Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. september 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Cob/56/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212223121
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4212223121.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: Marina - Alt, spol. s r.o., Platanová alej 2435,
Komárno, IČO: 18 046 541, zast.: JUDr. Dušan Pohovej & partners, s.r.o., Nám. Slobody 10, Bratislava,
IČO: 36 863 904, proti odporcovi: Mesto Komárno, Námestie generála Klapku 1, Komárno, IČO: 00
306 525, zast.: AKAK s.r.o., Slowackého 56, Bratislava - Ružinov, IČO: 47 236 230, o zaplatenie
12.616,-- eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.
k. 5Cb/51/2013-351 zo dňa 02.12.2014, v časti trov konania a znalečného, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/51/2013-351 zo dňa 02.12.2014 v
napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia odvolacieho konania v
sume 127,06 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol v prejednávanej veci o podanom návrhu
navrhovateľa na zaplatenie sumy 12.616,-- eur s príslušenstvom tak, že odporcovi uložil povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi sumu 7.524,09 eura, konanie o zaplatenie sumy 4.979,79 eura zastavil, konanie
o zaplatenie úrokov z omeškania a sumy 112,12 eura zamietol s tým, že žiadnemu z účastníkov konania
nepriznal náhradu trov konania a obom účastníkom uložil povinnosť zaplatiť trovy znalečného v sume
162,37 eura, resp. 162,38 eura.

V odôvodnení tohto rozhodnutia poukázal na to, že navrhovateľ listinnými dôkazmi preukázal jeho
vlastnícke právo k parcelám č. XXXX o výmere 355 m2 ako i parcely č. XXXX o výmere 120 m2
vedených na LV č. XXXXX k. ú. M.. Navrhovateľ taktiež listinnými dôkazmi preukázal v súdnom
konaní, že na nehnuteľnosti pozemku parc. č. XXXX o výmere 355 m2 sa nachádza nadstavba -
budova so súpisným číslom XXXX a to vo výlučnom vlastníctve odporcu. V súdnom konaní bolo
nesporne preukázané, že zo strany odporcu nedochádza k vykonávaniu platieb za úhradu pozemku
vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa, teda vlastnícke právo navrhovateľa ako i jeho užívacie právo
práve vlastníctvom odporcu - nadstavby je obmedzené a to bez úhrady. Ohľadne samotnej výšky
bezdôvodného obohatenia v predmetnom prípade medzi účastníkmi bola táto výška od začiatku konania
sporná. Navrhovateľ si pôvodne uplatnil výšku bezdôvodného obohatenia v sume 13,28 eura/rok/
m2, ktorú odporca namietol. Vzhľadom na návrh tak odporcu ako aj navrhovateľa súd do konania
pribral súdneho znalca, ktorý ustálil výšku nájmu - bezdôvodného obohatenia týkajúce sa užívania
nehnuteľnosti - pozemku parc. č. XXXX o výmere 355 m2. Z uvedeného dôvodu súd považoval nárok
navrhovateľa za dôvodný na uplatnenie si nároku titulom bezdôvodného obohatenia za rok 2010 od
11.01. do 31.12. v sume 323,52 eura, za rok 2011 v období od 01.01. do 31.12. v sume 1.935,82 eura,
za rok 2012 v období od 01.01. do 31.12. v sume 1.903,16 eura, za rok 2013 v období od 01.01. do
31.12. v sume 1.795,95 eura, za rok 2014 v období od 01.01. do 02.12. (do dňa vyhlásenia rozsudku vo
veci samej), t. j. 336 dní v sume 1.677,76 eura teda v celkovej výške 7.636,21 eura. Vzhľadom však k

vznesenej kompenzačnej námietke - obrane zo strany odporcu na zaplatenie bezdôvodného obohatenia
za užívanie pozemku o rozlohe 11 m2 parc. č. XXXX/XX ako i na vznesenie námietky premlčania a to
subjektívnej dvojročnej súd priznal kompenzačnú námietku odporcu za užívanie pozemku o rozlohe 11
m2 za obdobie od 02.12.2012 do 02.12.2013 v sume 5,059 eura/m2/rok, t. j. 55,649 eura a za obdobie
od 02.12.2013 do 02.12.2014 v sume 5,134 eura/m2/rok, t. j. 56,474 eura. Celkovo takto vzhľadom na
vznesenú námietku premlčania subjektívnu dvojročnú súd priznal kompenzačnú námietku odporcu voči
uplatnenému nároku navrhovateľa za obdobie od 02.12.2012 do 02.12.2014 v sume 112,123 eura.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP s tým, že navrhovateľ si podaným návrhom
uplatnil zaplatenie sumy 12.616,-- eur, pričom v rozhodnutí súdu bolo navrhovateľovi priznaných
7.524,09 eura. Nakoľko teda pomer úspechu účastníkov v konaní bol čiastočný, nepriznal žiadnemu
z účastníkov náhradu trov konania. O náhrade povinnosti účastníkov zaplatiť trovy štátu, znalečné,
rozhodol podľa § 148 ods. 1 OSP. Nakoľko pri účastníkoch konania neboli splnené predpoklady na
oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku a ich úspech v konaní bol čiastočný, predmetnú povinnosť
voči štátu rozdelil rovnakým dielom.

Proti tomuto rozsudku, v časti rozhodnutia o náhrade trov konania a znalečného, podal navrhovateľ v
zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť náhradu trov
konania navrhovateľovi celkom v sume 4.957,48 eura, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku 756,50
eura a trov právneho zastúpenia v sume 4.200,98 eura. Taktiež žiadal, aby bola odporcovi uložená
povinnosť nahradiť štátom zaplatené znalečné v celkovej výške 324,75 eura.

V odôvodnení podaného odvolania poukázal na to, že návrhom zo dňa 29.10.2012 sa žalobca domáhal
zaplatenia 12.616,-- eur z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalovaný sa obohatil na úkor žalobcu,
nakoľko neuhrádzal nájomné za nehnuteľnosti žalobcu, ktoré užíval. Suma bola požadovaná na základe
obdobných nájmov v tejto lokalite. Na výzvu súdu bol súdny poplatok zaplatený navrhovateľom vo
výške 756,50 eura. Na pojednávaniach sa žalobca snažil dohodnúť so žalovaným vo forme súdneho
zmieru, avšak aj po zmene petitu, teda znížení čiastky, ktorú žalobca požadoval od žalovaného,
nedošlo k urovnaniu sporu tak mimosúdne, ani v súdnom konaní. Žalobca bol ochotný pristúpiť na
zníženie požadovanej sumy s tým, že túto znížil svojim podaním zo dňa 27.02.2013 na základe
výšky nájomného, za ktoré žalovaný v danej lokalite prenajímal svoje nehnuteľnosti trom osobám.
Zníženie požadovanej sumy z pôvodných 12.616,-- eur na 6.358,35 eura súd akceptoval a pripustil
zmenu žalobného petitu. Keďže ani takto znížené nájomné žalovaný neakceptoval, bolo teda nutné
vykonať znalecké dokazovanie a vzhľadom na závery znalkyne Ing. Evy Kiripolszkej žalobca znovu
upravil svoj žalobný petit na požadovanú sumu 7.636,21 eura. Súd vo výrokoch o nepriznaní trov
konania navrhovateľovi ako aj povinnosti navrhovateľa zaplatiť štátom zaplatené znalečné nezohľadnil
tú skutočnosť, že rozhodol na základe záverov znalkyne Ing. Evy Kiripolszkej a tak nevzal do úvahy §
142 ods. 3 zák. č. 99/1963 Zb. OSP.

K podanému písomnému odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca, pričom navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil a súčasne odporcovi priznal
náhradu trov konania v sume 354,63 eura.

Vo vyjadrení ďalej poukázal na to, že pre správne vyčíslenie výšky bezdôvodného obohatenia nebolo
nutné vypracovať znalecký posudok. Výšku bezdôvodného obohatenia bolo možné zistiť z iných zdrojov
ešte pred podaním návrhu na začatie konania, napríklad z ohodnotenia realitných kancelárii o výške
bežného nájomného na danom mieste a v danom čase. Navrhovateľ taktiež mohol preukázať, že ním
tvrdená výška bežného nájomného zodpovedá bežnému nájomnému na danom mieste a v danom čase.
Toto svoje tvrdenie navrhovateľ nepreukázal, čím neuniesol dôkazné bremeno. Zavinením navrhovateľa
bol tento vo viac ako 50 % uplatneného nároku neúspešný, á contrario navrhovateľ bol úspešný v
menej ako 50 % uplatneného nároku. Navrhovateľ v návrhu na začatie konania odvodzoval výšku
bezdôvodného obohatenia od odporcom nepodpísanej nájomnej zmluvy práve z titulu neopodstatnenej
výške nájomného, teda navrhovateľ už v čase podania návrhu na začatie konania vedel, že s výškou
nároku odporca nesúhlasí. Odporca taktiež spochybňuje aj účelnosť niektorých úkonov právnej pomoci,
ktoré si navrhovateľ uplatňuje, ide najmä o písomné podanie vo veci samej z 27.02.2013 (označené
ako čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania), písomné podanie vo veci samej z 28.08.2013
(označené ako vyjadrenie k stanovisku odporcu a úprava návrhu).

Odvolací súd prejednal podané odvolanie navrhovateľa podľa ustanovenia § 212 ods. 1 OSP bez
nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa v napadnutej časti je vecne správne.

Vychádzajúc z obsahu spisu, ako aj odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, je
nepochybné, že tento považoval pomer úspechu účastníkov v konaní za približne rovnaký, pričom
vychádzal z toho, že navrhovateľ si v konaní uplatnil proti odporcovi zaplatenie sumy 12.616,-- eur s
príslušenstvom, pričom návrh v časti príslušenstva a zaplatenie sumy 112,12 eura bol zamietnutý a
taktiež konanie v časti o zaplatenie sumy 4.979,79 eura bolo zastavené.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (§ 142 ods. 2 OSP).

Z ustanovenia § 142 ods. 3 OSP vyplýva, že aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu
súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie
vo výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. Predmetné ustanovenie § 142
ods. 3 OSP predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok sporového konania. Súd pri
rozhodovaní o náhrade trov konania teda v zásade môže priznať plnú náhradu trov konania takému
účastníkovi, ktorý mal vo veci len čiastočný úspech.

Je nepochybné, že v prejednávanej veci bol súdom prvého stupňa ustanovený znalec a podľa jeho
znaleckého posudku bola následne súdom ustálená dôvodná výška, priznaná výška uplatneného nároku
navrhovateľovi v sume 7.524,09 eura, čo nepochybne predstavuje časť z pôvodne uplatneného nároku
na zaplatenie sumy 12.616,-- eur.

Odvolací súd však napriek vyššie uvedenému poukazuje na podstatnú skutočnosť, že aj v prípade
čiastočného úspechu v konaní súd môže a teda nemusí napriek tomu, že priznaná výška plnenia závisela
od znaleckého posudku priznať takémuto účastníkovi konania plnú náhradu trov konania. V prípade
absencie pojmu môže v ustanovení § 142 ods. 3 OSP, by takýto nárok na náhradu trov konania v celej
výške pri čiastočnom úspechu súd musel priznať. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je teda taktiež
nutné vziať do úvahy aj ďalšie okolnosti a špecifikáciu tej ktorej prejednávanej veci, z čoho súd vychádza
pri jeho oprávnení možného priznania trov konania.

Odvolací súd sa teda stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti
rozhodnutia o náhrade trov konania, pričom za spravodlivé považoval ich nepriznanie žiadnemu z
účastníkov konania vychádzajúc z pomeru ich úspechu v konaní. Totožná argumentácia súvisí aj so
súčasne napadnutým rozhodnutím o náhrade trov štátu, znalečného tak, že predmetnú povinnosť uložil
súd prvého stupňa pomerne obom účastníkom konania zhodne.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti je vecne
správne a preto rozhodol o jeho potvrdení podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 OSP.

Odvolací súd priznal odporcovi náhradu trov odvolacieho konania za podané vyjadrenie k odvolaniu
navrhovateľa, na ktoré bol súdom prvého stupňa vyzvaný, pričom trovy konania predstavujú trovy
právneho zastúpenia v sume 122,87 eura a to za 1 úkon právnej služby vychádzajúc z predmetu
odvolania, ktorým bola suma 4.957,48 eura, pričom 1 úkon predstavuje sumu 237,34 eura, avšak v
danom prípade podľa § 13a ods. 2 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. prináleží oprávnenému účastníkovi 1
základnej tarifnej odmeny, čo predstavuje sumu 118,67 eura + 1x režijný paušál á 8,39 eura, t. j. celkom
127,06 eura.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.