Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. október 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/49/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4311010158
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Hrvola
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4311010158.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu JUDr.
Stanislava Libanta a JUDr. Petra Kaňu, v trestnej veci obžalovanej J.. Z. T. pre prečin ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Levice zo
dňa 21.01.2015, sp. zn. 2T/30/2011, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 20. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, e/, odsek 3 Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok
vo výroku o treste.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku obžalovanej:

J.. Z. T., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom M. XX,
na slobode,

u k l a d á :

podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona postupom podľa § 38 odsek 2, 3 Trestného zákona s poukazom
na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písmeno j/ Trestného zákona, podľa § 56 odsek 1, 2, § 57
odsek 1, 2 Trestného zákona peňažný trest v sume 800 (osemsto) eur.

Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť
obžalovanou úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Hore uvedeným rozsudkom Okresného súdu Levice (ďalej len súd I. stupňa) bola obžalovaná Z. T.
uznaná vinnou zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1,2 písm. a/ Tr. zák. s
poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák. na skutkovom základe, že :

dňa 31.12.2006 v čase o 09.10 hod. viedla osobné motorové vozidlo značky Honda CR-V s evidenčným
číslom S. po ceste č. Z od obce T. v smere na obec Y. v okrese S., kde v km 36,911 neprispôsobila
rýchlosť jazdy vozidla svojim schopnostiam, poveternostným podmienkam a iným okolnostiam, ktoré
možno predvídať, čím porušila povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 15 odsek 1 zákona č. 315/1996
Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, následkom čoho na
zľadovatenej vozovke po predbiehacom manévri v ľavotočivej zákrute došlo k strate stability vozidla,
po čom s vozidlom zišla mimo vozovku a pravou prednou stranou narazila na protiľahlý svah priekopy,
kde následne stočilo zadnú ľavú stranu vozidla, ktorá narazila do steny svahu priekopy, po čom zostalo

vozidlo stáť a následkom dopravnej nehody došlo k zraneniu K. N., ktorý sedel na sedadle spolujazdca
vpredu, ktorý utrpel nadlakťovú zlomeninu pravej vretennej kosti trieštivého typu s posunom úlomkov,
tržnú ranu v čelospánkovej oblasti hlavy vpravo, zmliaždenie, krvnú podliatinu a škrabance na čele
vpravo, zmliaždenie a krvnú podliatinu nosa a na tvári vpravo s dobou liečenia najmenej 12 týždňov
s následným doposiaľ trvajúcim obmedzením hybnosti v lakťovom kĺbe vo všetkých kvalitách, pričom
zranenie pravej ruky bol sprevádzané nutnosťou operačného riešenia zlomeniny dňa 02.01.2007 s
hospitalizáciu od 01.01.2007 do 04.01.2007 a potrebou nosenia sadry a ortézy pod dobu niekoľkých
mesiacov.

Za to jej uložil :
- podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2,3 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák. trest odňatia slobody, ktorého
výkon podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú
dobu v trvaní 1 roka,
- Podľa ô§ 61 ods. 1,2 Tr. zák. trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu
1 roka.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodených K. N., Union ZP a.s., VšZP a.s. Bratislava, s ich nárokmi na
náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Uvedený rozsudok, ihneď po jeho vyhlásení, odvolaním napadla obžalovaná. V jeho písomných
dôvodoch prostredníctvom obhajcu uviedla, že odvolaním napáda výroky o vine a treste napadnutého
rozsudku, s ktorým nesúhlasí a považuje ho za nezákonné. Vytýkala súdu I. stupňa, že nepostupoval
podľa § 2 ods. 10, 12 Tr. por. Poukazovala na pripojený priestupkový spis a popis skutku v ňom uvedený,
ktorý je totožný so skutkom v napadnutom rozsudku. Preto s poukazom na zásadu ne bis in idem, § 9
ods. 1 písm. g/ Tr. por., článok IV protokolu č. 7 k Dohovoru Rady Európy o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, sa domáhala zastavenia trestného stíhania. V ďalšej časti odvolania poukazovala
na jednotlivé vo veci vykonané dokazovanie, ktorým nebolo preukázané jej zavinenie ani spáchanie
žalovaného trestného činu. Výpovede a tvrdenia poškodeného nepovažovala za vierohodné a pravdivé,
ktoré boli naviac vyvrátené i vykonanými dôkazmi. Z listinných dôkazov - lekárskych správ vyhotovených
v deň nehody a z protokolu o nehode v cestnej premávke a vyjadrení lekárov vyplýva, že poškodený
nemohol pri dopravenej nehode utrpieť takéto bolestivé zranenie, ktorého diagnostika je už na prvý
pohľad jasná. Toto zranenie mohol poškodený utrpieť po tom, čo opustil NsP Levice. Namietala :
- poškodeným uvádzanú motiváciu jej konania, pretože nemala snahu niečo zakrývať a manipulovať a
rovnako tak aj sľub, ktorý podľa poškodeného mu mala dať,
- závery znalca MUDr. Cikatricisa a ktoré sú založené na hypotetických úvahách a mylnej domnienke,
- nevykonanie dôkazu znaleckým posudkom znalca MUDr. Malého, ktorý predložila súd, čím jej bolo
znemožnené právo vyplývajúce z § 2 ods. 10, 14 Tr. por., pretože tento znalecký posudok vyvracia
nesprávne závery znaleckého posudku Lege Artis s.r.o.

Vytýkala súdu I. stupňa, že:
- tento nerešpektoval záväzný právny názor odvolacieho súdu, keď do konania nepribral znalecký
ústav, ale znaleckú organizáciu Lege Artis s.r.o., ktorej posudok považovala za jednoznačne nesprávny,
vrátane toho, čo uviedol na hlavnom pojednávaní znalec MUDr. Andráš,
- nepostupoval v zmysle zásady in dubio pro reo,
- sa nevysporiadal s rozpornými výpoveďami poškodeného a jeho rodičov,
- jeho záver o tom, že jej výpovede a výpovede jej manžela obsahujú drobné odlišnosti je nesprávny
a nie sú medzi nimi rozpory.

Navrhla vyhovieť odvolaniu a oslobodiť ju spod obžaloby z dôvodu uvedeného v § 285 písm. b/ Tr. por.,
alternatívne sa domáhala uloženia peňažného trestu bez uloženia bez trestu zákazu činnosti, pretože
podmienečný trest odňatia slobody považuje za značne represívny s poukazom na dobu, ktorá uplynula
od dopravnej nehody, počas ktorej viedla riadny život a nedopustila sa žiadneho protiprávneho konania.

Na verejnom zasadnutí :
- obžalovaná zotrvala na písomných dôvodoch odvolania a uviedla, že po tak dlhej dobe sa už nedá
presne ustáliť, kedy vzniklo zranenie poškodeného, poukázala na závery znaleckého posudku MUDr.
Jozefa Malého, poškodený N. mal v roku 2011 podať oznámenie na OR PZ Nitra v súvislosti s tým, že

mu mala byť odcudzená hotovosť na stanici záchrannej služby v U., ako bolo toto oznámenie vybavené
nevedela uviesť,
- zástupkyňa krajského prokurátora uviedla, že súd I. stupňa správne zistil skutkový stav, dôkazy
správne vyhodnotil vrátane preukázania zavinenia obžalovanej keď zranenie poškodeného je v príčinnej
súvislosti s dopravnou nehodou, uložený trest považovala za zákonný a primeraný a odvolanie
obžalovanej za nedôvodné.

Krajský súd ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou -
obžalovanou - nezistiac dôvody na postup v zmysle § 316 odsek 1, 3 Trestného poriadku, preskúmal
podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľka podala odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo,
pričom neopomenul skúmať, či vec neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku, za rešpektovania zásady zákazu „reformatio
in peius“, a zistil, že odvolanie obžalovanej je čiastočne dôvodné a to do výroku o treste.

Odvolací súd v rámci uvedenej prieskumnej povinnosti zistil, že v konaní predchádzajúcom
napadnutému rozsudku súd I. stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a v súlade
s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku a to všetko za dodržania určitých zásad tzv.
kontradiktórneho procesu zakomponovaných do Trestného poriadku a po vykonaní potrebného a
možného dokazovania v rozsahu uvedenom v ostatnom rozhodnutí odvolacieho súdu pod sp. zn.
1To/35/2012. Pri tomto postupe sa nedopustil takých chýb, ktoré by bolo možné považovať za podstatné
chyby konania v zmysle § 321 ods. 1 písm. a/ Tr. por.

Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku svojím spôsobom poukázal na obsahy jednotlivých
vo veci vykonaných dôkazov, keď v tomto popise, ktorý by mal obsahovať len právne relevantné
skutočnosti a fakty, poukázal aj na otázky a odpovede procesných strán, svedkov a znalcov. V ďalšej
časti odôvodnenia (strany 12-15) uviedol aj právne úvahy, ktorými sa riadil pri hodnotení jednotlivých
dôkazov vrátane vyhodnotenia obhajoby obžalovanej, návrhov na doplnenie dokazovania, pričom
poukázal aj na jednotlivé dotknuté ustanovenia príslušných právnych predpisov a na jednotlivé zákonné
znaky skutkovej podstaty žalovaného prečinu.

Súd I. stupňa správne zistil, že vykonané dôkazy spoľahlivo preukazujú skutkové zistenia uvedené v
tzv. skutkovej vete výroku o vine, a spáchanie skutku obžalovanou, ktorá ním naplnila všetky formálne
znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1,2 písm. a/ Tr. zák. vrátane
znaku uvedeného v § 138 písm. h/ Tr. zák.

Niet pochýb o tom, že súd I. stupňa sa musel vysporiadať prioritne v zásade s dvomi protichodnými
dôkazmi - tvrdeniami a obhajobou obžalovanej a tvrdeniami a výpoveďami poškodeného K. N.. Okrem
individuálneho hodnotenia týchto dôkazov správne tieto subjektívne dôkazy vyhodnocoval aj v súhrne s
ostatnými dôkazmi - svedeckými, znaleckými a listinnými (a medzi nimi osobitne najmä výpovede lekárov
a znalcov k vzniku zranenia poškodeného N. - nadlakťovej zlomenine pravej vretennej kosti), to všetko
za vyhodnotenia rozporov, ktoré vo veci vznikli. Postup súdu I. stupňa tak odvolací súd hodnotí ako
súladný s kritériami vyplývajúcimi z § 2 ods. 12 Tr. por. a preto na obsah odôvodnenia v podrobnostiach
odvolací súd len odkazuje keď si osvojuje právne úvahy a právne závery súdu I. stupňa tam uvedené.

Čo sa týka odvolacích námietok obžalovanej, tak tieto nemožno považovať za akceptovateľné a
dôvodné. Časť týchto námietok je len opakovaním tých námietok, ktoré boli vznesené v konaní
pred súdom I. stupňa a s ktorými sa súd I. stupňa správne a dostatočne vysporiadal v odôvodnení
napadnutého rozsudku. K druhej časti týmto námietok, ktoré sú relevantné v danej veci, odvolací súd
uvádza nasledovné.

Nie je možné akceptovať námietku, že napadnutý rozsudok je ,,nezákonný“. Tento bol vydaný vecne a
miestne príslušným súdom, ktorý je ústavným a zákonným orgánom štátu s kompetenciou rozhodovať
o vine a treste za trestné činy, teda o obžalobe prokurátora v trestnom konaní.

Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že postih páchateľa v priestupkovom konaní nebráni tomu, aby
neskôr došlo k trestnému stíhaniu a k postihu v zmysle Trestného zákona. V danej konkrétnej veci je
potrebné konštatovať, že skutok, za ktorý bola obžalovaná postihnutá v priestupkovom konaní č. ORP-

P-899/DI-V-2006 obsahuje popis faktov, za akých došlo k dopravnej nehode, pričom len konštatuje,
že došlo k zraneniu aj poškodeného K. N.. Je evidentné, že v čase vydania tohto rozhodnutia v
priestupkovom konaní (11.01.2007) nebolo správnemu orgánu zrejmé, že poškodený utrpel aj také
zranenie, ktoré vzhľadom na jeho závažnosť napĺňalo znaky ťažkej ujmy na zdraví v zmysle Trestného
zákona (toto poškodený v rámci objasnenia priestupku neuviedol), preto nemožno konštatovať totožnosť
skutku v priestupkovom konaní (kde sa uvádza len zranenie vyžadujúce si liečbu do 6 dní bez PN) a
v obžalobe. Preto nie je ani možné aplikovať obžalovanou navrhovaný postup na zastavenie trestného
stíhania, pretože nedošlo k porušeniu zásady ne bis in idem vyjadrenej v § 2 ods. 8 Tr. por.

Súd I. stupňa plniac pokyn odvolacieho súdu na pribratie ústavu do konania, po tom čo zistil, že takýto
ústav nie je zapísaný v zozname ústavov vedených Ministerstvom spravodlivosti SR, správne rozhodol
o pribratí kompetentnej znaleckej organizácie Lege Artis s.r.o. do konania. Preto tento dôkaz, vrátane
výsluchov MUDr. Andráša, bol získaný zákonným spôsobom a bol plne použiteľný ako dôkaz v konaní
pred súdom, a preto námietku obžalovanej odvolací súd nepovažuje za dôvodnú.

Je právom procesnej strany, obžalovanej podávať návrhy na doplnenie dokazovania (§ 34 Tr. por.) o
tom, či tieto návrhy súd príjme a vykoná a to s poukazom aj na procesné ustanovenie § 2 ods. 11 a § 238
ods. 2 Tr. por., podľa ktorých súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Po podaní obžaloby
súd rozhoduje samostatne všetky otázky súvisiace s ďalším konaním a je povinný, nečakajúc na ďalšie
návrhy, urobiť všetky rozhodnutia a opatrenia upravené týmto zákonom, ktoré sú potrebné na skončenie
veci a na výkon súdneho rozhodnutia. Preto správne uplatnenie práva súdu I. stupňa, ktorým rozhodol
o tom, že dôkaz znaleckým posudkom MUDr. Jozefom Malým navrhnutý obžalovanou nevykoná (č.l.
641-642), v žiadnom prípade nemožno považovať za porušenie práv obžalovanej ani zásady vyjadrenej
v § 2 ods. 14 Tr. por. tak, ako si to mylne vysvetľuje obžalovaná. Jej práva boli dodržané v celom trestnom
konaní a bola jej poskytnutá plná možnosť na ich uplatnenie a to najmä v konaní pred súdom, kde mala
za dodržania zásad bezprostrednosti a ústnosti možnosť vyjadriť sa ku každému dôkazu, prezentovať
svoje stanoviská a predkladať aj dôkazy. Vzhľadom na to, ani túto námietku odvolací súd nepovažoval
za dôvodnú.

Preskúmaním výroku o treste odvolací súd zistil, že súd I. stupňa nebol dôsledný pri rozhodovaní o druhu
a výmere trestu. Správne u obžalovanej zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. a splnenie
podmienok na postup vyplývajúci z § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. I keď v rámci právnych úvah poukázal na
okolnosti prípadu, možnosť nápravy obžalovanej a časový odstup (neuvádza od čoho, ale zrejme mal na
mysli od spáchania skutku) tieto okolnosti bližšie nekonkretizuje a neuviedol ani bližšie právne úvahy ako
ich vyhodnotil. Rovnako tak v tejto časti odôvodnenia napadnutého rozsudku absentujú právne úvahy,
ktoré by odôvodňovali aj uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu. Len
poukázanie na to, že obžalovaná nemala doposiaľ zadržaný vodičský preukaz a že v evidenčnej karte
vodiča má dva záznamy nepostačuje.

Z hore citovaného priestupkového spisu vyplýva, že obžalovanej bol zadržaný vodičský preukaz dňa
31.12.2006 po dopravnej nehode a bol jej vrátený dňa 11.1.2007 po prejednaní priestupku. Z aktuálnej
evidenčnej karty vodiča, ktorú si vyžiadal odvolací súd vyplýva, že obžalovaná má tri záznamy v
evidenčnej karte vodiča z rokov 2005-2007 pre porušenie pravidiel cestnej premávky, za ktoré bola
postihnutá pokutami, z nich jeden záznam sa týka priestupku po spáchaní žalovaného skutku. Vzhľadom
na zásadu zákazu reformatio in peius nemohol odvolací súd vychádzať z troch záznamov, ale len z
dvoch, tak ako ich konštatuje súd I. stupňa.

V súvislosti s okolnosťami prípadu - dopravnej nehody a trestného stíhania je potrebné posudzovať
aj konanie samotnej obžalovanej, ktorá ako vodička motorového vozidla, ktorá zapríčinila dopranú
nehodu vykonala všetky potrebné a nevyhnutné opatrenia, ktoré jej vyplývali zo zákona o premávke
na pozemných komunikáciách. Od tejto doby v podstate viedla riadny život a nebola súdne trestaná
a spáchala len jeden priestupok, ktorý je však už zahladený. Súd I. stupňa vôbec nevyhodnotil ani
správanie poškodeného, ktorý i napriek riadnemu poučeniu v priestupkovom konaní neuviedol všetky
zranenia, ktoré utrpel pri dopravnej nehode, pretože ak by tak bol urobil, bolo by trestné stíhanie začaté
už v tej dobe a nie až s odstupom viac ako 3 rokov. V tejto súvislosti poškodený N. sám priznal, že
sledoval zištný motív, vzhľadom na sľub obžalovanej. Preto v tomto smere bolo potrebné prihliadnuť na
konania oboch - obžalovanej i poškodeného. Aj takéto oneskorené začatie trestného stíhania malo svoj
nezanedbateľný vplyv na zisťovanie skutkového stavu veci a na konečné rozhodnutie.

Vychádzajúc aj z týchto doplnených právny úvah odvolací súd dospel k záveru, že uloženie kombinácie
podmienečného trestu odňatia slobody a trestu zákazu činnosti súdom I. stupňa je možné považovať u
obžalovanej za trest neprimerane prísny v zmysle § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por., pretože v tejto súvislosti
sa súd I. stupňa nevysporiadal so všetkými okolnosťami dôležitými pre trestné stíhanie v zmysle § 321
ods. 1 písm. b/ Tr. por. Toto bolo dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku vo výroku treste.

Odvolací súd osvojujúc si záver súdu I. stupňa o zistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr.
zák. a postupu vyplývajúceho z § 38 ods. 2 , 3 Tr. zák. zistil, že pre splnenie účelu trestu predpokladaného
v § 34 ods. 1 Tr. zák. bude postačujúce uložiť obžalovanej iný druh výchovného trestu ako trestu
peňažného v sume 800 eur. U obžalovanej zistil, že táto je zamestnaná s priemerným mesačným
čistým príjmom okolo 800 - 900 eur, nemá žiadnu zákonnú vyživovaciu povinnosť. Takto uložený druh a
výmera trestu zodpovedá všetkým okolnostiam prípadu ako aj osobe obžalovanej a možností jej nápravy.
Obligatórne s poukazom na § 57 ods. 3 Tr. zák. ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3
mesiacov pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený.

Vzhľadom na zistené fakty ohľadne osoby obžalovanej, jej predchádzajúceho spôsobu vedenia života,
by vzhľadom na záznamy v karte vodiča o priestupkoch v cestnej premávke - u ktorých je však nutné
zároveň konštatovať, že je ich potrebné považovať za zahladené - by prichádzalo u nej do úvahy uloženie
trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu maximálne 1 roka (vzhľadom na zákaz reformatio
in peius). Uloženie takéhoto trestu po takmer 9 rokoch od spáchania skutku, keď - okrem jedného postihu
začiatkom roka 2007 - nebolo zistené, že sa obžalovaná dopustila porušenia pravidiel cestnej premávky,
by bolo kontraproduktívne a zjavne v rozpore s účelom trestu. Preto odvolací súd takýto druh trestu
obžalovanej neuložil.

Pretože odvolací súd nezistil žiadne dôvody na zmenu iných výrokov napadnutého rozsudku, rozhodol
tak, ako to vyplýva z výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok
(§ 306 ods. 1 Tr. por.).