Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. marec 2012

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 11P/38/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4611201970
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Valkovič

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2012:4611201970.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany, samosudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom, vo veci starostlivosti súdu o

maloletú U. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Topoľčany, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov matky Z. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., ul. J. H.
č. XXXX/C, právne zastúpená JUDr. Andreou Císarovou, advokátkou, so sídlom Bratislava, Kominárska
2,4 a otca U. H. K. R. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., o návrhoch matky na zákazu styku a zmenu
priezviska, takto

r o z h o d o l :

I.
Súd návrh matky na zrušenie styku otca s maloletou U. K., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a .

II.
Súd návrh matky na zmenu priezviska maloletého dieťaťa U. K., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletej podala na tunajší súd dňa 23.03.2011 návrh na zrušenie styku otca s maloletou, ktorý
odôvodnila tým, že otec maloletej sa sústavne domáha styku a osobného kontaktu s maloletou. Otcovi
bolo určené rozsudkom Okresného súdu Topoľčany, sp. zn. 4C/279/2006 zo dňa 29.05.2007 výživné,
toto si však od narodenia dieťaťa neplní. Žiada súd o zrušenie zákazu styku otca s maloletou z dôvodu
neplatenia výživného. Styk otca s maloletou sa nerealizoval od jej 1,5 roka veku, teda od tohto veku sa

maloletá s otcom fyzicky vôbec nestretla. Pokiaľ bol aj určený styk otca s dieťaťom a tento sa dostavil
na územie SR, styk sa nerealizoval v dôsledku zdravotných dôvodov maloletého dieťaťa, ktorá trpela
brušnou - žalúdočnou nevoľnosťou, pocikávala sa a odmietla ísť na styk s otcom.
Dňa 23.09.2011 matka podala na tunajší súd ďalší návrh na zmenu priezviska maloletého dieťaťa, ktorý
odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 4C/279/2006 zo dňa 29.07.2007 súd
zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky. Maloletá mala pôvodne priezvisko z dvoch častí a to
K. P., avšak v zmysle zákona bolo príslušným orgánom možné do rodného listu dieťaťa zapísať iba jedno

priezvisko. Dieťa sa preto v súčasnej dobe volá U. K.. Ona ako matka má priezvisko P., čím dochádza
k situáciám, že pri vybavovaní bežných vecí súvisiacich s dieťaťom musí dokladať rodný list dieťaťa
a rozhodnutie o zverení maloletej do jej starostlivosti a to za účelom preukázania toho, že je matkou
dieťaťa. Aj samotná maloletá sa opakovane dotazuje, prečo sa volajú každá inak a ona má obavy, aby
sa to neprejavilo negatívne aj v ďalších činnostiach dieťaťa v súvislosti napr. so školskou dochádzkou a
pod. nakoľko s otcom dieťaťa nie je v kontakte a nemôže ho požiadať súhlasným vyhlásením o zmenu
priezviska dieťaťa žiada, túto zmenu priezviska cestou súdu.

Na pojednávaní dňa 30.03.2012 matka uviedla, že hlavný dôvod na podanie návrhu na zmenu priezviska
malol. dieťaťa a návrh na zákaz styku otca s dieťaťom bola skutočnosť, že otec sa o maloleté dieťa
vôbec nezaujíma a nestará sa o ňu do dnešného dňa, ani neplatí na dieťa výživné a to od júna 2007,
ako bol právoplatný rozsudok o rozvode. Otec dieťaťa vždy tieto povinnosti ignoroval, povedal, že onplatiť nebude, platiť nemusí a keď ho o to požiadala, tak to odmietol. Maloletá videla otca naposledy keď
mala 1,5 roka, vtedy ich surovo zhodil zo schodov, čo bolo už na území SR čo bolo v máji 2007, pričom
sa vyhrážal, že zabije ju, alebo dieťa, alebo že malú zoberie so sebou. Od tohto incidentu otec maloletú

nevidel, dieťa si na incident pamätá a má z otca panický strach. Ona aktuálne žije s priateľom, pričom
maloletá vie, že to nie je jej biologický otec. Maloletá jej priateľa zbožňuje a doslovne uvádza, že on je
jej otec a ona U. nechce. Dieťa má panický strach aj teraz, keď má ísť do školy, bojí sa, doslovne sa
vyjadruje, že by ju U. mohol zobrať. Naposledy keď sa dozvedela, že s otcom má byť styk aj v škôlke
sa uzatvorila do seba, s nikým nekomunikovala, čo jej povedala sama učiteľka. Ona z tohto dôvodu

s maloletou navštevuje detského psychológa. Asi v roku 2008 na tunajšom súde v rámci konania o
výživné a úprave styku bolo dohodnuté, že otec bude posielať výživné na samostatný účet, ktorý bude
vytvorený pre maloletú, aby mohol posielať výživné, k čomu však nikdy nedošlo. Ona sa snažila s otcom
skontaktovať, avšak neúspešne. Ona otcovi dala číslo účtu, kde môže posielať peniaze, čo však on
odmietol a uviedol, že peniaze chce posielať priamo na novovytvorený účet pre dcéru. Čo sa týka návrhu
na zmenu priezviska tento podala z dôvodu, že maloletá ide do 1. ročníka základnej školy a aj deti v

škôlke sa pýtajú, prečo má také divné priezvisko. Aj pre jej budúcnosť bude lepšie, aby maloletá mala
priezvisko P. a nie K.. Sama maloletá povedala, že ona si priezvisko tak či tak v budúcnosti zmení.
Otec na pojednávaní uviedol, že odvtedy ako dcéra prišla na územie SR z Anglicka, on sa pokúšal s
ňou skontaktovať. Dcéru nevidel 5 rokov. S dcérou nebol aj z dôvodu, že súd určil, že s ňou má byť v
kontakte každé 3 mesiace a to v presne vymedzených termínoch, naposledy v decembri 2011, kedy sa

nemohol dostaviť kvôli práci. Tri mesiace predtým prišiel t.j. v septembri 2011, ale matka dieťaťa prišla s
tým, že dcéra je chorá. Toto robila vždy, keď prišiel z Londýna, aby videl svoju dcéru. V roku 2010 prišil
na územie SR na súdom upravený a vymedzený styk 1 - 2 krát a to v lehote, pričom matka sa neukázala
a druhýkrát to bolo asi v septembri. V roku 2011 prišiel na styk 2-krát a to v mesiaci marec a jún. Aj dnes
prišiel na územie SR za účelom vymedzeného styku, ktorý má byť 31.3.2012. Naozaj by rád videl svoju

dcéru. Pre neho je dôležité aby si s dcérou mohol vybudovať vzťah.
S návrhom na zmenu priezviska dieťaťa nesúhlasil, nemyslí si, že jeho priezvisko spôsobuje problémy
akejkoľvek osobe na svete. Matka o tomto mala premýšľať a chápať skôr, ako vstupovala do manželstva.
Kolízny opatrovník doporučil, aby bolo prevedené znalecké dokazovanie pre objektívnosť a nestrannosť
obidvoch strán.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, s
pripojeným spisom OS Topoľčany sp. zn. 9P/291/2008 a zistil tento skutkový stav :
Rozsudkom OS Topoľčany sp. zn. 9P/291/2008 zo dňa 18.12.2009 bol upravený styk otca s maloletou
tak,žeotecjeoprávnenýstretávaťsasmaloletýmdieťaťomvposlednúsobotukaždéhotretiehomesiaca
kalendárneho roka na dobu 3 hodín za prítomnosti matky, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť

a vykonateľnosť dňa 13.01.2010. Rozsudkom OS Topoľčany sp. zn. 4C/279/2006 bolo manželstvo
účastníkov matky a otca rozvedené, pričom maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky a
otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 100 eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci
vopred k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku, ktorý rozsudok sa stal právoplatným
dňa 28.06.2007.

Z úradného záznamu na čl. 55a vyplýva, že dňa 29.05.2010 bol podaný návrh na výkon rozhodnutia
o úpravu styku otca s maloletým dieťaťom z dôvodu, že matka neumožňuje otcovi maloletej realizovať
styk s maloletou v zmysle právoplatného rozsudku.
Zo správy Mestskej polikliniky Y. - správy zo psychologického vyšetrenia pre sociálne účely zo
dňa 26.03.2012 vyplýva, že u maloletého dieťaťa pretrvávajú následky traumatických zážitkov z

útleho detstva, kedy reaguje vystupňovaným stresom vyúsťujúcim do psychosomatických symptómov
(nechutenstvo, bolesti brucha, poruchy spánku, panický strach, depresívne ladenie, apatia), pričom
stav dieťaťa vyžaduje pedopsychiatrické vyšetrenie a terapiu. V záujme psychické a fyzického zdravia
dieťaťaodporúčajúrešpektovaťjehoželanienestretávaťsasotcomvtejtodobeanesnažiťsauskutočniť
styk násilným spôsobom. Pokiaľ sa dieťa násilne odvlečie k styku s otcom bude to mať vážne trvalé

následky na psychike dieťaťa za čo budú zodpovední všetci čo to nariadili a vykonali. Keď sa zmení
situácia a U. bude chcieť spoznať svojho biologického otca, môže to dať na vedomie matke, úradom,
alebo aj priamo otcovi, keď sa bude cítiť dostatočne silná a samostatná zvládnuť stretnutie a bude túžiť
spoznať ho. Otec by mal zaujať iné stanovisko voči bývalej manželke, ktorá je starostlivou matkou. Dieťa
by stratilo obavy, keby voči jeho matke prejavoval rešpekt a úctu, bol ústretový a zodpovedne si plnil

svoje záväzky voči dcére. Vytvorilo by sa iné ovzdušie a viac by sa vyriešilo, keby jednal pokojne, bol
tiež sebakritický, prispôsobil sa situácii a dal U. čas, aby si o ňom vybudovala pozitívny obraz. Jeho
konanie by tomu malo nasvedčovať.Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa súd obmedzí styk
maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine ak jeden z rodičov opakovane, bezdôvodne a zámerne neumožňuje

druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa § 25 ods. 1, alebo 2 Zákona o rodine súd
môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutia o osobnej starostlivosti.
Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery môže súd aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 38 ods. 1-4 Zákona o rodine ak niektorému z rodičov bráni vo výkone jeho rodičovských

práv a povinností závažná prekážka a ak je to v záujme maloletého dieťaťa, súd môže pozastaviť
výkon rodičovských práv a povinností, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa súd rodičom
obmedzí výkon ich rodičovských práv ak žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života, svoje povinnosti
vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo nezabezpečujú výchovu
maloletého dieťaťa. Ak rodič zneužíva svoje rodičovské práva a povinnosti týraním, zneužívaním,
zanedbávaním maloletého dieťaťa, alebo iným zlým zaobchádzaním s maloletým dieťaťom, alebo

výkon rodičovských práv a povinností napriek predchádzajúcim upozorneniam závažným spôsobom
zanedbáva, súd pozbaví rodiča výkonu rodičovských práv.
Podľa § 40 ods. 3 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o mene alebo priezvisku maloletého dieťaťa,
alebo ak žiadny z rodičov nie je známy, určí meno alebo priezvisko súd.
Obmedzením styku rodiča s maloletým dieťaťom sa zužuje styk rodiča s dieťaťom, ktorý bol súdom už

skôr určený, alebo rodičmi dohodnutý, prípadne na aký by rodič mal zásadne právo nebyť okolností,
ktoré to neumožňujú, resp. to vylučujú. Toto obmedzení môže spočívať v zúžení časového rozpätia
styku, alebo skrátení časových intervaloch styku, prípadne v tom, že styk sa uskutoční v prítomnosti
druhého rodiča, alebo inej osoby a podobne. Zákazom styku rodiča s dieťaťom sa rodičovi celkom
odoberá právo stýkať sa s dieťaťom a to hocijakým spôsobom. Obmedzenie, alebo zákaz styku rodiča

s dieťaťom podľa tohto ustanovenia je špecifickým druhom obmedzenia rodičovských práv na rozdiel
od obmedzenia podľa ustanovenia § 38 ods. 2 Zákona o rodine, ktoré súd použije vtedy, ak si rodičia
svoje rodičovské práva a povinnosti neplnia. Obmedzenie ani zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom
samo osobe nemá vplyv na ďalšie práva a povinnosti rodiča k maloletému dieťaťu napr. vyživovacia
povinnosť k maloletému dieťaťu, právo rodiča rozhodovať o podstatných veciach maloletého dieťaťa,

právo zastupovať maloleté dieťa a podobne. Ak jeden z rodičov bezdôvodne a zámerne neumožňuje
druhémurodičovistyksmaloletýmdieťaťom,považujesatovzmysleodseku4zazmenupomerov,ktorá
odôvodňuje, aby súd mohol aj bez návrhu (ex offo) zmeniť rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa
do osobnej starostlivosti, pravda ak sú pre takúto zmenu splnené aj ostatné predpoklady so zreteľom
na záujem maloletého dieťaťa. Tým sa má zabrániť, aby sa maloleté dieťa neochudobňovalo o vzťah k

jednému z rodičov, vytváraný a upevňovaný formou styku. Navyše rodič, ktorému bolo maloleté dieťa
zverenédoosobnejstarostlivosti,zodpovedázaprípadnúškoduvzniknutúdruhémuzrodičovvdôsledku
zmarenia styku s dieťaťom (R 12/1990).
O zmene priezviska dieťaťa súd nie je oprávnený rozhodovať. Pri nezhode rodičov súd na návrh
rozhoduje iba o tom, či jeden z rodičov je oprávnený podať žiadosť o zmenu priezviska dieťaťa. Na

povolenie zmeny mena alebo zmeny priezviska je príslušný správny orgán. Ak sa rodičia nedohodli
o podaní žiadosti na zmenu priezviska maloletého dieťaťa príslušnému správnemu orgánu, dá súd v
zmysle § 35 Zákona o rodine súhlas na podanie tejto žiadosti jedným z rodičov iba vtedy, ak sú pre to
závažné dôvody. Bude tomu tak napr. vtedy, ak rodič, ktorý so zmenou priezviska maloletého dieťaťa
nesúhlasíneplnísvojepovinnostivočidieťaťu,neprejavujeoňzáujem,stratilknemuzrejmecitovývzťah,

alebo ak z iného vážneho dôvodu nie je v záujme ďalšie výchovy dieťaťa, aby u neho bol udržiavaný a
prehlbovaný pocit spolupatričnosti týmto rodičom.
Takto vykonaným dokazovaním súd nemal za preukázané, že existujú v súčasnej dobe okolnosti, na
základe ktorých by bolo možné skonštatovať a rozhodnúť o tom, že je v záujme maloletého dieťaťa
obmedziť, resp. zakázať styk otca s maloletým dieťaťom. Úprava styku otca s maloletým dieťaťom

bola vykonaná právoplatným rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 9//291/2008, pričom po
nadobudnutíprávoplatnosti tohtorozsudkudňa13.01.2010vzhľadomktomu,žeotcovinebolumožnený
styk s maloletou, resp. jeho realizácia v zmysle právoplatného rozsudku, bezodkladne podal návrh
na výkon rozhodnutia prostredníctvom Centra pre medzinárodnú právnu ochranu detí a mládeže a to
dňa 29.04.2010, čo sú skutočnosti, na základe ktorých nemožno konštatovať, že by otec neprejavoval

záujem o styk s maloletým dieťaťom, nakoľko sa ho výslovne procesnou formou začal domáhať na
príslušnom súde. Súd konštatuje, že zásadne nemožno obmedzenie, alebo zákaz styku vysloviť v
prípade, ak uvádzané dôvody vyplývajú zo vzťahu medzi rodičmi a nie zo vzťahu medzi rodičom a
dieťaťom. Akékoľvek aj oprávnené výhrady jedného rodiča voči druhému rodičovi, ktoré sa týkajú jehopostoja ako partnera, nemôžu byť dôvodom na zásah do styku s dieťaťom. Takisto nemôže byť dôvodom
na obmedzenie alebo zákaz styku len ničím neodôvodnená nechuť dieťaťa, najmä vtedy, ak indície
smerujú k zámernému pôsobeniu preferenčného rodiča s cieľom vyvolať takéto správanie dieťaťa.

Ak teda súd nezistí také okolnosti v správaní oprávneného rodiča, ktoré by mohli viesť k zásahom
do výkonu rodičovských práv a povinností, nemôže byť odmietanie dieťaťa samé osobe dôvodom na
obmedzenie, alebo zákaz styku. Práve naopak - v takomto prípade musí súd zvážiť širší záujem
dieťaťa, ktorým je naplnenie cieľov jeho riadnej výchovy a urobiť všetky kroky smerujúce k tomu, aby sa
narušený vzťah medzi rodičom a dieťaťom obnovil. Pokiaľ aj matka predložila písomný dôkaz - správu

z psychologického vyšetrenia na čl. 53-54, kde sa konštatuje, že v záujme psychického a fyzického
zdravia dieťaťa odporučujú rešpektovať jeho želanie nestretávať sa s otcom v tejto dobe a nesnažiť
sa uskutočniť styk násilným spôsobom, súd poukazuje na skutočnosť, že doposiaľ sa styk právoplatne
upravený rozsudkom OS Topoľčany žiadnym spôsobom nerealizoval t.j. ani násilným, ani nenásilným
a otec sa doposiaľ s maloletým dieťaťom vôbec nestretol, preto záver tohto písomného dôkazu súd v
rámci preukazovania skutkového stavu a odôvodnosti nároku nebral ako dôkaz, ktorý by mal preukázať

tvrdenia matky. Ďalej keďže sa otec s maloletým dieťaťom vôbec nestretol, súd nemohol zistiť ani ďalšie
iné okolnosti v jeho správaní, ktoré by mohli viesť k zásahom do jeho výkonu rodičovských práv a
povinností. Čo sa týka dôvodu zákazu styku s maloletou odôvodňujúc to skutočnosťou, že otec si neplatí
riadne výživné, súd poukazuje na skutočnosť, aj vzhľadom na vyjadrenie samotného otca, že tento vôľu
plniť výživné mal, nikdy mi však nebol doručený rozsudkom OS Topoľčany sp. zn. 4C/279/2006, pričom

však na pojednávaní dňa 30.03.2012 poskytol plnenie výživného v sume 500 eur, ktoré matka aj prijala.
Pri úvahe o tom, či sa má zmeniť rozhodnutie, ktoré v tomto prípade upravovalo u otca rozsah styku,
treba mať na zreteli záujem dieťaťa na jeho riadnej výchove pri rešpektovaní zásady stálosti výchovného
prostredia. Základným predpokladom pre zmenu pôvodného rozhodnutia súdu o rodičovských právach
v tomto prípade o právach otca na styk s dieťaťom je, že od poslednej úpravy jeho práv k maloletému

dieťaťu došlo k takej zmene pomerov, ktorá zohľadňujúc záujem maloletého dieťaťa vyžaduje zmenu
pôvodnej úpravy, pričom v danom prípade sa žiadnymi dôkazmi nepodarilo preukázať, že došlo k zmene
pomerov tak, ako to má na mysli ustanovenie § 26 Zákona o rodine.
V konaní bolo navrhnuté vykonanie dôkazu - výsluch svedka H. F., ako aj návrh na vykonanie
znaleckého dokazovania znalcov z odboru pedopsychológie, pričom tieto dôkazné návrhy považoval

súd za nadbytočné a pre celkové zistenie skutkového stavu nepodstatné, pretože svedok mal vypovedať
k ozrejmeniu skutočnosti správania sa maloletej počas jej pobytu na Slovensku, resp. k aktuálnemu
zdravotnému stavu a postoju k otcovi a styku s otcom, na ktoré skutočnosti v celom rozsahu zodpovedal
podaný znalecký posudok znalcom z odboru pedopsychológie, ktorý bol vypracovaný v pôvodnom
konaní Doc. PhDr. H. P., CSc. na čl. 79-91 v konaní OS Topoľčany sp. zn. 9P/291/2008 a ktorý bol

aj predmetom oboznámenia a predstavuje aj dôkaz v tomto konaní, pričom vzhľadom k tomu, že od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci úpravy styku otca s maloletou nedošlo k realizácii styku, sú tieto
dôkazy nadbytočné.
Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd návrh matky na zákaz styku otca s maloletým dieťaťom zamietol a
takisto,keďženezistilžiadnezávažnédôvodyvovzťahuknávrhumatkynazmenupriezviskamaloletého

dieťaťa, nakoľko žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že by otec o maloleté dieťa neprejavoval
záujem, alebo že by k nemu stratil zrejme citový vzťah a nezistil ani iný vážny dôvod, zároveň zamietol
aj návrh matky na zmenu priezviska dieťaťa.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. a žiadnemu z účastníkov právo na

ich náhradu nepriznal, nakoľko ide o konanie ktoré, sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.