Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13C/29/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112218164
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6112218164.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci

navrhovateľa Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, so sídlom Bratislava, Olejkárska 1, IČO:
00 492 736, proti odporcovi Q.. W. R., N.. XX. XX. XXXX, A. A. A., B. E. XXXX/X, v konaní zastúpeného
Mgr. Štefanom Lišiakom, advokátom, Advokátska kancelária Banská Bystrica, Robotnícka ulica č. 8, o
zaplatenie 93,72 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 163,24 Eur, v lehote 15 dní od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podaným návrhom doručeným súdu dňa 25. 07. 2012 žiadal súd, aby vo svojom rozhodnutí
zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 93,72 Eur ako nákladov za odťah motorového vozidla.

Odporca s návrhom vyjadril nesúhlas a žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie záznamom o zistení priestupku zo dňa XX. XX. XXXX, z ktorého zistil,
že motorové vozidlo ev. č. A. dňa 20. 03. 2012 bolo odstránené z dôvodu § 43 ods.4 písm.a), teda tvorí

prekážku cestnej premávky a ako iný dôvod v porušení ustanovení zákona je vyznačený § 25 ods.1
písm.c) zákona č. 8/2009 Z. z.

Zo zápisu o odstránení motorového vozidla vydaného Dopravným podnikom Bratislava, a.s. zo dňa
XX. XX. XXXX súd zistil, že motorové vozidlo ev. č. A. bolo odstránené z dôvodu státia na prechode a
tvorenia prekážky v cestnej premávke.

Zo zápisu o výdaji motorového vozidla vydaného Dopravným podnikom Bratislava, a.s. súd zistil, že
toto motorové vozidlo bolo vydané odporcovi a ako dôvod odstránenia motorového vozidla je označené
státie menej ako 5 metrov pred prechodom pre chodcov.

Z faktúry č. 3XXXXX vydaného navrhovateľom pre odporcu súd zistil, že navrhovateľ fakturoval za
odstránenie motorového vozidla sumu 93,72 Eur.

Navrhovateľ vo svojom návrhu resp. v písomnom vyjadrení uviedol, že hlavné mesto SR Bratislava
vykonáva správu komunikácie, z ktorej bolo odtiahnuté nesprávne zaparkované vozidlo odporcu ev.
č. A. dňa XX. XX. XXXX, nakoľko toto vozidlo tvorilo prekážku v cestnej premávke tým, že bolo
ponechané pred prechodom pre chodcov a nebola ponechaná zákonom stanovená vzdialenosť 5metrov pred prechodom pre chodcov. Odporca sa tak dopustil dopravného priestupku v zmysle §
25 ods.1 písm.c) zákona č. 8/2009 Z. z. Za uvedený priestupok mu bola uložená bloková pokuta
vo výške 20,-- Eur. Vzhľadom k tomu, že vozidlo tvorilo prekážku v cestnej premávke, oprávňovalo

správcu komunikácie, t. j. hlavné mesto SR Bratislavu v zmysle § 43 ods.4 zákona č. 8/2009
Z. z. prostredníctvom svojho zamestnanca nariadiť odťah takéhoto motorového vozidla. O odťahu
motorového vozidla rozhodol správca komunikácie hlavné mesto SR Bratislava prostredníctvom svojho
poriadkového útvaru, a to Mestskej polície v Bratislave. Táto právomoc Mestskej polície je daná
rozhodnutím primátora hlavného mesta SR Bratislava č. 3/2009 zo dňa 01. 02. 2009, ktorý primátor

vydal v zmysle zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii a Štatútu hlavného mesta SR Bratislava. V
danom prípade išlo teda o rozhodnutie vlastníka a správcu komunikácie prostredníctvom ním riadeného
organizačného útvaru, t. j. mestskej polície. Mestská polícia vykonáva kompetencie správcu v rozsahu
stanovenom v § 43 ods.4 zákona č. 8/2009 Z. z. Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že o odťahu
motorového vozidla, ktoré tvorí prekážku v cestnej premávke, môže rozhodnúť aj správca cesty, čo sa
stalo aj v danom prípade. Nie je preto správne tvrdenie odporcu o tom, že o takomto odťahu môže

rozhodnúť iba príslušník polície v zmysle § 43 ods.5 citovaného zákona. Aktívnu legitimáciu navrhovateľ
odôvodnil tým, že ako správca komunikácie vystupuje navrhovateľ, pretože je organizáciou zriadenou
správcomkomunikácienaúčelodstraňovaniaprekážokvcestnejpremávke.HlavnémestoSRBratislava
je jediným vlastníkom navrhovateľa a výkonom odťahovania vozidiel poveril navrhovateľa, ktorého
hlavným predmetom činnosti je Mestská hromadná doprava, ktorý zároveň zriadil stredisko odťahovacej

služby. Žalovaná suma podľa navrhovateľa predstavuje sumu, ktorá bola stanovená zakladateľom
navrhovateľa, t. j. hlavným mestom SR v roku 2005, kedy bolo zriadené stredisko odťahovej služby
navrhovateľa. Navrhovateľ tvrdil, že pri stanovení kalkulácie odťahovej služby na jedno vozidlo v danom
roku pre účely súdneho konania dáva vypracovať každoročne znalecký posudok, ktorým preukazuje
oprávnenosť žalovanej sumy. Odo dňa zriadenia strediska odťahovej služby akcionár stanovenú výšku

za odťah nezmenil a to napriek zvýšeným nákladom navrhovateľa, nakoľko stanovenú sumu považuje
za dostatočnú náhradu za vykonaný odťah.

Súd uvádza, že v danom prípade však navrhovateľ takýto znalecký posudok v konaní nepredložil.

Odporca vo svojich výpovediach prostredníctvom právneho zástupcu resp. vo vyjadrení v odpore
uvádzal, že navrhovateľ nie je aktívne legitimovaným na podanie takejto žaloby, pretože v danom
prípade nie je správcom miestnej komunikácie. Pretože navrhovateľ nie je právnickou osobou, ktorú
by hlavné mesto Bratislava zriadil za účelom vykonávania správy miestnych komunikácií, ktoré sú v
správe mesta. Navrhovateľ bol zriadený nie za účelom výkonu správy miestnych komunikácií, ale aby

poskytoval služby v oblasti verejnej mestskej hromadnej dopravy a z tohto dôvodu nie je možné, aby
bol oprávnený vykonať odťah motorových vozidiel, ktoré tvoria prekážku v cestnej premávke a nemá
právo na náhradu žiadnych nákladov za vykonanie takého neoprávneného odťahu. Zároveň odporca
uvádzal, že zo zákona o obecnej polícii nevyplýva možnosť rozširovania právomoci mestskej polície
rozhodnutím primátora a to za použitia donucovacích prostriedkov napr. odťah motorového vozidla,

ktoré sú hrubým zásahom do jeho základných práv. Odporca uviedol, že teda navrhovateľ nie je aktívne
legitimovaný v tomto spore, pretože nie je správcom danej komunikácie. Zo skutkového stavu tak,
ako bol aj zachytený na fotografiách nie je preukázané, že vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky.
Vyplýva z nich len to, že vozidlo stojí na komunikácii a teda zákon nedovoľuje použiť možnosť a spôsob
odťahu tohto motorového vozidla. Takýto postup by bol oprávnený len v takom prípade, pokiaľ by vozidlo

tvorilo prekážku v cestnej premávke a túto skutočnosť navrhovateľ nepreukázal. Pokiaľ by teda aj takéto
motorové vozidlo tvorilo prekážky cestnej dopravy, mohol by ho odtiahnuť len správca komunikácie, čo v
danejveciniejenavrhovateľ.Ztohopotomvyplýva,žetakýtoodťahmoholnariadiťlenpolicajt,príslušník
policajného zboru a nie príslušník mestskej polície. Zároveň odporca namietal náklady, ktoré v danom
prípade neboli nijakým spôsobom preukázané, pričom uviedol, že má vedomosť o tom, že náklady na

odťah motorového vozidla, ktoré sa vykonávajú na komerčnom základe, sú v rozsahu jednej tretiny.

Podľa § 3 ods.1 písm.f) bod 2 zákona č. 564/1991 Zb., obecná polícia objasňuje priestupky, ak
tak ustanovuje osobitný predpis, prejednáva v blokovom konaní priestupky ustanovené osobitným
predpisom a priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spáchané neuposlúchnutím

pokynu vyplývajúceho zo všeobecnej úpravy cestnej premávky, ktorou sa zakazuje zastavenie, státie
a vjazd vozidiel.Podľa § 25 ods.1 písm.c) zákona č. 8/2009 Z. z., vodič nesmie zastaviť a stáť na priechode pre chodcov
alebo na priechode pre cyklistov a vo vzdialenosti kratšej ako 5 m pred nimi.

Podľa § 43 ods.1 zákona č. 8/2009 Z. z., kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju
bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí, je povinný ju bezodkladne odstrániť na jeho náklady správca
cesty. Ten, kto odstráni prekážku cestnej premávky, je povinný bezodkladne zabezpečiť aj odstránenie
predmetov a odpadov prekážajúcich v zjazdnosti na ceste, ktoré s prekážkou cestnej premávky súvisia.

Podľa § 43 ods.4 písm.a) zákona č. 8/2009 Z. z., správca cesty môže odstrániť vozidlo stojace na
ceste vrátane chodníka na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je na mieste, kde tvorí prekážku cestnej
premávky.

Podľa § 43 ods.5 zákona č. 8/2009 Z. z., ak vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky alebo ak ide o
vozidlo uvedené v odseku 4 a v § 25, môže o jeho odstránení rozhodnúť aj policajt; také vozidlo odstráni

na náklady jeho prevádzkovateľa Policajný zbor alebo správca cesty podľa rozhodnutia policajta.

Na základe vyššie uvedeného skutkového stavu a vyššie citovaných právnych predpisov mal potom
súd za preukázané, že odporca dňa XX. XX. XXXX v čase o 13.23 h v Bratislave na ulici Spojnej stál
s motorovým vozidlom ev. č. A. tak, že toto vozidlo bolo ponechané pred prechodom pre chodcov a

nebola ponechaná zákonom stanovená vzdialenosť 5 metrov pred prechodom pre chodcov. Odporca
sa tak dopustil priestupku v zmysle § 25 ods.1 písm.c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Za
takýto priestupok mu bola uložená boková pokuta vo výške 20,-- Eur.

Súd v danej veci konštatuje, že navrhovateľ v danom konaní je aktívne legitimovaný na podanie takejto

žaloby, pretože navrhovateľ je právnickou osobou, ktorá bola zriadená aj za účelom vykonávania odťahu
motorovýchvozidielatohlavnýmmestomSRBratislava,tedasprávcomkomunikácie,pričomktakémuto
právnemu názoru sa vyslovil aj najvyšší súd v rozhodnutí pod č. 6MCdo/22/2010 zo dňa 20. 12. 2011.
Na základe takéhoto právneho názoru vyplýva, že zákonom dovoleným postupom je aj taký postup,
kedy obec prenesie svoje práva a povinnosti pri správe ciest na už existujúci ňou založený subjekt, a to

iba v časti svojich oprávnení, teda nevyplýva taký záver, že by správca komunikácie nemohol preniesť
na ním zriadenú právnickú osobu časť svojich oprávnení pri správe komunikácií na ním zriadený alebo
založený subjekt.

Súd však konštatuje, že v danej veci bolo potrebné posúdiť najmä to, či vozidlo odporcu tvorilo prekážku

v cestnej premávke. V tejto súvislosti súd konštatuje, že napriek tomu, že sa odporca dopustil priestupku
v zmysle § 25 ods.1 písm.c) zákona č. 8/2009 Z. z., v konaní nebolo nijakým spôsobom preukázané,
že by motorové vozidlo tak, ako bolo ponechané na ulici B. M. A. dňa XX. XX. XXXX tvorilo prekážku
v cestnej premávke tak, aby bolo možné použiť postup ustanovení v § 43 zákona č. 8/2009 Z. z. Z
ustanovenia § 43 ods.4 zákona č. 8/2009 Z. z. vyplýva, že správca cesty môže odstrániť vozidlo stojace

na ceste vrátane chodníka na náklady prevádzkovateľa len v takom prípade, pokiaľ toto tvorí prekážku
cestnej premávky. Táto skutočnosť však v konaní preukázaná nebola. Zároveň súd poukazuje na to, že
v ustanovení § 43 ods.5 citovaného zákona a to prvá veta za bodkočiarkou vyplýva, že takéto vozidlo je
možné odstrániť na náklady prevádzkovateľa a to prostredníctvom buď policajného zboru alebo správcu
cesty, avšak až po rozhodnutí policajta. V danom prípade policajtom je myslený príslušník policajného

zboru SR. Súd potom vychádzal z toho, že právo na odstránenie vozidla v takom prípade, pokiaľ tvorí
prekážku cestnej premávky, môže nariadiť na náklady prevádzkovateľa len policajný zbor alebo správca
cesty, v danom prípade aj navrhovateľ, avšak musí tu existovať rozhodnutie policajta, v danom prípade
príslušníka policajného zboru SR.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ v konaní nepreukázal tú skutočnosť, že by vozidlo odporcu dňa 20. 03.
2012 tvorilo prekážku cestnej premávky na ulici Spojnej v Bratislave, a že by tu existovalo rozhodnutie
príslušníka Policajného zboru SR o nariadení o odstránenie takéhoto vozidla z miestnej komunikácie,
návrh navrhovateľa nie je dôvodný, a preto súd návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný. Zároveň
súd poukazuje na to, že navrhovateľ v konaní ani nepreukázal prípadným znaleckým posudkom tak, ako

to sám v návrhu tvrdil, oprávnenosť výšky nákladov, ktoré by spočívali v odťahu motorového vozidla v
prípade, že by ostatné podmienky pre jeho uplatnené právo existovali.

Z vyššie uvedeného preto súd návrh navrhovateľa zamietol.Súd taktiež rozhodol o práve na náhradu trov konania v zmysle § 142 ods.1 OSP tak, že navrhovateľovi
ako účastníkovi v spore neúspešnému, právo na náhradu trov konania priznať nemohol a odporcovi

ako účastníkovi v spore úspešnému právo na náhradu trov konania priznal, pričom tieto trovy konania
pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku z odporu vo výške 16,50 Eur a trov právneho zastúpenia
v zmysle § 10 ods.1, § 14 ods.1, § 16 ods.3 a § 18 ods.3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Trovy právneho
zastúpenia pozostávajú z úkonov právnej služby, a to príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie
na súd - odpor, účasť na pojednávaní dňa 21. 05. 2013, 01. 10. 2013 a 25. 02. 2014, každý úkon právnej

služby po 16,60 Eur, 4 x režijný paušál po 7,81 Eur, spolu 31,24 Eur a 1 x režijný paušál po 8,04 Eur,
spolu teda 122,28 Eur, DPH vo výške 24,46 Eur, spolu sumu 146,74 Eur. Spolu s náhradou za zaplatený
súdny poplatok z odporu potom predstavujú trovy konania vo výške 163,24 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému
rozsudku smeruje, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť
podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý

účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd zhotoví kópie na trovy
odvolateľa. (§ 205 ods. 1 OSP, § 42 ods.3 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa Zákona č.
233/95 Z. z. a noviel - Exekučný poriadok.