Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. december 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/80/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412200493
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4412200493.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členov

senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci navrhovateľky: H. W., bytom
K. XXX, zastúpená JUDr. Vladimírom Lamačkom ml., advokátom, so sídlom Nové Zámky, Hlavné nám.
7, proti odporkyni: J. L., bytom X. XX, o zaplatenie provízie vo výške 283 eur a úroku z omeškania v
sume 4.470,60 eura, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 21.
februára 2014 č. k. 13C/218/2012-176 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom podaným na súde prvého stupňa dňa 11. 01. 2012 domáhala, aby súd
zaviazal odporkyňu zaplatiť jej sumu 283 eur s 0,5% úrokom za každý deň omeškania od 22. 07. 2008
do 09. 01. 2012 a zmluvnú pokutu 667 eur v zmysle dohody o sprostredkovaní zo dňa 22. 07. 2008.

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľky zamietol a o trovách konania rozhodol
tak, že odporkyni nepriznal právo na náhradu trov konania. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal
na vykonané dokazovanie a po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 774, § 775, § 51 a

§ 36 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi účastníčkami
konania došlo k platnému uzatvoreniu dohody o sprostredkovaní, na základe ktorej navrhovateľke
vznikol nárok na zaplatenie provízie vo výške 17.000 Sk (564,30 eura), z ktorej časť v sume 283 eur
odporkyňa uhradila a jej zostatok mala zaplatiť vtedy, keď sa v zahraničí zamestná. Navrhovateľka
žiadnym spôsobom v konaní nepreukázala, že by naplnila podmienky dohody uzatvorenej s odporkyňou
(sprostredkovať stretnutie so zahraničným záujemcom), v tomto smere neprodukovala ani žiadne
dôkazy a nevyvrátila protichodné tvrdenia odporkyne o tom, že takéto stretnutie sprostredkované vôbec

nebolo. Taktiež navrhovateľka neniesla žiadne bremeno v tom smere, že nepreukázala, že by bolo došlo
kzamestnaniusaodporkynevzahraničíjejpričinením,atýmbysastalasplatnoudruhápolovicaprovízie
za sprostredkovanie (k dohode v tomto znení medzi účastníčkami preukázateľne došlo, pretože v tomto
smere boli tvrdenia zhodné a súd si osvojil podľa § 120 ods. 3 OSP). Hodnotiac okolnosti a skutočnosti
jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd konštatoval, že medzi účastníčkami zmluvy o sprostredkovaní
došlo k dohode o tom, že druhú časť provízie odporkyňa zaplatí po zamestnaní sa v zahraničí. Takúto
dohodujenutnépovažovaťzaodkladaciupodmienkuichzmluvy,ktoráznačí,želehotanaplneniedruhej

časti provízie sa posunie do doby, kedy sa odporkyňa v zahraničí zamestná, teda medzi účastníčkami
zmluvy došlo k uzavretiu odkladacej podmienky týkajúcej sa splatnosti druhej časti provízie (výlučne
týkajúcej sa jej splatnosti, nie toho, či navrhovateľka na ňu má alebo nemá pri nezamestnaní sa v
zahraničí nárok). Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka podľa zmluvy medzi nimi uzavretej mala nárokna plnú výšku provízie, pričom jej druhá časť (s výnimkou sumy 283 eur uhradených pri podpise zmluvy)
by bola splatná po zamestnaní sa odporkyne v zahraničí, k čomu však vôbec neprišlo. Preto nenastali
účinky tejto odkladacej podmienky a splatnosť druhej časti provízie sa musela spravovať pôvodnou

dohodou účastníčok, podľa ktorej bola aj táto časť provízie splatná pri podpise zmluvy (dňa 22. 07.
2008). Odporkyňa vzniesla námietku premlčania nároku navrhovateľky a súd na túto námietku z úradnej
povinnosti prihliadol a konštatoval, že nárok navrhovateľky je premlčaný a nemožno jej ho priznať. Je
nesporné, že ide o právny vzťah, ktorého podmienky sa spravujú Občianskym zákonníkom, nakoľko
navrhovateľka sprostredkovanie práce nemala ako predmet svojej činnosti v živnostenskom liste a to

ani v tom prípade by o obchodný vzťah nešlo, pretože odporkyňa v tomto vzťahu nevystupovala ako
podnikateľ, ale len ako fyzická osoba - nepodnikateľ, a preto nemožno na tento vzťah aplikovať žiadne
z ustanovení § 261 až 265 Obchodného zákonníka. Vzhľadom k tomu je zrejmé, že premlčacia lehota
plnenia zo zmluvy medzi účastníkmi uzavretej je 3-ročná (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pričom
táto lehota začala plynúť deň nasledujúci po podpise dohody (t. j. dňa 23. 07. 2008) a skončila dňa
23. 07. 2011 márnym uplynutím, pretože navrhovateľka svoj návrh na súd podala až dňa 11. 01.

2012. O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 OSP a odporkyni, hoci v konaní bola plne úspešná,
nepriznal právo na náhradu trov konania a to z dôvodu, že odporkyňa si toto právo neuplatnila a súd ani
nezistil, že by jej v konaní boli nejaké trovy vznikli.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadla v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľka prostredníctvom

svojho právneho zástupcu, ktorá sa domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. Poukázala na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré vychádzalo
z toho, že nájomný vzťah medzi účastníčkami je vzťahom občiansko-právnym, a teda na otázku jeho
premlčania sa vzťahuje dikcia ustanovenia § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorý konkrétne v
§-e 101 Občianskeho zákonníka zakotvuje všeobecnú 3-ročnú premlčaciu dobu. Premlčacia doba by

mala začať plynúť odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pohľadávky a podľa názoru súdu prvého
stupňa medzi účastníčkami konania je nesporná existencia dohody o odkladacej podmienke splatnosti
v časti provízie navrhovateľky, ktorá mala nastať momentom zamestnania sa odporkyne v zahraničí.
Takto súdom deklarovanom kvalifikovaní skutkového právneho vzťahu medzi účastníčkami sa v reále
odporkyňa nezamestnala, a teda ani nemohla začať plynúť premlčacia doba, a teda odporkyňa nemôže

úspešne vzniesť námietku premlčania. Navrhovateľka v konaní jednoznačne preukázala existenciu
písomnej dohody o sprostredkovaní zo dňa 22. 07. 2008, ako aj existenciu verbálne uzatvorenej
dohody medzi účastníčkami konania o doklade splatnosti v druhej časti provízie. Odporkyňa, podľa jej
názoru, úmyselne zmarila naplnenie účelu dohody o sprostredkovaní, čo by sa dalo preukázať dotazom
na danú pracovnú agentúru v zahraničí, jednak dotazom na miestne príslušný Úrad práce, sociálnych

vecí a rodiny pôsobiaci na území SR, keďže pokiaľ sa odporkyňa, podľa svojho tvrdenia, v Rakúskej
republike nezamestnala a následne bola nezamestnaná, tuzemský úrad práce ju musel viesť v evidencii
ako evidovanú nezamestnanú. Tento navrhovateľkou navrhovaný dôkaz však konajúci prvostupňový
súd nevykonal. Podľa jej názoru, pohľadávka nemôže mať dva momenty splatnosti. Platí odkladacia
podmienka alebo iná rozhodná okolnosť. Pritom odporkyňa v rámci vykonaného dokazovania potvrdila,

že sa s navrhovateľkou dohodli na posunutí lehoty splatnosti druhej časti provízie tak, že dohoda o
odkladacej podmienke bola platným účinným a právne perfektným dvojstranným právnym úkonom.
Podľa jej názoru, odporkyňa tým, že zmarila svoje zamestnanie sa v Rakúskej republike, spôsobila
navrhovateľke vo výške žalovanej sumy škodu, pričom v tom smere poukazuje na znenie rozhodnutia
NS ČR 25Cdo 2002/2002 zo dňa 22. 04. 2004, ktoré je aplikované v rozhodovacej činnosti súdov

v Slovenskej republike, konkrétne aj Krajského súdu v Nitre, z obsahu ktorého vyplýva, že právne
posúdenievecipodľapredpisovhmotnéhoprávaprináležísúdu,odhliadnucodzneniažalobnéhonávrhu
a s tým súvisí aj začiatok plynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej doby pri nároku na náhradu
škody v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka. Má za to, že súd prvého stupňa na základe vykonaného
dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a v nadväznosti na to aj k nesprávnym právnym

záverom.

V odvolacej lehote podala dodatok k odvolaniu formou mailového podania navrhovateľka, ktorá uviedla,
že jej právny zástupca zabudol uviesť dve podstatné veci v odvolaní a to, že: 1/ sudca Garaj na
pojednávaní klamal, že zaradí prípad do Obchodného zákonníka, ak mu pošle dôkaz, že dlžníčke

sprostredkovala prácu na živnosť a 2/ jej právny zástupca spomenul slovo „zamestnanie“, čo je chyba,
malo tam byť uvedené „práca“ (pretože išlo o živnosť, automaticky to malo byť zaradené do Obchodného
zákonníka). Ďalej uviedla, že na pojednávanie sa nedostavila, pretože bola vzdialená 1000 km od
Slovenska a o tom, že odchádza do zahraničia súd informovala a s týmto bola v kontakte formou mailu.Odporkyňa svoj dodatok k odvolaniu, ktorý bol zaslaný súdu vo forme mailového podania nedoplnila
v lehote 3 dní v zmysle § 42 ods. 1 OSP, odvolací súd preto na podanie navrhovateľky označené ako

dodatok k odvolaniu, urobené elektronickými prostriedkami, ktoré podanie nebolo doplnené v zákonom
stanovenej lehote, neprihliadol.

K odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadrila odporkyňa, ktorá uviedla, že sa stotožňuje s
rozhodnutím súdu prvého stupňa a s jeho právnou argumentáciou a má za to, že nárok navrhovateľky je

premlčaný. Navrhla preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP bez
nariadeniaodvolaciehopojednávaniaprisplnenísipovinnostíuloženýchmuvust.§156ods.3OSP(keď
miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej
5 dní pred vyhlásením rozhodnutia) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné a

rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť.

Predmetom konania bol nárok navrhovateľky uplatnený na súde prvého stupňa dňa 11. 01. 2012
na zaplatenie sumy 283 eur ako neuhradeného poplatku za sprostredkovanie práce a zaplatenie
kapitalizovaného poplatku z omeškania za obdobie od 22. 07. 2008 do 08. 11. 2012 v sume

4.470,60 eura po pripustení zmeny návrhu uznesením OS Nové Zámky zo dňa 15. 11. 2012 č. k.
13C/218/2012-62. Navrhovateľka svoj nárok odvíjala od dohody o sprostredkovaní zo dňa 22. 07.
2008, v zmysle ktorej sa zaviazala odporkyni ako záujemcovi za odmenu u zahraničného záujemcu
zaobstarať a poskytnúť kompletnú adresu a telefónne číslo zahraničného záujemcu a dohodnúť
termín stretnutia medzi občanom a zahraničným záujemcom. Podľa článku 3 bodu 3.1 písm. c) sa

účastníci zmluvy dohodli, že sprostredkovateľ má právo za sprostredkovanie vyžadovať od občana
poplatok za sprostredkovanie v dojednanej výške 17.000 Sk (sprostredkovací poplatok a náklady,
ktoré sprostredkovateľovi vznikli). Poplatok bol splatný jednorazovo, osobne k rukám sprostredkovateľa.
Podmienky sprostredkovateľa mali byť splnené už poskytnutím adresy a telefónneho čísla zahraničného
záujemcu. Sprostredkovateľ si vymienil právo účtovať najmenej 0,5% z plného poplatku za každý

omeškaný deň. Podľa bodu 3.2 písm. f) bolo dohodnuté, že pri nedodržaní povinnosti (vyplývajúcej z
dohody) záujemcu voči sprostredkovateľovi sa záujemca zaväzuje vyplatiť pokutu vo výške 20.000 Sk.
Zmluvaosprostredkovaníbolauzatvorenámedzinavrhovateľkouakosprostredkovateľomaodporkyňou
ako záujemcom dňa 22. 07. 2008, ktorú účastníčky tohto konania aj vlastnoručne podpísali. V návrhu
navrhovateľka zhodne s odporkyňou tvrdila, že prvú časť sprostredkovacieho poplatku jej odporkyňa

vo výške 283 eur vyplatila hneď pri podpísaní zmluvy. Ďalej v podanom návrhu navrhovateľka tvrdila,
že druhú polovicu poplatku jej odporkyňa mala vyplatiť do 15 dní, ktorú sumu jej dodnes nevyplatila.
Navrhovateľka tvrdila, že na sprostredkovateľskej zmluve mala odporkyňa uvedenú kompletnú adresu
firmy s telefónnym číslom aj mailovou adresou a menom rakúskej pracovníčky Roswita Wagner, ktorá
mala na starosti opatrovateľky. Navrhovateľka vo svojich tvrdeniach zotrvala i vo svojej výpovedi pred

súdom prvého stupňa, keď uviedla, že s odporkyňou uzatvorili dohodu niekedy v roku 2008, bližšie
si nepamätá, a ústne sa dohodli o tom, že odporkyňa, keď sa zamestná, zaplatí jej druhú polovicu
provízie. Asi po týždni spolu telefonicky hovorili, pričom jej odporkyňa oznámila, že do Rakúska sa
má vrátiť asi po 3 týždňoch, keď sa doučí nemčinu. V konaní vypočutá odporkyňa potvrdila, že s
navrhovateľkou uzatvorila dohodu o sprostredkovaní, z toho 1-cu provízie jej zaplatila a druhú polovicu

jej mala zaplatiť vtedy, keď sa zamestná. V agentúre v Rakúsku bola iba raz, pričom nič nevedeli o
tom, že by navrhovateľka bola niečo vybavovala napriek jej tvrdeniu, že všetko je dohodnuté. Bolo jej
povedané, že nemá dostatok skúseností a neovláda dostatočne nemecký jazyk, preto z toho nič nebolo.
Žiadala návrh zamietnuť a zároveň vzniesla námietku premlčania.

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol tak, že návrh navrhovateľky zamietol.

Podľa § 774 odsek 1 Občianskeho zákonníka, sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ
zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi
poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.

Podľa § 775 Občianskeho zákonníka, sprostredkovateľovi patrí odmena v dohodnutej výške; odmenu
treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa
§ 40a.Podľa § 776 Občianskeho zákonníka, sprostredkovateľovi patrí okrem odmeny náhrada nákladov iba
vtedy, ak je to výslovne dohodnuté; pri pochybnostiach len, ak mu vznikol nárok na odmenu.

Podľa § 40 odsek 2 Občianskeho zákonníka, písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť
iba písomne.

Podľa § 100 odsek 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčuje, aby sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Sprostredkovateľskú zmluvu zákon vymedzuje ako zmluvu, ktorou sa jedna strana (záujemca) zaväzuje
zaplatiť druhej strane (sprostredkovateľovi) odmenu za obstaranie príležitosti na uzavretie zmluvy alebo
za sprostredkovanie uzavretia za predpokladu, že sa výsledok dosiahne pričinením sprostredkovateľa.
Samotné sprostredkovanie zahŕňa vyhľadanie osôb, ktoré môžu byť považované za zmluvné strany
zo záujemcov, nadviazanie kontaktu s nimi a zisťovanie konkrétneho úmyslu uzavrieť sprostredkovanú

zmluvu. Sprostredkovateľ nezastupuje záujemcu, neuskutočňuje právny úkon, ale len vyvíja činnosť
smerujúcu k uzavretiu zmluvy medzi záujemcom a treťou osobou. Sprostredkovateľská zmluva má
charakter konsenzuálnej a platnej zmluvy. Medzi jej základné črty patrí: a) predmet, ktorým je
sprostredkovanie a odmena, ktorá musí byť zaslúžená. Druhým podstatným charakteristickým znakom
sprostredkovateľskej zmluvy je to, že sprostredkovateľ musí vytvoriť reálnu príležitosť uzavrieť zmluvu.

Nepostačuje oznámiť osobu, ktorá má len takúto činnosť v predmete podnikania. Sprostredkovateľ
musí objednávateľovi navrhnúť osobu, ktorá požadovanú činnosť v tom čase skutočne vykonáva a
uzatvára takéto zmluvy a javí sa, že má záujem na uzatváraní ďalších zmlúv tohto druhu. Ďalším
charakteristickým znakom sprostredkovateľskej zmluvy je právo sprostredkovateľa na odmenu, pretože
sprostredkovateľská zmluva je zmluvou odplatnou. Sprostredkovanie predpokladá, že medzi činnosťou

sprostredkovateľa a výsledkom, t. j. uzavretím zmluvy je príčinná súvislosť. O sprostredkovaní možno
hovoriť len vtedy, ak sa dostaví samotný výsledok, to znamená uzavretie zmluvy. Ak sa tento výsledok
nedostaví, sprostredkovanie sa neuskutočnilo. Preto o sprostredkovanie nejde, aj keď sprostredkovateľ
urobil zo svojej strany všetko, avšak k výsledku nedošlo, lebo sa strany nedohodli, hoci spolu rokovali,
alebo preto, že sa ani dohodnúť nechceli.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že účastníčky konania uzatvorili
dňa 22. 07. 2008 zmluvu o sprostredkovaní, kde navrhovateľka vystupovala ako sprostredkovateľ a
odporkyňa ako záujemca. Predmetom sprostredkovania bolo obstarať občanovi (odporkyni) za odmenu
od zahraničného záujemcu kompletnú prácu, a to poskytnúť kompletnú adresu s telefónnym číslom

zahraničného záujemcu a dohodnúť termín stretnutia medzi občanom a zahraničným záujemcom.
Zároveň bola k písomnej zmluva sprostredkovane dohodnutá i odmena vo výške 17.000 Sk
(sprostredkovací poplatok a náklady, ktoré sprostredkovateľovi vznikli), ktoré odporkyňa mala zaplatiť
jednorazovo k rukám sprostredkovateľa. V konaní bolo zhodným tvrdením účastníčok konania
preukázané, že prvú polovicu sprostredkovacieho poplatku 283 eur vyplatila odporkyňa navrhovateľke

hneď pri podpísaní zmluvy. Ústne bolo dohodnuté (čo tvrdila i samotná navrhovateľka vo svojej
výpovedi pred súdom prvého stupňa), že druhá časť odmeny za sprostredkovanie mala byť vyplatená
do 15 dní (ako tvrdila navrhovateľka v návrhu), resp. zamestnaním sa odporkyne v Rakúsku, keď
si odpracuje prvý turnus a zarobí (výpoveď navrhovateľky na pojednávaní dňa 12. 02. 2014 na č.
l. 162). Odporkyňa vzniesla v konaní námietku premlčania, preto bolo povinnosťou tak súdu prvého

stupňa, ako odvolacieho súdu vyporiadať sa so vznesenou námietkou premlčania. Pokiaľ súd prvého
stupňa vo svojom rozhodnutí konštatoval, že nárok navrhovateľky je premlčaný, je potrebné považovať
jeho záver za správny. Je nesporné, že medzi účastníčkami konania došlo k uzatvoreniu zmluvy
o sprostredkovaní, ktorý právny vzťah je potrebné posudzovať v zmysle ustanovení § 774 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa správne uzavrel, keď uviedol, že na daný prípad sa

nevzťahuje žiadne z ustanovení § 261 až § 265 Obchodného zákonníka, a preto na daný vzťah nebolo
možné aplikovať ani premlčaciu dobu stanovenú Obchodným zákonníkom. Je nesporné zo zmluvy o
sprostredkovaní, že účastníčky konania si dohodli, že navrhovateľka ako sprostredkovateľ má právo na
odmenu za sprostredkovanie vo výške 17.000 Sk (564,30 eura), ktorá odmena je splatná jednorazovo,osobne k rukám sprostredkovateľa. Napriek tvrdeniu navrhovateľky, že ústne si po uzatvorení tejto
zmluvy dohodla s odporkyňou, že druhá časť provízie, resp. odmeny bude zaplatená po tom, čo sa
odporkyňa zamestná a dostane prvú výplatu, takáto zmena splatnosti odmeny dohodnutá písomne

nebola. V zmysle ust. § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa písomne uzatvorená dohoda môže meniť
alebo rušiť iba písomne. V danom prípade, keďže dohoda o sprostredkovaní v časti splatnosti odmeny
za sprostredkovanie nebola zmenená písomne, tak ako tvrdila navrhovateľka - že sa mala vyplácať na
dvakrát, pričom druhá časť odmeny mala byť splatná až po zamestnaní sa odporkyne - bolo potrebné
vychádzať z pôvodnej dohody o sprostredkovaní, ktorá bola uzatvorená písomne a kde bola odmena za

sprostredkovanie a jej splatnosť dohodnutá jednorazovo, premlčacia doba tak začala plynúť nasledujúci
deň po uzavretí dohody o sprostredkovaní, t. j. 23. 07. 2008 a skončila plynúť po uplynutí 3 rokov, t. j.
23. 07. 2011, tak ako to konštatoval aj súd prvého stupňa. Keďže navrhovateľka si svoj nárok na súde
uplatnila až dňa 11. 01. 2012, súd sa už opodstatnenosťou jej nároku nemohol zaoberať z dôvodu, že
jej nárok bol premlčaný, keď súd bol povinný prihliadnuť na vznesenú námietku premlčania zo strany
odporkyni.

Pokiaľ súd prvého stupňa návrh navrhovateľky z dôvodu premlčania zamietol, je jeho rozhodnutie vecne
správne a odvolací súd ho preto podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Aj keď súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia pri rozhodovaní o trovách konania nepoužil

správne ustanovenie § 142 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého nepriznal odporkyni právo na náhradu trov
konania, pretože jej v konaní trovy konania nevznikli, samotné nesprávne použitie ustanovenia § 150
OSP nemalo za následok nesprávne rozhodnutie o trovách prvostupňového konania.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP

tak, že úspešnej odporkyni v odvolacom konaní náhradu trov tohto konania nepriznal, pretože jej žiadne
trovy v odvolacom konaní nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.