Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. august 2014

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 9C/5/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5911206674
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Topoľančík

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2014:5911206674.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Vladimírom Topoľančíkom v právnej veci navrhovateľov:

1/ U. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. D. č. XX, XXX XX, G. D., okres E., štátny občan SR, a 2/ V. D.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom G. D. č. XX, XXX XX G. D., okres E., štátna občianka SR, obidvoch právne
zastúpených advokátskou kanceláriou FIAČAN & PARTNERS, s.r.o., so sídlom M. Pišúta č. 936/16, 031
01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 861 251, proti odporcovi: U. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. D. č. XXX,
XXX XX G. D., okres E., štátny občan SR, právne zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária
Kováčik Legal s.r.o., so sídlom Radlinského č. 1729, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 47238429, v konaní o
zaplatenie sumy 50.000,-eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľom 1/ a 2/ ako solidárnym veriteľom
sumu 50.000,-eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 50.000,-eur od 27.10.2011
až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.11.2011 v znení doplnenia tunajšiemu súdu doručeného
dňa 15.02.2012 sa navrhovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhali, aby súd uložil
odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1/ a 2/ ako solidárnym veriteľom sumu 50.000,-eur spolu s

9,5 % úrokom z omeškania ročne od 27.10.2011 až do zaplatenia, a súčasne im nahradil trovy konania
vrátane trov právneho zastúpenia. Po skutkovej a právnej stránke navrhovatelia návrh na začatie
konania odôvodnili tým, že v dôsledku určitých rodinných okolností splatili za odporcu jeho záväzok voči
záložnému veriteľovi Ing. U. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. Y. č. XXXX/XX, E. tak, že dňa 26.07.2011
vložili v Z. V., a.s., pobočke E. priamo na účet záložného veriteľa sumu 66.000,-eur, čím bola uspokojená
pohľadávka záložného veriteľa, ktorá bola zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam v tom
čase vo vlastníctve odporcu, a ktoré sú zapísané na LV č. XXXX vedenom Správou katastra E. (pozn.

v súčasnosti Okresným úradom E., katastrálny odbor) pre k.ú. G. D.. Vzhľadom na to, že týmto
spôsobom bola pohľadávka záložného veriteľa uspokojená, záložný veriteľ (ihneď po tomto uspokojení
jeho pohľadávky) podal na príslušný katastrálny úrad návrh na výmaz záložného práva. Navrhovatelia
1/ a 2/ poukázali na to, že oni takýmto spôsobom splatili záväzok odporcu voči záložnému veriteľovi
a sami nemali žiadny dôvod na poskytnutie akéhokoľvek plnenia záložnému veriteľovi. Títo ihneď
po vklade uvedených peňažných prostriedkov na účet záložného veriteľa dňa 26.07.2011 uzavreli s
odporcomzmluvuopôžičke,abysitakzabezpečilivrátenieaspoňčastipeňažnýchprostriedkovvovýške

50.000,-eur zo strany odporcu. Na základe uvedeného sa domáhali, zaplatenia žalovanej sumy buď
titulom vrátenia pôžičky, resp. titulom vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle § 454 Občianskeho
zákonníka.Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 9C/5/2012-192 zo dňa 16.07.2012 prvostupňový súd návrhu na začatie
konania v celom rozsahu vyhovel. Na podklade odvolania odporcu voči predmetnému rozsudku Krajský
súd v Žiline ako odvolací súd uznesením č.k. 7Co/366/2012-243 zo dňa 13.11.2013 rozsudok súdu

prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd v odôvodnení zrušujúceho
uznesenia poukázal na to, že v konaní nebola preukázaná existencia dohody medzi odporcom,
navrhovateľmi a Ing. X. o tom, že miestom plnenia pôžičky, ktorú poskytnú navrhovatelia odporcovi,
bude práve účet Ing. X.. Naopak, v konaní bolo predložené písomné potvrdenie opatrené podpismi
navrhovateľov 1/ a 2/ o tom, že im Ing. X. vložené finančné prostriedky vrátil (č.l. 88 spisu), pričom

k tejto okolnosti bol Ing. X. aj vypočutý a vrátenie týchto finančných prostriedkov potvrdil. Keďže
prvostupňový súd túto právne významnú okolnosť opomenul a bližšie sa ňou nezaoberal, bolo
podľa názoru odvolacieho súdu potrebné túto okolnosť zohľadniť a vyhodnotiť v kontexte ostatných
vykonaných dôkazov pre posúdenie dôvodnosti nároku navrhovateľov na vrátenie finančnej sumy vo
vzťahu k odporcovi (konkrétne navrhovatelia tvrdili poskytnutie pôžičky odporcovi uhradením finančných
prostriedkov na účet Ing. X., následne opatrili svojím podpisom písomné prehlásenie o vrátení týchto

finančných prostriedkov Ing. X., pričom sám Ing. X. vo svojej výpovedi uviedol, že nechcel prijať tieto
finančné prostriedky priamo od navrhovateľov a "vrátil" im ich prostredníctvom U. E.). Odvolací súd
v rámci odôvodnenia predmetného uznesenia ďalej poukázal na to, že zmluva o pôžičke je tradične
hodnotená za zmluvu reálnu, a teda k jej uzavretiu nedochádza len na základe dohody zmluvných
strán (účinným prijatím návrhu a uzatvorením zmluvy), ale až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky

dlžníkovi. Z hypotézy normy uvedenej v ustanovení § 657 Občianskeho zákonníka, ktorá vymedzuje
obsah povinnosti tvrdenia a dôkaznú povinnosť veriteľa vyplýva, že v spore o vrátení požičanej čiastky
majú navrhovatelia ako veritelia bremeno tvrdenia, že s odporcom ako dlžníkom uzavreli zmluvu o
pôžičke, že dlžníkovi predmet pôžičky odovzdali, a že dlžník požičané peniaze riadne a včas nevrátil. Na
základe uvedeného bremena tvrdenia potom pre veriteľov - navrhovateľov vyplýva dôkazné bremeno,

pokiaľ ide o preukázanie, že zmluva o pôžičke bola uzavretá, a že na jej základe odovzdali odporcovi
finančné prostriedky. S poukazom na uvedené bolo potrebné, aby sa prvostupňový súd zaoberal
posúdením, či napriek tvrdeniu odporcu, podporenému aj listinnými dôkazmi, ako aj výsluchom svedka
Ing. X., že finančné prostriedky zo zmluvy o pôžičke, ktoré mali byť poskytnuté odporcovi uhradením na
účet Ing. X., boli vrátené navrhovateľom, skutočne došlo k poskytnutiu týchto finančných prostriedkov

odporcovi, a preto bolo rozhodnutie prvostupňového súdu aj bez vyjasnenia tejto skutočnosti predčasné.
V zmysle uvedených záverov odvolacieho súdu bol daný prvostupňovému súdu pokyn na doplnenie
dokazovania týkajúceho sa spôsobu odovzdania finančných prostriedkov navrhovateľmi odporcovi,
resp. ich vrátenia Ing. X..

Na pojednávaní zo dňa 10.02.2014, a to po otvorení pojednávania, navrhovatelia prostredníctvom
svojho právneho zástupcu zmenili/rozšírili svoj návrh čo do skutkového vymedzenia uplatneného nároku
s príslušenstvom, keď uviedli, že ešte pred uzavretím zmluvy o pôžičke zo dňa 26.07.2011 došlo
medzi navrhovateľom 1/ a odporcom k uzavretiu inej zmluvy o pôžičke na sumu 50.000,-eur, a to dňa
22.07.2011 s tým, že podpis odporcu na predmetnej zmluve bol overený dňa 25.07.2011. K uzavretiu

predmetnej zmluvy došlo z dôvodu, že odporca potreboval finančné prostriedky za účelom výmazu
záložného práva na jeho nehnuteľnosti. Navrhovatelia potom uzatvorili s odporcom novú zmluvu o
pôžičke, ktorá bola od počiatku súčasťou súdneho spisu, a je datovaná dňom 26.07.2011, a to okrem
iného aj z dôvodu, že na pôvodnej zmluve o pôžičke zo dňa 22.07.2011 absentuje medzi veriteľmi
navrhovateľka 2/, a keďže aj ona bola veriteľom, tak v novej zmluve už bola ako veriteľ uvedená

aj ona. Na základe uvedeného z hľadiska právnej istoty preto rozšírili návrh na začatie konania a
popri pôvodných právnych a skutkových dôvodoch (t.j. zmluve o pôžičke zo dňa 26.07.2011, prípadne
bezdôvodnom obohatení) sa navrhovatelia domáhali zaplatenia žalovanej sumy aj titulom zmluvy
o pôžičke zo dňa 25.07.2011. V súlade s predmetným návrhom na pripustenie zmeny návrhu na
začatie konania prvostupňový súd uznesením č.k. 9C/5/2012-258 zo dňa 14.02.2014, ktoré nadobudlo

právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.02.2014, pripustil zmenu návrhu na začatie konania.

Súd okrem už vykonaných dôkazov v pôvodnom prvostupňovom konaní (t.j. výsluchov účastníkov
konania, listinami založenými v súdnom spise, výsluchmi svedkov RNDr. R. D., Ing. U. X., U. E., P. U.
a R. P. a R. L.) vykonal dokazovanie opätovným výsluchom účastníkov konania a svedkov U. E. a Ing.

U. X., a súčasne aj výsluchom ďalších svedkov, a to P. V. a P. D., ako aj oboznámením sa s ďalšími
listinnými dôkazmi, a to okrem iného aj originálom zmluvy o pôžičke zo dňa 25.07.2011 uzatvorenej
medzinavrhovateľom1/aodporcom,originálomzmlúvopôžičkezodňa10.02.2010azodňa07.04.2010
uzatvorených medzi U. E. a Ing. X., pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:dňa 25.07.2011 (pozn. predmetná zmluva je datovaná dňom 22.07.2011, avšak odporca predmetnú
zmluvunaMesteRužomberokpodpísalaždňa25.07.2011)uzatvorilnavrhovateľ1/vprávnompostavení

veriteľa s odporcom v právnom postavení dlžníka písomnú zmluvu o pôžičke, v ktorej v čl. I ods. 1 a 2
je uvedené, že navrhovateľ 1/ požičiava odporcovi finančnú sumu 50.000,-eur s tým, že odporca ako
dlžník sa zaväzuje túto sumu vrátiť navrhovateľovi 1/ ako veriteľovi jednorazovo v hotovosti najneskôr do
22.10.2011. Následne dňa 26.07.2011 vložili navrhovatelia sumu 66.000,-eur na účet Ing. U. X., pričom
ako dôvod vkladu predmetnej hotovosti na účet menovaného bolo uvedené "výmaz.zálož.pr.M.D.".

V konaní bolo preukázané, že vklad predmetnej sumy na účet Ing. X. bol realizovaný za účelom
uspokojenia dlhu U. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. č. XXXX/XX, E., ktorý mu vznikol titulom pôžičiek,
poskytnutých mu zo strany Ing. U. X. na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 10.02.2010 vo výške
39.000,-eur a na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 07.04.2010 vo výške 40.800,-eur, keď uvedené
pohľadávky boli zabezpečené záložnými právami zriadenými na základe zmlúv o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti zo dňa 10.02.2010 a zo dňa 07.04.2010 (predmetom zálohu boli nehnuteľnosti

zapísané v katastri nehnuteľností vedenom niekdajšou Správou katastra Ružomberok pre obec a k.ú.
G. D. na LV č. XXXX), a to z dôvodu výmazu predmetných záložných práv k vyššie špecifikovaným
nehnuteľnostiam v tom čase vo vlastníctve odporcu.

Medzi účastníkmi konania bolo sporné, na základe akého právneho titulu bola predmetná suma vo výške

66.000,-eur zo strany navrhovateľov vložená na účet Ing. X..

Navrhovatelia v konaní zhodne tvrdili, že predmetné finančné prostriedky, a to konkrétne časť finančných
prostriedkov vo výške 61.000,-eur (medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že sumu 5.000,-eur si
požičal samotný odporca od p. Pelacha, aby tak bola zozbieraná kompletná suma zodpovedajúca výške

pôžičky, ktorú mal U. E. voči Ing. X., a ktorá bola zabezpečená záložnými právami na nehnuteľnostiach
vo vlastníctve odporcu) požičali odporcovi s tým, že odporca im sumu 50.000,-eur vráti a suma 11.000,-
eur bude započítaná na dlhy ich dcéry R. L., ktoré mala voči odporcovi a jeho rodine. Deň pred vložením
predmetnej sumy vo výške 66.000,-eur na účet Ing. X. uzatvoril navrhovateľ 1/ v právnom postavení
veriteľa s odporcom v právnom postavení dlžníka vyššie špecifikovanú zmluvu o pôžičke (t.j. zmluva

o pôžičke zo dňa 25.07.2011), v ktorej je deklarované, že touto zmluvou požičiava navrhovateľ 1/
odporcovi finančnú sumu 50.000,-eur s tým, že odporca sa zaväzuje túto sumu vrátiť navrhovateľovi
jednorazovovhotovosti,najneskôrdo22.10.2011.Dňa26.07.2011vychádzajúcztvrdenínavrhovateľov,
ktoréodporcavkonanínespochybňoval,vložilinavrhovateliasumu66.000,-eurnaúčetIng.X..Následne
po vložení predmetnej hotovosti na účet Ing. X. uzatvorili navrhovatelia 1/ a 2/ v právnom postavení

veriteľov s odporcom v právnom postavení dlžníka zmluvu o pôžičke datovanú dňom 26.07.2011. Podľa
tvrdení navrhovateľov oni uzatvorili v poradí druhú zmluvu o pôžičke iba z toho dôvodu, že na prvej
zmluve o pôžičke, t.j. na zmluve, ktorú podpísal odporca dňa 25.07.2011, bol uvedený ako veriteľ
iba navrhovateľ 1/ a nebola tam uvedená navrhovateľka 2/ ako ďalší veriteľ, keď oni sa vzhľadom k
zdravotným problémom navrhovateľa 1/ rozhodli, že uzatvoria novú písomnú zmluvu o pôžičke, kde

už bude uvedená ako veriteľ popri navrhovateľovi 1/ aj navrhovateľka 2/, čo aj nasledujúceho dňa, t.j.
dňa 26.07.2011 učinili (pozn. odporca ako dôvod spísania novej zmluvy o pôžičke uviedol okrem už
dôvodu uvádzaného navrhovateľmi aj to, že zo zmluvy o pôžičke datovanej dňom 22.07.2011 vyplýva,
že navrhovateľ 1/ mu predmetnú sumu vo výške 50.000,-eur požičiava, keď táto zmluva o pôžičke mala
byť z jeho strany odovzdaná navrhovateľovi 1/ spôsobom "z ruky do ruky" oproti odovzdaniu sumy

50.000,-eur, avšak vzhľadom na to, že k uvedenému odovzdaniu nedošlo a navrhovatelia sa rozhodli
zmeniť predmetnú zmluvu, tak táto zmluva mala byť zničená, čo sa však v rozpore s dohodnutým
postupom neurobilo). Podľa tvrdení navrhovateľov, oni odporcovi poskytnutím pôžičky chceli pomôcť,
aby neprišiel o dom, ktorý bol zaťažený záložnými právami zabezpečujúcimi pôžičky U. E. voči Ing.
X.. V tomto smere sa súd zaoberal samotnou úrovňou vzťahu navrhovateľov a odporcu (t.j. či ich

vzájomný vzťah bol na takej kvalitatívnej úrovni, že by boli navrhovatelia ochotní odporcovi takýmto
spôsobom pomôcť), pričom z výpovedí navrhovateľov, ako aj odporcu vyplynulo, že odporca mal pred
týmito udalosťami dlhšie trvajúci vzťah s dcérou navrhovateľov, ktorý bol krátko pred tým ukončený,
pričomnavyšepodľavýpovedesynanavrhovateľovbolodporcajehoblízkympriateľomoddetstva(pozn.
navrhovateľka sa expresívne vyjadrila, že odporca bol u navrhovateľov od mala "varený pečený"). Z

výpovedí navrhovateľov učinených v pôvodnom prvostupňovom konaní vyplynulo, že oni síce reálne
predmetné peniaze neodovzdali do rúk odporcu, ale ich vložili priamo na účet Ing. X., nakoľko odporca
od nich tieto peniaze prevziať nechcel, ale ich výslovne požiadal, aby tieto peniaze vložili priamo na
účet Ing. X.. Vo svojich výpovediach učinených po zrušení veci odvolacím súdom však zmenili svojevýpovede tak, že tvrdili, že k reálnemu odovzdaniu predmetnej pôžičky došlo už dňa 25.07.2011, keď
vo večerných hodinách sa k nim domov dostavil odporca, na čo oni položili zozbieraných 61.000,-eur
na stôl a vyzvali odporcu, aby si predmetné peniaze prevzal. Odporca si peniaze prepočítal a následne

im mal povedať, že keďže je večer a bál sa, že by mohol o tieto peniaze nejakým spôsobom prísť, tak
že im ich odovzdáva do úschovy. Odporcu k tomuto malo viesť to, že navrhovateľ 1/ je bývalý policajt,
a preto boli peniaze u navrhovateľov vo väčšom bezpečí, s tým, že na druhý deň im oznámil, kde majú
predmetné peniaze vložiť.

Naproti tomu z tvrdení odporcu vyplynulo, že sumu 61.000,-eur mu navrhovatelia neposkytli titulom
pôžičky, ale vložením tejto sumy na účet Ing. X. navrhovatelia iba vracali dlh, ktorý mala ich dcéra
R. L. voči U. E., a to titulom zmlúv o pôžičkách, konkrétne dvoch pôžičiek, každej poskytnutej dcére
navrhovateľov vo výške 33.000,-eur, pričom U. E. si predmetné finančné prostriedky za účelom ich
požičania dcére navrhovateľov požičal od Ing. X.. Z jeho tvrdení podporených viacerými listinnými
dôkazmi (okrem iného listinné dôkazy na č.l. 150 až 152 spisu) vyplynulo, že dcéra navrhovateľov R. L.

bola účastná pri viacerých finančných transakciách a mala dlhy. Z tvrdení odporcu súčasne vyplynulo,
že on uzavrel s navrhovateľmi písomnú zmluvu o pôžičke znejúcu na 50.000,-eur iba z toho dôvodu,
že túto sumu chcel použiť na úhradu dlhov, ktoré mala dcéra navrhovateľov popri dlhu voči U. E. aj
voči príslušníkom rodiny odporcu, a to jeho matke a sestre (po zrušení veci odvolacím súdom vo svojej
výpovedi odporca špecifikoval, že R. L. mala dlh voči jeho sestre vo výške 20.000,-eur, voči jeho matke

vo výške 4.000,-eur, taktiež, že on si požičal v prospech R. L. od p. P. 5.000,-eur a súčasne odkúpil
od p. P. pohľadávku vo výške 15.500,-eur, ktorú mal p. P. taktiež voči dcére navrhovateľov a súčasne z
tejto pôžičky chcel vrátiť aj dlh, ktorý mala dcéra navrhovateľov voči p. E. vo výške 4.000,- eur). Pokiaľ
ide o sumu 5.000,-eur, ktorú si odporca požičal za účelom vrátenia dlhu dcéry navrhovateľov U. E., a
ktorá bola na tento účel aj použitá, tak vrátenia tejto sumy sa doposiaľ nedomáhal, avšak má v úmysle

sa vrátenia tejto sumy domáhať. Pokiaľ ide o zmluvu o pôžičke zo dňa 26.07.2011, ktorá bola súdu
predložená už v pôvodnom prvostupňovom konaní, na základe tejto zmluvy mu nikdy nebola reálne
poskytnutá pôžička zo strany navrhovateľov vo výške 50.000,-eur a aj zo samotnej zmluvy vyplýva iba
záväzok navrhovateľov požičať peniaze odporcovi v uvedenej výške. Z uvedeného dôvodu jemu na
základe predmetnej zmluvy nevznikla povinnosť vrátiť navrhovateľom predmetnú sumu. Pokiaľ ide o

zmluvu o pôžičke datovanú dňom 22.07.2011, na ktorej je osvedčený podpis odporcu zo dňa 25.07.2011,
tak na základe tejto zmluvy mu taktiež nebola poskytnutá zo strany navrhovateľov žiadna pôžička a k
podpísaniu predmetnej zmluvy z jeho strany došlo tak, že potom, ako predmetnú zmluvu vypracovala
dcéra navrhovateľov R. L., táto mu bola zo strany navrhovateľov predložená a následne ju on podpísal a
dal si na predmetnej zmluve overiť podpis s tým, že medzi ním a navrhovateľmi bola dohoda, že keď oni

mu reálne odovzdajú sumu 50.000,-eur, tak on im odovzdá podpísanú predmetnú zmluvu o pôžičke, a to
spôsobom "z ruky do ruky". Keďže predmetná zmluva o pôžičke neobsahovala záväzok požičať finančnú
sumu a taktiež na nej nebola uvedená navrhovateľka 2/ v postavení veriteľa, bola táto zmluva následne
prepracovaná s tým, že zo strany navrhovateľa 1/ bola vyhotovená nová zmluva o pôžičke, kde už boli
tieto vady odstránené. Odporca preto na túto pôvodnú zmluvu o pôžičke datovanú dňom 22.07.2011 už

nereflektoval, nakoľko bola nahradená nasledujúcou zmluvou uzatvorenou dňa 26.07.2011. Pokiaľ ide o
vloženie sumy 66.000,-eur na účet Ing. X., z výpovede odporcu, ako aj svedka U. E. vyplynulo, že pokiaľ
sa U. E. krátko pred vložením predmetných finančných prostriedkov na účet Ing. X. pred pobočkou Z.
V., a.s. v Ružomberku domáhal, aby priamo jemu navrhovatelia vrátili pôžičku, ktorú poskytol ich dcére
R. L., títo to odmietli a vložili sumu 66.000,-eur priamo na účet Ing. X..

Na základe zisteného skutkového stavu veci, súd vyhodnotiac každý z vykonaných dôkazov jednotlivo,
ako aj v ich vzájomných súvislostiach dospel k záveru, že navrhovatelia na základe písomnej zmluvy
o pôžičke datovanej dňa 22.07.2011 podpísanej odporcom dňa 25.07.2011 v znení zmluvy o pôžičke
uzatvorenejdňa26.07.2011spoločneanerozdielnepožičaliodporcovisumu50.000,-eur,keďzvýpovedí

tak navrhovateľov, ako aj odporcov vyplynulo, že oni uzatvorili s odporcom zmluvu o pôžičke datovanú
dňom 22.07.2011 podpísanú odporcom dňa 25.07.2011 a následne z dôvodu, že na zmluve o pôžičke
datovanej dňom 22.07.2011 nebola uvedená v postavení veriteľa aj navrhovateľka 2/ (navrhovatelia
zhodne uvádzali, že absencia tohto údaja bol hlavným dôvodom, pre ktorý došlo k vypracovaniu a
podpísaniu zmluvy o pôžičke datovanej dňom 26.07.2011, pričom odporca uvádzal, že popri tomto

dôvode, ďalším dôvodom bolo to, že v pôvodnej zmluve o pôžičke nebola uvedená správna formulácia
týkajúca sa záväzku požičať predmetnú sumu peňazí, keď v pôvodnej zmluve je uvedené, že touto
zmluvou požičiava veriteľ dlžníkovi finančnú sumu atď. a v zmluve zo dňa 26.07.2011 je už správne
uvedený záväzok navrhovateľov poskytnúť odporcovi pôžičku), z takto deklarovaných prejavov vôleúčastníkov konania, ktorí sú laikmi, možno jednoznačne vyvodiť prejav ich vôle iba "upraviť" pôvodný
záväzok založený zmluvou o pôžičke zo dňa 25.07.2011, keď platné právo v § 516 Občianskeho
zákonníka takýto prejav vôle definuje ako kumulatívnu nováciu. Iba na doplnenie súd zdôrazňuje, že

obidve tieto zmluvy sa týkali požičania tej istej sumy peňazí. Navyše samotný navrhovateľ 1/ vo svojej
výpovedi uviedol, že zaplatenia žalovanej sumy sa domáha na základe obidvoch zmlúv o pôžičke. V
nadväznosti na uvedené súd poukazuje aj na závery právnej vedy, podľa ktorých ak nebol zmluvou
nepochybne ukončený doposiaľ trvajúci záväzkový právny vzťah účastníkov, možno o tejto ich dohode
uvažovaťibaakoozmeneichdoterajšíchprávapovinností,tedalenakoozmeneobsahuichpôvodného

záväzkového právneho vzťahu. V pochybnostiach platí, že pôvodný záväzok nezanikol, teda, že ide o
dohodu podľa § 516. (bližšie viď Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský zákoník
II. § 460-880. Komentář. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2008, 1389-1390 s.).
Ani po zrušení veci odvolacím súdom neboli na základe ďalšieho dokazovania preukázané také
skutočnosti, ktoré by zmenili východiská, ktoré súd aj v rámci pôvodného prvostupňového konania
viedli k záveru, že navrhovatelia vkladali sumu 66.000,-eur na účet Ing. X. na základe pokynu odporcu,

a teda dňa 26.07.2011 o 08.47 hod. nespochybniteľne prejavili vôľu plniť titulom vyššie uvedených
zmlúv o pôžičkách svoj záväzok vyplývajúci z uvedených zmlúv spočívajúci v povinnosti požičať sumu
50.000,-eur odporcovi. V tejto súvislosti súd považoval za vierohodné tvrdenia navrhovateľov, podľa
ktorých oni za účelom výmazu záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve odporcu si od svojich
známych a rodiny zabezpečili sumu 61.000,-eur, čo okrem iného vyplynulo aj z výpovede svedka P.

U., od ktorého si navrhovatelia požičali sumu 33.000,-eur. Svedok vo svojej výpovedi okrem iného
poukázal aj na to, že pri tom, ako poskytol pôžičku navrhovateľom, bol prítomný aj odporca, ktorý mu mal
počas predmetného stretnutia povedať, že on predmetné peniaze potrebuje v súvislosti s odblokovaním
nehnuteľnosti, nakoľko môže prísť o dom, a preto musí vrátiť predmetné peniaze. Súčasne mu mal
odporca povedať to, že on peniaze vráti tak, že jeho sestra vlastní byt v Bratislave, ktorý predá a

následne túto pôžičku vráti a sestre prepíše za to polovicu domu. Obdobné skutočnosti vyplynuli aj z
výpovede svedka P. V., od ktorého si navrhovatelia na dvakrát (najprv 10.000,-eur a následne 6.000,-
eur) požičali celkovo sumu 16.000,-eur, pričom mu uviedli, že sa jedná o peniaze pre odporcu. O tomto
on sa mal dozvedieť s odstupom jedného alebo dvoch týždňov. Menovaný sa pri poskytnutí pôžičky s
navrhovateľmi dohodol, že oni mu vrátia pôžičku do 3 mesiacov od poskytnutia pôžičky, pričom oni mu

bližšie neuviedli prečo sa dohodli na vrátení pôžičky práve v tejto lehote (pozn. uvedené tri mesiace
zodpovedajú lehote, v ktorej mala byť pôžička zo strany odporcu navrhovateľom vrátená). Navrhovatelia
mu však v lehote pôžičku nevrátili, a tak on čakal aj po uplynutí tejto lehoty a skontaktoval sa s nimi
niekedykoncomroku2011,kedymuoniakodôvod,prečonevrátilipôžičkuuviedli,žeimodporcanevrátil
peniaze, a preto mu nemôžu vrátiť túto pôžičku. V čase poskytnutia pôžičky on nemal vedomosť o

žiadnych dlhoch dcéry navrhovateľov. O tomto sa on dozvedel buď týždeň predtým, alebo týždeň potom,
ako ho v novembri roku 2011 kontaktoval odporca, keď odporca prišiel za ním domov a pýtal sa ho,
či si u neho p. L. požičiavala nejaké peniaze, pričom o dlhoch dcéry navrhovateľov sa dozvedel od
nejakej pani, ktorá ho navštívila u neho doma. Pokiaľ navrhovatelia vložili na účet Ing. X. zo svojich
peňazí sumu 61.000,-eur, pričom od odporcu sa domáhajú zaplatenia pôžičky iba vo výške 50.000,-

eur, súdu vzhľadom na to, že krátko pred uvedenými udalosťami odporca žil s dcérou navrhovateľov
v partnerskom vzťahu, a to do dňa 06.07.2011, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo (a to
tak z výpovede RNDr. R. D., ako aj z uznesenia ORPZ Ružomberok ČVS: ORP-58/OEK-RK-2012
zo dňa 14.03.2012), že dcéra navrhovateľov R. L. mala v tom čase viacero dlhov, dospel k záveru,
že tvrdenie navrhovateľov o tom, že z poskytnutých finančných prostriedkov vo výške 61.000,-eur

bola suma 11.000,-eur vložená na účet Ing. X. za účelom vysporiadania záväzkov ich dcéry, ktoré
jej vznikli voči odporcovi za trvania ich partnerského vzťahu, sa javí ako logické a pravdivé. Navyše
uvedené bolo podporené aj listinným dôkazom predloženým navrhovateľkou 2/, t.j. zoznamom položiek
napísaným odporcom (viď prílohová obálka na č.l. 287 spisu), ktorého autenticitu odporca nespochybnil
(medzi účastníkmi bol sporný dôvod spísania predmetného zoznamu, keď navrhovateľka 2/ tvrdila,

že predmetný zoznam je prehľadom položiek spísaným odporcom, ktoré platila dcéra navrhovateľov
odporcovi za trvania ich vzťahu spísaným pri zúčtovaní vzájomných nárokov medzi nimi a odporca tvrdil,
že predmetný zoznam nemá nič spoločné so zmluvou o pôžičke a tento si napísal sám pre seba, a že
predmetný zoznam mu zobrala dcéra navrhovateľov zo stola u neho doma). Pokiaľ potom odporca tvrdil,
že suma 66.000,-eur pozostávajúca z finančných prostriedkov zabezpečených navrhovateľmi vo výške

61.000,-eur a zo sumy 5.000,-eur, ktorú zabezpečil samotný odporca, sa týkala úhrady dlhu, ktorý mala
mať dcéra navrhovateľov voči U. E., nemá nič spoločné s písomnou zmluvou o pôžičke z toho istého
dňa, znejúcou na sumu 50.000,-eur (ktorú mal odporca s navrhovateľmi uzatvoriť z toho dôvodu, aby z
požičaných peňazí mohol splatiť dlhy, ktoré mala ich dcéra vo vzťahu k jeho rodinným príslušníkom aznámym),súdvyhodnotilpredmetnétvrdenieakonevierohodné.Nepresvedčivosťtohtotvrdeniavyplýva
zo samotnej skutočnosti, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že odporca mal vedomosť o
tom, že rodičia nemajú predmetné finančné prostriedky k dispozícii, a tieto si požičiavajú od svojich

známych a rodiny (konkrétne bol prítomný pri preberaní sumy vo výške 33.000,-eur, ktorú si navrhovateľ
1/ požičal od svedka P. U.? odporca, ako aj sestra odporcu sa pravidelne informovali o tom, koľko
finančných prostriedkov sa navrhovateľom podarilo zabezpečiť), čo jednoznačne vyplýva aj zo samotnej
skutočnosti, že keď sa navrhovateľom nepodarilo zabezpečiť celú požadovanú sumu, t.j. sumu 66.000,-
eur, ale iba sumu 61.000,-eur, odporca si sumu 5.000,-eur požičal od p. P.. V intenciách uvedeného

potom nelogicky a neracionálne vyznieva tvrdenie odporcu, že on zmluvy o pôžičke zo dňa 25.07.2011,
resp. 26.07.2011 uzatvoril s navrhovateľmi za účelom požičania ďalších finančných prostriedkov vo
výške 50.000,-eur nad rámec už bezprostredne predtým vložených finančných prostriedkov vo výške
61.000,-eur na účet Ing. X., keď odporca v uvedenom čase mal preukázateľne vedomosť o tom, že
navrhovatelia iba s problémami zohnali sumu 61.000,-eur. V tomto smere predmetné tvrdenie odporcu
nepresvedčivo vyznieva aj vo vzťahu k samotným navrhovateľom, ktorí by sa podľa predmetného

tvrdenia mali pri existencii dlhov, ktoré im vznikli pri zabezpečení sumy 61.000,-eur, týmito právnymi
úkonmi zaviazať na poskytnutie ďalšej pôžičky odporcovi, a to v pomerne krátkom čase, keďže odporca
im mal pôžičku vrátiť do 22. resp. 26.10.2011. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že navrhovatelia si v
septembri2011,atokonkrétnedňa27.09.2011požičaliodP.P.aK.P.sumu10.000,-eur,dňa26.09.2011
od W. B. sumu 3.000,-eur a dňa 23.09.2011 si od Poštovej banky a.s. zobrali úver vo výške 1.000,-eur,

aby vrátili pôžičku ich dcéry R. L. od Z. vo výške 6.000,-eur, vrátili pôžičku vo výške 3.000,-eur pani F.,
ktorá ich požiadala o predčasné vrátenie, keďže si chcela kúpiť auto a taktiež vrátili pôžičku 3.000,-eur
W. M., ktorá ich požiadala o skoršie vrátenie, nakoľko zatepľovala dom, pričom všetky tieto dlhy vznikli
pri zháňaní predmetnej sumy 61.000,-eur. Aj v intenciách uvedeného vyznieva nepresvedčivo obrana
odporcu, že si nezávisle od spornej sumy 61.000,-eur chcel od navrhovateľov požičať ďalších 50.000,-

eur, ktorí objektívne takouto a ani nižšou čiastkou okrem už uvádzaných 61.000,-eur nedisponovali.
Nepresvedčilo vyznieva aj samotné tvrdenie odporcu, že on predmetnú zmluvu o pôžičke uzatvoril s
navrhovateľmi z toho dôvodu, že v tom čase bol stále utvrdzovaný v tom, že dcéra navrhovateľov R.
L. mu vráti peniaze, a taktiež vráti peniaze, ktoré mala vrátiť jeho rodinným príslušníkom a známym,
a z tohto dôvodu aj s poukazom na to, že navrhovatelia boli pre neho už lukratívnejší partneri, keď

oni vlastnili nehnuteľnosti, on uzatvoril zmluvu o pôžičke priamo s navrhovateľmi, pričom podľa názoru
súdu by hľadisko solventnosti, resp. "lukratívnosti" bolo rozhodné vtedy, keby si mali navrhovatelia
požičať peniaze od odporcu, a nie odporca od navrhovateľov. Navyše súd nerozumie, prečo by si
odporca chcel od navrhovateľov požičať sumu 50.000,-eur, aby vrátil za ich dcéru jej pôžičky, ktoré
mala voči jeho rodinným príslušníkom a známym, keď navrhovatelia podľa tvrdení odporcu v ten istý

deň plnili za ich dcéru dlh v časti 61.000,-eur. Z hľadiska bežného správania spĺňajúceho čo i len
menšiu ako priemernú racionalitu (jednalo sa o sumu 50.000,-eur) by sa osoba v obdobnej situácii ako
odporca snažila zabezpečiť vrátenie ostatných dlhov ich dcéry prostredníctvom navrhovateľov rozhodne
iným spôsobom ako uzavretím zmluvy o pôžičke s navrhovateľmi (napr. pristúpením navrhovateľov k
záväzkomichdcéry)-uvedenébyvšakplatiloibavprípade,akbynavrhovateliapredmetnýmifinančnými

prostriedkami disponovali. Predmetné tvrdenie odporcu vyznieva nepresvedčivo aj z opačného pohľadu,
t.j. v smere, že odporca si predmetné peniaze chcel požičať z dôvodu, že v tom čase bol stále dcérou
navrhovateľov utvrdzovaný v tom, že ona predmetné peniaze jeho rodinným príslušníkom a známym
vráti, pričom však súčasne uviedol, že už v roku 2010 sa jeho vzťah s dcérou navrhovateľov zhoršoval
z dôvodu, že sa k odporcovi dostavovali rôzni ľudia, ktorí mu hovorili, že dcéra navrhovateľov má rôzne

podlžnosti (napr. p. L. mu mal povedať, že dcéra navrhovateľov mu dlhuje peniaze, a že za tento dlh
ručila domom odporcu, keď ho ona oklamala tým, že predmetný dom je v podstate v jej vlastníctve
a je iba dočasne napísaný na neho). Pochybnosť do tvrdení odporcu vnáša aj samotná skutočnosť,
že navrhovatelia mali odmietnuť (uvedené vyplynulo z výpovede U. E., ako aj samotného odporcu)
odovzdať dňa 26.07.2011 sumu 66.000,-eur priamo U. E., ktorý podľa tvrdenia odporcu, U. E., ako

aj Ing. X. mal byť veriteľom R. L., pričom v prípade, ak by mali úmysel vrátiť dlh svojej dcéry, tak by
rozhodne predmetnú sumu odovzdali k rukám jej veriteľa, t.j. U. E., nakoľko ich dcéra R. L. (ktorá
bola pri vložení predmetných finančných prostriedkov na účet Ing. X. prítomná), pri tvrdení odporcu,
že predmetné pôžičky jej poskytol U. E., musela mať vedomosť s kým uzavrela údajné dve zmluvy
o pôžičkách po 33.000,-eur a určite by upozornila navrhovateľov, aby nevkladali predmetné finančné

prostriedky na účet osoby, s ktorou nebola v žiadnom dlžnícko-veriteľskom vzťahu. V tejto súvislosti
súd upriamuje pozornosť aj na tvrdenia Ing. X., že on pri poskytnutí pôžičiek U. E. konal výlučne s
U. E. a R. L. ani odporcu vôbec ani v súčasnosti nepozná, ako aj na tvrdenie U. E., že on poskytol
predmetné pôžičky priamo dcére navrhovateľov za prítomnosti odporcu. Aj z uvedeného potom vyplývapresvedčivosť tvrdení navrhovateľov, že ich úmyslom bolo poskytnúť odporcovi pôžičku, keď predmetné
finančné prostriedky potom, ako ich samotný odporca reálne odmietol prevziať, avšak dal im pokyn, aby
predmetné finančné prostriedky vložili na účet Ing. X., toto aj učinili. Tieto závery v intenciách vyššie

uvedeného nepriamo potvrdzuje aj samotná poznámka na potvrdenie o vklade hotovosti na účet Ing.
X. v znení "výmaz.zálož.pr.m.D.", z ktorej vyplýva, že konanie navrhovateľov nesmerovalo k úhrade
možného dlhu ich dcéry, ale k výmazu záložného práva spočívajúceho na nehnuteľnostiach odporcu.
Nevierohodne v intenciách ďalších vykonaných dôkazov, a z toho vyplývajúcich súvislostí vyznelo aj
tvrdenie sestry odporcu R. P., ktorá vo svojej svedeckej výpovedi poukázala na to, že navrhovatelia sa

rozhodli uhradiť dlhy svojej dcéry vo výške 61.000,-eur z toho dôvodu, že ona ich upozornila, že ak túto
sumu za svoju dcéru neuhradia, tak ona bude uvedenú vec medializovať a zverejní to aj v G. D., z ktorej
pochádzanavrhovateľka2/,atýmpádomnavrhovateľovzdiskredituje,čomalobyťefektívnymnástrojom
pôsobiacim na navrhovateľov, aby predmetné dlhy dcéry aj uhradili. S poukazom na uvedené tvrdenie v
konfrontácii s vyššie zisteným skutkovým stavom súd poukazuje na to, že menovaná svedkyňa súčasne
tvrdila, že dcéra navrhovateľov mala dlh aj voči nej vo výške 20.000,-eur, pričom tento "motivačný prvok"

vo vzťahu k dcére navrhovateľov už voči úhrade jej pohľadávky nedosiahol žiadaný efekt (aj napriek
tomu, že navrhovatelia sa mali písomnou zmluvou o pôžičke v rovnakom čase zaviazať na požičanie
sumy 50.000,-eur jej bratovi, t.j. odporcovi, ktorý tieto finančné prostriedky chcel použiť na úhradu dlhov,
ktoré mala dcéra navrhovateľov voči nej a matke odporcu) a menovaná podala následne na dcéru
navrhovateľov trestné oznámenie. Z hľadiska zhodnotenia vyššie uvedeného skutkového stavu súd

poukazuje na to, že v uvedenej veci sú dané dve skupiny dôkazov, a to dôkazy svedčiace v prospech
tvrdení navrhovateľov (t.j. tak výpovedi navrhovateľov, ako aj svedkov RNDr. R. D., P. D., P. V., P.
U. a R. L. a na druhej strane výpovede odporcu, svedkov U. E., U. X. a R. P.. Súd vyššie uvedené
výpovede hodnotil vo vzťahu k vyššie uvedenému skutkovému zhodnoteniu v intenciách v konaní
nespochybnených listinných dôkazov, a to zmlúv o pôžičke zo dňa 25.07.2011 a zo dňa 26.07.2011,

ako aj potvrdenia o vklade sumy 66.000,-eur na účet Ing. X. v spoločnosti Z. V., a.s., a v konfrontácii s
týmito listinnými dôkazmi, ako aj logickými závermi dospel k vyššie uvedenému zhodnoteniu skutkového
stavu. Pokiaľ odporca namietal, že svedkovia, ktorý vypovedali v prospech navrhovateľov sú svedkami,
ktorí majú blízky vzťah k navrhovateľom, resp. pomer k veci, súd poukazuje na to, že uvedené nemá
bez za následok neperfektnosť a nepoužiteľnosť takýchto dôkazov; svedkovia boli riadne poučení

o následkoch krivej výpovede. Navyše ich výpovede korešpondovali z vyššie uvedenými listinnými
dôkazmi vykonanými v súdnej veci.

Pokiaľ ide o posúdenie skutkového stavu potom, ako bola predmetná suma vo výške 66.000,-eur
vložená na účet Ing. X., súd vychádzal z listinného dôkazu, a to potvrdenia o zaplatení datovaného dňa

26.07.2011, z ktorého jednoznačne vyplynulo, že Ing. U. X. vrátil navrhovateľom v plnom rozsahu čiastku
66.000,-eur, ktorá mu bola zo strany navrhovateľa 1/ v hotovosti vložená na účet dňa 26.07.2011 o 08.47
hod. V tomto smere navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno ohľadne ich tvrdenia, že im už suma
66.000,-eur nebola nikdy zo strany Ing. X. vrátená. V tejto súvislosti súd poukazuje na výpovede Ing. X.
a U. E., z ktorých jednoznačne vyplynulo, že potom, ako bola predmetná suma pripísaná na účet Ing. X.,

tento sa o uvedenej skutočnosti dozvedel tak na základe notifikácie z jeho banky, ako aj od samotného
U. E., a následne po konzultácii so svojím právnikom, keďže nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu s
navrhovateľom 1/, sa rozhodol predmetnú sumu vrátiť navrhovateľovi 1/ a pri vrátení dal podpísať tak
navrhovateľovi 1/, ako aj navrhovateľke 2/ potvrdenie o vrátení tejto sumy. Navrhovatelia potom, ako
už bolo vyššie uvedené neuniesli dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia, že k vráteniu predmetnej

sumy po jej vložení na účet Ing. X. už nedošlo a uvedená skutočnosť zostala iba v rovine tvrdení
navrhovateľov. Napriek uvedenému však súd dospel k záveru, že k reálnemu poskytnutiu pôžičky zo
strany navrhovateľov odporcovi došlo, pričom vychádzal z vymedzenia skutkového stavu deklarovaného
odporcom a U. E. (keď navrhovatelia nepreukázali, že k vráteniu predmetných peňažných prostriedok
zo strany Ing. X. nedošlo), a to konkrétne, že odporca bol prítomný pritom, ako dcéra navrhovateľov

odovzdávala U. E. sumu 66.000,-eur, a to na Notárskom úrade JUDr. Lehotskej, keď pri tomto odovzdaní
bol prítomný tak samotný odporca, ako aj navrhovatelia. Pri takto vymedzenom skutkovom stave si
odporca musel byť vedomý toho (s poukazom na vyššie konštatovaný skutkový stav), že navrhovatelia
potom, ako im boli predmetné peniaze vrátené zo strany Ing. X., tieto poskytujú U. E. nie titulom plnenia
dlhu ich dcéry, ale práve titulom pôžičky. V tomto smere súd poukazuje na to, že udalosti, ktoré sa mali

udiať potom, ako bola suma 66.000,-eur zo strany C.. X. navrhovateľom vrátená, nemožno vykladať
izolovane od udalostí, ktoré tomuto predchádzali - minimálne od udalostí, ktoré sa stali v ten istý deň cca
necelé 3 hodiny predtým, pred pobočkou spoločnosti Z. V. a.s., v Ružomberku, keď súd dospel k záveru,
že k vloženiu predmetnej sumy na účet Ing. X. došlo titulom plnenia zo zmluvy o pôžičke. Po vloženísumy na uvedený účet do jej vrátenia navrhovateľom nedošlo k žiadnej relevantnej podstatnej zmene
okolností, ktoré by mohli viesť či už navrhovateľov alebo odporcu k tomu, že by v priebehu takejto krátkej
doby zmenili navrhovatelia svoju vôľu a bez ďalšieho sa rozhodli neposkytnúť odporcovi pôžičku, ale

plniť dlh ich dcéry. V tejto súvislosti súd opakovane poukazuje na to, že navrhovatelia zháňali finančné
prostriedky za účelom poskytnutia pôžičky odporcovi cca 1 týždeň predtým, ako nastali tieto udalosti,
pričom k podpísaniu zmlúv o pôžičkách došlo až potom, ako navrhovatelia zozbierali sumu 61.000,-
eur, t.j. až dňa 25. resp. 26.07.2011. Je potom absolútne nepravdepodobné, že v priebehu takejto
doby zbierali, resp. si požičiavali peniaze za účelom poskytnutia pôžičky odporcovi s tým, že samotní

navrhovatelia nemali dostatok finančných prostriedkov na vrátenie predmetných pôžičiek, z ktorých
pozostávala suma 61.000,-eur, a tieto chceli vrátiť práve z peňazí, ktoré im následne mal vrátiť odporca
v lehote stanovenej v zmluve o pôžičke zo dňa 26.07.2011 a následne bez akéhokoľvek relevantného
podnetu, ktorý by mohol zmeniť ich názor, tieto peniaze dali ich dcére, aby uhradila svoj dlh voči U.
E.. Týmto by sa nelogicky vystavili nebezpečenstvu, že by nemali z čoho pôžičky, ktoré si zobrali od
známych pri zozbieraní sumy 61.000,-eur, vrátiť. Podľa názoru súdu potom odporca tým, že bol prítomný

pri odovzdaní predmetnej sumy U. E. a nevykonal žiadny relevantný úkon, ktorý by navrhovateľov utvrdil
v tom, že nesúhlasí s ich plnením titulom predmetnej pôžičky, týmto jeho správaním - nečinnosťou,
resp. mlčaním, dal jednoznačne najavo, že so splnením pôžičky takýmto spôsobom súhlasí, čím došlo k
reálnemu odovzdaniu pôžičky, a to odovzdaním tretej osobe, s ktorou on vyjadril súhlas. V tomto smere
súd iba na doplnenie poukazuje na to, že následne odporca dosiahol cieľ, ktorý týmto sledoval - boli

mu odovzdané listiny, ktoré mali za následok výmaz záložného práva na jeho nehnuteľnosti. Za takejto
skutkovej situácie podľa názoru súdu nemožno mlčanie, resp. nečinnosť odporcu vykladať inak ako
prejav vôle vo forme opomenutia. Súdu je zrejmé, že v zmysle ustálenej súdnej praxe možno mlčanie
považovať za prejav vôle len vtedy, ak možno s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu s určitosťou
usudzovať, že týmto mlčaním bola prejavená vôľa určitého obsahu, pričom pri vyššie vymedzenom

skutkovom stave, možno usúdiť, že za takýchto okolností došlo k reálnemu odovzdaniu pôžičky, pričom
nie je rozhodné, či navrhovatelia odovzdali predmetnú pôžičku priamo U. E., resp. ich dcére, nakoľko
podľa názoru súdu je rozhodná vôľa účastníkov, čo týmto odovzdaním peňazí sledovali, t.j. čo bolo
reálnym prejavom ich vôle. Súd potom pri dôslednej aplikácii § 132 O.s.p. vyhodnotiac každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, keď súd starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo

v konaní najavo včítane toho, čo uviedli účastníci, dospel k záveru, že navrhovatelia reálne na základe
vyššie uvedených okolností reálne poskytli odporcovi pôžičku a predmetnú sumu neplnili ich dcére, resp.
jej veriteľom. V tomto smere súd poukazuje na to, že v konaní bolo preukázané, že dcéra navrhovateľov
mala v rozhodnej dobe viacero dlhov, pričom otázka či splnením sumy 66.000,-eur boli plnené dlhy dcéry
navrhovateľov, nebola rozhodná, a vyriešenie tejto otázky bo mohlo mať vplyv iba na ďalšie právne

vzťahy medzi odporcom a dcérou navrhovateľov.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa

druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím;
môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník
prejaviť.

Podľa § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa
toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon
urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

Podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú
oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku

úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.

Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa

zaväzujevrátiťpouplynutídohodnutejdobyvecirovnakéhodruhu.Zuvedenéhozákonnéhoustanovenia
teda vyplýva, že pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma. Táto zmluva môže byť
uzavretá aj ústne, resp. aj konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou, obsahom takejto zmluvy
je okrem označenia zmluvných strán predovšetkým určenie predmetu pôžičky? z obsahu zmluvy musí
vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Uvedená zmluva je reálnou zmluvou

(kontraktom), pričom k jej uzavretiu Občiansky zákonník vyžaduje skutočné odovzdanie predmetu
pôžičky veriteľom dlžníkovi. Pokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde medzi zmluvnými stranami, právny
vzťah z pôžičky nevznikne (k uvedenému porovnaj rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo/325/2009 zo dňa
30.06.2010).

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vykonané dôkazy súd návrhu na začatie konania v celom
rozsahu vyhovel, keď mal preukázané, že medzi navrhovateľmi v právnom postavení veriteľov, ktorí
uzatváralizmluvuakomanželiaaodporcomvprávnompostavenídlžníkadošlokuzavretiuústnejzmluvy
o pôžičke vo výške 50.000,-eur, ktorú sa odporca zaviazal navrhovateľom vrátiť do 26.10.2011. Pokiaľ
ide o vznik predmetného dlžnícko-veriteľského vzťahu, tento vznikol reálnym odovzdaním finančných

prostriedkov U. E., a to potom, ako bola suma 66.000,-eur vrátená Ing. X. navrhovateľom. Samotná
skutočnosť, že predmetná pôžička nebola odovzdaná k ruká odporcu, resp. poukázaná na jeho účet,
podľa názoru súdu nemá za následok, že nedošlo k naplneniu uvedeného reálneho kontraktu, keďže
k reálnemu odovzdaniu pôžičky môže dôjsť na základe dohody účastníkov zmluvy aj plnením tretej
osobe, t.j. v súdenej veci U. E., ktorý na rozdiel od Ing. X. plnenie prevzal a už navrhovateľom

nevrátil.Uskutočnenímtakéhotoodovzdaniajepotomsplnenápodmienkaodovzdaniapredmetupôžičky
dlžníkovi v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu, že navrhovatelia vystupovali na
strane veriteľov ako manželia, súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť žalovanú sumu navrhovateľom
spoločne a nerozdielne, keď v konaní nebolo preukázané, že odporca doposiaľ vrátil navrhovateľom
predmetnú pôžičku.

Pokiaľ navrhovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu v konaní po vrátení veci odvolacím
súdom tvrdili, že k reálnemu odovzdaniu predmetnej pôžičky došlo už dňa 25.07.2011 vo večerných
hodinách v ich dome, a to tým, že po zozbieraní sumy 61.000,-eur sa odporca dostavil do ich domu,
predmetné peniaze si prepočítal a nechal ich na stole, a súčasne im ich dal do úschovy s tým, že

následneimdápokyn,čostýmipeniazmimajúrobiť,súdpoukazujenato,žezvykonanéhodokazovania
nemožno takéto závery vyvodiť. V konaní bolo preukázané, že navrhovatelia uzatvorili s odporcom
zmluvu o pôžičke znejúcu na sumu 50.000,-eur, a to v poradí prvú zmluvu už dňa 25.07.2011, z ktorej
jednoznačnevyplýva,ženavrhovateľpožičiavaodporcovisumu50.000,-eur,pričomzvýpovedeodporcu
síce vyplynulo, že predmetná zmluva mala byť potom, ako ju on podpísal odovzdaná navrhovateľom až

potom, ako mu navrhovateľ 1/ odovzdá sumu 50.000,-eur, avšak z ďalších vykonaných dôkazov, ako aj
preukázaného správania sa tak navrhovateľov, ako aj odporcu vyplýva, že k naplneniu tejto pôvodnej
dohody ohľadne spôsobu plnenia nedošlo, a to z dôvodu, že navrhovatelia sa následne po podpise
predmetnej zmluvy rozhodli, že bude vypracovaná nová zmluva, v ktorej už budú uvedení obidvaja
navrhovatelia v postavení veriteľov. Navyše samotní navrhovatelia v pôvodnom prvostupňovom konaní

vo svojich výpovediach poukázali na to, že odporca od nich peniaze nechcel, a že im mal povedať, že
na druhý deň im dá pokyny, čo s uvedenými peniazmi urobiť. Napriek tomu, že navrhovatelia sú laikmi,
nemožno z nimi deklarovaných prejavov vôle, ako aj následného správania vyvodiť, že by k reálnemu
plneniu titulom zmluvy o pôžičke došlo už dňa 25.07.2011. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na výpoveďsyna navrhovateľov P. D., ktorému mali navrhovatelia povedať, že navrhovatelia požičali odporcovi sumu
61.000,-eur tým, že vložili peniaze na účet v banke.

Súd priznal navrhovateľom aj úroky z omeškania v uplatnenej výške, keď mal preukázané, že odporca
bol povinný vrátiť navrhovateľom predmetnú pôžičku najneskôr do 26.10.2011, a teda dňa 27.10.2011
sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania, táto výška
zodpovedá § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., a teda prestavuje výšku o 8 percentuálnych
bodov vyššiu ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

(základná úroková sadzba ECB k prvému dňu omeškania mala výšku 1,5 % ročne).

Pokiaľ odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu predložil súdu návrh na vykonanie dôkazu,
a to prehratím audiozáznamu z rozhovoru medzi sestrou odporcu R. P. a navrhovateľmi, súd s
poukazom na to, že navrhovatelia nedali k vyhotoveniu tohto audiozáznamu súhlas, a taktiež nesúhlasili
s vykonaním tohto dôkazu na pojednávaní, súd uvedený dôkaz nevykonal.

O trovách konania súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou

tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 OSP
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené

-rozhodnutiesúduprvéhostupňavychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci(§205ods.2OSP),

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).