prostredníctvom
nejakého X. nejakému P. do Partizánskeho; P. mu požičal 10.000,- Sk a on vycestoval do Prahy za
prácou; čo sa následne dialo s vozidlom nevedel a že bolo zaistené v rámci trestnej činnosti sa dozvedel
až po čase od toho X.; na okolnosti predaja toho vozidlo si pre odstup času už nepamätal a vypadlo
mu aj priezvisko F., pamätal si len krstné meno toho chalana, u ktorého Ford založil; o tejto osobe mu

neboli známe žiadne bližšie údaje;
- svedok V. H. vypovedal, že začiatkom leta 2006 bol v Holandsku v Rotterdame a býval v byte u sestry
A., ktorá bola vtedy na Slovensku u rodičov; keďže sestru rodičia nabalili, chcel, aby ju do Holandska
niekto odviezol, ale už si nepamätal, či o túto službu požiadal obžalovaného alebo I. a nevedel ani to,
kto na túto cestu zohnal auto; auto Ford Probe fialovej farby a v športovej úprave videl prvýkrát až v

Rotterdame na parkovisku pred domom; v byte bol len on s priateľkou T. F. a potom prišli obžalovaný
a jeho sestra; Ford Probe bol celý čas odparkovaný pred barakom a svedok nevedel, kde boli celý čas
kľúče od auta; obžalovanému vybavil lacnejšie nákupy v Maďarsku a na Slovensko sa vracali naraz, hoci
obžalovaný mohol ešte u sestry nejaký čas zostať; vracali sa spoločne, ale každý išiel svojim tempom a
obžalovanéhonavigovalcezkrátketextovésprávy-smsky;obžalovanýsinenechalporadiťavNemecku

odbočil smerom na Českú republiku, svedok išiel smerom na Rakúsko, stretli sa až večer v Bratislave
a keďže obchody v Maďarsku už boli zatvorené, dohodli sa, že obžalovaný prespí niekde u kamaráta
a na nákupy pôjdu na druhý deň, čo sa už však nestalo; o príchode obžalovaného do Holandska nikto
nevedel a ani on sa tam sám s nikým cudzím či iným - mimo ich partiu nestretol; o vozidle Ford Probe
svedok nič nevedel a ani nevidel, že by obžalovaný počas pobytu v Holandsku bol sám pri tomto vozidle;

- svedkyňa A. H. uvádzala, že býva a pracuje v Holandsku už 10 rokov, kde má prenajatý byt a na
Slovensko sa vracia asi 4-krát do roka; naposledy sa jej však po príchode na Slovensko auto pokazilo
a preto požiadala svojho brata, či by vedel zohnať niekoho, kto by ju odviezol späť do Holandska; brat
V. H. jej zohnal obžalovaného, ktorého ona dovtedy nepoznala; od rodičov z Kráľovského Chlmca išla
najskôr do Martina pred nejaký motorest, kde ju čakali F. I., nejaký P. z Partizánskeho a obžalovaný a

potom všetci odišli do Partizánskeho, kde vyzdvihli auto, na ktorom ju obžalovaný viezol do Holandska;
nevedela, kto odovzdával obžalovanému kľúče a doklady od toho vozidla, počas jazdy do Holandska sa
s obžalovaným pri šoférovaní striedali; po príchode k jej prenajatému bytu obžalovaný vozidlo uzamkol a
kľúče od neho zostali po celý čas jeho pobytu v Holandsku vnútri v byte, s vozidlom sa nikam nechodilo,
nikto do neho nič nezaniesol a nikto si z neho ani nebol nič vziať; obžalovaný s vozidlom nemanipuloval,

s nikým sa v Holandsku nestretol a ani netelefonoval, väčšinu času až na pár momentov boli stále spolu,
obžalovaný nemal príležitosť čokoľvek bez povšimnutia vybavovať,
- svedkyňa T. F. vypovedala, že asi pol roka je priateľkou V. H. a asi dvakrát s ním bola v Holandsku
pozrieť jeho sestru A.; druhýkrát sa priateľova sestra vracala do Holandska za nimi aj v spoločnosti
obžalovaného, ktorý ju tam priviezol a ona s priateľom ako aj s obžalovaným odchádzali späť na

Slovensko na druhý deň; obžalovaný bol počas pobytu v Holandsku stále s nimi, nikam neodišiel, s
nikým sa nestretol a s nikým netelefonoval a nebol ani vo vozidle, na ktorom priviezol A. H.; ku kľúčom od
toho auta sa v tom čase nemal kto cudzí dostať; po ceste späť sa jej priateľ V. a obžalovaný dohovárali
prostredníctvom sms ohľadne cesty, ktorou sa budú vracať.Z prečítanej výpovede svedka X. O. (prečítanej postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku) súd
zistil, že tento sprostredkoval založenie osobného motorového vozidla značky Ford Probe od osoby F.

F. osobe P. F., ktorých oboch poznal. Svedok potvrdil, že F. potreboval peniaze kvôli práci, ktorú chcel
vykonávať v Prahe a že tieto peniaze vo výške asi 20.000,- Sk alebo 30.000,- Sk mu požičal práve P.
F.. Pôvod auta Ford Probe nepoznal a uviedol tiež, že F. cez neho viackrát urgoval vrátenie pôžičky,
ktorú poskytol F..

Z prečítanej výpovede svedka F. U. (prečítanej tiež postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku)
súdzistil,žetentovmesiacijúnvroku2006brigádnezamestnalobžalovaného,ktoréhofinančnúsituáciu
opísať nevedel a poprel, že by obžalovaného na neho robil nátlak kvôli peniazom. Svedkov v tejto veci
vôbec nepoznal a o skutku samotnom nič nevedel.

Zo znaleckých posudkov Kriminalistického a expertízneho ústavu Prezídia Policajného zboru č.

PPZ-8198/KEU-BA-EXP-2006, č. PPZ-8198-2/KEU-BA-EXP-2006 a znaleckého posudku Žilinskej
univerzity v Žiline, Ústavu súdneho inžinierstva č.45/2007
súd zistil, že vo vozidle Ford Probe, ktoré viedol obžalovaný v čase jeho zadržania na hraničnom
prechode, sa nachádzali psychotropné látky čo do druhu, množstva ako aj koncentrácie presne uvedené
v skutkovej vete obžaloby, pričom u obžalovaného na po získaní sterov z jeho rúk prítomnosť omamných

ani psychotropných látok nezistila. Ďalej žiadna zo zaistených stôp z predmetného motorového vozidla,
teda ani ľudské vlasy, ich úlomky a ani chlpy, nebol metódou analýzy DNA možné identifikovať ani
stotožniť s porovnávacím materiálom. Ústav súdneho inžinierstva znalecky skúmal a ustálil zoznam
telefonických hovorov ako aj krátkych textových správ, prípadne multimediálnych správ, ktoré sa
uskutočniliprostredníctvommobilnéhotelefónnehoaparátuznačkyNokia6610soSIMkartoumobilného

operátora Orange a IMEI: 351527/00/305863/0 a telefónnym číslom 0907 087 831, ktoré patrilo
obžalovanému, avšak žiadne relevantné údaje, vzťahujúce sa na zažalovaný skutok, zo záverov tohto
posudku nevyplynuli.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich

sa v trestnom spise, a to zoznamu vecí zaslaných na KEÚ P PZ, vyjadrenia Národnej protidrogovej
jednotky, predbežného stanovenia hodnoty zaisteného tovaru z colného kriminálneho úradu, zápisnice
o prehliadke tela, zápisnice o vydaní veci, potvrdenia o vrátení veci, výpisov hovorov zo spoločnosti
Orange, zápisnice o obhliadke miesta činu a pripojenej fotodokumentácie, odpisu registra trestov a
ďalších správ o povesti obžalovaného.

Zo zoznamu vecí zaslaných Kriminalistickému a expertíznemu ústavu Bratislava, spísaného, vyplynulo,
že tomuto ústavu boli predložené na skúmanie chemické stopy -tri balíčky s obsahom bledožltej hmoty
s odhadovanou hmotnosťou 7,5 kg, balíček s tabletami ružovej farby v počte asi 10.000 kusov a s
odhadovanou hmotnosťou 1,5 kg, balíček s tabletami modrozelenej farby v počte asi 10.000 kusov a s
odhadovanou hmotnosťou 1,5 kg a igelitové vrecká s lepiacou páskou, v ktorej boli pôvodne zabalené

balíčky s bledožltou hmotou a tiež stery z rúk obžalovaného.

Podľa vyjadrenia Národnej protidrogovej jednotky, cena 10 až 20 mg absolútneho metamfetamínu ako
obvykle jednorazovej dávky na čiernom trhu predstavuje sumu 300,- Sk a cena jedného kusu tabletky s
jej priemernou hmotnosťou 0,287 g m-CPP ako náhrady extázy predstavuje sumu 400,- Sk.

Z predbežného stanovenia hodnoty zaisteného tovaru, ktoré ustálil Colný kriminálny úrad po vykonaní
príslušných predbežných narkotestov, vyplynulo, že zaistené tablety vykazovali prítomnosť aktívnej látky
MDMA a boli náhradou extázy a bielo-žltá hmota vo forme pasty reagovala pozitívne na prítomnosť
kokaínu, a tak za celkové množstvo stanovili ich predajnú cenu na trhu v sume od 17.000.000,- Sk až
28.500.000,- Sk.

Zo zápisnice o prehliadke tela, vykonanej obžalovanému dňa 12.07.2006 v Komárne, bolo zrejmé, že
tomuto odobrali stery z rúk a dňa 08.02.2007 v Ústave na výkon väzby Nitra aj ochlpenie z oboch rúk
a z oboch nôh.
Zo zápisnice o vydaní veci mal súd za preukázané, že obžalovaný dňa 13.07.2006 dobrovoľne vydal
mobilný telefón so SIM kartou na telefónne číslo 0907/087831, kľúč od vozidla značky Ford Probe.

Mobilný telefón a SIM karta mu boli vrátené dňa 02.05.2007.
Výpisy hovorov zo spoločnosti Orange na telefónne číslo 0907/087831 tvorili rozsiahlu časť listinných
dôkazov vyšetrovacieho spisu, pričom obžalovaný telefón pravidelne používal nielen na hovory, aleposielal aj veľa krátkych textových správ (sms-iek) a v dňoch 11.07.2006 a 12.07.2006 tieto opakovane
posielal ak svedkyni A. H. a v mesiaci júl 2006 bol v telefonickom spojení aj so svedkom F. I..
Zo zápisnice o ohliadke miesta činu súd zistil, že táto bola vykonaná v priestore hraničného priechodu asi

meter od okraja vozovky v smere Komárno - Komárom, asi tri metre od vybavovacej búdky smerom do
Komáromu a „veci“ boli nájdené v osobnom motorovom vozidle značky Ford Probe po rozobratí zadnej
časti interiéru vozidla, pričom sa jednalo o veci neskúr predložené na skúmanie KEÚ P PZ Bratislava,
pričom tieto skutočnosti súd následne zistil aj z vyhotovenej fotodokumentácie.
Súdďalejzistil,žeobžalovanýnebolnaObvodnomúradevMartine,odborevšeobecnejvnútornejsprávy

nikdy oznamovaný ani prejednávaný pre podozrenie zo spáchania priestupku a toto vyplynulo aj zo
správy mesta Martin. Ďalej Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine potvrdil, že obžalovaný nebol
evidovaný ako poberateľ dávky a príspevkov v hmotnej núdzi.
Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto
obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán a dospel k záveru, že zažalovaný
skutok nie je trestným činom z dôvodu nenaplnenia jedného z obligatórnych znakov skutkovej podstaty
zažalovaného trestného činu, konkrétne pre absenciu subjektívnej stránky.

Z opätovne vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný vyhovel žiadosti svedka V. H., aby
odviezol svedkyňu A. H. zo Slovenska do Holandska, konkrétne do mesta Rotterdam, kde svedkyňa
už predtým dlhší čas žila a pracovala a spravil tak za vopred prisľúbenú odmenu, spočívajúcu
v sprostredkovaní lacnejšieho nákupu oblečenia v Maďarsku. Obžalovaný od začiatku kategoricky

popieral, že by mal akúkoľvek vedomosť o drogovom tovare, zaistenom na hraničnom priechode v
motorovom vozidle, ktoré viedol a na ktorom sa vracal z Holandska na Slovensko a na ktorom smeroval
do Maďarska.

Ďalej bolo vo veci nepochybne preukázané, že príslušníkmi hraničnej polície zaistený bledožltý pastovitý

materiál, bol v zmysle znaleckého dokazovania psychotropnou látkou, zodpovedajúcou množstvom a
kvalitou droge, predajom ktorej by bolo možné získať finančný prospech veľkého rozsahu.

Pri vývoze ako aj prechovávaní psychotropnej látky po akúkoľvek dobu v zmysle ustanovenia § 172
odsek 1 písmeno b), písmeno d) Trestného zákona je jednoznačne rozhodujúce preukázanie okolnosti,

že páchateľ mal takúto látku v držbe, prípadne s ňou nakladal niektorým z uvedených spôsobov, a to na
účely jej predaja alebo distribúcie ďalším osobám (teda nie pre vlastnú potrebu).
Vývozom sa rozumie režim, pri ktorom slovenský tovar opúšťa cez štátnu hranicu tuzemsko a v danom
prípade na účely zažalovaného trestného činu ním treba rozumieť vynesenie psychotropnej látky za
hranice Slovenskej republiky.

Prechovávaním po akúkoľvek dobu je potom potrebné rozumieť na účely zažalovaného trestného
činu akýkoľvek spôsob neoprávneného držania omamných látok, psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, pričom páchateľ ich nemusí mať priamo u seba, avšak musí ich mať vo svojej moci, v
dispozícii, ale môže ju mať ukrytú aj na nejakom mieste alebo uloženú u známej osoby a podobne. Slovo
„akýkoľvek“ má pri tom natoľko silný význam, že na to, aby išlo prechovávanie drog stačí, ak páchateľ

čo len niekoľko sekúnd úmyselne prechováva drogu a už spĺňa túto podmienku.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa pri tomto trestnom čine jednoznačne vyžaduje zavinenie vo forme
úmyslu, a to či už úmysel priamy (§ 15 písmeno a/ Trestného zákona), alebo úmysel nepriamy (§ 15
písmeno b/ Trestného zákona) a toto sa musí vzťahovať na všetky znaky skutkovej podstaty trestného
činu, najmä sa úmysel musí vzťahovať na nakladanie omamnej látky alebo psychotropnej látky v

objektívnej stránke predpokladaným spôsobom.

Podľa ustanovenia § 15 písmeno a) Trestného zákona, trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.
Podľa § 15 písmeno b) Trestného zákona, trestný čin je spáchaný úmyselne aj vtedy, ak páchateľ vedel,

že svojim konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s
tým uzrozumený.Okruh skutočností, ktoré musia byť pokryté zavinením, naznačujú v určitom zovšeobecnení ustanovenia
§ 15 a § 16 Trestného zákona. Zavinenie sa vzťahuje na podstatné skutočnosti, ktoré tvoria páchateľov
skutok a musí sa vzťahovať v podstate na všetky skutočnosti, ktoré sú znakom skutkovej podstaty

trestného činu (R 17/2003).
K naplneniu subjektívnej stránky úmyselného trestného činu nestačí, že páchateľ konal úmyselne, t.
j. tak, ako chcel, ale treba aby úmyselne porušil, alebo ohrozil záujem chránený Trestným zákonom
spôsobom v tomto zákone uvedeným. Pri posudzovaní zavinenia sa od páchateľa nepožaduje, aby
mal vedomosť o právnych skutočnostiach (pojmoch) uvádzaných v skutkovej podstate trestného činu,

z ktorých vyplýva aj protiprávnosť činu, ale postačuje laická predstava (znalosť faktických okolností). To
znamená, že páchateľ si je vedomý toho, aký je obvyklý význam týchto pojmov v spoločnosti, čo sa nimi
v spoločnosti rozumie a aký je ich sociálny obsah.

Je zrejmé, že zavinenie, ako vnútorný psychický vzťah páchateľa ku skutočnostiam tvoriacim trestný
čin, tvoriace obligatórnu zložku subjektívnej stránky trestného činu, je v jeho úmyselnej forme budované

nielen na vedomostnej, ale aj na vôľovej zložke, pričom pri priamom úmysle páchateľ chce spôsobiť
porušenie alebo ohrozenie chráneného záujmu a pri nepriamom úmysle takéto porušenie alebo
ohrozenie priamo nechce spôsobiť, avšak je uzrozumený s tým, že nastane. V tejto súvislosti treba
brať do úvahy aj sporné prípady ľahostajnosti páchateľa vo vzťahu k následku a rozlišovať medzi tzv.
pravou a tzv. nepravou ľahostajnosťou. Pri pravej ľahostajnosti nie je vyjadrené uzrozumenie páchateľa,

takže aj eventuálny úmysel je priamo vylúčený (R 4/1997). Pri nepravej ľahostajnosti (ak ľahostajnosť
páchateľa k tomu, či následok nastane alebo nenastane, vyjadruje jeho kladné stanovisko k obom
týmto možnostiam), stručne vyjadrená slovami páchateľa „Bolo mi jedno, či sa to stane, či nestane...“
zodpovedá požiadavke uzrozumenia, teda i definícii nepriameho úmyslu (R 41/1976, R 13/1997). Len
z ľahkomyseľného správania páchateľa vo vzťahu k možnému následku, nie je možné bez ďalšieho

usudzovať, že bol so vzniknutým následkom uzrozumený.
Vedomostná(intelektuálna,rozumová,predstavová)zložkaspočívavpáchateľovomvnímanípredmetov
a javov jeho zmyslovými orgánmi a v jeho predstavách o týchto predmetoch a javoch. Vôľová zložka
zahŕňa chcenie alebo uzrozumenie, tzn. rozhodnutie konať určitým spôsobom so znalosťou podstaty
veci. Ak totiž páchateľ rozhodujúce skutočnosti nechce a nie je s nimi ani uzrozumený, nemožno hovoriť

o jeho vôli spáchať trestný čin. Vôľovú zložku zavinenia nemožno zamieňať s vôľou ako psychickou
zložkoukonania,anisoschopnosťouovládacou,ktorájeurčujúcapriposudzovanípríčetnostipáchateľa.

Uzrozumenie pri nepriamom úmysle vyjadruje aktívny vôľový vzťah páchateľa k spôsobeniu následku
relevantného pre trestné právo, tzn. predpokladaného (a vyjadreného) v konkrétnom ustanovení

Trestného zákona. Na uzrozumenie páchateľa v čase činu s možným následkom sa usudzuje aj z
charakteru konania páchateľa, tzn. z intenzity jeho útoku, času jeho trvania, z početnosti atakov a
podobne, ako aj zo správania sa páchateľa po čine - ako pomocného hľadiska, a z toho, či páchateľ
počítalskonkrétnouokolnosťou,ktorábymohlanásledku,ktorývnímalakomožný,zabrániť(JR6/2002).

Fakultatívnym znakom subjektívnej stránky je motív, cieľ, zámer páchateľa. Motív (pohnútka) je vnútorný
podnet, ktorý viedol páchateľa k rozhodnutiu spáchať trestný čin. Cieľ trestného činu (to, čo sa páchateľ
svojim činom snaží vyvolať) je úzko spätý s motívom a do istej miery predstavuje podmienku, nejaký
základ motívu. Zámer nemožno stotožňovať s úmyslom, pretože ide o zámer, ku ktorému páchateľ
páchaním trestných útokov smeruje (typické pre pokračovacie trestné činy).

Postupujúc pri hodnotení výsledkov dokazovania z hľadiska existencie zavinenia obžalovaného a jeho
formy podľa týchto zákonom ustanovených a rozhodovacou praxou súdov akceptovaných zásad, súd
dospel k záveru o zjavnej neexistencii úmyselného zavinenia obžalovaného vo forme priameho úmyslu
a o tom, že v dôsledku závažných pochybností nemožno dospieť ani k záveru o existencii jeho

zavinenia vo forme nepriameho úmyslu pri protiprávnom konaní, ktorého sa podľa obžaloby mal dopustiť
v posudzovanej veci.

Súd pri tom vychádzal z toho, že vykonaným dokazovaním nebola zistená a ani preukázaná žiadna
skutočnosť nasvedčujúca vedomosti, či poznaniu obžalovaného, že osobné motorové vozidlo Ford

Probe, ktoré viedol, má špeciálne vytvorený priestor v jeho zadnej časti (skrýšu) a že v tomto priestore sú
ukryté a nachádzajú sa zakázané látky - drogy, ani žiadne iné skutočnosti, ktoré by mohli nasvedčovať
tomu, že obžalovaný by mohol mať akýkoľvek osobný záujem na ich vývoze mimo územie Slovenskej
republiky, prispieť v štruktúre neznámej skupiny osôb, či jednotlivca k ich vývozu a tak pomôcťtejto skupine osôb, či jednotlivcovi získať prospech veľkého rozsahu, teda čo i len ohroziť záujem
chránený ustanovením § 172 Trestného zákona. Žiadny, a to ani nepriamy dôkaz, vykonaný súdom na
hlavnom pojednávaní, o existencii takýchto skutočností nasvedčujúcich čo i len nepriamemu úmyslu

obžalovaného nebol produkovaný.

V prejednávanej veci bolo preukázané, že na hraničnom prechode Komárno - Komárom prišlo pri
opakovanom vykonaní kontroly k odhaleniu skrýše, umelo vytvorenej v batožinovom priestore vozidla
Ford Probe, v ktorom sa nachádzali psychotropné látky. Avšak, zo žiadneho dôkazu, produkovaného

či už v prípravnom konaní alebo aj v konaní pred súdom, nepochybne nevyplynulo, a teda ani nebolo
možné ustáliť, že to bol práve a jedine obžalovaný, kto tieto psychotropné látky ilegálne získal, vložil
do batožinového priestoru, od času ich získania tieto neoprávnene prechovával a pokúsil sa ich vyviezť
zo Slovenska do Maďarska. Takisto súd nemal k dispozícii žiadny dôkaz, ktorý by mohol vyhodnotiť
ako dôkaz svedčiaci o vedomosti obžalovaného o umiestnení týchto psychotropných látkach vo vozidle,
ktoré šoféroval a ani žiadny dôkaz svedčiaci o zámere obžalovaného takto prechovávané drogy predať,

či distribuovať na území Maďarska.

Zo zistených a preukázaných skutkových okolností tohto prípadu bolo možné vyvodiť záver, že
obžalovaný predmetné vozidlo viedol ako vodič v mesiaci júl 2006 smerom do Rotterdamu v Holandsku
a pri vedení vozidla sa striedal so svedkyňou A. H., čo vyplynulo nielen z výpovede obžalovaného, ale

aj z výpovede svedkyne. Každý zo svedkov, ktorí boli vypočutí v prípravnom konaní, alebo v konaní
pred súdom potvrdil, že obžalovaný toto vozidlo dostal k dispozícii v krátkom čase pred cestou do
Holandska, a teda podľa názoru súdu nemohol s ním vopred manipulovať a toto ani žiadnym spôsobom
technicky upravovať (vytvoriť špeciálny priestor v jeho zadnej časti - skrýšu). Po príchode do Holandska
obžalovaný vozidlo zaparkoval pred bytom svedkyne A. H. a žiadnym spôsobom už s vozidlom neprišiel

do kontaktu až do odchodu späť na Slovensko, teda vo vozidle nesedel, nevyzdvihoval z neho žiadne
veci, nič do neho nepozorovane ani inak nevkladal, nepoužíval ho v Rotterdame na jazdu ani na
prepravu, pričom okrem obžalovaného ohľadne tejto okolnosti zhodne vypovedali aj svedkovia A. H.,
V. H. a T. F..

Takto zistené a preukázané skutočnosti však v žiadnom prípade nevytvárali ani jednotlivo ani v celkovom
súhrne zákonom vyžadovaný podklad pre vyslovenie o zavinenom konaní obžalovaného, majúce po
objektívnej stránke zodpovedať neoprávnenej držbe, respektíve prechovávaniu psychotropnej látky a
ďalšiemu protiprávnemu konaniu, spočívajúcom v pokuse o vývoz tejto látky za hranice Slovenskej
republiky.

V danom prípade a s poukazom na vyššie rozvedené právne úvahy súdu prvého stupňa tieto závery
vytvorili súdu podklad na oslobodenie obžalovaného spod obžaloby krajského prokurátora podľa §
285 písmeno b) Trestného poriadku, teda z dôvodu, že skutok nie je trestným činom vzhľadom na to,
že obžalovaný svojim konaním nenaplnil všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty zažalovaného

obzvlášť závažného zločinu, a to konkrétne pre absenciu subjektívnej stránky.
Súd v tejto súvislosti dopĺňa a konštatuje, že hoci by sa obžalobné tvrdenia, obsiahnuté v obžalobe,
mohli v tam uvedenej podobe javiť ako logické (dávajúce zmysel), nie je možné a najmä by nebolo
zákonu zodpovedajúce dospieť k záveru o zavinenom konaní obžalovaného v úmyselnej forme, pretože
pre absenciu dôkazov preukazujúcich úmyselné zavinenie zostávajú obžalobné tvrdenie len v rovine

domnienok a nepreukázaných hypotéz.

S poukazom na všetky takto uvedené argumenty Okresný súd Nitra oslobodil obžalovaného F. F. spod
obžaloby Krajského prokurátora v Nitre, a to podľa ustanovenia § 285 písmeno a) Trestného poriadku,
teda z dôvodu, že skutok nie je trestným činom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.