Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. máj 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/246/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4202899544
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4202899544.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.

Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej v právnej veci navrhovateľa: ELEKTRA NITRA,
s.r.o. so sídlom Nitra, Nábrežie mládeže 95, IČO: 36 522 562, zastúpený: Advokátska kancelária
VOZÁR, s.r.o. so sídlom Bratislava, Trenčianska 56/D, IČO: 47 234 628, zastúpená konateľom a
advokátom JUDr. Martinom Vozárom, proti odporcovi: REAL-N, s.r.o. so sídlom Komárno, Záhradnícka
16, IČO: 36 521 949, zastúpený JUDr. Máriou Kanthovou, advokátkou so sídlom Komárno, Záhradnícka
16, o vydanie hnuteľných vecí, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k.
10C/123/2002- 744 zo dňa 28. októbra 2013, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom domáhal vydania predmetných hnuteľných vecí na skutkovom základe, že dňa
30.12.1999 uzatvoril ako nájomca s obchodnou spoločnosťou EFFORT, spol. s r.o. ako vlastníkom a
prenajímateľom Zmluvu o nájme nebytových priestorov, ohľadne predmetu nájmu /kancelárie a dielne/
nachádzajúcich sa v kat. úz. R., zapísaných na LV č. XXXX a v predmete nájmu umiestnil hnuteľné
veci patriace do jeho výlučného vlastníctva, vydania ktorých sa domáha. Spoločnosť EFFORT, a.s. /
ako právny nástupca spoločnosti EFFORT, spol. s r.o./ uzatvorila dňa 10.10.2001 ako vlastník a
prenajímateľ Zmluvu o prenájme nebytových priestorov s odporcom ako nájomcom, ohľadne predmetu

nájmu- nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. R., zapísaných na LV č. XXXX, teda aj ohľadne
nebytových priestorov užívaných navrhovateľom podľa Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa
30.12.1999.Inventúrnym súpisom majetku zo dňa 13.10.2001 vyhotoveným odporcom a spoločnosťou
EFFORT,a.s.odporcareálneprevzalbezprávnehodôvodudoužívaniahnuteľnéveciuvedenévnávrhu,
patriace do výlučného vlastníctva navrhovateľa. Odporca dňom 13.10.2001znemožnil navrhovateľovi
užívať predmet nájmu a bez právneho dôvodu odmietol navrhovateľovi vydať predmetné hnuteľné veci
nachádzajúce sa v predmete nájmu. Odporca navrhol návrh ako nedôvodný zamietnuť dôvodiac tým, že

ako nájomca uzatvoril so spoločnosť EFFORT, a.s. ako vlastníkom a prenajímateľom dňa 10.10.2001
Zmluvu o nájme nebytových priestorov ohľadne predmetu nájmu- nehnuteľností nachádzajúcich sa v
R., I. X, zapísaných na LV č. XXXX, pre kat. úz. R.. Hnuteľné veci, ktoré má v držbe užíva ako vlastník
titulomkúpnejzmluvyzodňa12.10.2001,ktorúuzatvorilakokupujúcisospoločnosťouEFFORT,a.s.ako
vlastníkom a predávajúcim, predmetom ktorej boli hnuteľné veci špecifikované v prílohe č. 1 -zoznam
investičného hnuteľného majetku a v prílohe č. 2 -zoznam lízingových strojov a zariadení. Na základe
kúpnej zmluvy prevzal od spoločnosti EFFORT, a.s. predmetné hnuteľné veci podľa Inventúrneho

súpis majetku spoločnosti EFFORT, a.s. dňa 13.10.2001 nachádzajúce sa v prevádzke v R., I. zo dňa
13.10.2001, podpísaného zástupcami odporcu a zástupcami spoločnosti EFFORT, a.s.
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom, v súlade s návrhom navrhovateľa zo dňa 23.04.2002 v
znení zmeny petitu návrhu pripustenej uznesením č. k. 10C/123/2002 -552 zo dňa 28.01.2010, zaviazalodporcu vydať navrhovateľovi hnuteľné veci uvedené vo výroku rozsudku pod č. 1. až 32. Svoje
rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 126 ods.1, § 123 Zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len OZ), § 80 písm. c/ Zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho

súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len OSP), ako aj zisteným skutkovým stavom
veci na základe ktorého dospel k záveru, že návrh navrhovateľa bol dôvodne podaný. Rozhodol, že o
náhrade trov konania rozhodne v súlade s § 151 ods.3 OSP.
Súd prvého stupňa mal za preukázané na základe vykonaného dokazovania výsluchom účastníkov,
výsluchom svedkov a listinnými dôkazmi, že navrhovateľ ako nájomca uzatvoril dňa 30.12.1999 so

spoločnosťou EFFORT, a.s. ako vlastníkom a prenajímateľom Zmluvu o nájme nebytových priestorov,
ohľadne dvoch kancelárií a dielne, nachádzajúcich sa v kat. úz. R., zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz.
R.. Spoločnosť EFFORT, a.s. ako vlastník a prenajímateľ uzatvorila dňa 10.10.2001 Zmluvu o nájme
nebytových priestorov s odporcom ako nájomcom ohľadne nehnuteľností nachádzajúcich sa v R. I. X,
zapísaných na LV č. XXXX, pre kat. úz. R. a v čase uzatvorenia tejto zmluvy boli predmetné nebytové
priestory čiastočne užívané aj navrhovateľom na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa

30.12.1999, ktorý mal v predmete nájmu umiestnené hnuteľné veci -kancelárske zariadenie, ktorých
vydania sa ako ich vlastník domáhal. Odporca predmet nájmu podľa Zmluvy o nájme nebytových
priestorov zo dňa 10.10.2001 prevzal do užívania a navrhovateľovi neumožnil vstup do predmetu
nájmu dňom 13.10.2001. Odporca ako kupujúci dňa 12.10.2001uzatvoril so spoločnosťou EFFORT,
a.s. ako predávajúcim kúpnu zmluvu o kúpe hnuteľných vecí, špecifikovaných v prílohe č.1 kúpnej

zmluvy, predmet kúpnej zmluvy prevzal Inventúrnym súpisom majetku zo dňa 13.10.2001, podpísaným
zástupcami spoločnosti EFFORT, a.s. Arpádom Mácsodim a za odporcu Ing. S. R.. V predmete nájmu
účastníkov malo v tom čase sídlo päť obchodných spoločností, ktoré boli navzájom prepojené.
Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľ uniesol
dôkazné bremeno v konaní, preukázal vlastníctvo k predmetným hnuteľným veciam ku dňu 12.10.2001,

vydania ktorých sa domáhal a preukázal aj skutočnosť, že tieto sa nachádzajú v držbe odporcu
bez právneho dôvodu, pričom odporca nespochybnil tvrdenie navrhovateľa, že predmetné hnuteľné
veci sa nachádzajú v jeho držbe od 13.10.2001, až na kosačku. Rozpornou bola medzi účastníkmi
konania skutočnosť týkajúca sa vlastníctva k predmetných hnuteľným veciam, keďže odporca tvrdil,
že je vlastníkom predmetných hnuteľných vecí titulom kúpnej zmluvy, ktorú ako kupujúci uzatvoril dňa

12.10.2001 so spoločnosťou EFFORT, a.s. ako predávajúcim. Odporca v konaní nepreukázal, že v
čase uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 12.10.2001 prevodca spoločnosť EFFORT, a.s. ako vlastník
predmetných hnuteľných vecí platne previedla vlastnícke právo k nim na odporcu, keď prehlásenie
štatutárnych zástupcov spoločnosti EFFORT, a.s. zo dňa 17.08.2001 ako dlžníka o tom, že hnuteľné
veci, uvedené v prílohe č. 1 k Zmluve zo dňa 17.08.2001 uzatvorenej medzi veriteľom Intertel s.r.o. a

dlžníkomEFFORT,a.s.ozabezpečenízáväzkuprevodompráva,tvoriavlastníctvospoločnostiEFFORT,
a.s. /zoznam investičného hnuteľného majetku na 11 stranách/ súd vyhodnotil ako nie relevantný dôkaz,
ktorý dôkaz nepreukázal nadobudnutie vlastníckeho práva odporcu k predmetným hnuteľným veciam
a nepreukázal ani vlastníctvo spoločnosti EFFORT, a.s. k predmetným hnuteľným veciam ku dňu
12.10.2001, keďže odporca svoje vlastnícke právo k predmetným hnuteľným veciam odvodzoval od

právneho úkonu uzatvoreného so spoločnosťou EFFORT, a.s. ako vlastníkom. Súd prvého stupňa s
poukazom na vyššie uvedené dôvody potom neposudzoval dôkazy predložené odporcom o úhrade súm
fakturovaných odporcovi spoločnosťami Reschka Elektra s.r.o., EFFORT a.s. a iných platieb v prospech
EFFORT, a.s.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie odporca. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh zamietne. Právna zástupkyňa odporcu poukázala
na skutočnosť, že utrpela úraz, od 18.07.2013 je práceneschopná, ktorá práceneschopnosť trvá
doposiaľ, ktorú skutočnosť preukazuje potvrdením o dočasnej práceneschopnosti. Z tohto dôvodu sa
nemohla stretnúť s Ing. Szabóom, ktorý je od 11.03.2013 jediným konateľom odporcu, aby prerokovali

a uzatvorili dohodu o skončení právneho zastúpenia. Odporca ďalej v odvolaní uviedol, že poukazuje
na všetky skutočnosti, ktoré uviedol vo svojom odvolaní zo dňa 04.07.2012. Poukázal na to, že z
výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľ uzatvoril dňa 30.12.1999 so spoločnosťou
EFFORT, spol. s r.o. Zmluvu o prenájme nebytových priestorov ohľadne dvoch kancelárií a dielne. V
návrhu bolo uvedené ktoré konkrétne veci, vydania ktorých sa navrhovateľ domáha, boli umiestnené v

miestnostiach č. 1,3,4,5,6, 7, 9, v kotolni, v malom sklade. Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu zo
dňa 20.08.2002 namietal, že faktúry pripojené k návrhu nie sú relevantným dokladom o nadobudnutí
vlastníckeho práva k hnuteľným veciam. Navrhovateľ doklady o úhrade faktúr a o zaradení týchto vecí
do zoznamu hmotného investičného a drobného investičného majetku v čase podania návrhu nepripojil.Navrhovateľ do spisu založil iba kópiu nájomnej zmluvy, ktorú uzatvoril so spoločnosťou EFFORT, spol.
s r.o. dňa 30.12.1999. Z tejto zmluvy, ani z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplýva, ktoré dve
miestnosti si navrhovateľ prenajímal a užíval. Súd neskúmal platnosť nájomnej zmluvy navrhovateľa,

pretože vlastníkom nehnuteľností, ktoré mali byť prenajaté navrhovateľovi, nebola spoločnosť EFFORT,
spol.sr.o.,aleEFFORT,a.s.Navrhovateľnáležiteneodôvodnil,prečobolijehohnuteľnéveciumiestnené
v miestnostiach pod č. 1,3,4,5,6,7,9 a v malom sklade. V predmetnej nehnuteľnosti jednotlivé miestnosti
dodnes nie sú označené číslicami. Veci ktoré má vydať navrhovateľovi, nie sú označené žiadnym
identifikačným znakom, preto napadnutý rozsudok nie je vykonateľný. Súd prvého stupňa nezistil

hodnotu vecí, vydania ktorých sa navrhovateľ domáha. Poukázal ohľadne hnuteľnej veci pod č. 1, že
faktúrou č. 99/13 splatnou dňa 18.02.1999 vo výške 47.908,50 Sk dodávateľ fakturoval „vyhotovenie a
dodaniepísaciehostolapodľavýkresu“avrozsudkuprihnuteľnejvecipodč.1,jeuvedené„konferenčný
stôl - písací stôl“, 2 ks, nadobúdacia hodnota 26.095,-Sk. Z výrokovej časti rozsudku, ani z jeho
odôvodnenia nemožno zistiť, či ide o totožné hnuteľné veci, ani to, či navrhovateľ jeden písací stôl alebo
dva kusy nadobudol v hodnote 26.095,-Sk. K hnuteľným veciam pod č. 2 až 8, pod č. 11 až 19 uviedol, že

navrhovateľ k nim vlastníctvo preukazoval faktúrou č. 5321, splatnou dňa 19.11.1998. Hnuteľná vec pod
č. 20 bola nadobudnutá podľa faktúry č. 36, splatnej 13.11.1998 z ktorej vyplýva, že dodávateľ fakturoval
navrhovateľovi cenu za skladové regály po 8.000,-Sk. K hnuteľným veciam pod č. 21 až 31 navrhovateľ
preukazoval vlastníctvo faktúrou č. 5321, splatnou dňa 19.11.1998. Z rozsudku nemožno zistiť, kedy
a na základe akého dokladu navrhovateľ nadobudol vlastníctvo k hnuteľnej veci pod č. 9 - telefón

Panasonic. Z rozsudku nie je možné tiež zistiť, kedy na základe akého dokladu navrhovateľ nadobudol
vlastníctvo k veci pod č. 32. Vo výroku rozsudku je uvedené, že odporca je povinný vydať kovový
trezor - skriňa pod trezor ATYP. inv. č. 024-4 50 1 ks DHIM 50 miestnosť č. 9, nadobúdacia hodnota
7.500,-Sk. Poukázal na faktúru č. 5321 a jej prílohu, z ktorej nemožno zistiť, či ide o kovový trezor
spolu so skriňou pod trezor alebo iba skriňu pod trezor. Bol názoru, že ak by išlo o trezor, navrhovateľ

mal uviesť výrobné číslo a výrobnú značku trezoru. Uviedol, že z uvedeného vyplýva, že v predmetnej
nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v R., I. ul. č. X jednotlivé miestnosti dodnes nie sú označené číslicami,
veci ktoré má odporca vydať, nie sú označené žiadnym identifikačným znakom, preto rozsudok súdu
nie je vykonateľný. Nadobúdacia cena vecí vymenovaných v rozsudku pod č. 1 až 32 nie je totožná s
hodnotou veci, akú mali v čase podania návrhu, teda súd nezistil hodnotu vecí, ktoré sú predmetom

konania, z hľadiska výpočtu náhrady trov konania úspešného účastníka.

Navrhovateľ sa vyjadril k podanému odvolaniu odporcu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny a súladný s právnym názorom odvolacieho súdu, keďže
preukázal vlastnícke právo k predmetným hnuteľným veciam, ktorých vydania sa domáhal, keď i pre

odvolací súd bol jednoznačne vlastníkom hnuteľných vecí minimálne k dátumu 12.10.2001. Preukázal,
že hnuteľné veci, ktorých vydania sa domáhal sú vo faktickej držbe odporcu, ktorá skutočnosť nebola
až na kosačku sporná, pričom o tejto bolo už právoplatne rozhodnuté. Hnuteľné veci vydania ktorých sa
domáhal, sú dostatočne identifikované. Odporca nepreukázal svoje vlastnícke právo k týmto hnuteľným
veciam.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolaním napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo postupom podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2
OSP s verejným vyhlásením rozhodnutia a dospel k záveru, že je potrebné napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdiť podľa § 219 OSP ako vecne správny.

Podľa § 126 ods.1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa § 126 ods.1 OZ žaloba na vydanie veci má charakter žaloby na plnenie § 80 písm. b/ OSP.

Zmyslom tejto žaloby je dosiahnuť faktický výkon vlastníckeho práva k vlastnej veci, t. j. aby vlastník
mohol s vecou nielen právne, ale aj fakticky disponovať. Z toho dôvodu sa môže domáhať žalobou na
vydanie veci od toho, kto mu ju neprávom zadržiava. Žaloba na vydanie veci je žaloba, ktorou sa vlastník
hmotnej veci domáha ochrany proti tomu, kto mu ju neprávom, t. j. bez právneho dôvodu, zadržiava,
zbavuje tak vlastníka možnosti výkonu vlastníckeho práva a zároveň mu odmieta vec vydať. Vlastník

veci domáha sa od toho, kto túto vec neoprávnene zadržiava, aby mu ju vydal do jeho moci. Žalobcovi
stačí preukázať oprávnenú držbu alebo oprávnenú detenciu veci. Žalobca musí iba preukázať, že nastali
skutočnosti, na základe ktorých nadobudol vlastníctva, prípadne iné právo, o ktoré sa dá oprieť žalobana vydanie veci. Ak by žalovaný tvrdil, že právo neskôr zaniklo, musí to dokázať. Podmienkou úspešnosti
vindikačnej žaloby je, že
- vec sa nenachádza vo faktickej moci vlastníka, ale v moci inej osoby, ktorá predmetnú vec odmieta

vydať, bráni vlastníkovi vo výkone jeho vlastníckeho práva,
- žalovaný má vec u seba, a preto má možnosť vec vydať vlastníkovi,
- predmetom žaloby je vec, o vydanie ktorej sa žiada; musí byť individualizovaná takým spôsobom, aby
ju bolo možné odlíšiť od iných vecí, najmä od vecí rovnakého druhu,
- žalovaný vec zadržiava protiprávne, t. j. bez existencie záväzkového právneho vzťahu medzi žalobcom

a žalovaným,
- vlastník musí preukázať existenciu vlastníckeho práva, oprávnenej držby alebo detencie k veci, o
vydanie ktorej žiada.
Aktívnu legitimáciu má vlastník protiprávne zadržiavanej veci, pričom vec sa nenachádza v jeho faktickej
moci a zadržiavanie veci niekým iným je porušením jeho subjektívneho vlastníckeho práva. Vlastnícke
právo musí existovať v dobe vydania rozhodnutia v konaní o vydanie veci. Žalobca je v konaní o vydanie

veci povinný preukázať, že žalovaný pred podaním žaloby nadobudol držbu (detenciu) veci, nie však
existenciu držby žalovaného požadovanej veci v čase súdneho konania. Dôkazné bremeno o strate
držby (detencie) spočíva na odporcovi. Pasívnu legitimáciu má ten, kto má spornú vec fakticky vo svojej
moci, a hoci ju môže vydať, neprávom to však odopiera urobiť. Žalovaný sa v konaní môže brániť tým,
že žalobca nie je vlastníkom veci alebo že právom odopiera vydanie veci, resp. že sa stal vlastníkom

alebo oprávneným držiteľom veci. V prípade, ak predmetom vindikačnej žaloby je hnuteľná vec, žalobca
by ju mal opísať takým spôsobom, aby sporná vec bola identifikovateľná. Súdna prax v tejto súvislosti
vychádza z toho, že od žalobcu nemožno vždy žiadať, aby vec, ktorej vydania sa domáha, popísal
spôsobom, ktorý by ju odlíšil od všetkých existujúcich vecí rovnakého druhu. Postačí, ak ju popíše
všeobecnejšie. Pokiaľ by žalovaný tvrdil, že má v držbe (detencii) viac vecí, ktoré by zodpovedali takto

špecifikovanej veci, bolo by na ňom ohľadne tohto tvrdenia dôkazné bremeno; v prípade, že by v konaní
vyšlo najavo, že to tak skutočne je, musel by žalobca popis vecí upresniť. Žalobca má povinnosť čo
najbližšie konkretizovať hnuteľné veci, ktorých vydania sa domáha, prípadne aj doplniť ich označenie. To
však nezbavuje súd povinnosti pokračovať v zisťovaní existencie vecí, ktoré sú medzi stranami sporné,
a to vykonaním navrhnutých dôkazov, nevynímajúc ani obhliadku na mieste samotnom. Taký postup

jednak umožní žalobcovi podrobnejšie popísať veci, vydania ktorých sa domáha, jednak je v záujme
meritórneho rozhodnutia o žalobe.

Odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa na základe vykonaného
dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa v
odôvodnení obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia v súlade
ustanovením § 219 ods.2 OSP.

Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní preukázal, že
nastali skutočnosti, na základe ktorých nadobudol vlastníctvo k hnuteľným veciam, vydania ktorých
sa domáha, preukázal, že tieto hnuteľné veci sa nenachádzajú vo faktickej moci navrhovateľa ako
vlastníka, ale v moci odporcu, ktorý predmetné hnuteľné veci má u seba a odmieta ich navrhovateľovi
vydať, teda bráni navrhovateľovi ako vlastníkovi vo výkone jeho vlastníckeho práva, preukázal, že

odporca tieto hnuteľné veci zadržiava protiprávne, t. j. bez právneho dôvodu, pričom predmetné
hnuteľné veci, vydania ktorých sa domáha boli individualizované takým spôsobom, že je ich možné
odlíšiť od iných vecí.
V konaní bolo nesporne preukázané, že navrhovateľ ako nájomca uzatvoril dňa 30.12.1999 so
spoločnosťou EFFORT, a.s. ako vlastníkom a prenajímateľom Zmluvu o nájme nebytových priestorov

nachádzajúcich sa v R., I. X, zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. R.. Navrhovateľ umiestnil v
predmete nájmu hnuteľné veci, vydania ktorých sa domáha, ktoré tvorili jeho výlučné vlastníctvo.
Odporca ako nájomca podľa Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 10.10.2001 uzatvorenej
so spoločnosťou EFFORT, a. s. ako vlastníkom a prenajímateľom užíval čiastočne aj totožný predmet
nájmu ako navrhovateľ podľa Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.12.1999. Odporca ako

kupujúci dňa 12.10.2001 uzatvoril so spoločnosťou EFFORT, a.s. ako predávajúcim kúpnu zmluvu o
kúpe hnuteľných vecí, pričom predmet kúpy mal byť podľa tvrdenia oboch účastníkov špecifikovaný v
Inventúrnom súpise majetku zo dňa 13.10.2001, ktorý bol podpísaný zástupcami spoločnosti EFFORT,
a.s. Arpádom Mácsodim a odporcu Ing. S. R.. Hnuteľné veci, ktoré sú predmetom konania, ktorýchužívanie odporca v priebehu konania nepoprel, s výnimkou kosačky, odporca bez právneho dôvodu
užíva odo dňa 13.10.2001 spolu s predmetom nájmu a odmieta ich navrhovateľovi vydať.

Odvolací súd v danej odvolacej veci s poukazom na odvolacie dôvody odvolateľa uvádza, že z obsahu
spisu vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 23.04.2002 domáhal od odporcu vydania hnuteľných
vecí špecifikovaných v petite návrhu na skutkovom základe, že mu vlastnícky patria a odporca ich užíva
bez právneho dôvodu. V pôvodnom návrhu na začatie konania zo dňa 23.04.2002 špecifikoval tieto
hnuteľnévecioznačenímnázvuvecí,počtuvecí,suvedenýmoznačeniamiestností,kdesahnuteľnéveci

nachádzali v čase pred podaním návrhu. Následne hnuteľné veci bližšie špecifikoval z hľadiska svojej
evidencie HIM a DHIM. Teda navrhovateľ z hľadiska určitosti petitu návrhu a vykonateľnosti rozsudku
netvrdil, že miestnosti, tak ako ich značil v návrhu na začatie konania a v ktorých sa hnuteľné veci
nachádzalivčasepredpodanímnávrhu, sútotožnéspredmetomZmluvyonájmenebytovýchpriestorov
zo dňa 30.12.1999. Navrhovateľ v konaní tvrdil a preukázal, najmä výsluchom svedkov, že v predmete
nájmu podľa Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.12.1999 umiestnil predmetné hnuteľné

veci, vydania ktorých sa domáha a označil konkrétne miesto, kde sa tieto jednotlivé veci nachádzali
v čase pred podaním návrhu /čísla miestností/, keď nie je daný dôvod, aby toto miesto bolo totožné
s umiestnením hnuteľných vecí v predmete nájmu podľa Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo
dňa 30.12.1999 v čase ich nadobudnutia navrhovateľom, resp. v čase ich užívania navrhovateľom v
predmete nájmu. Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že navrhovateľ z hľadiska určitosti petitu návrhu

označil predmetné hnuteľné veci vydania ktorých sa domáha postačujúcim spôsobom, ktorý ich odlíšil
od všetkých existujúcich vecí, s poukazom na tú preukázanú skutočnosť, že navrhovateľ vychádzal pri
špecifikácii petitu návrhu z Inventúrneho súpisu majetku spoločnosti EFFORT, a.s. zo dňa 13.10.2001 /
č.l.11až23spisu/,ktorýbolvyhotovenýapodpísanýzástupcamispoločnostíEFFORT,a.s.azástupcami
odporcu v súvislosti s uzatvorením Zmluvy o prenájme nebytových priestorov zo dňa 10.10.2001 medzi

spoločnosť EFFORT, a.s. /ako právnym nástupcom spoločnosti EFFORT, spol. s r.o./ ako vlastníkom
a prenajímateľom s odporcom ako nájomcom, ohľadne predmetu nájmu nachádzajúceho sa v kat. úz.
R., zapísaného na LV č. XXXX a najmä v súvislosti s uzatvorením kúpnej zmluvy zo dňa 12.10.2001
medzi odporcom ako kupujúcim a spoločnosťou EFFORT, a.s. ako predávajúcim o kúpe hnuteľných
vecí. V Inventúrnom súpise majetku zo dňa 13.10.2001 bolo zo strany odporcu ako kupujúceho a

spoločnosti EFFORT, a.s. ako predávajúceho v tom čase akceptované také označenie miestností, v
ktorých sa nachádzali predmetné konkrétne hnuteľné veci, ktoré označenie je totožné s označením
miestností v návrhu na začatie konania, pričom aj celková identifikácia jednotlivých hnuteľných vecí ku
dňu 13.10.2001 v Inventúrnom súpise majetku korešpondovalo s petitom návrhu, /v ktorom Inventúrnom
súpise majetku navrhovateľ až pri vypracovaní návrhu dopísal rukou označenie HIM, DHIM k tým

veciam vydania ktorých sa domáhal/.Teda takéto označenie jednotlivých hnuteľných vecí bolo zjavne
dostatočne určité a postačujúce z hľadiska určenia druhu vecí a ich umiestnenia aj pre odporcu,
ako aj pre spoločnosť EFFORT ku dňu 13.10.2001, /aj bez označenia druhu majetku, inventúrneho
čísla, vstupnej ceny v predmetnom Inventúrnom zozname/. Z vyššie uvedených dôvodov nie je právne
významné tvrdenie odporcu v odvolaní v tom smere, že predmetom nájmu boli len dve kancelárie a

dielne a v ktorej miestnosti sa jednotlivé hnuteľné veci nachádzali v čase ich užívania navrhovateľom a
odvolací súd považuje až následné tvrdenia odporcu v priebehu konania o neurčitosti petitu návrhu a
o nevykonateľnosti rozsudku len za účelovú obranu odporcu, aj s prihliadnutím na vyjadrenie odporcu,
resp. jeho právnej zástupkyne už na pojednávaní dňa 16.06.2004, kde táto uviedla, že „hnuteľné veci
tvoriace predmet sporu žalovaný až na niektoré veci, ktoré dodatočne by som špecifikovala má v držbe,

ale nadobudol ich platnou kúpnou zmluvou od spoločnosti EFFORT, a.s., Komárno“ , „veci vymenované
v podaní právneho zástupcu žalobcu zo dňa 29.05.2002 /č.l. 35-36/ až na kosačku na trávu uvedenú
pod pol.č.20 boli žalovaným prevzaté od spoločnosti EFFORT, a.s., Komárno, v čase podania žaloby sa
nachádzali v držbe žalovaného až na kosačku na trávu.“

Skutočnosť, že predmetné hnuteľné veci vo vlastníctve navrhovateľa boli umiestnené navrhovateľom v
predmete nájmu a že odporca bez právneho dôvodu dňom 13.10.2001 navrhovateľovi zabránil v užívaní
predmetu nájmu, ako aj v užívaní predmetných hnuteľných vecí, tiež vyplýva z výsluchu svedkov B. Z.,
Ing. G. I., K. F., A. N.. Keďže odporca predmetné hnuteľné veci od tej doby užíva a považuje ich za svoje
výlučné vlastníctvo a nepoprel v priebehu konania, že má predmetné hnuteľné veci v držbe aj po začatí

konania, vznikla mu potom povinnosť a aj možnosť predmetné hnuteľné veci vydať navrhovateľovi ako
ich vlastníkovi. Navrhovateľ v konaní nesporne preukázal, že nastali skutočnosti, na základe ktorých
nadobudol vlastníctvo k sporným hnuteľným veciam a to faktúrou č. 99/13 splatnou dňa 18.02.1999 a
výdavkovým pokladničným dokladom, faktúrou č. 5321 splatnou dňa 19.11.1998 a prílohou predanéhoHIM a DIM na č.l. 31, 32 spisu , faktúrou č. 36 splatnou dňa 13.11.1998 a dodacím listom, keď nie
je právne významná tá skutočnosť, koľko a aké hnuteľné veci boli uvedené ako predmet predaja v
jednotlivých vyššie uvedených faktúrach a ich prílohách, ale tá skutočnosť, ktorá z nich je predmetom

konania o vydanie veci. Skutočnosť, či nadobúdacia hodnota hnuteľných vecí uvedených vo výroku
rozsudku pod č 1 až 32 je, resp. nie je totožná s hodnotou vecí v čase podania návrhu, je v konaní vo veci
samej o vydanie hnuteľných vecí právne irelevantná i s poukazom na skutočnosť, že odporca netvrdil v
priebehukonania,žebypredmetnéhnuteľnévecinemalvdržbe.Odporcavkonanínasvojuobranutvrdil
a preukazoval kúpnou zmluvou zo dňa 12.10.2001 svoje vlastnícke právo k predmetným hnuteľným

veciam, avšak v konaní nespochybnil, že hnuteľné veci, vydania ktorých sa navrhovateľ domáha, sú
hnuteľnéveci,ktorésanachádzalivrozhodnomobdobíkudňu13.10.2001vpredmetenájmuakuktorým
navrhovateľ preukázal svoje výlučné vlastníctvo ku dňu 13.10.2001. Odporca v konaní nepoprel, že by
malpredmetnéhnuteľnévecivdržbe,avšakvkonanínepreukázal,žeonsastalvlastníkompredmetných
hnuteľných vecí, resp. ich oprávneným držiteľom, keď naviac prílohy č.1. a č.2 kúpnej zmluvy zo dňa
12.10.2001 nie sú totožné s obsahom Inventúrneho súpisu majetku zo dňa 13.10.2001, keďže práve

obsah tohto Inventúrneho súpisu majetku zo dňa 13.10.2001 na č.l. 11 až 23 spisu považoval sám
odporcazapredmetkúpnejzmluvyzodňa12.10.2001.Tedaodporcavrámcisvojejobrany nepreukázal,
že navrhovateľ nie je vlastníkom predmetných hnuteľných vecí, teda že právom mu odopiera vydanie
vecí, resp. že on sa stal vlastníkom alebo oprávneným držiteľom hnuteľných vecí.

Odvolací súd v konaní nezistil taký postup súdu prvého stupňa, ktorým by bola odporcovi odňatá
možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 221 ods.1 písm. f/ OSP, keďže odporca bol riadne
predvolaný na pojednávanie určené na deň 28.10.2013, predvolanie súdu na pojednávanie prevzal
dňa 01.10.2013, ako aj cestou svojej právnej zástupkyne dňa 01.10.2013, odporca a ani jeho právna
zástupkyňa neospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní a nežiadali pojednávanie odročiť.

Odvolacísúdzvyššieuvedenýchpodstatnýchdôvodovpotvrdilnapadnutýrozsudoksúduprvéhostupňa
ako vecne správny podľa § 219 ods.1 OSP.

Odvolací súd prijal toto rozhodnutie v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.