Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. december 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/789/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112218164
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6112218164.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolacívsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.Ferdinanda

Zimmermana a členov senátu JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci
navrhovateľa Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, so sídlom Bratislava, Olejkárska 1, IČO:
00 492 736, proti odporcovi Q.. W. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. A., B. E. XXXX/X, v konaní
zastúpeného Mgr. Štefanom Lišiakom, advokátom, Advokátska kancelária Banská Bystrica, Robotnícka
ulica č. 8, o zaplatenie 93,72 € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica č.k. 13C 29/2013-81 zo dňa 25. 02. 2014 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania vo výške 29,57 € na účet Mgr.
Štefana Lišiaka, advokáta do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 93,70 € s
prísl.. Zároveň uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 163,24 €.

V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd uviedol: „Navrhovateľ podaným návrhom doručeným súdu
dňa 25. 07. 2012 žiadal súd, aby vo svojom rozhodnutí zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 93,72 Eur

ako nákladov za odťah motorového vozidla.

Navrhovateľ vo svojom návrhu resp. v písomnom vyjadrení uviedol, že hlavné mesto SR Bratislava
vykonáva správu komunikácie, z ktorej bolo odtiahnuté nesprávne zaparkované vozidlo odporcu ev. č.
A dňa 20. 03. 2012, nakoľko toto vozidlo tvorilo prekážku v cestnej premávke tým, že bolo ponechané
pred prechodom pre chodcov a nebola ponechaná zákonom stanovená vzdialenosť 5 metrov pred
prechodom pre chodcov. Odporca sa tak dopustil dopravného priestupku v zmysle § 25 ods.1 písm.c)

zákona č. 8/2009 Z. z. Za uvedený priestupok mu bola uložená bloková pokuta vo výške 20,-- Eur.
Vzhľadom k tomu, že vozidlo tvorilo prekážku v cestnej premávke, oprávňovalo správcu komunikácie,
t. j. hlavné mesto SR Bratislavu v zmysle § 43 ods.4 zákona č. 8/2009 Z. z. prostredníctvom svojho
zamestnanca nariadiť odťah takéhoto motorového vozidla. O odťahu motorového vozidla rozhodol
správca komunikácie hlavné mesto SR Bratislava prostredníctvom svojho poriadkového útvaru, a
to Mestskej polície v Bratislave. Táto právomoc Mestskej polície je daná rozhodnutím primátora
hlavného mesta SR Bratislava č. 3/2009 zo dňa 01. 02. 2009, ktorý primátor vydal v zmysle zákona

č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii a Štatútu hlavného mesta SR Bratislava. V danom prípade išlo
teda o rozhodnutie vlastníka a správcu komunikácie prostredníctvom ním riadeného organizačného
útvaru, t. j. mestskej polície. Mestská polícia vykonáva kompetencie správcu v rozsahu stanovenom
v § 43 ods.4 zákona č. 8/2009 Z. z. Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že o odťahu motorovéhovozidla, ktoré tvorí prekážku v cestnej premávke, môže rozhodnúť aj správca cesty, čo sa stalo
aj v danom prípade. Nie je preto správne tvrdenie odporcu o tom, že o takomto odťahu môže
rozhodnúť iba príslušník polície v zmysle § 43 ods.5 citovaného zákona. Aktívnu legitimáciu navrhovateľ

odôvodnil tým, že ako správca komunikácie vystupuje navrhovateľ, pretože je organizáciou zriadenou
správcomkomunikácienaúčelodstraňovaniaprekážokvcestnejpremávke.HlavnémestoSRBratislava
je jediným vlastníkom navrhovateľa a výkonom odťahovania vozidiel poveril navrhovateľa, ktorého
hlavným predmetom činnosti je Mestská hromadná doprava, ktorý zároveň zriadil stredisko odťahovacej
služby. Žalovaná suma podľa navrhovateľa predstavuje sumu, ktorá bola stanovená zakladateľom

navrhovateľa, t. j. hlavným mestom SR v roku 2005, kedy bolo zriadené stredisko odťahovej služby
navrhovateľa. Navrhovateľ tvrdil, že pri stanovení kalkulácie odťahovej služby na jedno vozidlo v danom
roku pre účely súdneho konania dáva vypracovať každoročne znalecký posudok, ktorým preukazuje
oprávnenosť žalovanej sumy. Odo dňa zriadenia strediska odťahovej služby akcionár stanovenú výšku
za odťah nezmenil a to napriek zvýšeným nákladom navrhovateľa, nakoľko stanovenú sumu považuje
za dostatočnú náhradu za vykonaný odťah.

Súd uvádza, že v danom prípade však navrhovateľ takýto znalecký posudok v konaní nepredložil.

Odporca vo svojich výpovediach prostredníctvom právneho zástupcu resp. vo vyjadrení v odpore
uvádzal, že navrhovateľ nie je aktívne legitimovaným na podanie takejto žaloby, pretože v danom

prípade nie je správcom miestnej komunikácie. Pretože navrhovateľ nie je právnickou osobou, ktorú
by hlavné mesto Bratislava zriadil za účelom vykonávania správy miestnych komunikácií, ktoré sú v
správe mesta. Navrhovateľ bol zriadený nie za účelom výkonu správy miestnych komunikácií, ale aby
poskytoval služby v oblasti verejnej mestskej hromadnej dopravy a z tohto dôvodu nie je možné, aby
bol oprávnený vykonať odťah motorových vozidiel, ktoré tvoria prekážku v cestnej premávke a nemá

právo na náhradu žiadnych nákladov za vykonanie takého neoprávneného odťahu. Zároveň odporca
uvádzal, že zo zákona o obecnej polícii nevyplýva možnosť rozširovania právomoci mestskej polície
rozhodnutím primátora a to za použitia donucovacích prostriedkov napr. odťah motorového vozidla,
ktoré sú hrubým zásahom do jeho základných práv. Odporca uviedol, že teda navrhovateľ nie je aktívne
legitimovaný v tomto spore, pretože nie je správcom danej komunikácie. Zo skutkového stavu tak,

ako bol aj zachytený na fotografiách nie je preukázané, že vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky.
Vyplýva z nich len to, že vozidlo stojí na komunikácii a teda zákon nedovoľuje použiť možnosť a spôsob
odťahu tohto motorového vozidla. Takýto postup by bol oprávnený len v takom prípade, pokiaľ by vozidlo
tvorilo prekážku v cestnej premávke a túto skutočnosť navrhovateľ nepreukázal. Pokiaľ by teda aj takéto
motorové vozidlo tvorilo prekážky cestnej dopravy, mohol by ho odtiahnuť len správca komunikácie, čo v

danejveciniejenavrhovateľ.Ztohopotomvyplýva,žetakýtoodťahmoholnariadiťlenpolicajt,príslušník
policajného zboru a nie príslušník mestskej polície. Zároveň odporca namietal náklady, ktoré v danom
prípade neboli nijakým spôsobom preukázané, pričom uviedol, že má vedomosť o tom, že náklady na
odťah motorového vozidla, ktoré sa vykonávajú na komerčnom základe, sú v rozsahu jednej tretiny.

Podľa § 3 ods.1 písm.f) bod 2 zákona č. 564/1991 Zb., obecná polícia objasňuje priestupky, ak
tak ustanovuje osobitný predpis, prejednáva v blokovom konaní priestupky ustanovené osobitným
predpisom a priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spáchané neuposlúchnutím
pokynu vyplývajúceho zo všeobecnej úpravy cestnej premávky, ktorou sa zakazuje zastavenie, státie
a vjazd vozidiel.

Podľa § 25 ods.1 písm.c) zákona č. 8/2009 Z. z., vodič nesmie zastaviť a stáť na priechode pre chodcov
alebo na priechode pre cyklistov a vo vzdialenosti kratšej ako 5 m pred nimi.

Podľa § 43 ods.1 zákona č. 8/2009 Z. z., kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju

bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí, je povinný ju bezodkladne odstrániť na jeho náklady správca
cesty. Ten, kto odstráni prekážku cestnej premávky, je povinný bezodkladne zabezpečiť aj odstránenie
predmetov a odpadov prekážajúcich v zjazdnosti na ceste, ktoré s prekážkou cestnej premávky súvisia.

Podľa § 43 ods.4 písm.a) zákona č. 8/2009 Z. z., správca cesty môže odstrániť vozidlo stojace na

ceste vrátane chodníka na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je na mieste, kde tvorí prekážku cestnej
premávky.Podľa § 43 ods.5 zákona č. 8/2009 Z. z., ak vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky alebo ak ide o
vozidlo uvedené v odseku 4 a v § 25, môže o jeho odstránení rozhodnúť aj policajt; také vozidlo odstráni
na náklady jeho prevádzkovateľa Policajný zbor alebo správca cesty podľa rozhodnutia policajta.

Na základe vyššie uvedeného skutkového stavu a vyššie citovaných právnych predpisov mal potom
súd za preukázané, že odporca dňa 20. 03. 2012 v čase o 13.23 h v Bratislave na ulici Spojnej stál s
motorovým vozidlom ev. č. Z. tak, že toto vozidlo bolo ponechané pred prechodom pre chodcov a nebola
ponechaná zákonom stanovená vzdialenosť 5 metrov pred prechodom pre chodcov. Odporca sa tak

dopustil priestupku v zmysle § 25 ods.1 písm.c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Za takýto
priestupok mu bola uložená boková pokuta vo výške 20,-- Eur.

Súd v danej veci konštatuje, že navrhovateľ v danom konaní je aktívne legitimovaný na podanie takejto
žaloby, pretože navrhovateľ je právnickou osobou, ktorá bola zriadená aj za účelom vykonávania odťahu
motorovýchvozidielatohlavnýmmestomSRBratislava,tedasprávcomkomunikácie,pričomktakémuto

právnemu názoru sa vyslovil aj najvyšší súd v rozhodnutí pod č. 6MCdo/22/2010 zo dňa 20. 12. 2011.
Na základe takéhoto právneho názoru vyplýva, že zákonom dovoleným postupom je aj taký postup,
kedy obec prenesie svoje práva a povinnosti pri správe ciest na už existujúci ňou založený subjekt, a to
iba v časti svojich oprávnení, teda nevyplýva taký záver, že by správca komunikácie nemohol preniesť
na ním zriadenú právnickú osobu časť svojich oprávnení pri správe komunikácií na ním zriadený alebo

založený subjekt.

Súd však konštatuje, že v danej veci bolo potrebné posúdiť najmä to, či vozidlo odporcu tvorilo prekážku
v cestnej premávke. V tejto súvislosti súd konštatuje, že napriek tomu, že sa odporca dopustil priestupku
v zmysle § 25 ods.1 písm.c) zákona č. 8/2009 Z. z., v konaní nebolo nijakým spôsobom preukázané,

že by motorové vozidlo tak, ako bolo ponechané na ulici Spojnej v Bratislave dňa 20. 03. 2012 tvorilo
prekážku v cestnej premávke tak, aby bolo možné použiť postup ustanovení v § 43 zákona č. 8/2009
Z. z. Z ustanovenia § 43 ods.4 zákona č. 8/2009 Z. z. vyplýva, že správca cesty môže odstrániť vozidlo
stojace na ceste vrátane chodníka na náklady prevádzkovateľa len v takom prípade, pokiaľ toto tvorí
prekážku cestnej premávky. Táto skutočnosť však v konaní preukázaná nebola. Zároveň súd poukazuje

na to, že v ustanovení § 43 ods.5 citovaného zákona a to prvá veta za bodkočiarkou vyplýva, že takéto
vozidlo je možné odstrániť na náklady prevádzkovateľa a to prostredníctvom buď policajného zboru
alebo správcu cesty, avšak až po rozhodnutí policajta. V danom prípade policajtom je myslený príslušník
policajného zboru SR. Súd potom vychádzal z toho, že právo na odstránenie vozidla v takom prípade,
pokiaľ tvorí prekážku cestnej premávky, môže nariadiť na náklady prevádzkovateľa len policajný zbor

alebo správca cesty, v danom prípade aj navrhovateľ, avšak musí tu existovať rozhodnutie policajta, v
danom prípade príslušníka policajného zboru SR.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ v konaní nepreukázal tú skutočnosť, že by vozidlo odporcu dňa 20. 03.
2012 tvorilo prekážku cestnej premávky na ulici Spojnej v Bratislave, a že by tu existovalo rozhodnutie

príslušníka Policajného zboru SR o nariadení o odstránenie takéhoto vozidla z miestnej komunikácie,
návrh navrhovateľa nie je dôvodný, a preto súd návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný. Zároveň
súd poukazuje na to, že navrhovateľ v konaní ani nepreukázal prípadným znaleckým posudkom tak, ako
to sám v návrhu tvrdil, oprávnenosť výšky nákladov, ktoré by spočívali v odťahu motorového vozidla v
prípade, že by ostatné podmienky pre jeho uplatnené právo existovali.

Z vyššie uvedeného preto súd návrh navrhovateľa zamietol.

Súd taktiež rozhodol o práve na náhradu trov konania v zmysle § 142 ods.1 OSP tak, že navrhovateľovi
ako účastníkovi v spore neúspešnému, právo na náhradu trov konania priznať nemohol a odporcovi ako

účastníkovi v spore úspešnému právo na náhradu trov konania priznal.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v súlade s § 204 OSP odvolanie navrhovateľ. Žiadal, aby
odvolací súd rozhodnutie zrušil alebo zmenil tak, že návrhu vyhovie. Odvolanie podal v súlade s § 205
ods. 2 písm, c/,d/,f/ OSP, súd neúplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel

k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Vozidlo odporcu dňa 20. 03. 2012 bolo ponechané pred priechodom pre chodcov, pričom nebola v
zmysle ust. § 25 ods. 1 písm. c/ Zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke dodržaná zákonom stanovenávzdialenosť 5 metrov od priechodu pre chodcov. Predmetná komunikácia je miestnou komunikáciou II.
triedy, správu ktorej vykonáva Obec hlavné mesto SR Bratislava. V súlade s ust. § 2 ods. 1 a § 3 ods.
1 písm. a/, d/ a f/ zák. č. 564/1991 Z.z o obecnej polícií a rozhodnutím primátora č. 3/2009 zo dňa

22. 01. 2009 uložil primátor Hl. m. SR Mestskej polícii ako svojmu organizačnému útvaru zabezpečiť
výkon rozhodnutia o odstraňovaní vozidiel v súlade s ust. § 43 ods. 1 zák. č. 8/2001 Z.z. o cestnej
premávke. Predmetné rozhodnutie navrhovateľ založil ako dôkaz. Príslušník mestskej polície v súlade
s uvedeným rozhodnutím primátora nariadil odťah vozidla odporcu, nakoľko toto bolo zaparkované v
rozpore s § 25 ods. 1 písm. c/ zák. č. 8/2009 Z.z. a tvorilo prekážku v cestnej premávke tým, že vozidlo

bránilo bezpečnému prechodu chodcov cez priechod, znemožňovalo dostatočný výhľad chodcom a tiež
bránilo aj vodičom, aby v dostatočnej vzdialenosti videli chodcov vstupujúcich na prechod pre chodcov.
Podľa rozhodnutia príslušníka mestskej polície takto zaparkované vozidlo tvorilo prekážku a nariadený
odťah bol v súlade s ust. § 43 ods. 1 a 4 Cestného zákona, čo bolo zaznamenané v zázname o zistení
priestupku zo dňa 20. 03.2012. Teda odťah bol vykonaný v súlade s § 43 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z.z.

Pokiaľ ide o záver súdu, že navrhovateľ nepreukázal oprávnenosť výšky nákladov, ktoré si v konaní
uplatňuje, poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 08. 04. 2013, ktorým podrobne zdôvodnil spôsob
stanovenia uplatnenej sumy. V konaniach uplatňuje rovnakú výšku (nižšiu ako je stanovená znaleckým
posudkom), nakoľko zisťovanie výšky nákladov za odťah individuálne v každom jednotlivom prípade, by
neúmerne zvyšovalo náklady súdneho konania, určenie výšky nákladov paušálnou sumou neodporuje

ust. zák. č. 8/2009 Z.z., nakoľko v predmetnej právnej úprave nie je výslovne stanovené, že výška
nákladovjevkaždomjednotlivomprípadeindividuálnaataktiežneodporujeaniust.§136OSP.Poukázal
na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. 9 Co 228/2013, č.k. 6 Co 183/2012.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť a

priznať mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 29,57 €. O odťahu rozhodol orgán, ktorý na to
nemá právomoc. Vozidlo bolo odtiahnuté z dôvodu porušenia ust. § 25 ods. 1 písm. c/ zák. č. 8/2009
Z.z. o Cestnej premávke v spojení s § 43 ods. 5 zák. 8/2009 Z.z.. Nie teda z dôvodu, že tvorilo prekážku
cestnej premávky. V zmysle § 43 ods. 5 zák. o cestnej premávke môže v prípadoch uvedených v §
25 nariadiť odstránenie vozidla výlučne policajt. O odstránení vozidla bolo rozhodnuté neoprávnenou

osobou. Oprávnenia príslušníkov Obecnej polície sú vymedzené zák. č. 564/1991 Zb. Navrhovateľ nie
je v konaní aktívne legitimovaný. Navrhovateľ nebol založený a zriadený za účelom výkonu správy
miestnych komunikácii, ale aby poskytoval služby v oblasti verejnej mestskej hromadnej dopravy.
To, že navrhovateľ má od roku 2005 v podnikateľskej činnosti podľa výpisu z Obchodného registra
zapísanú aj činnosť „odťahovanie“ je absolútne irelevantné. Odťahovanie vozidiel ani pojmologicky ani

obsahovo nijakým spôsobom nespadá pod výkon správy pozemných komunikácii. Dopravný podnik
nie je správcom cesty, a preto nie je oprávnený vykonávať odťah vozidiel tvoriacich prekážku cestnej
premávky, a teda ani nemá právo na náhradu žiadnych nákladov. Poukázal na to, že náklady na
odstránenie motorového vozidla nemôžu predstavovať paušálnu, ničím nepodloženú sumu, navrhovateľ
výšku nákladov nijako nepreukázal.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, v súlade s § 219 ods. 1 OSP rozhodnutie súdu prvého stupňa
potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správne.

Spornosť súdenej veci je založená na posúdení otázky, či spoločnosť Dopravný podnik Bratislava, a.s.,
bolaoprávnenánaodstránenievozidlaspoukazomnaustanovenie§43 zákonač.8/2009Z.z.ocestnej
premávke, či spoločnosťou Dopravný podnik Bratislava, a.s., uskutočnené odtiahnutie predmetného
motorového vozidla bolo možné považovať za odtiahnutie, ktoré vykonala obec prípadne právnická

osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená (§ 43 ods. 1 a ods. 4 písm. a/, ods. 5 zákona č.
8/2009 Z. z. o cestnej premávke v spojení s § 3d ods. 5 písm. d) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných
komunikáciách /cestný zákon/), či navrhovateľ preukázal výšku nákladov na odťah vozidla.

V obdobnej veci, kde predmetom konania bolo zaplatenie nákladov spojených s výkonom odtiahnutia

vozidla, rozhodoval Najvyšší súd SR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 70/2003 uviedol : „ Správca
miestnejkomunikácie priodstraňovanívozidlazkomunikácievystupujeakoorgánverejnejmoci(správy)
a nemôže právomoci správcu komunikácie zmluvne previesť na iný podnikateľský subjekt, a to ani po
stránke technickej (čo sa týka samotného výkonu odstránenia vozidla). Odstrániť vozidlo z miestnejkomunikácie je oprávnená vykonať buď obec sama (správa komunikácie), alebo právnická osoba ňou
na tento účel založená alebo zriadená.“

Aj keď vyššie citovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR nie je prameňom práva a právny názor v ňom
obsiahnutý, nie je pre odvolací súd v preskúmavanej veci záväzný, odvolací súd sa s týmto názorom
Najvyššieho súdu SR stotožňuje. Odstránenie vozidla bez súhlasu prevádzkovateľa je vážnym zásahom
do vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na základe zákona. Ustanovenie § 43 o cestnej premávke ako
aj ust. § 3d ods. 5 písm. d/ zákona o pozemných komunikáciách spadá do oblasti verejného (správneho

práva) a v súvislosti so správou týchto komunikácií nevznikajú súkromnoprávne, ale verejnoprávne
vzťahy. Odstránenie vozidla nie je súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy
zastúpenie podnikateľským subjektom, alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský
subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti verejnoprávnych vzťahov. Správca cesty pri odstraňovaní vozidla
vystupuje ako orgán verejnej moci (správy), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon
a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej (čo sa týka samotného výkonu

odtiahnutia vozidla). Takéto oprávnenie, vzhľadom na povahu vzťahu, v rámci ktorého má k nemu dôjsť,
je oprávnená vykonať buď len obec sama alebo právnická osoba ňou pre tento účel založená alebo
zriadená.

Správne prvostupňový súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu zo dňa 20.12.2011 sp. zn.

6M Cdo 22/2010. Podľa uvedeného rozhodnutia, z ustanovení zákona o pozemných komunikáciách
(„cestný zákon“) nevyplýva expressis verbis záver, že by správca komunikácie nemohol preniesť na ním
zriadenú právnickú osobu len časť oprávnení pri správe komunikácie ani to, že by tak nemohol urobiť na
ním už skôr zriadený alebo založený subjekt, nakoľko takéto obmedzenia pri výkone správy ciest zákon
alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neukladajú“.

S vyššie uvedeným právnym názorom sa odvolací súd plne stotožňuje a uvádza, že Hlavné
mesto Slovenskej republiky Bratislava ako správca miestnej komunikácie je jediným zakladateľom
navrhovateľa - spoločnosti Dopravný podnik, a.s. (navrhovateľ bol založený zakladacou listinou
Hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 23.12.1993) a uznesením Mestského zastupiteľstva Hlavného

mesta SR Bratislavy č. 597/2005 zo dňa 27.01.2005 bola schválená zmena stanov navrhovateľa
- rozšírenie predmetu jeho činnosti okrem iného aj o odťahovaciu službu. Dopravný podnik, a.s.
(navrhovateľ) ako právnická osoba založená obcou, na ktorú bola zo strany obce prenesená časť
oprávnení pri správe komunikácie, spĺňa požiadavky kladené zákonom, konkrétne zákonom č. 135/1961
Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) a zákonom č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, a preto

je v konaní o náhradu nákladov, ktoré jej vznikli v súvislosti s odtiahnutím predmetného motorového
vozidla, aktívne legitimovaná, tak ako to správne uzavrel prvostupňový súd.

V zmysle § 4b zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len „cestný zákon“) sú
miestnymi komunikáciami všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné

priestranstva, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácii.

Podľa § 3d ods. 5 písm. d) 135/1961 Zb. vykonávajú správu pozemných komunikácii ak ide o prejazdné
úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce -
obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené.

Podľa § 43 ods. 4 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, správca cesty môže odstrániť
vozidlo stojace na ceste vrátane chodníka na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je na mieste, kde tvorí
prekážku cestnej premávky.

Podľa § 43 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, ak vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky
alebo ak ide o vozidlo uvedené v odseku 4 a v § 25, môže o jeho odstránení rozhodnúť aj policajt; také
vozidlo odstráni na náklady jeho prevádzkovateľa Policajný zbor alebo správca cesty podľa rozhodnutia
policajta.

Príslušník mestskej polície mohol konať v rámci svojich oprávnení vyplývajúcich z rozhodnutia primátora
č. 3/2009.Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii, obecná polícia je poriadkový útvar pôsobiaci
pri zabezpečovaní obecných vecí verejného poriadku, ochrany životného prostredia v obci a plnení
úloh vyplývajúcich zo všeobecne záväzných nariadení obce, z uznesenia obecného zastupiteľstva a z

rozhodnutí starostu obce.

Podľa § 3 ods. 1 písm. e/ zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii, obecná polícia vykonáva všeobecne
záväzné nariadenia obce, uznesenia obecného zastupiteľstva a rozhodnutia starostu.

Podľa § 3 ods. 1 písm. f/ zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii, obecná polícia objasňuje
priestupky, ak tak ustanovuje osobitný predpis, prejednáva v blokovom konaní priestupky ustanovené
osobitným predpisom a priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spáchané
neuposlúchnutím pokynu vyplývajúceho 1. z dopravnej značky zákaz zastavenia, zákaz státia, zákaz
vjazdu, zákaz odbočovania, zákaz otáčania, prikázaný smer jazdy, prikázaný smer obchádzania,
vyhradené parkovisko, obytná zóna, pešia zóna, školská zóna, zóna s dopravným obmedzením a

parkovisko, 2. zo všeobecnej úpravy cestnej premávky, ktorou sa zakazuje zastavenie, státie a vjazd
vozidiel.

Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii, úlohy obecnej polície podľa tohto zákona
plní v obciach, ktoré sú mestami, mestská polícia.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii obecnú políciu tvoria príslušníci obecnej
polície, ktorí sú zamestnancami obce. Pri plnení úloh majú postavenie verejného činiteľa.

Podľa § 135 ods. 1 vetá posledná OSP, je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že

bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov,
a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise
základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

Spoločnosť Dopravný podnik, a.s. je právnická osoba obcou (mestom Bratislava) založená, vzhľadom

na rozšírenie predmetu jej činnosti bola oprávnená vykonať odťah predmetného motorového vozidla.

Z obsahu spisu je zrejmé, že odporca porušil ust. zákona č. 8/2009 Z.z., a to tým, že dňa 20.03.2012
v Bratislave stál menej ako 5 m pred prechodom pre chodcov. Príslušník Mestskej polície Hlavného
mesta Slovenskej republiky Bratislavy s poukazom na cit. ust. zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii,

rozhodol o odstránení predmetného motorového vozidla (v zápise o odstránení motorového vozidla sa
uvádza, že dôvodom odstránenia motorového vozidla bolo, že tvorilo prekážku v cestnej premávke, aj
v zázname o zistení priestupku v súlade s ustanoveniami § 43 ods. 1 a 4 zák č. 8/2009 Z.z. je uvedený
ako dôvod odstránenia vozidla - tvorí prekážku cestnej premávky). Následne navrhovateľ v uvedený
deň odtiahol vozidlo.

Navrhovateľ sa na základe uvedeného domáhal voči odporcovi zaplatenia nákladov za odťah
motorového vozidla, a to s poukazom (najmä) na ust. § 43 ods. 1 a 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke.

V súlade s § 120 ods. 1,4 OSP účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Súd je povinný okrem veci podľa § 120 ods. 2 OSP poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti

musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo
veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej,
pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Prvostupňový súd
riadne účastníkov poučil v súlade s § 120 ods. 1,4 OSP. V konaní bola sporná výška nákladov na odťah
predmetného motorového vozidla. V tejto súvislosti navrhovateľ žiadne dôkazy a tvrdenia, z ktorých

by vyplývala výška nároku nepreložil. V odvolaní proti rozhodnutiu uviedol, že vo svojom vyjadrení zo
dňa 08. 04. 2013 podrobne zdôvodnil spôsob stanovenia uplatňovanej sumy. V predmetnom vyjadrení
však len poukázal na to, že ide zväčša o fixné náklady, ktoré sú podložené znaleckým posudkom,
ktorý vychádza z odsúhlasenej súvahy - výkazu ziskov a strát navrhovateľa. Navrhovateľ len všeobecneuviedol, že sa jedná o priame náklady na vozidlo, priame náklady na zamestnancov obsluhujúcich
vozidlá, prevádzkové náklady na zabezpečenie prevádzky strediska, správa réžia, zároveň navrhovateľ
uviedol, že v rozsudku Krajského súdu v Bratislave 5 Co 122/07 zo dňa 08. 04. 2008, krajský súd

poukázal na nepomerné ťažkosti až nemožnosť zistenia výšky nároku pri striktnej požiadavke zisťovania
exaktne vyčíslených nákladov toho - ktorého odťahu, už kvôli nepatrnosti pohyblivých nákladov vo
vzťahu k celkovej žalovanej sume, ale aj nákladom prípadného znaleckého, či iného zisťovania, nie
je preto vylúčené, aby súd výšku týchto nárokov určil podľa svojej úvahy, pri ktorej môže ako určité
východisko slúžiť práve cena odťahu zistená vyššie označeným znaleckým posudkom. Navrhovateľ

uviedol, že si vo veci stanovenia kalkulácie nákladov odťahovej služby na jeho vozidlo v danom roku pre
účelysúdnehokonaniadávavypracovaťkaždoročneznaleckýposudok,ktorýmpreukazujeoprávnenosť
žalovanej sumy, rozdiel medzi uplatňovaním nárokom a nákladmi vyčíslenými v znaleckom posudku
spočíva v tej skutočnosti, že náklady na jednotlivé odťahy od stanovenia ceny v roku 2005 vzrástli, čo
dokumentuje práve priložený znalecký posudok a cena jedného odťahu zostáva na pôvodnej úrovni.

Odvolací súd v zhode so záverom prvostupňového súdu poukazuje na to, že navrhovateľ nepreukázal
v konaní výšku nákladov na odťah vozidla. Navrhovateľ nepredložil ako dôkaz znalecký posudok,
nepredložil ani žiadne iné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia ohľadne nákladov na odťah vozidla, tvrdil,
že si dáva každoročne vypracovať znalecký posudok, ktorým preukazuje oprávnenosť žalovanej sumy,
takýto v konaní však nepredložil, a to napriek tomu, že bol poučený v súlade s § 120 ods. 1,4 OSP

a napriek skutočnosti, že vedel o tom, že táto skutočnosť nie je medzi účastníkmi nesporná, ale že je
sporná.

V súlade s § 120 OSP povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré uviedli účastníci, či
už v žalobe, alebo vyjadrení. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih

vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena
v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania bez ohľadu na jeho procesné
postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza
zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkmi.

Dôkazným bremenom (v spojenosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť účastníka za
výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Dôkazné bremeno o
určitých skutočnostiach leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje
pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež
tvrdí. V prípade dôkaznej núdze musí súd rozhodnúť, pričom dopad (neúspech v konaní) sa pričíta

tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno,
t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Navrhovateľ
nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by bola preukázaná výška nákladov na odťah vozidla.

V súlade s § 136 OSP, ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami, alebo ak

ju nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy. Za správnu treba považovať prax, podľa
ktorej pojem nepomerné ťažkosti je naplnený aj v tom prípade, ak síce výška je zistiteľná, avšak
uplatnený nárok je nepatrný vo vzťahu k nákladom potrebných na jeho zistenie. Odvolací súd poukazuje
na to, že súd síce môže v určitých prípadoch výšku nároku určiť podľa svojej úvahy, avšak musí
vychádzať z určitých skutkových zistení, ktoré sú tvrdené, a preukázané, dôkazná povinnosť účastníkov

v tomto prípade spočíva na tom, aby tvrdili a preukázali také skutočnosti, aby súd mohol o tieto
skutočnosti oprieť svoju úvahu o výške nároku. Navrhovateľ napriek tomu, že v konaní tvrdil, že má
znalecký posudok, od ktorého odvodzoval výšku svojho nároku tento v konaní nepredložil. Skutočnosti
uvedené navrhovateľom, že náklady na odťah vychádzajú z odsúhlasenej súvahy - výkazov ziskov
a strát navrhovateľa, pričom uvádzal len pojmy - priame náklady na vozidlo, priame náklady na

zamestnancov, prevádzkové náklady na zabezpečenie prevádzky strediska správna réžia, neposkytujú
dostatok preukázateľných skutočností, na základe ktorých by súd podľa svojej úvahy, aspoň približne
mohol uvažovať o výške nároku. Pokiaľ aj navrhovateľ poukázal na rozhodnutia iných súdov, z ich
obsahu vypláva skutočnosť, že vychádzali zo znaleckých posudkov, konkrétnych, avšak v tomto konaní
boladôkaznásituáciainá.Navrhovateľnepredložilžiadnetvrdeniaadôkazy,zktorýchbymoholsúdurčiť

výšku nároku na základe svojej úvahy, pretože aj úvaha súdu musí byť podložená určitými preukázanými
tvrdeniami, z ktorých odvodzuje súd svoju úvahu.Pokiaľ navrhovateľ uvádza, že určenie výšky nákladov paušálnou sumou neodporuje ust. § 43 ods. 1,4
zák. č. 8/2009, súd poukazuje na to, že podľa ust. § 43 zák. č. 8/2009 Z.z. je povinnosť nahradiť náklady
na odstránenie prekážky cestnej premávky, neuvádza sa, že tieto sa stanovujú paušálnou sumou (v

žiadnom prípade nemôže ísť o paušálnu ničím nepodloženú sumu).

Obsah odvolania navrhovateľa vo veci samej nie je spôsobilý spochybniť rozhodnutie súdu prvého
stupňa, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti, alebo dôkazy,
ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu, a mali by za následok zmenu rozhodnutia vo veci

samej. Navrhovateľ ako je uvedené vyššie neuniesol dôkazné bremeno, preto odvolací súd rozhodnutie
súdu prvého stupňa potvrdil, ako vo výroku vecne správne.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142
ods. 1 OSP a odporcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech priznal náhradu trov konania,
pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu 16,60 €,

režijný paušál 8,04 € a DPH 20% t.j. podľa Vyhl. 655/2004 Z.z. náhradu trov právneho zastúpenia priznal
odvolací súd v súlade s § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 pís. c, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 zák. č. 655/2004 Z.z.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.