Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. október 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/446/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213227007
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4213227007.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Bratislava, Metodova 8,
IČO: 35 697 270, zastúpený Bobák, Bollová a spol. s.r.o., so sídlom Bratislava, Dr. Vl. Clementisa 10,
IČO: 35 855 673, proti žalovanému: V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., J. XXXX/X, zastúpený I. K., bytom
J., J. XXXX/X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie na ochranu spotrebiteľov
OBRANA, so sídlom Košice, Park Angelinum 2, Košice, zastúpený Mgr. Petrom Masarovičom,

advokátom so sídlom Košice, Park Angelinum 2, o zaplatenie 528,38 eura s príslušenstvom, o odvolaní
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo 31. októbra
2014 č. k. 13C/211/2014-76, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách konania
p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Odvolací súd návrh vedľajšieho účastníka na prerušenie konania z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh vedľajšieho účastníka na vylúčenie časti návrhu
žalobcu, prevyšujúcej sumu 163,- eur, na samostatné konanie zamietol. Druhým výrokom uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 365,38 eura spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 365,38 eura od 27.1.2012 až do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Tretím výrokom návrh v časti prevyšujúcej sumu 365,38 eur ako aj v prevyšujúcej časti
úroku z omeškania zamietol. Napokon štvrtým výrokom rozhodol o trovách konania tak, že žalovaný a
vedľajší účastník na strane žalovaného sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne náhradu
trov právneho zastúpenia vo výške 39,22 eur ako aj náhradu iných trov konania vo výške 12,06 eura,

to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, na účet právneho zástupcu žalobcu. Svoje
rozhodnutie odôvodnil s poukazom na vykonané dokazovanie a ustanovenia § 2 písm. a/, písm. b1/
zákona č. 250/2007 Z.z., § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
o pripojení v znení dodatku), § 52, § 420 ods. 1§ 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy o pripojení v znení dodatku), § 42 ods. 1, § 43 ods.1, 2, § 43
ods. 3 písm. c), ods. 5 zákona č. 610/2003 Z.z. (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o pripojení

v znení dodatku). Za preukázané považoval, že medzi účastníkmi konania došlo dňa 15.8.2011 k
uzavretiu zmluvy o pripojení č. A5817661, predmetom ktorej bolo telefónne číslo, SIM karta, účastnícky
program Vol.do vš.sietí 50+ a vol.s.Deň+, ako aj telefón Nokia C5-03. Zmluvné strany súčasne uzavreli
dodatok k uvedenej zmluve o pripojení, predmetom ktorého bol účastnícky program Vol.do vš.sietí
50+ a vol.s. Deň+ a predaj koncového telekomunikačného zariadenia Nokia C5-03 za cenu s DPH vo
výške 1,- eur s tým, že podľa formulára dodatku zmluvy mal účastník konania zobrať na vedomie,

že bežná maloobchodná cena mobilného telefónu je 182,- eur a súčasne vyhlásiť, že si je vedomý,
že mobilný telefón mu je predávaný za kúpnu cenu uvedenú vyššie v tomto bode len z toho dôvodu,že sa zaviazal užívať služby poskytované prostredníctvom SIM karty po dobu dohodnutú v bode 2.3
tohto Dodatku. Podľa bodu 2.3 Dodatku sa žalovaný ako účastník zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu
so žalobcom po dobu 24 mesiacov a po túto dobu využívať služby poskytované prostredníctvom SIM

karty, pričom sa žalovaný zaviazal, že po dobu 24 mesiacov nepožiada o vypojenie, sa nedopustí
konania, na základe ktorého vznikne žalobcovi právo odstúpiť od zmluvy, bude mať na SIM karte
aktivovaný dohodnutý program. Súd prvého stupňa predmetnú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú podľa
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti zistil, že žalovaný ako spotrebiteľ riadne a včas
nezaplatil faktúry žalobcu - mobilného operátora, ktorý mu účtoval aj mesačné poplatky a čerpané

hlasové a nehlasové služby, spolu s poplatkom za odpojenie a upomienkami, to všetko v úhrnnej výške
365,38 eura. Z uvedeného dôvodu súd návrh žalobcu v tejto časti považoval za dôvodný. Pokiaľ išlo
o návrh v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 163,- eur, súd návrh v tejto časti nepovažoval za
dôvodný. V danom prípade si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody podľa § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ktorá mu mala vzniknúť vo výške rozdielu medzi akciovou a trhovou cenou žalovaným
zakúpeného mobilného telefónu. Zo zmluvy o pripojení nie je pritom zrejmý vznik škody žalobcu, keďže

účastníci zmluvy sa dohodli na cene predmetu zmluvy, po uplatnení zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny,
v konkrétnej výške 1,- eur s DPH, a to bez ohľadu na jeho pultovú cenu. Poskytnutie zľavy nebolo
podľa názoru súdu viazané na žiadnu podmienku, ani na viazanosť žalovaného zotrvať v zmluvnom
vzťahu so žalobcom po dobu 24 mesiacov, preto v danom prípade prípadná zľava z kúpnej ceny nie
je škodou žalobcu a nie je ani plnením nad rozsah predmetu zmluvy o pripojení, ale zľavnená cena

mobilného telefónu je dohodnutým predmetom zmluvy. Okrem toho žalobca v konaní nepreukázal,
že žalovaný ako účastník nedodržal záväzok zo zmluvy o pripojení v znení dodatku, teda záväzok
užívať služby poskytované žalovanému prostredníctvom SIM karty po dohodnutú dobu (24mesiacov),
keďže to bol žalobca, ktorý žalovaného odpojil, a tak žalovanému znemožnil užívať služby žalobcu
prostredníctvom pridelenej SIM karty. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca síce

preukázal protiprávne konanie žalovaného, spočívajúce v neplatení faktúr za služby dodané žalobcom
na základe zmluvy o pripojení, ale nepreukázal vznik škody, teda zmenšenie svojho majetku o 163,-
eur v dôsledku uvedeného protiprávneho konania žalovaného, najmä keď suma neuhradených faktúr
bola žalobcovi prisúdená. Žalobca v konaní nepreukázal ani moment vzniku tvrdenej škody a neuniesol
ani dôkazné bremeno preukázania príčinnej súvislosti medzi nehradením faktúr žalovaným a škodou. S

poukazom na uvedené súd návrh žalobcu v časti žalovanej náhrady škody vo výške 163,-eur zamietol
ako nedôvodný. Súd prvého stupňa priznal s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ a § 3 vládneho nariadenia
č. 87/1995 Z.z. žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 9 ročne zo sumy 365,38 eura od 27.1.2012
až do zaplatenia. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že žalovaný a vedľajší
účastník na strane žalovaného sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne náhradu trov

právneho zastúpenia vo výške 39,22 eur ako aj náhradu iných trov konania vo výške 12,06 eura, to
všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, na účet právneho zástupcu žalobcu. Vychádzal
z toho, že úspech žalobcu v konaní bol 69,15% a úspech žalovaného bol 30,85 %, v dôsledku čoho
žalobca mal v konaní čistý úspech 38,30 %. Súd preto procesne úspešnejšiemu žalobcovi priznal
38,30% z vyúčtovanej náhrady trov konania, a to iné trovy konania vo výške 12,06 eura titulom súdneho

poplatku za návrh vo výške a titulom náhrady trov právneho zastúpenia 39,22 eura . Uviedol, že trovy
právneho zastúpenia žalobcu pozostávali z odmeny za 2 úkony právnej služby (prevzatie veci a podanie
návrhu) po 34,86 eur za úkon, 2 x režijný paušál po 7,81 eur a 20% DPH (17,07 eura), t.j. spolu trovy
právneho zastúpenia predstavovali sumu 102,41 eura, z ktorej priznal súd 38,30 % , to znamená 39,22
eura. Súd na náhradu trov konania zaviazal nielen procesne menej úspešnejšieho žalovaného, ale

aj vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Podľa názoru súdu vedľajší účastník, hoci v konaní
zostáva treťou osobou, má rovnaké práva a povinnosti ako účastník (§ 93 ods. 4 OSP) ku ktorému
sa pridružil, a preto pre prípad procesného neúspechu má povinnosť rovnako ako procesne neúspešný
účastník zaplatiť procesne úspešnému účastníkovi náhradu trov konania. Poukazujúc na ust. § 511
ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenie upravuje tzv. pasívnu solidaritu vyjadrenú pojmami

"spoločne a nerozdielne", konštatoval, že procesne úspešnejšiemu žalobcovi vzniklo voči žalovanému
a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, ktorí v konaní boli menej úspešní, právo na náhradu
trov konania. Dodal, že vedľajší účastník na strane žalovaného oznámil svoj vstup do konania len čo
sa týka náhrady škody vo výške 163,- eur, avšak takýto postup podľa názoru súdu nemá oporu v
žiadnom procesnoprávnom ustanovení. Z ustanovenia § 93 ods. 1 až 4 OSP vyplýva právo vedľajšieho

účastníka vstúpiť do konania s tým, že do konania môže vstúpiť v ktorejkoľvek fáze konania, ale zákon
nepredpokladá, že by vstúpil do konania len o časti návrhu. Bol toho názoru, že žalobca v tomto konaní
uplatnil jeden nárok,a to nárok na zaplatenie sumy 528,38 eur s príslušenstvom, a preto súd ani nemohol
vyzvať žalobcu na zaplatenie viacerých súdnych poplatkov za viacero vedľajším účastníkom na stranežalovaného tvrdených nárokov. Rozhodnutia, na ktoré poukazoval vedľajší účastník , a to rozhodnutia
Najvyššieho súdu R 28/1970, či R 53/1993, resp. uznesenie sp. zn. 4MCdo 20/2010 , súd nepovažoval
pre danú vec za právne relevantné. V danom prípade vedľajší účastník vstúpil do konania čím sa

stal vedľajším účastníkom pre celé konanie o zaplatenie 528,38 eura s príslušenstvom a nestal sa
účastníkom konania len v časti o náhradu škody. Uvedenému nasvedčuje aj skutočnosť, že za účelom
priznania náhrady trov konania vedľajší účastník na strane žalovaného navrhol vylúčiť na samostatné
konanie časť návrhu žalobcu, prevyšujúcu sumu 163,- eur, ktorou si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie
ceny poskytnutých služieb. Súd prvého stupňa návrh vedľajšieho účastníka pre jeho nedôvodnosť, s

poukazom na § 112 ods. 2 OSP zamietol.

Proti tomuto rozsudku v časti výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší
účastník, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť tak, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 12,06 eura za zaplatený súdny poplatok a náhradu trov
právneho zastúpenia žalobcovi nepriznať a súčasne žalobcu zaviazať na náhradu trov prvostupňového

a odvolacieho konania vedľajšieho účastníka vo výške 66,12 eura. Nesúhlasil s názorom súdu, že zákon
nepredpokladá vstup vedľajšieho účastníka len do časti konania. V tomto smere poukázal na to, že
navrhovateľ spojil v návrhu dva skutkovo a právne samostatné nároky, a to nárok na tzv. hovorné a
nárok na zmluvnú pokutu a vedľajší účastník v tomto prípade vstúpil do konania na podporu spotrebiteľa
len v rozsahu , v ktorom boli porušované spotrebiteľské práva, a v tejto časti bol plne úspešný, pričom

rozsah pôsobenia v konaní o viacerých nárokoch mohol vedľajší účastník určiť až po oboznámení sa so
žalobou. Na základe uvedeného mal za to, že bol v časti, v ktorej namietal porušenia práv spotrebiteľa,
plne procesne úspešný, t.j. vo výške 163 eur, z ktorej sumy vychádzal aj pri určení trov právneho
zastúpenia v podaní zo dňa 17.09.2014. Preto súd prvého stupňa mu mal priznať ako vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania v plnej výške. Ďalej namietal, že v zmysle ust. § 142 OSP je možné

náhradu trov konania priznať iba voči účastníkovi konania, pričom ak by mal byť zaviazaný solidárne
so žalovaným aj vedľajší účastník malo by ísť o prípad, kedy ide o hmotnoprávny záujem vedľajšieho
účastníka na výsledku konania, čo je prípad vedľajšieho účastníka v zmysle ust. § 93 ods. 1 OSP.
V danom prípade predmetom konania nie sú spoločné práva a povinnosti vedľajšieho účastníka a
žalovaného voči žalobcovi. Vedľajší účastník nikdy nebol v právnom vzťahu so žalobcom a predmetom

konania sú nároky žalobcu zo záväzkového vzťahu so žalovaným. Okrem toho namietal neúčelnosť trov
právneho zastúpenia žalobcu, ktorý podáva formulárové žaloby na vymáhanie nárokov žalobcu, pričom
v tomto smere by bolo na mieste aplikovať ust. § 150 OSP a to vzhľadom na právnu a časovú náročnosť
úkonov právnej služby a skutočnosti, že na druhej strany stojí spotrebiteľ. Navyše trovy konania , ktoré si
žalobca uplatňuje, vznikli ešte pred jeho vstupom do konania. Záverom uviedol, že ak by sa odvolací súd

nestotožnil s jeho právnou argumentáciou, navrhuje konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP prerušiť
a požiadať Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach týkajúcich sa náhrady
trov konania vo vzťahu k solidárnej povinnosti vedľajšieho účastníka uhradiť ich v prípade neúspechu v
konaní spolu s neúspešným účastníkom konania na strane, ktorého v konaní vystupoval a podporoval
ho bez toho, aby mal na výsledku konania hmotnoprávny záujem.

K odvolaniu vedľajšieho účastníka sa vyjadril žalovaný a uviedol, že k čiastočnému zamietnutiu návrhu
nedošlo zásluhou vedľajšieho účastníka. Z uvedeného dôvodu žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka navrhol odvolanie vedľajšieho

účastníka na strane žalovaného zamietnuť. Uviedol, že úkony advokátov zastupujúcich občianske
združenia, treba považovať za tzv. formulárové úkony, keďže sú v každom prípade rovnaké a podávajú
sa hromadne, a preto tieto podania nemožno považovať za účelne vynaložené. Poukázal na to, že
združenie je vytvorené za účelom ochrany spotrebiteľa, to neznamená, že nemá nárok na zastúpenie
advokátom, čo je jeho základným ústavným právom, avšak samotné náklady, ktoré vznikli občianskemu

združeniu zastupovaním spotrebiteľa musia byť účelne vynaložené a ich nepriznanie nie je porušením
ich základného ústavného práva na zastupovanie advokátom. Záverom poukázal aj na rozhodovaciu
činnosť krajských súdov.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania

(§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie vedľajšieho účastníka na strane žalovaného bez nariadenia
odvolaciehopojednávaniapodľa§214ods.2OSPadospelkzáveru,žeodvolanievedľajšiehoúčastníka
na strane žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o
trovách konania ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.Rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcich výrokoch a vo vyhovujúcom výroku nebol odvolaním
napadnutý, preto v týchto výrokoch nadobudol právoplatnosť a nie je týmto rozhodnutím dotknuté.

Predmetom odvolacieho konania tak zostal iba výrok o trovách konania.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa návrhom doručeným prvostupňovému súdu dňa
27.11.2013 voči žalovanému domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým súd uloží žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 528,38 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne

z dlžnej sumy od 27.01.2012 do zaplatenia a trovy konania vo výške 133,91 eura. Súd prvého stupňa vo
veci vydal dňa 26.03.2014 platobný rozkaz č.k. 6Ro/679/20413-32 , ktorým uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 528,38 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej
sumy od 27.01.2012 do zaplatenia a trovy konania vo výške 133,91 eura, alebo aby v tej istej lehote
podal odpor s odôvodnením vo veci samej na súd. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor dňa
21.05.2014 odpor (č.l. 34 spisu). Písomným podaním doručeným súdu dňa 11.8.2014 (č.l. 41 spisu)

oznámil vedľajší účastník Združenie na ochranu spotrebiteľa OBRANA vstup do konania na strane
žalovaného a zároveň požiadal o zaslanie návrhu na začatie konania s jeho prílohami. Súd vo veci
nariadil pojednávanie na deň 31.10.2014. Písomným podaním zo dňa 17.09.2014 (č.l. 57 spisu) vedľajší
účastník Združenie na ochranu spotrebiteľa OBRANA uviedol, že do konania vstupuje len ohľadne
uplatňovanej náhrady škody vo výške 163 eura a v tomto smere namietal neprijateľnosť zmluvných

podmienok a navrhol vo veci samej návrh v časti týkajúcej sa zaplatenia náhrady škody 163 eura
zamietnuť a zvyšok nároku žalobcu vylúčiť na samostatné konanie, pretože vo zvyšnej časti nenachádza
porušenie spotrebiteľských práv a zároveň žiadal priznať náhradu trov konania, pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby. Následne súd prvého stupňa rozhodol napadnutým
rozsudkom.

Podľa § 137 OSP, trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá
je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové

výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa§142ods.2OSPakmalúčastníkvoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovpomernerozdelí,
prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Ustanovenie § 142 vyjadruje základnú zásadu uplatňujúcu sa pri náhrade trov konania. Účastník
konania, ktorý v spore uspel, má nárok na náhradu trov tohto konania. Súd v takomto prípade uplatní

zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu). Táto zásada sa však vzťahuje iba na sporové
konanie. Z uvedeného vyplýva, že v sporovom konaní (ako je tomu v danom prípade) sa povinnosť
nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Úspech vo veci sa zisťuje
porovnaním žalobného petitu a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. V prípade, že ide o čiastočný
úspech vo veci, tento podľa ust. § 142 ods. 2 OSP zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov

konania alebo na to, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Čiastočný úspech sa
skúma so zreteľom na uplatnený nárok, najmä z aspektu právneho dôvodu žaloby, t.j. skutkového stavu
a právnej normy, ktorá sa mala použiť alebo sa použila pri rozhodovaní vo veci samej. Aby čiastočný
úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, je potrebné, aby to bol prevažujúci úspech,
t.j. aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca

záver o prevažnom úspechu jedného z účastníkov sporu, pričom nesmie ísť o pomerne nepatrnú časť
(§ 142 ods. 3 OSP). Nárok na náhradu trov konania vzniká v takomto prípade na základe jednoduchého
výpočtu. Úspech účastníka konania, ktorému vzniká povinnosť na náhradu trov , sa odpočíta od úspechu
účastníka, ktorému vzniká právo na náhradu trov konania, a výsledok zakladá pomerný nárok na
náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva. Uvedený výpočet sa opiera

o to, že aj ten účastník konania, ktorý nemal prevažujúci úspech, má v podstate v tej časti, v ktorej
uspel, nárok na náhradu trov. To znamená, že čiastočné procesné úspechy sa vzájomne do rovnakej
výšky anulujú a zvyšujúca časť je determinantom pre záver o čiastočnom priznaní nároku na náhradu
trov konania.V prejednávanej veci bolo s ohľadom na dôvody odvolania vedľajšieho účastníka na strane žalovaného
rozhodujúce posúdenie otázky, či vzniká povinnosť nahradiť trovy konania žalobcovi okrem žalovaného

aj vedľajšiemu účastníkovi podľa ust. § 93 ods. 2 OSP, podporujúceho v konaní neúspešného
žalovaného, či je takáto povinnosť solidárna so žalovaným a či sa takáto povinnosť vzťahuje aj na trovy,
ktoré žalobca vynaložil v štádiu konania, kedy vedľajší účastník v konaní ešte nevystupoval, prípadne
na časť konania, do ktorej vedľajší účastník nevstúpil. Odvolací súd vychádzal z toho, že zavedením
inštitútu vedľajšieho účastníka vystupujúceho na podporu účastníka - spotrebiteľa (ust. § 93 ods. 2 OSP)

nenastalažiadnazmenaprávnejúpravyObčianskehosúdnehoporiadkuvčastitýkajúcejsanáhradytrov
konania (ust. §§ 142 -150 OSP), ktorá by bola na nový inštitút reagovala. Rovnako tak absentuje právna
úprava problematiky náhrady trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi. Nie ja tak daný žiaden
zákonný podklad pre zmenu ustálenej súdnej praxe z obdobia pred zavedením vedľajšieho účastníctva
podľa ust. § 93 ods. 2 OSP, ktorá zaväzovala k náhrade trov aj vedľajšieho účastníka, a to solidárne s
účastníkom, ktorého podporoval.

Podľa názoru odvolacieho súdu záver, že povinnosť nahradiť trovy konania v stanovených prípadoch
zaťažuje aj vedľajšieho účastníka vyplýva z ustanovenia § 93 ods. 4 OSP veta prvá a druhá,
podľa ktorých má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však
iba sám za seba. Pokiaľ teda Občiansky súdny poriadok nevyhradzuje práva a povinnosti v konaní

iba niektorému z účastníkov, teda výslovne žalobcovi alebo žalovanému, je potrebné všetky ostatné
práva a povinnosti dané Občianskym súdnym poriadkom všeobecne účastníkovi konania považovať
aj za práva a povinnosti vedľajšieho účastníka. Ustanovenia § 142 OSP, použité aj v danom prípade,
neviažu povinnosť nahradiť trovy konania výslovne na žalobcu či žalovaného, ale vo všeobecnosti
na účastníka. V prípadoch, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia § 142 OSP, je tak daná povinnosť

účastníka a vedľajšieho účastníka, ktorý v spore pomáhal neúspešnému účastníkovi, zaplatiť spoločne
a nerozdielne trovy konania víťaznému účastníkovi. Neobstojí preto námietka vedľajšieho účastníka
v odvolaní, že v zmysle ust. § 142 OSP je možné náhradu trov konania priznať iba voči účastníkovi
konania, pričom ak by mal byť zaviazaný solidárne so žalovaným vedľajší účastník malo by ísť o
prípad, kedy ide o hmotnoprávny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku konania, čo je ale prípad

vedľajšieho účastníctva v zmysle ust. § 93 ods. 1 OSP a nie § 93 ods. 4 OSP.

Odvolací súd sa nestotožňuje ani s námietkou vedľajšieho účastník v odvolaní, že v tomto prípade
vstúpildokonanianapodporuspotrebiteľalenvrozsahu sumy163eur, vovzťahuktorejboliporušované
spotrebiteľské práva, a v tejto časti bol plne úspešný, a preto mal byť žalobca ohľadne tejto sumy

zaviazaný na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného. Odvolací súd zhodne
akosúdprvéhostupňakonštatuje,ževedľajšíúčastníknastranežalovaného,ktorýoznámilsvojvstupdo
konania len čo sa týka náhrady škody vo výške 163,- eur, sa stal vedľajším účastníkom pre celé konanie.
Z ustanovenia § 93 ods. 1 až 4 OSP vyplýva právo vedľajšieho účastníka vstúpiť do konania s tým, že
do konania môže vstúpiť v ktorejkoľvek fáze konania, ale zákon nepredpokladá, že by vstúpil do konania

len o časti návrhu. V danom prípade si žalobca v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 528,38 eur
s príslušenstvom, a preto vedľajší účastník sa oznámením svojho vstupu do konania stal vedľajším
účastníkom pre celé konanie o zaplatenie 528,38 eura s príslušenstvom a nestal sa účastníkom konania
len v časti o náhradu škody.

Odvolací súd na záver dodáva, že vedľajší účastník, hoci v konaní zostáva treťou osobou, má rovnaké
práva a povinnosti ako účastník, ku ktorému sa pridružil podľa § 93 ods. 4 OSP, a preto pre prípad
procesného neúspechu má povinnosť rovnako ako procesne neúspešný účastník zaplatiť procesne
úspešnému účastníkovi náhradu trov konania. Preto súd prvého stupňa správne uložil povinnosť
procesne menej úspešnému žalovanému ako i vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, zaplatiť

v zmysle ust. § 142 ods. 2 OSP žalobcovi trovy konania spoločne a nerozdielne.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách
konania ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Pokiaľ išlo o návrh vedľajšieho účastníka na strane žalovaného prerušiť konanie v zmysle ust. §
109 ods. 1 písm. c) OSP z dôvodu požiadania Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (Súdny
dvor Európskej únie) o rozhodnutie prejudiciálnych otázkach týkajúcich sa náhrady trov konania vo
vzťahu k solidárnej povinnosti vedľajšieho účastníka uhradiť ich v prípade neúspechu v konaní spolus neúspešným účastníkom konania na strane, ktorého v konaní vystupoval a podporoval ho bez toho,
aby mal na výsledku konania hmotnoprávny záujem ako o predbežnej otázke, odvolací súd rozhodol, že
tento návrh vedľajšieho účastníka na strane žalovaného na prerušenie konania ako nedôvodný zamieta,

pretože Súdnemu dvoru Európskej únie neprislúcha rozhodovať o rozdielnych názoroch na výklad alebo
uplatňovanie vnútroštátnych právnych predpisov. Uvedené je úlohou vnútroštátneho súdu.

V odvolacom konaní by mal právo na náhradu trov podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP žalobca.
Vzhľadom k tomu, že právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu trovy právneho

zastúpenia v tomto písomnom podaní nevyčíslil, odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania
žalobcovi nepriznal, keďže zo spisu vedeného v danej veci nezistil žiadne trovy, ktoré by vznikli
v odvolacom konaní priamo žalobcovi. Trovy právneho zastúpenia odvolací súd žalobcovi priznať
nemohol, pretože tieto trovy neboli vyčíslené.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.