Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. október 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/103/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211220362
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2211220362.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr.
Anton Jaček a JUDr. Martina Valentová, v právnej veci navrhovateľa: Bytové družstvo Petržalka, so
sídlom Bratislava 5, Budatínska 1, IČO: 00 169 765, proti odporcom: 1. A. D., nar. XX.X.XXXX, bytom
D. XXX, 2. P. D., nar. X.X.XXXX, bytom tamtiež, o zaplatenie 553,83 Eur s príslušenstvom, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 9C/15/2012-355, zo dňa 2.12.2014,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh (v celom rozsahu) zamietol. Zároveň navrhovateľovi
uložil povinnosť zaplatiť odporcom 1 a 2 spolu sumu 400,- Eur z titulu zaplateného preddavku na
znalečnú odmenu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a navrhovateľovi uložil tiež povinnosť zaplatiť
sumu 961,14 Eur titulom nedoplatku na znalečnej odmene, na účet Okresného súdu Dunajská Streda,
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne s poukazom na ust. § 29 ods. 3 zák. č.
442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, § 8b ods. 2, § 11 ods. 1 O.s.p.
zák. č. 182/93 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a neskoršom platnom znení. Súd
vychádzal zo skutkových zistení, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o výkone správy bytu,
vtedy v spoluvlastníctve odporcov. Odporcovia v mesiaci február 2010 upozornili navrhovateľa, že merač
pretečeného množstva vody nemeria správne, pričom navrhovateľ ihneď nekonal, ale až 23.3.2010, teda
po 18 dňoch vykonal kontrolu a nápravu pri cyklickej výmene meračov, navrhovateľ teda opravu vykonal
až 18 dní po reklamácii. Súd zohľadnil vyjadrenia znaleckého ústavu, že väčšia spotreba studenej vody v
byte odporcov mohla byť zapríčinená poruchou na termostatickom ventile sprchovej batérie v byte, ktorá
bola odstránená namontovaním spätnej klapky. Pretečené množstvo vody nespotrebovali odporcovia,
ale pretieklo rozvodmi do iných bytov. Znalec spochybnil výpočet navrhovateľa ohľadne vyúčtovania
odobratej a spotrebovanej studenej vody. Vzhľadom na rozsiahle dokazovanie odborného rázu súd uznal
nárok navrhovateľa len čo do výšky vyúčtovania v zmysle dodatku znaleckého posudku č. 2/2014, čo do
skutočného možného spotrebovania odobratia studenej vody v objeme 9,6 m3, vo finančnom vyjadrení
19,43 Eur a teplej úžitkovej vody v objeme 5 m3, vo finančnom vyjadrení 47,99 Eur. Vzhľadom na to,
že odporcovia už uhradili cca 100 m3 vody spotrebovanej v roku 2010 v sume 201,98 Eur je toho názoru,
že už žiadnu sumu nedlhujú. Súd uviedol, že neobstojí tvrdenie navrhovateľa, že neodstránil poruchu po
nahlásení z dôvodu, že odporcovia nesprávne označili na žiadanke dôvod, žiadali výmenu vodomeru a
nie odstránenie vady, súd bol toho názoru, že správca je odborníkom a fyzicky bez zbytočného odkladu

mal preveriť o akú mimoriadnu udalosť sa jedná. Čo sa týka zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov a
nebytových priestorov zo dňa 13.9.2012 (2 roky od vyúčtovania) súd jej obsah posúdil za účelový s tým,
že pri výpočte spotrebovanej vody sa navrhovateľ rozhodol sám a nepotreboval na to súhlas vlastníkov
bytov. Preto súd návrh v plnom rozsahu zamietol ako nedôvodný z dôvodu, že navrhovateľ neuniesol
dôkazné bremeno, o čom svedčia vyhotovené znalecké posudky.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcom plne úspešným v konaní
priznal náhradu trov konania voči navrhovateľovi v sume 400,- Eur z titulu zloženého preddavku na
znalečné a navrhovateľa tiež zaviazal na zaplatenie sumy 961,14 Eur z titulu nedoplatku na znalečnej
odmene na účet Okresného súdu Dunajská Streda.

Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a zaviazal odporcov zaplatiť navrhovateľovi sumu 553,83
Eur s príslušenstvom, sumu 400,- Eur z titulu zaplateného preddavku na znalečné, trovy konania
vo výške 33,- Eur, ako aj trovy odvolacieho konania, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Argumentoval tým, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a následne vec nesprávne právne posúdil, keďže v konaní bolo jednoznačne preukázané, že návrh
je v plnom rozsahu dôvodný. V prvom rade zdôraznil, že navrhovateľ ako správca v žiadnom prípade
neporušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o výkone správy. Zo zmluvy nevyplýva povinnosť
správcu odstraňovať chyby a nedostatky na zariadení v bytoch vlastníkov, odstraňuje len závady havárie
vzniknuté na spoločných častiach a zariadeniach domu. Za údržbu a prípadné opravy zariadení, ktoré sa
nachádzajú v bytoch a sú vo vlastníctve si zodpovedajú vlastníci sami. Zdôraznil, že odporca žiadankou
zo dňa 4.3.2010 požiadal navrhovateľa iba o výmenu pomerového merača z dôvodu, že nemeria
správne a nežiadal o odstránenie žiadnej poruchy. Pokiaľ odporcovia tvrdia, že na poruchu navrhovateľa
upozorňovali ešte vo februári tento ju zaevidoval až 4.3.2010. Následne z vlastnej iniciatívy telefonicky
overil bližšie dôvod žiadosti telefonátom zo dňa 9.3.2010, pričom odporca pracovníčke navrhovateľa v
telefonáte uviedol, že žiada iba výmenu meračov z dôvodu, že chce predať byt, čo je poznačené aj na
žiadanke. Nakoľko odporca neuviedol, že ide o havarijný stav a na 23.3.2010 bola naplánovaná riadna
cyklická výmena meračov teplej vody, správca nemal dôvod danú vec riešiť okamžite. V uvedený deň
bol vymenený merač teplej úžitkovej vody. Tým si správca splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo
žiadanky odporcu v plnom rozsahu. V čase podania žiadanky pritom bola už príčina poruchy odstránená
samotným odporcom, pracovník firmy dňa 23.3.2010 pri výmene vodomeru nemal už čo odstraňovať.
Je teda nesprávne konštatovanie súdu, že navrhovateľ vykonal nápravu až po 18. dňoch po reklamácii,
keď v byte namontoval spätnú klapku. Spätná klapka ani nemôže odstrániť poruchu na vodovodnom
zariadení, keď je pretláčaná studená voda do rozvodu teplej vody cez termostatický ventil na sprche,
spätná klapka iba zabezpečuje, aby k takejto poruche nedochádzalo opätovne. Navrhovateľovi pritom
povinnosť montovať spätné klapky nevyplýva ani zo zmluvy o výkone správy, ani zo zákona. Jej
namontovanie v byte odporcu bolo účtované ako práca navyše. V iných bytoch ani namontovaná
nebola. Navyše spätná klapka je príslušenstvom bytu. Správca nemôže niesť zodpovednosť za chybné
zariadenia vlastníkov v ich bytoch. V danom prípade voda v dôsledku chybného zariadenia do domu
pritiekla a zaznamenal ju nielen merač studenej vody v danom byte, ale aj fakturačné meradlo na päte
domu. Navrhovateľ nemohol zvoliť iný náhradný spôsob výpočtu spotreby studenej vody v byte odporcov,
keďže bola do domu dodaná a dodávateľom riadne vyfakturovaná, pretiekla v byte odporcov z dôvodu
ich chybného zariadenia a merač v ich byte ju zaznamenal. Naviac by bolo nespravodlivé, ak by bola
táto voda rozúčtovaná medzi ostatných vlastníkov, nakoľko ju nespotrebovali. Navyše boli poškodení
dodávkou nekvalitnej teplej vody, nakoľko bola ochladzovaná. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie
zo schôdze vlastníkov zo dňa 13.9.2012, ktorým nesúhlasili s opravou vyúčtovania - studená voda
a s rozpočítaním nákladov na studenú vodu medzi ostatných vlastníkov. Naviac znalec skonštatoval,
že pretečené množstvo studenej vody do systému TÚV sa neobjaví na pomerových meračoch TÚV
ostatných odberateľov. Nemohlo dôjsť k duplicitnej platbe za dodanú vodu do bytového domu za pätou
odberného miesta. Navrhovateľ je toho názoru, že rozúčtovanie studenej vody a teplej úžitkovej vody v
byte odporcov je správne a v zmysle vyhl. č. 630/2005 Z.z. a to náhradným spôsobom. Pri rozúčtovaní
studenej vody, ale podľa uvedenej vyhlášky postupovať nemohol, nakoľko táto upravuje iba pravidlá
rozpočítavania teplej úžitkovej vody, naviac merač bol v poriadku, takže mohol postupovať iba podľa § 3
vyhl. č. 397/2003 Z.z. Odvolateľ vyslovil tiež nesúhlas s konštatovaním znalca v súvislosti so záporným
koeficientom TÚV s tým, že dodávka TÚV nie je meraná na päte bytového domu ako studená voda, ale v
odovzdávajúcej stanici tepla a rozpočítava sa podľa nahlásených spotrieb v bytových domoch v okruhu,
kde sa TÚV dodáva. Koeficient medzi fakturovanou TÚV a súčtom meračov TÚV je ovplyvnený všetkými

bytovými domami v okruhu. Spôsob rozpočítavania studenej vody nie je daný právnym predpisom a
vykonáva sa na základe interných smerníc správcu. V danom prípade je to Smernica 1/2012, podľa
ktorej správca rozúčtovanie aj vykonal. Pokiaľ ide o celkové vyjadrenie znalca, ten skonštatoval, že
vyúčtovanie je správne.

Odporcovia odvolací návrh nepodali. K doručenému odvolaniu navrhovateľa predložili písomné
vyjadrenie, v ktorom uviedli, že s ním nesúhlasia. Bolo jednoznačne preukázané znaleckým
dokazovaním, že voda, ktorá pretiekla pomerovým meradlom studenej vody v byte odporcov, bola
vplyvom vyššieho tlaku pretlačená do rozvodu teplej vody v bytovom dome a spotrebovaná ostatnými
obyvateľmi v bytovom dome, z čoho vyplýva, že aj vyfakturovaná ostatným odberateľom. Správca
si svoju pohľadávku na pretečenú studenú vodu do rozvodov teplej vody odberateľov v bytovom
dome už uplatnil a odberatelia mu ju aj zaplatili, voda sa nestrácala v odpade, zostala v systéme
rozvodu teplej vody, kde bola aj spotrebovaná a zaznamenaná na pomerových meračoch teplej vody
u ostatných odberateľov v bytovom dome. Stotožnili sa s názorom súdu, že navrhovateľ napriek tomu,
že mohol konať na základe žiadanky o výmenu resp. o opravu u odporcu nekonal, čím zapríčinil svojou
nečinnosťou konečný skutkový stav veci, čím je zaň zodpovedný. Sú toho názoru, že bolo dostatočne
znalecky preukázané, že v byte odporcov nedošlo k spotrebovaniu studenej vody v takom množstve, v
akom sa navrhovateľ dožaduje finančného plnenia. Preto navrhli, aby súd potvrdil správnosť rozsudku
okresného súdu tak, ako bol vynesený.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli
súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu
v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že
odvolaniu navrhovateľa nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle §
219 ods. 1 O.s.p.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným uplatnenou odvolacou argumentáciou
navrhovateľa bolo posúdiť, či prvostupňový súd rozhodol vo veci správne, ak žalobu navrhovateľa na
zaplatenie žalovanej sumy z titulu tvrdeného nedoplatku na úhrade za spotrebu studenej vody v byte
odporcov, ako nedôvodnú zamietol v podstate s tou argumentáciou, že odporcovia z tohto titulu už
zaplatili viac ako mali. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
nebol predmetom odvolacieho prieskumu skutkový stav zistený súdom prvého stupňa, o ktorý svoje
právne závery oprel i súd odvolací.

Vykonaním dokazovaním bolo preukázané a nebolo medzi účastníkmi sporné, že medzi navrhovateľom
ako správcom a odporcami ako vlastníkmi bytu bola dňa 16.7.1999 uzavretá zmluva o výkone
správy. Sporným medzi stranami bolo, či navrhovateľ vykonal správne vyúčtovanie nákladov, spojených
s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2010 do 30.4.2010, konkrétne nedoplatku na studenej vode,
vyúčtovaného vo výške 764,4098 Eur za spotrebovaných 363 m3 studenej vody. Navrhovateľ pri tomto
vyúčtovaní pritom vychádzal striktne zo spotreby studenej vody nameranej na merači v byte, pri vstupe
do bytu odporcov. Z vykonaného dokazovania ale vyplýva, že v rozhodnom období došlo k vade -
poruche v termostatickej batérii v sprche, nachádzajúcej sa v byte odporcov, v dôsledku ktorej došlo k
pretláčaniu studenej vody do rozvodu teplej úžitkovej vody v dome, čo sa prejavilo zvýšeným prietokom
studenej vody a meradlo na teplú vodu zaznamenávalo mínusovú spotrebu. Navrhovateľ odporcom
vyúčtoval spotrebu studenej vody striktne podľa meradla.

Prvostupňový súd vykonal v danej veci rozsiahle znalecké dokazovanie, zadaním vypracovania
znaleckého posudku, jeho dodatku aj osobným výsluchom znalca na pojednávaní, z ktorého vyplynulo
v podstate nasledovné:

V znaleckom posudku č. 5/2013 znalec okrem iného uzavrel, že množstvo studenej vody pretečenej
do TÚV v dôsledku danej poruchy sa neobjaví na pomerových meračoch TÚV ostatných odberateľov
bytového domu, takže by nemohlo dôjsť k duplicitnej platbe za dodanú vodu do bytového domu za pätou
odberného miesta. V odbornom vyjadrení č. 9/2013 doplnil, že dochádza v byte k pretláčaniu studenej
vody do systému teplej vody a ďalší odberateľ v bytovom dome začne odoberať teplú vodu, pretečené
množstvo vody sa neznásobuje, vodomer odmeria vždy len objem pretečenej vody, ktorý mu umožní
pretiecť konštrukciou vodomera, tzn. že nedochádza k duplicitnej dodávke teplej vody a teda ani pri
vyúčtovaní dodávky teplej vody nemôže dôjsť k duplicitnej platbe za odber teplej vody. Dochádza ale k
nekvalitnej dodávke, keďže dodávaná teplá voda je ochladzovaná studenou vodou z poruchovej batérie.
Na pojednávaní prvostupňového súdu dňa 6.2.2014 znalec Igor Slemenský uviedol, že množstvo
pretečenej vody zaznamenanej na merači studenej vody v byte odporcov sa objaví ako dodaná voda
u ostatných odberateľov, pričom merač studenej vody odporcov sa správal ako meradlo pretečenej
vody dodávky TÚV pre ostatných odberateľov. Toto meradlo studenej vody u odporcu zaznamenalo
spotrebu teplej vody u ostatných odberateľov. Zároveň vodomery na teplú vodu u ostatných odberateľov
zaznamenali toto množstvo vody. To znamená, že ak niektorý z nájomníkov pustil teplú vodu, tak išla od
odporcov a nie od dodávateľa teplej úžitkovej vody. Táto spotreba bola zaznamenaná ako u odporcu,
tak aj u ostatných nájomníkov. U ostatných nájomníkov ale náklady neboli zvýšené, keďže zaplatili iba
raz za vlastný spotrebovaný odber, ktorý nebol zvýšený na vstupe od dodávateľa teplej vody. V Dodatku
znaleckého posudku č. 2/2014 poukázal na ustanovenia vyhl. č. 630/2005 Z.z., ktorá upravuje i pravidlá
rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu TÚV a konštatoval, že spôsob rozpočítavania
studenej vody nie je daný žiadnym právnym predpisom, vykonáva sa spravidla na základe interných
smerníc vydaných správcami bytov a nebytových priestorov. V prípade, že meradlo na meranie studenej
vody u konečných spotrebiteľov nie je možné odčítať, resp. je poškodené alebo pokazené, je možné
postupovať podľa vyhl. č. 630/2005 Z.z. Navrhovateľ ale v danom prípade nezvolil spôsob náhradného
výpočtu spotreby TÚV v zmysle vyhl. č. 630/2005 Z.z., ale zvolil svoj spôsob na základe priemernej
spotreby v bytovom dome na daný osobomesiac, čo mu predpisy povoľujú. Rozpočítal ale náhradným
spôsobom len spotrebu TÚV a spotrebu studenej vody účtoval podľa spotreby nameranej na pomerovom
merači pretečeného množstva studenej vody, keďže ju považoval za správnu. Ak navrhovateľ zvolil
ako náhradný spôsob určenia spotreby TÚV na základe priemernej spotreby v bytovom dome na daný
osobomesiac, potom si tento istý spôsob osvojil aj znalec pre výpočet pravdepodobnej spotreby studenej
vody pre odporcov a dospel k záveru, že odporca mohol odoberať/spotrebovať studenú vodu v objeme
9,6 m3, vo finančnom vyjadrení 19,43 Eur a teplú úžitkovú vodu v objeme 5 m3, vo finančnom vyjadrení
47,99 Eur.

Vychádzajúc z preukázaného odvolací súd sa zhodol s prvostupňovým, že v danom prípade, vzhľadom
na jeho konkrétne okolnosti nie je možné pri spotrebe vody v byte odporcov v rozhodnom období
vychádzať zo spotreby, ktorá bola nameraná meradlom v byte odporcov. Dokazovaním vykonaným
prvostupňovým súdom, najmä opierajúc sa o znalecké posudky, bolo totiž nesporne preukázané, že
hoci v rozhodnom období studená voda cez meradlo do bytu odporcov dodaná bola, v prevažnej časti
nebola spotrebovaná v byte odporcov, ale v dôsledku poruchy batérie bola pretláčaná do rozvodov teplej
úžitkovej vody, dostávala sa tak do celého bytového domu a bola dodaná v rámci teplej úžitkovej vody
u ostatných odberateľov v dome, bola zameraná i na ich meradlách, v dôsledku čoho bola ostanými
odberateľmi i zaplatená ako ich vlastný odber spotreby teplej úžitkovej vody. Z tohto hľadiska platí, že ak
by daný odber vody zaplatili i odporcovia ako spotrebovanú studenú vodu (ktorú ani nespotrebovali) bol
by zaplatený duplicitne. Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že objem vody (či už studenej alebo
teplej), ktorý bol dodaný na pätu daného bytového domu bol navrhovateľovi aj uhradený (za podmienky,
že si obyvatelia domu splnili svoje platobné povinnosti). Za daných okolností by bolo nielen nelogické,
ale vo vzťahu k odporcom i nespravodlivé, aby boli zaviazaní zaplatiť za studenú vodu, ktorá síce bola
dodaná do ich bytu a pretiekla ich meradlom, avšak ktorú v konečnom dôsledku spotrebovali ostatní
obyvatelia bytového domu. V tom je táto situácia diametrálne odlišná od iných zrejme bežnejších situácií,
kedy v dôsledku poruchy či opomenutia uniká u nájomcu bytu voda či už teplá alebo studená a preteká
do odpadu. V takomto prípade je samozrejme povinnosťou odberateľa túto spotrebu vody uhradiť. Za
daných okolností je preto spravodlivé, aby odporcovia uhradili iba také množstvo studenej vody, ktorú
reálne v rozhodnom období mohli v byte aj spotrebovať.
Keďže vzhľadom na danú situáciu potom nie je možné vychádzať iba zo spotreby vody nameranej
meradlom v byte, bolo nevyhnutné použiť náhradný spôsob výpočtu spotreby, avšak žiadny právny
predpis stanovenie spotreby studenej vody za daných okolností nerieši.

Právne vzťahy vznikajúce v spoločnosti sú vždy konkrétnejšie, bohatšie a rôznorodejšie ako právne
normy. V právnej praxi, preto niekedy nastane situácia, že sa pri rozhodovaní o určitom prípade nenájde
jeho vhodná právna úprava, keďže zákonodarca nemôže predvídať všetky situácie, ktoré môžu nastať.
V takýchto prípadoch je potom nevyhnutné postupovať analogicky, využiť tzv. analógiu légis na právom
neupravené prípady, situáciu riešiť podľa prípadov obdobných. Pri analógii zákona sa použije právna
norma upravujúca obdobný prípad.
Takáto situácia nastala i v danom prípade. Zákonodarca totiž v žiadnej právnej norme (ako to uzavrel aj
znalec) nerieši spôsob rozpočítavania studenej vody v bytovom dome v prípade, že z rôznych dôvodov
nie je možné vychádzať zo spotreby vody nameranej meradlom.

V tejto súvislosti znalecký ústav v znaleckom posudku č. 2/2014 správne poukázal na vyhl. č. 630/2005
Z.z., ktorou sa okrem iného upravuje rozpočítavanie dodania množstva teplej úžitkovej vody a to v §
9 ods. 5 až 8 i náhradným spôsobom, kedy nie je možné z rôznych dôvodov vychádzať z odpočtu
meradla. Ods. 5 citovaného ustanovenia pritom rieši situácie, kedy konečný spotrebiteľ neumožnil
odpočet určeného meradla a ods. 7, kedy ovplyvnil určené meradlo alebo kedy určené meradlo nespĺňa
podmienky určeného meradla, alebo keby odmietol umožniť vykonať odčítanie, čo ale nie sú prípady
analogické danej veci, keďže vo všetkých týchto prípadoch ide o subjektívne zavinenie konečného
spotrebiteľa nemožnosti odpočtu z meradla či už z nedbanlivosti (ods. 5) alebo úmyselne (ods. 7).
Preto najbližším danej veci, kedy nemožnosť použitia odpočtu z meradla spotreby vody nebola zavinená
subjektívne zo strany odporcov, ale objektívne vadou ich zariadenia, je potom úprava obsiahnutá v
§ 6 pre prípad poruchy určeného meradla, podľa ktorého náhradný indikovaný údaj pre konečného
spotrebiteľa sa môže určiť aj odborným odhadom, ak odpočet z určeného meradla na meranie množstva
teplej úžitkovej vody sa vykoná dodatočne najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka alebo na
základe predchádzajúcich pravidelných odpočtov určeného meradla na meranie množstva teplej
úžitkovej vody u konečného spotrebiteľa aspoň dvakrát za rok. Podľa ods. 8 § 9 citovaného zákona, ak
sa vlastníci bytov a nebytových priestorov nedohodnú podľa osobitného predpisu (§ 14 zák. č. 182/1993
Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov) inak, rozpočítavanie množstva dodaného tepla v teplej
úžitkovej vode podľa ods. 2 až 7 sa neuplatňuje.

Analogicky by tiež prichádzalo do úvahy použitie § 3 ods. 6 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia
SR č. 397/2003 Z.z. v spojení s § 30 ods. 4 zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných
kanalizáciách, ktoré zakotvujú, že ak sa na meradle zistí porucha, množstvo vody dodanej verejným
vodovodom sa určí podľa § 30 ods. 4 zákona. Podľa tohto ustanovenia, ak nemožno presne zistiť
množstvo odberu vody za čas poruchy meradla vypočíta sa množstvo odberu vody za príslušné obdobie
alebo jeho časť, podľa odberu vody v porovnateľnom období minulého roku...

Z oboch vyššie citovaných analogicky použiteľných úprav vyplýva, že v prípade, že nie je možné použiť
spotrebu vody podľa meradla, aký nastal i v danej veci, sa určí odber buď odborným odhadom podľa
následného alebo predchádzajúceho odberu (podľa zák. č. 630/2005 Z.z.), alebo podľa odberu vody v
porovnateľnom období minulého roku (zák. č. 442/2002 Z.z.). V oboch analogicky použiteľných normách
je teda stanovenie spotreby vody viazané na jej skutočnú možnú reálnu spotrebu.

Vzhľadom na to, pokiaľ znalec v znaleckom posudku č. 2/2014 pri výpočte spotreby studenej vody
v byte odporcov vychádzal z priemernej spotreby v bytovom dome na daný osobomesiac, presne
tak, ako aj sám navrhovateľ pri výpočte spotreby teplej vody odporcami v rozhodnom období, jeho
postup bol správny a zodpovedal spôsobom výpočtu spotreby vody podľa vyššie citovaných analogicky
použiteľných noriem. Keďže potom podľa záverov znalca v byte odporcov mohlo byť spotrebovaných
v rozhodnom období studená voda o objeme 9,6 m3, vo finančnom vyjadrení 19,43 Eur a podľa
vykonaného dokazovania odporcovia už uhradili spotrebu cca 100 m3 studenej vody v sume 201,58 Eur,
čím podstatne prekročili úhradu spotreby podľa záverov znalca, prvostupňový súd správne uzavrel, že
zo žalovaného titulu navrhovateľovi už žiadnu sumu nedlhujú, v dôsledku čoho správne návrh zamietol.

Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd pritom považoval za nerozhodné, či
odporcovia žiadali iba o výmenu merača, príp. či nahlásili havarijný stav a či navrhovateľ k zásahu
mal pristúpiť skôr ako za 18 dní, a ani či odstránenie príčiny poruchy ne/bola povinnosť navrhovateľa,
obdobne ako aj ďalšiu odvolaciu argumentáciu uplatnenú navrhovateľom, ktorá je vzhľadom na hore
uvedené závery právne irelevantná.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu bolo potom dôvodným, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa ako vo výroku veci správny, včítane závislých, avšak odvolacími dôvodmi
osobitne nenapadnutých výrokov o náhrade trov konania odporcom a štátu, s použitím § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil.

V odvolacom konaní boli opäť plne úspešní odporcovia a preto im v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s ust.
§ 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnému
navrhovateľovi. Keďže ale odporcovia si nárok na náhradu trov konania návrhom v zmysle § 151 ods.
1 O.s.p. neuplatnili, nebola im odvolacím súdom priznaná.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.