Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. november 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/305/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212220800
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4212220800.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr.

Pavla Lukáča a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený: Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4,
811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, v jej mene: Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 811 11 Bratislava, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k.
9C/556/2012-54 zo dňa 03.09.2014 a uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9C/556/2012-75
zo dňa 08.10.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9C/556/2012-54 zo dňa 03.09.2014 p o t
v r d z u j e .

Žalovanému odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9C/556/2012-75 zo dňa 08.10.2014 p o
t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nové Zámky napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania

nepriznal.
V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou
domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 3.910,56 eura z titulu majetkovej škody a sumy 782,11 eura
z titulu nemajetkovej ujmy, keď poukázal na skutočnosti, v zmysle ktorých ako oprávnený mal navrhnúť
zvolenému súdnemu exekútorovi vykonanie exekúcie pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením
záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere s dlžníkom, pričom exekúcia bola vedená pod sp. zn. EX
14407/2010. Súdny exekútor mal predložiť návrh žalobcu (oprávneného) na vykonanie exekúcie spolu s

exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu, ktorým bol Okresný súd Komárno,
spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd prijal túto žiadosť na
ďalšie konanie a podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku mal o nej rozhodnúť do 15 dní odo dňa
jej doručenia. Exekučný súd napriek tomu, že prejednávaná vec nemala vykazovať prvky nadmernej
právnej zložitosti a nemala vyžadovať takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou
komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 15.02.2011, t. j. po uplynutí zákonom stanovenej

lehoty, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pričom omeškanie trvalo viac ako
148 dní. Nečinnosť exekučného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného
obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej
sa poškodený v predmetnej veci počas súdneho konania mal nachádzať, čo je základným účelompráva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy SR. Poškodený sa mal dozvedieť o všetkých okolnostiach
priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody po doručení upovedomenia o začatí
exekúcie. Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu

majetkovej škody v celkovej výške 3.910,56 eura ako náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac
nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní
vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere. Nemajetková
ujma v peniazoch predstavuje sumu 782,11 eura, pretože samotné konštatovanie porušenia práva
na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnom stanovenej dobe v

spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods.
2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nemá byť dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorý má byť dôsledkom nesústredenej
činnosti súdu takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom
do výkonu majetkových práv poškodeného. Márnym plynutím času mali byť reálne ohrozené legitímne

očakávania poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež
malo dôjsť k vyvolaniu rizík - zánik povinného, zmarenie účelu konania pre stratu kontaktu s povinným,
insolvencia povinného. Náhradu nemajetkovej ujmy vníma žalobca ako spravodlivú satisfakciu za
konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia mala ovplyvniť
ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobiť neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol

prijať. Žalobca uskutočnil výpočet tohto nároku ako 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom.

Žalovanývpísomnomvyjadreníkžalobnémunávrhupoukázalnazmätočnosťpodaniažalobcu,vktorom
nie je uvedená spisová značka exekučného konania, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručenia
podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci, dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o

vzniku škody, keď odkazuje na exekučný spis, čím dôkaznú povinnosť prenáša na súd, napriek tomu,
že dôkazné bremeno znáša sám. Ďalej uviedol, že nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody,
keď nie je zrejmé, či si ju uplatňuje z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov alebo
z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní,
žalobca neuviedol, aké kroky podnikol na odstránenie neželaného stavu, v druhom rade má za to, že

všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto
právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody boli žalovanému doručené dňa 23.04.2012 a vzhľadom na to, že dňa 21.09.2012
bol okresnému súdu doručený návrh vo veci, je zrejmé, že žalobca ho nepodal po uplynutí 6-mesačnej
lehoty, ale skôr. Ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Žalovaný adresoval žalobcovi po doručení

žiadosti o predbežné prerokovanie nároku škody výzvy na doplnenie žiadostí, napriek tomu žalobca
neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek
možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o čo sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti
SR, ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zák. č. 514/2003 Z. z., preto nárok žalobcu
nepovažuje za predbežne prerokovaný. Ďalej upozornil na príslušné ustanovenia zákona č. 514/2003

Z. z., ktoré upravujú všeobecné podmienky zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom verejnej
moci pri výkone verejnej moci, a to nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik
škody a príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a
vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. K
nesprávnemu úradnému postupu uviedol, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho,

aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica
alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1, písm. c) zák.
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, čo sa prejavilo vo veľkom počte nezákonných exekúcii
a zbytočného vzniku trov exekučného konania. Poukázal tiež na judikatúru Ústavného súdu SR, sp.
zn. I. ÚS 16/02, z ktorého vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená

automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských
rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu, najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych
vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. V otázke existencie prieťahov v konaní poukázal
na § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., v znení účinnom od 01.01.2013, pričom konštatoval, že žalobca

nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, že by
existovalo právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, či Ústavného súdu SR, ktorými
by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a preto nie je
preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov. Ako vyplýva zo skutkovýchokolností uvádzaných žalobcom, žalobca sa v niektorých prípadoch o škode musel dozvedieť v období
pred dňom 23.04.2009 a ak mala žalobcovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom
spočívajúcom vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí 15-dňovej lehoty, lehota na

uplatnenie tohto nároku začala plynúť od 1. dňa po uplynutí zákonnej lehoty na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie a uplynula po 3 rokoch od uvedeného dňa. V tejto súvislosti preto vzniesol námietku
premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009, t. j. 3 roky pred dňom, kedy boli žalovanému
doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. V časti materiálnej škody vo výške 3.910,56

eura poukázal na ustanovenie § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., v zmysle ktorého sa uhrádza
skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Pre úspešné uplatnenie nároku
na náhradu škody je okrem iného nevyhnuté preukázať existenciu škody a jej výšku. Žalobca vyčíslil
výšku škody na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré spočívajú v administratívnych
výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca,
a to bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov. Ako podstatné zložky vyčíslenej sumy uviedol žalobca správu

pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému,
udržiavanie a správu informačného systému, administratívne spracovanie textov, urgencií, publikačné
výdaje a poštovné. Na základe ustálených definícií skutočnej škody a ušlého zisku má žalovaný za
to, že žalobca doposiaľ neuniesol bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizoval, či si uplatňuje skutočnú
škodu alebo ušlý zisk, pričom na preukázanie vzniku škody by musel produkovať dôkazy preukazujúce

škodu pri každej individuálnej pohľadávke. Požadovať paušálne sumy za žalobcom všeobecne uvedené
činnosti je nesprávne a účelové. Pokiaľ sa žalobca domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch v sume 782,11 eura, čo predstavuje 20 % vymáhanej istiny u exekučného súdu, poukázal na
skutočnosť, že nemajetková ujma u právnických a fyzických osôb je odlišná a jej požadovaná výška nie
je podložená reálnymi skutočnosťami, či rozumnou úvahou.

Prvostupňový súd vykonal vo veci dokazovanie predovšetkým oboznámením sa s originálom
exekučného spisu Okresného súdu Komárno pod sp. zn. 10Er/1062/2010 a fotokópiami znaleckých
posudkov č. 1/2013 a 1/2014, pričom z exekučného spisu zistil, že dňa 09.12.2010 bola Okresnému
súdu Komárno doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave,

Záhradnícka 60, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod č. EX 14407/10 v exekučnej veci
oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnej:
O. U., bytom E. B. F. XXXX/X, E., pre vymoženie istiny vo výške 919 eur s príslušenstvom, a to
na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava zo dňa

08.07.2010 pod sp. zn. SR 05571/10. Okresný súd Komárno uznesením zo dňa 21.01.2011 pod č.
k. 10Er/1062/2010-12 žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

Z takto zisteného skutkového stavu prvostupňový súd vyvodil záver, že návrh nie je dôvodný.

Žalobca požaduje od žalovaného náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý nemal vydať poverenie pre súdneho exekútora
na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
súdnym exekútorom. Pri posudzovaní námietky premlčania vznesenej žalovaným súd vychádzal z tej
skutočnosti, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená

dňa 09.12.2010, pričom o tejto žiadosti súdneho exekútora bolo exekučným súdom rozhodnuté dňa
21.01.2011 a predmetné uznesenie bolo dňa 28.01.2011 doručené právnemu zástupcovi oprávneného.
Oprávnený tak už 29.01.2011 mal k dispozícii informáciu o čase rozhodnutia o žiadosti súdneho
exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a tým aj o prípadnej škode a jej orientačnom
rozsahu, ktorá mu mala vzniknúť dňom nasledujúcim po vydaní vyššie uvedeného uznesenia

exekučného súdu, a preto mal súd za to, že námietka premlčania nie je dôvodná. K podmienke
uplatnenia nároku na súde, a to predbežnému prerokovaniu nároku na náhradu škody príslušným
orgánom súd poukázal na to, že v zmysle vyjadrenia žalovaného mu boli prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody doručené dňa 23.04.2012 a aj keď bol návrh vo veci samej
doručený súdu už dňa 27.09.2012, teda ešte pred uplynutím 6-mesačnej lehoty, je nepochybné, že ku

dňu rozhodovania súdu rozsudkom vyhláseným na pojednávaní dňa 03.09.2014, uvedená lehota už
uplynula.Citovaný zákon ustanovuje predpoklady zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej
moci pri výkone verejnej moci, a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, pričom pre vznik zodpovednosti štátu musia byť

splnené všetky 3 podmienky súčasne. V tejto konkrétnej veci súd zistil, že po tom čo bola exekučnému
súdu dňa 09.12.2010 doručená súdnym exekútorom žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, exekučný súd svojím uznesením č. k. 10Er/1062/2010-12 zo dňa 21.01.2011, právoplatným
dňa 15.02.2011, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Následne súd uznesením zo dňa 08.08.2011 exekučné konanie zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu

trov exekúcie nepriznal. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.11.2011. Je pravdou, že o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nebolo exekučným súdom
rozhodnuté v zákonnej 15 dňovej lehote, ale ani nie v omeškaní o 148 dní, ako to uviedol žalobca.
Nie každé nedodržanie zákonnej lehoty sa automaticky považuje za porušenie práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov. V predmetnej veci nie je splnený hneď prvý predpoklad zodpovednosti
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, keďže exekučný súd postupoval v súlade s

exekučným poriadkom a nesprávneho úradného postupu sa nedopustil. V tejto súvislosti prvostupňový
súd poukázal na názor Ústavného súdu SR, podľa ktorého porušenie práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov nemožno vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v
zákonom ustanovených lehotách (nález Ústavného súdu SR z 07.05.2013, sp. zn. IV. ÚS 471/2012-75).
Ďalej zdôraznil, že súd vo svojej rozhodovacej činnosti na zákonom ustanovené lehoty síce prihliada,

ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
SR, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky konkrétne okolnosti posudzovanej veci.
Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle citovaného článku ústavy
preto nemožno vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom
ustanovených lehotách (napr. I. ÚS 86/02). Ústavný súd už v tejto súvislosti uviedol, že pojem "zbytočný

prieťah" obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať
len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonu súdu, alebo iného
štátneho orgánu (I. ÚS 70/02). Exekučným titulom v exekúcii bol rozhodcovský rozsudok a podľa
§ 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd aj bez návrhu zastaví
exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania

na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom. Lehota
15 dní na preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia uvedená v § 44 ods. 2 v spojení s § 41
ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení platnom do 01.06.2011 je extrémne krátka na to,
aby exekučný súd predložený rozhodcovský rozsudok náležite preskúmal z hľadiska formálnych a
materiálnych predpokladov vedenia exekúcie, ako aj spôsobilosti exekučného titulu. Pokiaľ oprávnený

označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný
skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy (uznesenie
NS SR sp. zn. Cdo 143/2011 z 18.12.2012). Je oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo
platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku konštatovať rozpor rozhodcovského
rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu. Takýmto postupom

exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa (uznesenie NS SR sp. zn.
6Cdo/1/2012 z 21.03.2012).

K znaleckým posudkom č. 1/2013 a 1/2014, ktoré si v priebehu konania dal vypracovať žalobca a ktoré
majú charakter listinného dôkazu prvostupňový súd uviedol, že pre účely prejednávanej veci sú bez

väčšieho významu. Znalecký posudok č. 1/2013 rieši otázku rozhodcovského konania v spotrebiteľských
sporoch v práve Európskej únie. Ak bol žalobca v procesnom postavení oprávneného toho názoru,
že zamietajúce uznesenie exekučného súdu zo dňa 21.01.2011 pod č. k. 10Er/1062/2010-12 je vecne
nesprávne, nič mu nebránilo napadnúť ho odvolaním. Žalobca však takýmto spôsobom nepostupoval,
v dôsledku čoho predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť a následne bola exekúcia zastavená.

Znalecký posudok č. 1/2014 stanovuje výšku majetkovej škody žalobcu. Tento znalecký posudok nie
je pre súdenú vec dôležitým dôkazným prostriedkom, pretože v konaní nie sú preukázané zostávajúce
dva predpoklady nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ktorými sú
nesprávny úradný postup a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou.

Súd preto žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, pretože mu žiadne nevznikli.Z právneho hľadiska súd posúdil vec podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1, § 9 ods. 1, 2, § 17 ods. 1, 2, §
19 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z. a § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

v znení účinnom od 01.06.2010 do 31.05.2011.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom,
nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne a neúplne zisteného skutkového stavu veci.
Žalobca namietal, že prvostupňový súd rozhodol v merite veci na základe (a s použitím)

„inšpirácie“ novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., čím
súd de iure a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd vôbec nevysvetlil,
prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do
času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Žiadal preto napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na opätovné prejednanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 OSP s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku oznámil vopred v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 OSP).

Rozsudok bol vyhlásený dňa 10.11.2015.

Predmetom odvolacieho konania je napadnutý rozsudok, ktorým prvostupňový súd Okresný súd Nové
Zámkyžalobužalobcuonáhradumajetkovejškodyanemajetkovejujmyzamietolažalovanémunáhradu

trov konania nepriznal.

Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vo veci vykonal
dostatočné dokazovanie, riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že postupom prvostupňového
súdu nedošlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom. Žalobca v odvolaní ostatne ani neuviedol

a nekonkretizoval v čom, resp. akým postupom súdu mu mala byť odňatá možnosť konať pred súdom.
K procesnej lehote 15 dní upravenej v § 44 ods. 2 veta druhá Exekučného poriadku odvolací súd
poznamenáva, je táto je v predmetnom ustanovení upravená len pre prípad, že exekučný súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom. Z ustanovenia § 44 ods. 2 veta tretia Exekučného poriadku nevyplýva, že by sa táto lehota

mala vzťahovať aj na prípad, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne (uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.04.2013 pod sp. zn. II. ÚS 248/2013).
V posudzovanej exekučnej veci súd konal bez zbytočných prieťahov, ktoré by v predmetnej veci
konštatoval iný príslušný orgán a rozhodol v primeranej lehote. Keďže zodpovednosť štátu za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu predpokladá
kumulatívne splnenie troch podmienok, a to nesprávny úradný postup štátneho orgánu, vznik škody
alebo nemajetkovej ujmy poškodenému a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a
vznikom škody alebo nemajetkovej ujmy, z ktorých v prejednávanom prípade ani jedna splnená nebola,
odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

Predmetom odvolacieho konania bolo aj napadnuté uznesenie, ktorým súd prvého stupňa uložil
žalobcovi povinnosť, aby v lehote 10 dní odo dňa jeho doručenia zaplatil súdny poplatok za odvolanie
podané zaručeným elektronickým podpisom v sume 20 eur + 3 eurá.

Účelom súdnych poplatkov je aspoň čiastočná úhrada nákladov spojených so súdnym konaním zo
strany účastníkov konania. Poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa Sadzobníka
súdnych poplatkov ustanovený poplatok z návrhu, pričom v odvolacom konaní je poplatníkom ten,
kto podal odvolanie vo veci samej a poplatok sa vyberá podľa rovnakej sadzby ako v prvostupňovomkonaní za podanie návrhu. Poplatková povinnosť vzniká už podaním odvolania. Súd prvého stupňa v
predmetnejvecisprávnepostupoval,keďžalobcovivyrubilsúdnypoplatokvsume20,-eurpodľapoložky
7a a v sume 3 eurá podľa položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu k zákonu č.

71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov,
za odvolanie podané elektronickými prostriedkami a podpísané zaručeným elektronickým podpisom dňa
25.09.2014, z ktorého súd vyhotovil rovnopis a doručil ho žalovanému na vyjadrenie.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k tvrdeniam žalobcu v podanom odvolaní proti

tomuto uzneseniu odvolací súd uvádza, že do 30.09.2012 bolo súdne konanie vo veciach náhrady škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom
oslobodené od súdneho poplatku podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. k/ vyššie citovaného zákona.
Od 01.10.2012 bolo toto ustanovenie (§ 4 ods. 1, písm. k/) zrušené. Keďže odvolacie konanie sa v
predmetnej veci začalo podaním odvolania, ktoré bolo doručené súdu prvého stupňa dňa 25.09.2014,
nemožno na odvolacie konanie aplikovať ustanovenie § 4 ods. 1 písm. k/ vyššie citovaného zákona v

znení účinnom do 30.09.2012 (v zmysle prechodného ustanovenia § 18ca zákona č. 71/1992 Zb.), ale je
potrebné aplikovať ustanovenia zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení účinnom v čase začatia odvolacieho konania, t. j. 25.09.2014, kedy bolo súdu prvého
stupňa doručené odvolanie žalobcu.

Rozhodnutie o uložení poplatkovej povinnosti vydáva súd na predpísanom tlačive (vzor OSP č. 4a -
výzva v zmysle ustanovenia § 10 vyššie citovaného zákona, vzor OSP č. 4 - uznesenie v zmysle
ustanovenia§12vyššiecitovanéhozákona)ataktoboloajvpredmetnejveci.Súdtedakonalnazáklade
zákona a v súlade s ním a v žiadnom prípade nerozširoval okruh úkonov podliehajúcich poplatkovej
povinnosti ako to tvrdil žalobca v podanom odvolaní. Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov

sa súdny poplatok vyberá zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, pričom ak poplatkovej povinnosti podlieha
podanie žaloby, podlieha jej i podanie odvolania. V prípade, ak by zákonodarca nemienil spoplatniť
odvolacie konanie vo veciach týchto žalôb, bol by to v predmetnom zákone i upravil, napr. ako pri položke
13 Sadzobníka súdnych poplatkov, ku ktorej prislúcha poznámka, že v odvolacom konaní sa poplatky

podľa tejto položky nevyberajú. Pri posudzovaní odvolania žalobcu proti uzneseniu o uložení povinnosti
zaplatiť súdny poplatok za podanie odvolania odvolací súd vychádzal výlučne z dôvodov vymedzených
žalobcom v podanom odvolaní a z ich rozsahu.

Z uvedených dôvodov i odvolaním napadnuté uznesenie o uložení poplatkovej povinnosti za podanie

odvolania odvolací súd podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 a
ustanovenia § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalovanému v odvolacom konaní náhradu trov
tohto konania nepriznal, pretože si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy

odvolacieho konania nevznikli.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.