Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. august 2015

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 4C/167/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5315205585
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Plichtíková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2015:5315205585.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci navrhovateľa S., W..Y..R.., W.

XX, S. K. S., H.: XX XX XX XX, zast. AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., E. B. Lukáča 2, Martin, IČO: 36
868 108 proti odporcovi U. I. W.. W. Y..R.., X. Q. XXXX, S. K. S., H.: XX XXX XXX, v konaní o zaplatenie
336,81 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Návrh z a m i e t a.

II. Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 20 € v lehote do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ je dominius litis - pánom sporu. Bolo povinnosťou navrhovateľa podať úplný, určitý návrh.

Navrhovateľ nesie dôkazné bremeno za preukázanie tvrdení v návrhu. Návrh zo dňa 2.6.2015 čl. 1 a
nasl. súdneho spisu znel na určenie povinnosti odporcu zaplatiť 336,81 € s 9,25 % úrokom z omeškania
ročne od 7.6.2014 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Tvrdenia v návrhu boli tie - prvá veta v
návrhu: „Medzi navrhovateľom a odporcom bola uzatvorená zmluva o výkone správy zo dňa 1.6.2007...
“. Predmetom bol nárok na zaplatenie sumy 336,81 € na základe faktúry č. 3320140070 ako vyúčtovanie
nákladov za služby za nebytový priestor, G. W. S. K. S. za rok 2013. Faktúra je na čl. 18 spisu a
vyúčtovanie k faktúre na čl. 19 spisu. Náklady sú účtované na základy zmluvy o výkone správy medzi

navrhovateľom a odporcom zo dňa 1.6.2007 na čl. 7 spisu, ktorá však nie je podpísaná druhou zmluvnou
stranou - odporcom, na základe dodatku č. 1 k tejto zmluve zo dňa 1.9.2007 na čl. 11 spisu, ktorá však
nie je podpísaná odporcom, na základe dodatku č. 2 zo dňa 1.6.2008 čl. 12 spisu, ktorá však nie je
podpísanáodporcom,nazákladedodatkuč.3kzmluvezodňaneuvedeného,nepodpísanéhoodporcom
na čl. 13 a 14 súdneho spisu.

Tým mal súd preukázané, že rozhodujúce skutkové tvrdenia tvoriace základ uplatneného nároku podľa

§ 79 ods. 1, 2 OSP sú skutkové tvrdenia, že nárok je uplatnený na základe zmluvy - zmluvný nárok a
predmetom návrhu je nárok na zaplatenie zmluvne dojednaného plnenia. Uplatnenie nárok na základe
zmluvy vyžaduje predloženie platne uzavretej zmluvy. V tomto konaní odporca odpočiatku namietal
platnosť zmluvy. Uviedol, že s navrhovateľom žiadnu zmluvu neuzavrel, nedohodol výšku zmluvného
plnenia, ktoré je v konaní vymáhané, zmluvu nepodpísal. Navrhovateľ nepreukázal opak, nepredložil
písomne podpísanú platnú zmluvu s odporcom na sporné časové obdobie, v ktorej by bola dohodnutá
výška plnenia, ktoré v konaní vymáha.

Podľa nálezu Ústavného súdu SR č. 122/2012 z 3.10.2012: "z viazanosti súdu petitom vyplýva, že
súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, ako sa domáhajú. Zásada viazanosti súdu
petitom bude vyžadovať i to, aby súd neprisúdil iné plnenie, než akého sa účastníci domáhali. Súdmusí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže
priznať ani z iného skutkového základu, než akým bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu.
Nie je však porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý

bol predmetom konania. Nie je porušením ne - ultra petitum, ak súd formulačne upraví petit návrhu
vo výrokovej časti rozhodnutia, keď návrhu žalobcu vyhovuje. Súd musí výrokovú časť rozhodnutia
formulovať tak, aby bola jasná, stručná, výstižná a predovšetkým materiálne vykonateľná.

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3 M Cdo 6/2010 zo dňa 22.9.2010 okruh

rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie
tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania.

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Obdo 31/2009 zo dňa 24.3.2010 o iný
predmet konania, teda o zmenu žaloby ide spravidla v prípade, ak navrhovateľka požaduje iné plnenie
alebo požaduje rovnaké plnenie, ale odvodzuje ho z iného skutku, ako ho opísala v žalobe. O zmenu

žaloby nejde, ak na základe toho istého skutku mení iba právnu kvalifikáciu.

Súd poukazuje aj na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.7.2008 sp. zn. 11M Obdo
V 19/2007, podľa ktorého "...za zmenu žaloby treba považovať aj procesný úkon, ktorým žalobca, hoci
požaduje rovnaké plnenie, tak následne činí na základe iných skutkových okolností, než tých, ktoré

uviedol v žalobe. “

Tvrdenia navrhovateľa uvedené v návrhu tvoriace základ uplatneného nároku súd subsumoval pod
ustanovenia o nájomnej zmluve a ustanovenia Občianskeho zákonníka o povinnosti odporcu zaplatiť
navrhovateľovi nájomné podľa Občianskeho zákonníka.

Skutkové tvrdenia v návrhu neobsahovali taký skutkový stav, také rozhodujúce skutkové tvrdenia, ktoré
by bolo možné subsumovať pod ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom
obohatení. Návrh v nadväznosti na rozhodujúce skutkové tvrdenia neobsahoval tvrdenie, že nebola
uzavretá zmluva, resp. že zmluva je neplatná, teda, že u odporcu došlo k bezdôvodnému obohateniu a

na akom skutkovom základe. Či získal bezdôvodné obohatenie bez právneho dôvodu (bez existencie
zmluvy) alebo z neplatného právneho úkonu (zmluva existuje, ale je neplatná), resp. z nepoctivých
zdrojov a na základe akých konkrétnych skutkových tvrdení. Navrhovateľ nie je povinný právne
kvalifikovaťskutok,alerozhodujúceskutkovétvrdenia,ktorésúdmôžepodriadiťpodkonkrétnuhypotézu
právnej normy, je povinný v návrhu uviesť tak, aby návrh bol určitý, preskúmateľný, preto návrhom je

súd podľa § 152 ods. 2 a § 153 ods. 2 OSP viazaný.

Návrh navrhovateľa bol určitý, preskúmateľný. Nárok bol uplatnený ako zmluvný nárok na základe
zmluvného dojednania medzi navrhovateľom a odporcom. Rozhodujúce skutkové tvrdenia uvedené v
návrhupretosúdsubsumovalpodhypotézuprávnejnormyonájomnejzmluvyazmluveovýkonesprávy.

Odporca nie je vlastníkom sporného bytu, ani nebytového priestoru. Vlastníkom je Q.. U. S. (dôkaz -
list vlastníctva č. XXXX na čl. 15 spisu). Žaloba však nebola podaná proti vlastníkovi bytu, vlastníkovi
nebytového priestoru. Žaloba bola podaná proti odporcovi ako zmluvnej strane na základe zmluvy o
výkone správy a jej dodatkov. Ako zmluvná strana v tejto zmluve nebola uvedená vlastníčka bytu a

nebytového priestoru, preto súd návrh navrhovateľa na pripustenie vlastníčky do konania na strane
odporcu nepripustil. Vo vzťahu k uplatnenému nároku ako zmluvnému nároku takýto procesný postup
nemal žiadnu právnu relevanciu. Prítomnosť vlastníčky bytu a nebytového priestoru na pojednávaní,
resp. jej označenie ako účastníka konania, nemohlo zmeniť skutkovú a právnu situáciu, neexistencie a
neplatnosti zmluvy, na základe ktorej nárok bol uplatnený.

Navrhovateľ na preukázanie svojich tvrdení v návrhu predložil zmluvu o výkone správy podľa § 8a
zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení zmien a doplnkov a dodatky
k tejto zmluvy (od čl. 7 a nasl. spisu). Okrem skutočnosti, že zmluva je neplatná pre to, že vôbec nebola
odporcom uzavretá, vôbec nebola prejavená vôľa uzavrieť takúto zmluvu, zmluva neobsahuje podpis,

pečiatku odporcu a odporca uviedol, že podpis, pečiatku na zmluvy a dodatky ani nedal, považuje ju
za neplatne uzavretú, takéto zmluvy neuzavrel, súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že zmluva o výkone
správy na čl. 7 spisu má v záhlaví uvedené, že je uzavretá podľa § 8a zákona č. 182/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov.Z § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení zmien a doplnkov uvádza: „Vlastníci bytov a nebytových
priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy...“.

Z uvedeného znenia zákona mal súd preukázané, že zmluvná strana uvedená v zmluve - odporca ani
nie je v spore pasívne legitimovaný a ani navrhovateľ s ním za tejto situácie nemal uzavrieť zmluvu o
výkone správy podľa § 8a zákona č. 182/1993, pretože v konaní je preukázané listom vlastníctva č.
XXXX na čl. 15 spisu, že vlastníkom bytu, nebytových priestorov je S. U., Y.. Š., Q..

Základom uplatneného nároku bol zmluvný nárok, dohoda zmluvných strán o výške zmluvne
dohodnutých plnení. Navrhovateľ nepredložil základný dôkaz pre uplatnenie zmluvného nároku, platnú
zmluvu medzi navrhovateľom a odporcom, na základe ktorej zmluvný nárok uplatnil, preto súd nárok
zamietol.

Na okraj súd poukazuje na tú skutočnosť, že predmetom sporu ani nebolo uplatnenie bezdôvodného
obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka z dôvodov už uvedených. Pri uplatnení nároku
z titulu bezdôvodného obohatenia by činnosť súdu bola zameraná na objasnenie odlišných skutočností,
preposúdeniektorýchnebolvytvorenýdostatočnýpodklad.Vydaniebezdôvodnéhoobohatenianetvorilo
predmet sporu. Súd môže vykonávať dokazovanie len v rámci predmetu sporu v nadväznosti na §

152 ods. 2, § 153 ods. 2 OSP. Predmet sporu nemôže prekročiť. Pokiaľ by bol navrhovateľ uplatnil
nárok z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, museli by
jeho rozhodujúce skutkové tvrdenia obsahovať, či uplatňuje nárok z neplatného právneho úkonu
alebo z právneho dôvodu, ktorý odpadol alebo z nepoctivých zdrojov alebo z toho dôvodu, že sa
za neho plnilo, hoci podľa práva mal plniť sám. Rozhodujúce skutkové tvrdenia pritom na rozdiel

od zmluvného nároku, kde výška nárokov je zmluvne dojednaná, nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia by musel obsahovať podrobnú špecifikáciu bezdôvodného obohatenia na strane odporcu
podľa jednotlivých dní, týždňov, mesiacov s dôkazmi, ktoré odporcovi vzniklo dodávkami elektrickej
energie, vody, poskytovaním iných služieb. Charakteristickým znakom pre plnenie bez právneho dôvodu
je skutočnosť, že niekomu bolo niečo dané alebo bolo v prospech niekoho konané, pričom touto

činnosťou došlo k nadobudnutiu majetkových hodnôt, prípadne nedošlo k zníženiu majetkových hodnôt
obohateného, ku ktorému by inak došlo, pričom išlo napríklad o plnenie zmluvy na základe neplatnej
zmluvy a pod., teda tvrdenie, že na strane odporcu došlo k majetkovému prospechu bez toho, aby
na užívanie vynaložil finančné prostriedky. K bezdôvodnému obohateniu dôjde aj vtedy, ak sa za
odporcu plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Pri bezdôvodnom obohatení podľa § 458 ten, kto sa

bezdôvodneobohatil,musívrátiťvšetko,čopodľaneexistujúcejaleboneplatnejzmluvydostal.Narozdiel
od zmluvného plnenia, kedy musí vydať to, čo bolo v zmluve dohodnuté a v takej výške, aká v zmluve
bola dohodnutá. Ak plnenie spočívalo vo výkonoch, treba v rámci bezdôvodného obohatenia vydať
peňažné plnenie zodpovedajúce trhovej cene poskytnutého plnenia - výkonov. Plnenie - výkony treba
konkretizovať, špecifikovať a preukázať, napr. meracími prístrojmi, resp. iným spôsobom.

Z uvedených dôvodov súd návrh zamietol v celom rozsahu.

Úspešným účastníkom konania bol odporca. Podľa § 142 ods. 1 OSP mu súd priznal plnú náhradu trov
konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za odpor, teda vo výške 20 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline
prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon
rozhodnutia.