Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. január 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/288/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814200353
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8814200353.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu : EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom
v Bratislave, Pajštúnska 5, G.: 36 613 843, proti žalovanej : P. H., predtým P., nar. XX.X.XXXX, bytom T.
XXXX/XX, Q.., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Občianske združenie slovenských
spotrebiteľov AZ, Lehnice 725, 93 037, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Kempom, advokát

so sídlom Kutlíkova 17, 851 02 Bratislava 5, o zaplatenie 671,91 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 16.7.2015
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším
účastníkom.

N e p r i z n á v aúčastníkom a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením žalobu zamietol, žalovanej náhradu trov konania nepriznal
a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu
trov právneho zastúpenia v sume 118,98 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Zároveň vyslovil, že
žalobcovi bude vrátená časť zaplateného súdneho poplatku po krátení o sumu 6,70 eur v sume 33,30

eur prostredníctvom prevádzkovateľa systému po právoplatnosti uznesenia.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 9.4.2015 žalobca vzal podaný návrh späť v celom rozsahu,
žiadal, aby súd konanie zastavil a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. O trovách
konaniaprvostupňovýsúdrozhodolvsúlades§146ods.2O.s.p.,podľaktoréhoakniektorýzúčastníkov
zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. V danom prípade bolo jednoznačne

preukázané, že žalobca zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, lebo podanú žalobu zobral späť.

Proti výroku uznesenia v časti náhrady trov vedľajšiemu účastníkovi sa v zákonnej lehote odvolal
žalobca. V odvolaní uviedol, že z hľadiska výsledku konania vedľajší účastník nemá vo vzťahu k
úspechu či neúspechu v tomto konaní žiaden vzťah, nemožno hovoriť o účelne vynaložených trovách
na uplatnenie alebo bránenie práva. Vedľajší účastník podľa jeho názoru nemal vo veci samej úspech

alebo neúspech v konaní. Nespochybnil právo vedľajšieho účastníka nechať sa v konaní zastupovať
advokátom, avšak združenie by malo zo svojej podstaty byť schopné poskytnúť pomoc pri súdnych
konaniach. Poukázal na viaceré rozhodnutia súdov a poukázal na skutočnosť, že trovy právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka neboli účelné. Konštatoval, že vedľajší účastník vstupuje do konaní
len za účelom získania finančných prostriedkov. Navrhol odvolaniu v plnom rozsahu vyhovieť a to tak,
že odvolací súd vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhrada trov konania neprizná, pričom

si zároveň uplatnil aj trovy odvolacieho konania, ktoré špecifikoval celkovo vo výške 20,03 eur.Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 214 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť,
je povinný uhradiť jeho trovy.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastníkovi, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je
povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Vo vzťahu k odvolaniu navrhovateľa odvolací súd konštatuje, že vedľajší účastník vstúpil do konania
podľa § 93 ods. 2 O. s. p v znení platnom do 31. 12. 2014 s tým, že podľa § 93 ods. 4 O. s. p. má
rovnaké práva a povinností ako účastník, pričom koná iba sám za seba. Z obsahu spisu nepochybne
vyplýva, že vedľajší účastník v písomnom podaní z 25.7.2014 namietol premlčanie nároku a zaujal
postoj k právnej argumentácii navrhovateľa. Žalobca následne podaním z 1.4.2015 vzal späť žalobu bez

uvedenia ďalších dôvodov.

Procesná aktivita vedľajšieho účastníka súvisí s ochranou spotrebiteľa, ktorej sa priznáva význam pri
zvyšovaní kvality života spotrebiteľov (porov. rozsudok súdneho dvora Mostaza Claro C-168/05, bod 37,
cit.: Okrem toho, smernica, ktorá smeruje k posilneniu ochrany spotrebiteľa, predstavuje podľa článku

3 ods. 1 písm. t) ES opatrenie nevyhnutné na splnenie poslania zvereného Spoločenstvu , najmä, na
zvýšenie životnej úrovne a kvality života v celom Spoločenstve (pozri analogicky v súvislosti s článkom
81 ES rozsudok Eco Swiss, už citovaný, bod 36).

Takýmto prostriedkom ochrany môže byť aj inštitút náhrady trov konania, v rámci ktorého nemožno

poprieť aj jeho sankčnú povahu (pre porovnanie uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 14. 9. 2011 sp. zn. 7MCdo 4/2010, cit. ,,Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda
zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je
sankčná náhrada nákladov konania...., tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
16.6.2011 sp. zn. II. ÚS 281/2011). Ide síce o problém zavinenia konania, ale niet dôvodu popierať tento

sankčný aspekt aj pri viac-menej svojvoľnom podávaní návrhov na priznanie nedovoleného plnenia.

Dôležitá je pri trovách konania aj ich náhradová funkcia (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 17.12.2004, sp. zn. II. ÚS 31/04, cit. „Pri tomto výklade treba venovať pozornosť zmyslu
a účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v

reálnom uplatnení základného práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy a v čl. 1 Dodatkového protokolu).

Vedľajší účastník vstúpil do konania a úspešne argumentoval v prospech žalovanej.

Zákonodarca v § 137 O.s.p. explicitne u právnických osôb zaoberajúcich sa kolektívnou ochranou

práv zvýraznil v rámci indikatívneho výpočtu trov konania aj výdavky takejto osoby. Z dôvodovej
správy ,,Navrhovaná právna úprava bude dopadať aj na ďalšie právnické osoby, ktoré sú v súlade
s právnymi aktmi Európskej únie aktívne legitimované na kolektívnu ochranu zákonom chránených
záujmov, napr. vo sfére ochrany pred diskrimináciou, alebo vo sfére kolektívnej ochrany práv
spotrebiteľa. V týchto prípadoch budú osobitnými predpismi napr. zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom

zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (antidiskriminačný zákon), zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 82/2005
Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Navrhovaná právna úprava bude predstavovať aj
výrazný príspevok ku kolektívnej ochrane práv osôb“.Ani judikatúra Súdneho dvora Európskej únie nevidí žiadny dôvod na neposkytnutie právnej ochrany aj
právnickej osobe „Zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv

Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby,
a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania
alebo zastupovanie advokátom“ (porov. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-279/09).
Niet dôvodu na výnimku ani v prípade vedľajšieho účastníka a jeho práve na náhradu trov konania.

Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. O.s.p. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v
konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok
vo svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby sa vedľajší účastník nemohol dať zastúpiť zástupcom
a aby mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. U
právnických osôb zameraných na kolektívnu ochranu práv môže ísť o rôzne záujmové zameranie
a dokonca špecializáciu (napr. bytové spotrebiteľské veci, finančný trh a iné). Služba advokáta je

pochopiteľná a logická, pretože úspech v súdnom konaní je determinovaný nielen tým, kto a aké právo
má (hmotnoprávny aspekt), ale aj schopnosťou toto právo uplatniť (procesnoprávny aspekt). Náklady s
tým spojené sú v zásade účelné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho
účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom.

Čo sa týka odvolacej námietky žalobcu, že vedľajší účastník na strane žalovanej nijako neprispel k
výsledku konania odvolací súd poznamenáva, že tento vedľajší účastník inicioval a podporoval ochranu
proti uplatnenému nároku a bol argumentačne úspešný. Výsledkom je zastavenie konania.

Vo vzťahu k výške trov konania medzi navrhovateľom a vedľajším účastníkom v súvislosti s odvolaním

podaným vedľajším účastníkom odvolací súd konštatuje nasledovné a právne uzatvára:

Právny zástupca vedľajšieho účastníka si správne vyčíslil trovy konania (podľa § 10 ods. 1 vyhlášky
za 2 úkony právnej pomoci á 51,45 eur + režijný paušál á 8,04 eur) v celkovej výške 118,98 eur, preto
odvolací súd výrok uznesenie vzhľadom na vyššie uvedenú právne ustanovenia a argumentáciu v jeho

napadnutej časti potvrdil.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania
medzi žalobcom a vedľajším účastníkom postupom podľa § 219 ods.1 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.,
podľa ktorého v danom prípade žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný účastník a žalovaná ani
vedľajší účastník si náhradu trov neuplatnili, preto im súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.