Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. január 2016

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 12C/68/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913217610
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margita Žilková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2016:6913217610.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudkyňou JUDr. Margitou Žilkovou v právnej veci žalobcu Intrum

JustitiaDebtFinanceAGsosídlomIndustriestrasse13C,6300Zug,Švajčiarsko,IČOCHE-100.023.266,
zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom v Bratislave, Karadžičova 8 proti žalovanej Y. V., W.. XX. XX.
XXXX, F. U. Q., Q. XXX za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5, Prešov, IČO 42 176 778, zast.
JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom v Lučenci, J. Kráľa 5/A o 414,72 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej, a to na účet alebo do rúk jeho
právneho zástupcu 188,70 eur trov právneho zastúpenia do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 31. 10. 2013 podal na súd žalobca Profidebt Slovakia, s. r. o., Bratislava žalobu proti žalovanej o
zaplatenie 869,22 eur s prísl. Uznesením zo dňa 21. 08. 2014 č. 12C/68/2014-55 súd vyhovel návrhu
na zmenu účastníka na strane žalobcu tak, že miesto žalobcu Profidebt Slovakia, s. r. o., Bratislava do
konania vstúpil ako žalobca Intrum Justitia Debt Finance AG so sídlom Industriestrasse 13C, 6300 Zug,

Švajčiarsko.

Žalobca Profidebt Slovakia, s. r. o. Bratislava sa podanou žalobou domáhal na žalovanej zaplatenia
869,22 eur, zmluvnej pokuty 0,065 % denne a úrokov z omeškania z jednotlivých súm odôvodňujúc
to tým, že dňa 19. 12. 2011 uzavrel so Všeobecnou úverovou bankou, a. s. so sídlom v Bratislave,
IČO 31320155 zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej mu bola postúpená pohľadávka
s príslušenstvom voči žalovanej zo zmluvy "Kreditná karta" č. 18014574, ktorá bola uzavretá medzi

Všeobecnou úverovou bankou ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom. Na základe zmluvy bol
žalovanej poskytnutý úver vo výške 697,07 eur. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanej oznámené
písomne. Pohľadávka ku dňu postúpenia je vo výške 901,26 eur. Príslušenstvo pohľadávky je ďalej
tvorené úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 564,30 eur od 16. 12. 2011 do zaplatenia,
vypočítaným podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. v znení platnom k prvému dňu omeškania. So žalovanou
dňa 01. 07. 2012 uzavrel dohodu o uznaní dlhu č. XXXXXXXXXX, v ktorej žalovaná uznala svoj záväzok
vo výške 927,15 eur a zaviazala sa uznaný záväzok splatiť v 48 mesačných splátkach, avšak uhradila

len 3 splátky, a to 24. 07. 2012, 30. 08. 2012 a 19. 12. 2012, na základe čoho nesplatená časť záväzku
predstavuje sumu 869,22 eur. Keďže žalovaná sa dostala do omeškania so splácaním splátky záväzku
o 3 mesiace a viac, stali sa podľa článku 4.1 dohody splatnými všetky jej záväzky a vznikol mu aj nárok
na zmluvnú pokutu podľa článku 4.1 dohody, t. j. 0,065 % denne z nesplatenej istiny úveru. Uplatnil sipreto aj zmluvnú pokutu a úroky z omeškania tak, že tieto spolu neprevýšia sumu 697,07 eur, pričom
odo dňa nasledujúceho po dosiahnutí tejto sumy len 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 506,37
eur do zaplatenia.

Žalobca čiastočne vzal žalobu späť Súd uznesením zo dňa 03. 08. 2015 č. 12C/68/2014,81 konanie
v časti prevyšujúcej istinu 414,72 eur, prevyšujúcej úroky z omeškania 8,50 % ročne zo sumy 564,30
eur od 02. 07. 2012 do 23. 07. 2012, úroky z omeškania 8,50 % ročne zo sumy 544,99 eur od 24. 07.
2012 do 29. 08. 2012, úroky z omeškania 8,50 % ročne zo sumy 525,68 eur od 30. 08. 2012 do 18. 12.

2012, úroky z omeškania 8,50 % ročne zo sumy 506,37 eur od 19. 12. 2012 do 02. 09. 2014, úroky z
omeškania 8,15 % ročne zo sumy 414,72 eur od 03. 09. 2014 do zaplatenia a konanie ohľadom zmluvnej
pokuty zastavil. Žalobca takto žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie 414,72 eur, ďalej žiadal úroky z
omeškania 8,50 % ročne zo sumy 564,30 eur od 20. 07. 2012 do 23. 07. 2012, úroky z omeškania 8,50
% ročne zo sumy 544,99 eur od 24. 07. 2012 do 29. 08. 2012, úroky z omeškania 8,50 % ročne zo
sumy 525,68 eur od 30. 08. 2012 do 18. 12. 2012, úroky z omeškania 8,50 % ročne zo sumy 506,37 eur

od 19. 12. 2012 do 02. 09. 2014, úroky z omeškania 8,15 % ročne zo sumy 414,72 eur od 03. 09. 2014
do zaplatenia, keď v prevyšujúcej časti žalobu vzal späť. Žalovanú žiadal zaviazať na zaplatenie, keď
na základe písomnej žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty Triangel dňa 02. 05. 2007 vznikol medzi jeho
právnym predchodcom a žalovanou právny vzťah. Zmluvné strany sa dohodli na presnom vymedzení
splatenia pôžičky v pevne stanovenej lehote 30 mesiacov od splatnosti prvej mesačnej splátky, t. j. od

02. 05. 2007 v lehote do 20. 11. 2009, kedy nastala konečná splatnosť pôžičky prirodzeným spôsobom.
Jeho právny predchodca zmluvný vzťah založený zmluvou o pôžičke žiadnym spôsobom neukončil. Až
nasledujúci deň po prirodzenej splatnosti, t. j. dňa 21. 11. 2009 začala plynúť premlčacia doba, lebo až
po konečnej splatnosti úveru mali právo požadovať vrátenie nesplatenej časti pôžičky. Žalovaná uznala
záväzok 03. 07. 2012, teda v čase, kedy záväzok existoval a nebol premlčaný.

Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

Dňa 20. 11. 2013 vstúpil do konania podľa § 93 ods. 2 O. s. p. vedľajší účastník na strane žalovanej.
Tento vo svojom vyjadrení vzniesol námietku premlčania, lebo žaloba bola podaná po uplynutí trojročnej

premlčacej doby, keď k zosplatneniu došlo 02. 10. 2008, a dohodu o uznaní záväzku žalovanou
považoval pre nekalú obchodnú praktiku za absolútne neplatnú, a preto žiadal žalobu zamietnuť. Vo
vyjadrení ďalej poukázal na to, že v uzavretej zmluve nie sú všetky obligatórne náležitosti spotrebiteľskej
úverovej zmluvy v súlade s § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. uvedené v texte hlavnej zmluvy, sú len
súčasťou jednoliateho miniatúrneho textu formálne nedostupných obchodných podmienok, ku ktorým

spotrebiteľ svojím podpisom ani nepristúpil, zmluva neobsahuje údaj o sume, počte a termínoch
splátok istiny, úrokov a poplatkov, nie je uvedená ani RPMN, preto má za to, že úver je bezúročný
a bez poplatkov. Aj dohoda o uznaní dlhu je formulár, ktorý veriteľ nemá možnosť ovplyvniť. Je
nelogické, aby spotrebiteľ, ak by mal vedomosť o stave veci, mal záujem na uznaní záväzku a predĺžení
premlčacej lehoty a to na dôvažok v rozsahu, na ktorý ani nemá žalobca platný právny titul. V ďalšom

vyjadrení, reagujúc na podanie žalobcu z 15. 07. 2015 uviedol, že tvrdenie žalobcu o tom, že nedošlo
k predčasnému ukončeniu právneho vzťahu považuje jednoznačne za zavádzajúce a účelové. O tom,
že k predčasnému ukončeniu predmetného zmluvného vzťahu došlo svedčí dôkaz predložený priamo
žalobcom a to karta klienta, z ktorej vyplýva, že k zosplatneniu úveru došlo dňa 02. 10. 2008 a
uvedenému nasvedčuje aj výpis z pôžičkovej karty Triangel, kde sa ako posledná položka datuje dňom

02. 10. 2008 a následne je už vo výpise len uvedená položka označená ako zmluvná pokuta za
postúpenie pohľadávky k vymáhaniu a to až k dátumu 18. 03. 2009. Žalobca mohol pohľadávku uplatniť
na súde už 21. 11. 2009, t. j. nasledujúci deň, ako nastala prirodzená splatnosť, avšak urobil tak až 31.
10. 2013 a na vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o trojročnej premlčacej
dobe, keďže ide o spotrebiteľský vzťah.

Podľa § 115a ods. 2 O. s. p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.

Podľa § 200ea O. s. p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000,- eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Vo veci ide o drobný spor (§ 200ea O. s. p.), a preto súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 115a
ods. 2 O. s. p.).O tom, že ide o drobný spor a vo veci nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ako aj o povinnosti
predložiť alebo označiť dôkazy (§ 120 ods. 4 O. s. p.) boli účastníci a vedľajší účastník poučení, žiadne
ďalšie dôkazy nenavrhli ani neoznačili.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty Triangel (čiastočne takmer
nečitateľnej),obchodnýchpodmienokprevydanieapoužívaniekreditnýchplatobnýchkarietvydávaných
Všeobecnou úverovou bankou, a. s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s.
(fakticky takmer nečitateľnej), dohody o uznaní dlhu č. XXXXXXXXXX aj so zmluvnými ustanoveniami,

zmluvy o postúpení pohľadávok zo Všeobecnej úverovej banky (ďalej len "VÚB") na Profidebt Slovakia
aj s dodatkom č. 1 a prílohou č. 3, karty klienta, poznámok z telefonického vymáhania, oznámenia o
zosplatnení dlhu, oznámenia o postúpení pohľadávky, výpisov z pôžičkovej karty Triangel a vec posúdil
takto:

Dňa 02. 05. 2007 uzavreli VÚB, a. s, Bratislava (za VÚB a. s. Consumer Finance Holding) a žalovaná

na základe žiadosti žalovanej o aktiváciu pôžičkovej karty Triangel zmluvu č. XXXXXXXXXX. Žalobca
predložil zmluvu o postúpení pohľadávok VÚB na Profidebt Slovakia, s. r. o., Bratislava aj s prílohou č.
3 ohľadom pohľadávky voči žalovanej. Listom zo dňa 02. 02. 2012 oznámila VÚB žalovanej postúpenie
pohľadávky na Profidebt Slovakia, s. r. o. a následne bola pohľadávka postúpená na terajšieho žalobcu.

Uzavretá zmluva z 02. 05. 2007 je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 1, 2 a 3 zák. č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len "zákon o spotrebiteľských
úveroch"), keď veriteľom je v danom prípade právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojho podnikania a spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na
iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (podľa žiadosti žalovaná žiadala pôžičku

ako zamestnanec).

Podľa § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch
(1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie

sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
(3) Zmluva ďalej obsahuje

a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,

b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,
e) práva spotrebiteľa podľa § 7.
(4) Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol

spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.(5) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

Keď v zmluve je uvedený úverový rámec (maximálna výška pôžičky 18.000,- Sk), pevná mesačná
splátka 600,- Sk a počet mesiacov splátok 30, teda zmluva neobsahuje RPMN (nejaký údaj o RPMN
je síce v obchodných podmienkach, ktoré sú priložené k zmluve, ale sú nečitateľné a nie sú ani
podpísané ani nie je preukázané, že boli žalovanej dané, takže ich nemožno akceptovať ako údaj o
RPMN obsiahnutý v zmluve) ani údaj o úrokoch a poplatkoch (mesačné splátky podľa zmluvy 600,- Sk

krát počet mesiacov splátok 30 činí sumu maximálnej výšky pôžičky 18.000,- Sk), a preto na základe
uzavretej zmluvy podľa vyššie cit. ust. § 4 ods. 2 písm. g/ ako aj § 5 zákona o spotrebiteľských úveroch
nemá žalobca nárok na žiadne úroky ani poplatky.

I keď žalobca tvrdí, že konečná splatnosť pôžičky nastala 20. 11. 2009 prirodzeným spôsobom, lebo jeho
právnypredchodcažiadnymspôsobomzmluvnývzťahneukončil,tomutoodporujúprávenímpredložené

dôkazy, a to karta klienta, kde sa uvádza dátum zosplatnenia úveru 02. 10. 2008. Skutočnosti, že
k zosplatneniu došlo, podporne nasvedčuje aj výpis z pôžičkovej karty, kde sa uvádza ako dátum
transakcie 18. 03. 2009 - zmluvná pokuta za postúpenie pohľadávky k vymáhaniu. Pritom sám žalobca
vo vyjadrením z 15. 07. 2015 tvrdí, že právo požadovať vrátenie nesplatenej časti pôžičky mohli vykonať
ažpokonečnejsplatnostiúveru.Aktedabolapostúpenápohľadávkakvymáhaniu,podľajehovyjadrenia

už musel byť celý úver splatný. Súd preto vychádzal pri rozhodovaní z toho, že dňa 02. 10. 2008 bol
úver zosplatnený.

Následne 03. 07. 2012 bola uzatvorená dohoda medzi Profidebt Slovakia, s. r. o. a žalovanou o uznaní
dlhusosplátkovýmkalendárom,kdežalovanáuznalavýškupohľadávky927,15eurnazákladeuzavretej

zmluvy a zaviazala sa ju uhradiť v 48 splátkach po 19,31 eur.

Uzavretá dohoda o uznaní dlhu je jednoznačne na predtlačenom formulári, kde zreteľne veriteľ 01. 07.
2012vpísalúdajevčastiopostúpenejpohľadávke-záväzkuavýškeúrokuzomeškania(dátumamiesto
spísania a uvedené údaje o pohľadávke sú strojom), kým perom sú dopísané údaje v časti splátkový

kalendár, a to počet mesačných splátok, splatnosť a výška splátky, údaje o dlžníkovi a dátum a miesto
podpisu sú písané perom. Podľa dohody nesplatená istina úveru je 564,30 eur (čo je 17.000,10 Sk), hoci
podľa zmluvy maximálna výška pôžičky je 18.000,- Sk (597,49 eur), z čoho podľa karty klienta žalovaná
do 12. 06. 2012 splatila 7.089,- Sk (235,32 eur) a ďalších 57,93 eur splatila do 19. 12. 2012, ako je to
uvedené v žalobe. Keď žalobca nemá nárok na úroky a poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve, suma

istiny 564,30 eur uvedená v dohode nezodpovedá skutočnému dlhu a tiež v uznaní je aj príslušenstvo
pohľadávky a sankcie vo výške 362,85 eur.

Z toho, ako je naformulovaná dohoda o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom, je zjavné, že veriteľovi
išlo pod zámienkou ponuky splátok dosiahnuť predĺženie premlčacej doby, čo súd hodnotí ako rozpor s

dobrými mravmi (podľa § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení ku dňu uzavretia
dohody o uznaní záväzku), a preto uzavretú dohodu nepovažuje za platnú. Len na margo dodáva, že
išlo o dohodu uzavretú v nadväznosti na spotrebiteľskú zmluvu, a keď úver bol zosplatnený 02. 10.
2008, dohoda o uznaní dlhu (v prípade, že by bola platná) bola uzavretá 03. 07. 2012, teda po uplynutí
trojročnej premlčacej doby podľa § 101 Obč. zák. a nebolo preukázané, že by žalovaná mala vedomosť

pri uzatváraní dohody o tom, že pohľadávka je premlčaná (§ 558 Obč. zák.).

Preto keď súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, 02. 10. 2008 bola pohľadávka zosplatnená,
nasledujúci deň sa mohlo právo vykonať po prvý raz (§ 101 Obč. zák.), k platnému uznaniu pohľadávky,
na základe ktorého by sa predĺžila premlčacia doba podľa § 110 ods. 1 Obč. zák. na 10 rokov nedošlo,

žaloba bola podaná na súd až 31. 10. 2013, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby podľa § 101
Obč. zák. a vedľajší účastník (ktorý má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako žalovaná, na strane
ktorej vstúpil do konania) vzniesol námietku premlčania podľa § 100 ods. 1 Obč. zák., súd žalobu z
dôvodu premlčania zamietol.

Súd ešte poukazuje aj na skutočnosť, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, na základe ktorej je podaná
žaloba (§ 52 a nasl. Obč. zák.) a podľa ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. v znení zák. č. 102/2014 Z.
z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na zákonný dôvod,
ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou a je potrebné zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Obč.zák., podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorý účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práv. Tieto
ustanovenianadobudliúčinnosť01.05.2014aprávnepredpisy,ktorýchsúsúčasťou,nemajúprechodné

ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto
dňom. (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 3 M Cdo 12/2014).

Žalovaná, ktorá mala v konaní v plnom rozsahu úspech, či nárok na náhradu trov podľa § 151 ods. 1 O.
s. p. neuplatnila, a preto jej súd náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O. s. p. nepriznal.

Vedľajší účastník na strane žalovanej si právo na náhradu trov konania uplatnil vo výške 214,59 eur
ako trovy právneho zastupovania.

Súd vedľajšiemu účastníkovi priznal podľa § 93 ods. 4 vety prvej a § 142 ods. 1 O. s. p. náhradu trov
právneho zastúpenia, a to podľa § 1 ods. 3, § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/ a c/, § 16 ods.

3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov

Konkrétne ide o odmenu za nasledovné úkony:
-25. 08. 2014 prevzatie a príprava zastúpenia - hodnota

869,22 eur 51,45 eur
+prináležiaca paušalizovaná náhrada 8,04 eur
-02. 09. 2014 vyjadrenie - hodnota 869,22 eur 51,45 eur
+prináležiaca paušalizovaná náhrada 8,04 eur
-25. 08. 2015 doplňujúce vyjadrenie - hodnota

414,72 eur 29,88 eur
+prináležiaca paušalizovaná náhrada 8,39 eur
súčet 157,25 eur
+ 20 % DPH 31,45 eur
spolu priznaných 188,70 eur

K účelnosti trov súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 13Co/803/2015: "
Pojem "účelnosť" použitý v ustanovení § 142 ods.1 OSP treba chápať ako určitú poistku pred hradením
nákladov nesúvisiacich s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či nadmernými.

Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných
zásad efektivity a spravodlivosti občianskeho súdneho konania ako celku a z ústavnoprávneho princípu
proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu.

Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov

spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods.2 Ústavy Slovenskej
republiky a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Trovy
potrebné na účelné uplatňovanie alebo na ochranu práva sa nemôžu posudzovať ako celok a aj keď
účastníkovi vznikol nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že bol v konaní úspešný, každý úkon
alebo každé iné vynaloženie trov treba posudzovať samostatne. Trovy vynaložené účastníkom konania

(i vedľajším účastníkom konania)v spore musia byť v príčinnej súvislosti s predmetom konania. Ich
vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana
proti takémuto tvrdenému nároku."

Z vyjadrenia vedľajšieho účastníka zo dňa 02. 09. 2014 vo veci samej je zrejmé, že reagoval konkrétne

nanárok uplatnenýžalobcom.Vyjadrenie okremvšeobecnýchzákonných citáciíobsahuje ajkonkrétne
skutkové a právne závery týkajúce sa veci samej. Úkon príprava a prevzatie právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka treba považovať za nevyhnutný a účelný, pretože len na základe tohto úkonu
dochádza k zastúpeniu a právny zástupca sa musí oboznámiť s uplatňovaným nárokom v návrhu na
začatie konania, zvoliť prostriedky postupu v konaní. Za účelne vynaložené trovy súd považoval aj

jeho vyjadrenie z 25. 08. 2015 (ale vzhľadom na zastavenie konania v časti už len vychádzajúc
z hodnoty 414,72 eur), lebo išlo o konkrétnu reakciu na vyjadrenie žalobcu a vo veci boli účastníci
poučení, že ide o drobný spor, v ktorom súd rozhodne bez nariadenia pojednávania, a preto vedľajšiemu
účastníkovi nemožno uprieť právo vyjadriť sa aj k ďalším žalobcom tvrdeným skutočnostiam, keď inámožnosť ako v písomnom vyjadrení nie je (keby nešlo o drobný spor, mohol by tieto tvrdenia predniesť
na pojednávaní). Trovy vynaložené vedľajším účastníkom konania v spore (úkon príprava a prevzatie
zastúpenia a vyjadrenia vo veci samej) boli v príčinnej súvislosti s predmetom konania. Ich vynaložením

sa sledovala procesná ochrana proti tvrdenému nároku.

Zaplatenie trov právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka je odôvodnené ustanovením § 149 ods.
1 O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde

písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak žalobca nesplní v stanovenej lehote uloženú mu povinnosť, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.