Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. marec 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/375/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111220965
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4111220965.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Bratislava 1,
Panenská 7, IČO: 35 787 783, zastúpený: JUDr. Helena Strachotová, usadená euroadvokátka, Martin,
Hviezdoslavova 7, proti odporcovi: E. F., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom L., M. XX/XX, t.č. na
neznámommieste,zastúpenýopatrovníkom:Mgr.ZuzanaRačeková,vyššiasúdnaúradníčkaKrajského
súdu v Nitre, o zaplatenie sumy 744,38 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku

Okresného súdu Nitra zo dňa 27. marca 2012 č. k. 18C/184/2011-65, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o povinnosti odporcu zaplatiť
navrhovateľovi sumu 744,38 eura s príslušenstvom a v časti výroku o určení zmluvného úroku vo výške
0,107%dennezosumy620,10eurazaneprijateľnúpodmienkuzrušuje avecvraciaprvostupňovému
súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra (súd prvého stupňa) napadnutým rozsudkom určil odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu 744,38 eura s 9 % úrokom z omeškania od 01. 03. 2011 do zaplatenia a to všetko
do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Určil, že zmluvný úrok vo výške 0,107 % denne zo sumy 620,10
eura je neprijateľnou podmienkou. Vo zvyšku návrh zamietol. Vo výroku rozsudku tiež uviedol, že o
náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení rozsudku
poukázal na to, že dňa 23. 04. 2010 bola uzatvorená zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na

základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi na základe písomnej žiadosti úver vo výške 620,10 eura
na nákup spotrebného tovaru. Odporca sa zaviazal, že predmetný úver bude splácať v 12 mesačných
splátkach, každú vo výške 63,23 eura, počnúc dňom 15. 05. 2010. Zároveň bola dohodnutá RPMN vo
výške 46,79 %. Odporca však úver nesplácal, preto navrhovateľ dňa 09. 12. 2010 odstúpil od úverovej
zmluvy a vyzval odporcu na zaplatenie sumy vo výške 744,38 eura. Uznesením č. k. 18C 184/2011-58,
zo dňa 05. 03. 2012 súd pripustil zmenu petitu s tým, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi

sumu 744,38 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 01. 03. 2011 do zaplatenia, spolu
so zmluvným úrokom vo výške 0,107 % denne zo sumy 620,10 eura od 02. 12. 2010 do zaplatenia a
nahradiť trovy konania vo výške súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia vo výške 141,26 eura
na účet právneho zástupcu navrhovateľa. Právne zdôvodnil svoje rozhodnutie ustanoveniami § 4 ods. 1,
2, 3, § 8aa ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1-4, § 54 ods. 1, § 53 ods.
1, § 544 ods. 1 OZ. Na základe vykonaného dokazovania považoval návrh navrhovateľa za dôvodne

podaný v časti zaplatenia sumy 744,38 eura, a preto návrhu v tejto časti vyhovel. Predmetnú sumu
priznalzdôvodunezaplatenejúverovejistinyvovýške620,10eura,navrhovateľmánároknadlžnéúroky
vo výške 98,98 eura (za obdobie od júna 2010 do novembra 2010). Považoval za primeranú zmluvnú
pokutu za omeškanie so splácaním úveru vo výške 25,30 eura (5 x 5,06 eura). Určil za neprijateľnú
podmienku zmluvný úrok vo výške 0,107 % denne z dôvodu, že je v rozpore s dobrými mravmi, zmluvný
úrok je nezákonný, podstatne prekračuje obvyklé úroky poskytované bankami. O náhrade trov konania

si vymienil rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej s poukazom na § 151 ods. 3 OSP.Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie navrhovateľ v časti určenia neprijateľnosti zmluvnej
podmienky a v zamietajúcej časti. Namietal nedostatočné zdôvodnenie rozsudku, lebo súd prvého
stupňa neuviedol v čom vidí neprijateľnosť úroku vo výške 0,107 % denne, právne posúdenie nároku

spočíva iba vo výpočte paragrafových znení zákona. Odôvodnenie neobsahuje náležitosti § 157 ods. 2
OSP, pričom poukázal na rozhodnutie NS SR R 37/1985. V súvislosti s výškou úroku poukázal na ust. § 3
ods. 10, § 4 ods. 4, § 6 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného do 10. 06. 2010,
§ 1 ods. 1 nar. vlády SR č. 238/2008 Z. z., ktoré hovorí o primeranosti výšky úrokov, nakoľko stanovuje
maximálnu výšku odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru. Pokiaľ by sa v zmluve dojednal úrok,

ktorého výška by podstatne presahovala maximálnu výšku úrokov podľa uvedeného nariadenia, taký
úrok by sa považoval za neprimeraný a zmluva o spotrebiteľskom úvere by bola relatívne neplatná v
rozsahu, v ktorom by odporovala uvedenému ustanoveniu, relatívnej neplatnosti by sa však druhá strana
musela dovolať. Podľa jeho názoru dohodnutý úrok vo výške 0,107 % denne (39 % ročne) je v súlade s
§ 3 ods. 10 a 11 zákona o spotrebiteľskom úvere účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, keďže jeho
výška nepresahuje maximálnu výšku odplaty ustanovenú nariadením vlády 238/2008 Z. z. Zmluva o

úvere je platná. Neobstojí aplikácia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Poukázal na
rozdiel medzi odplatou v ustanovení § 3 ods. 10 zák. o spotrebiteľských úveroch a odplatou upravenou
v § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ktorý bol do Občianskeho zákonníka zavedený až zákonom č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pričom predmetné ustanovenie nadobudlo účinnosť až dňa
01. 06. 2010. Dovtedy platil ohľadne odplaty výhradne zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.

z. Ani po nadobudnutí účinnosti nového zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z., ktorým sa
novelizoval OZ v otázke odplaty, túto nie je možné použiť na zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nakoľko
majú svoju osobitnú úpravu v zákone o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. v § 2 písm. g/. Preto
sa úprava o výške odplaty upravená v § 53 ods. 6 OZ použije na všetky spotrebiteľské zmluvy, ktorých
predmetom je poskytovanie peňažných prostriedkov okrem spotrebiteľských úverov, pri ktorých je to

upravené v zákone o spotrebiteľských úveroch. Medzi účastníkmi došlo k dohode o výške úroku z úveru
39 % ročne, táto sadzba nie je v rozpore s nariadením vlády SR č. 238/2008 Z. z. Úrok z úveru nemôže
byť sám o sebe neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože je odplatou za poskytnutie úveru.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie navrhovateľa (§ 212 ods.
1 OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že napadnutý

rozsudok je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu
nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, procesného pochybenia, čím bola účastníkom konania
odňatá možnosť konať pred súdom.
Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,
stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Súd je povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 157 ods. 2 OSP, čo je jedným
z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd ako
aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z
odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v ust. §

157 ods. 2 OSP vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Ak je rozhodnutie
súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, musí ho odvolací súd zrušiť, pretože inak by zaťažil konanie
vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením
základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v

podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasledujúcich Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Judikatúra
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Aj rozhodnutie formou uznesenia (ak nejde

o rozhodnutie, ktorým sa celkom vyhovuje návrhu, ktorému nikto neodporoval alebo o uznesenie, ktoré
sa týka vedenia konania) musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť
rozhodnutiejeodrazomprávaúčastníkanadostatočnéapresvedčivéodôvodneniespôsoburozhodnutia
súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Odôvodnenie písomného vyhotoveniarozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti
výrokurozhodnutia.Súdsavodôvodnenísvojhorozhodnutiamusívyporiadaťsovšetkýmirozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen

poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne
závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.
Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých
alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah

súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,
účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí
byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na
strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve
zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu

v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok
riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením
práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania.
Podľa § 29 ods. 2 OSP, pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže predseda senátu ustanoviť opatrovníka
účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť písomnosť na známu adresu

v cudzine alebo, ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami,
ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo, ktorý nie
je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať.
Podľa § 29 ods. 6 OSP, za opatrovníka súd ustanoví osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom,
kultúrnom, prípadne inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke. Súd môže za opatrovníka ustanoviť aj

obec. Súd nemôže ustanoviť za opatrovníka zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec; to neplatí vo
veciach, v ktorých hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 500 eur
(drobné spory).
Uvedené ustanovenie upravuje postup súdu, ak sa procesne spôsobilý účastník nemôže zúčastniť
konania z dôvodov uvedených v ods. 2. Súdom ustanovený opatrovník je aj zákonný zástupca.

Opatrovník ustanovený z niektorého dôvodu uvedeného v § 29 OSP je činný, pokiaľ tento dôvod
trvá. Zánikom dôvodu zaniká aj funkcia opatrovníka. Okolnosť neznámeho pobytu účastníka sa má
hodnoverne preukázať, to znamená, že ak ide o doručenie písomnosti účastníkovi, nepostačuje iba
vrátenie nedoručenej zásielky s oznámením pošty, že adresát je na uvedenej adrese neznámy. Takáto
tvrdená skutočnosť musí byť preukázaná i iným spôsobom, zisťovaním pomocou iných prostriedkov. V

prípade, ak je bez pochýb preukázané, že bydlisko účastníka je neznáme, potom je potrebné vykonať
šetrenie za účelom zistenia osôb blízkych a príbuzných účastníkovi. Takéto šetrenie je potrebné vykonať
i s poukazom na ust. § 29 ods. 6 OSP, keďže v prvom rade súd má ustanoviť osobe, ktorej sa nepodarilo
doručiť písomnosť a je na neznámom mieste opatrovníka z okruhu osôb blízkych - príbuzných.
Súdprvéhostupňasavdanejvecidopustilprocesnéhopochybenia,keďženepostupovaldôslednepodľa

§ 29 OSP a nedostatočne zisťoval pobyt odporcu. Jeho záver, že odporca sa nachádza na neznámom
mieste, a preto mu do konania ustanovil opatrovníka, je predčasný.
Navrhovateľ označil v návrhu bydlisko odporcu M. XX/XX, L.. Súd prvého stupňa doručoval odporcovi
predvolanienapojednávaniestanovenénadeň15.11.2011nauvedenúadresu.Zásielkasasúduvrátila
nedoručená s oznámením pošty, že menovaný je na danej adrese neznámy. Súd prvého stupňa vykonal

lustráciu osoby v Sociálnej poisťovni, zistil bydlisko odporcu na adrese H. Z. XX, avšak predvolanie
na uvedené pojednávanie taktiež nebolo doručené a pošta na vrátenej zásielke uviedla, že adresát
je odsťahovaný bez udania adresy. V spise sa nachádza i správa Obce L., že odporca sa s celou
rodinou odsťahoval na adresu H. Z. XXX. Uvedená skutočnosť vyplýva i zo správy Centrálneho registra
obyvateľov. Následne súd prvého stupňa zisťoval pobyt odporcu vyžiadaním správy od S. H. Z., ktorá

však nebola súdu prvého stupňa ani po urgencii doručená. Súd prvého stupňa potom uznesením zo dňa
09. 01. 2012 č. k. 18C/184/2011-49 ustanovil do konania odporcovi opatrovníka podľa § 29 ods. 2, 6
OSP na hájenie jeho záujmov.
Z uvedených skutočností je zrejmé, že súd prvého stupňa sa dopustil závažného procesného
pochybenia, keďže ustanovil odporcovi pre konanie opatrovníka napriek tomu, že nemal dôsledne

prešetrený jeho pobyt a nebolo bez pochýb zrejmé, že by sa nachádzal na neznámom mieste. Súdu
prvého stupňa bolo zo spisu známe, že odporca by sa mal zdržovať na adrese H. Z. XXX, na uvedenú
adresumuvšakpredvolanienapojednávanienedoručovalaaninevyčkalnasprávuObceH.Z.,prípadne
túto správu zákonným spôsobom neurgoval.Odvolací súd je preto toho názoru, že postup súdu prvého stupňa podľa § 29 ods. 2 OSP bol predčasný,
založený na nedostatočne preskúmanom pobyte odporcu. Tým, že súd prvého stupňa konal a rozhodol
bez účasti odporcu, aj keď nemal na ustanovenie opatrovníka splnené zákonné podmienky, odňal

odporcovi možnosť konať pred súdom, boli porušené zákonné procesné práva odporcu. V dôsledku toho
odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné iba rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/ OSP).
Odvolací súd naviac poukazuje i na to, že ak súd prvého stupňa pristúpil k ustanoveniu opatrovníka
odporcovi, pri tomto procesnom postupe nepostupoval v súlade s § 29 ods. 6 OSP, keďže nezisťoval

osoby blízke odporcovi (rodinných príslušníkov), ktorých ustanovenie za opatrovníka je prvoradé. Inú
osobu môže súd ustanoviť za opatrovníka len ak nezistí osoby blízke, alebo ak ich pobyt je neznámy.
V ďalšom konaní súd prvého stupňa opätovne bude dôsledne zisťovať pobyt odporcu na adrese H. Z.
XXX cestou Obce H. Z., prípadne doručí súdne zásielky odporcovi priamo poštou na uvedenú adresu.
Ak bude zistené, že odporca sa nezdržuje ani na tejto adrese a nebudú zistené ani ďalšie nové okolnosti
týkajúce sa pobytu odporcu, potom súd prvého stupňa bude postupovať v súlade s § 29 ods. 6 OSP.

V novom rozhodnutí ohľadne predmetu konania sa vysporiada i s dôvodmi navrhovateľa uvedenými v
odvolaní a rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.