Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. október 2015

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 45C/155/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211220665
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Novotná

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2015:1211220665.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou C.. Ľ. U. v právnej veci navrhovateľa: G.. O. W., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Q.Á. XX, R. proti odporcovi v 1.rade: C. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, R., zast.
ADVOKÁT ZLÁMALOVÁ ZUZANA, s.r.o., so sídlom Trnavská 11, Bratislava a odporcovi v 2.rade: Úrad
geodézie, kartografie a katastra SR, Chlumeckého 2, Bratislava, o neplatnosť darovacej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi v 1.rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Odporcovi v 2. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaním doručeným na tunajší súd dňa XX.XX.XXXX domáhal zrušenia darovacej
zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu odporcu v ? k záhrade v k.ú. Bratislava - A. č. XXXX/X K.

XXXX/X na E. ulici v R., zapísaného na LV č. XXX Katastrálnym úradom v R., Správa katastra R., vklad
č. H.-XXXXX Q. X.X.XXXX na C. W., nar. XX.XX. XXXX, D. X, R..

Svoj návrh odôvodnil tým, že v roku XXXX sa navrhovateľ a odporca v 1.rade stali rozhodnutím notára
C.. O. W. po svojich zosnulých rodičoch dedičmi majetkového podielu k družstevnému bytu č. XX na
B.. poschodí na Š. ulici XX v R., zapísaného na LV č. XXXX pod súp. č. XXX/XXX/X každý z ? a
spoluvlastníkmi záhrady zapísanej na LV č. XXX parcela č. XXXX/X a XXXX/X na E. ulici v R. v podiele ?.

V uvedenom byte býval navrhovateľ ale z dôvodu, že Stavebné bytové družstvo nevysporiadalo byt s
rodičmi navrhovateľa ako oprávnenou osobou podľa § 24 a § 25 zákona č. 42/1992 Zb. o vysporiadaní
majetkových podielov v družstvách vydaním bytu do osobného
- 2 -

vlastníctva od roku XXXX, teda uzavretím riadnej darovacej zmluvy o vydaní bytu, ktorej súčasťou

bola aj zmluva o správe bytu, navrhovateľ neplatil za správu, lebo bez práv niet povinností a družstvo
obchádzalo aj nájomnú zmluvu, ktorú uzavreli rodičia navrhovateľa s družstvom v roku XXXX, ktorá
stále platila, a ktorá bola za daných okolností pre navrhovateľa výhodnejšia. Družstvo si začalo účtovať
za správu bytu aj bez vydania bytu a uzavretia zmluvy o správe bytu v nových cenách, tak ako voči
jeho rodičom do ich smrti v roku XXXX. Zo zákona malo však družstvo povinnosť vysporiadať byt,
k čomu malo lehotu podľa § 22 cit. zákona do 21.12.1993, ináč malo byť vymazané z Obchodného
registraavstúpiťdolikvidácie.Družstvoajposmrtiotcanavrhovateľazasielalodoporučenýmizásielkami

vyúčtovanie za služby za správu bytu v nových cenách stále na otca navrhovateľa, aby sa zásielky
vracali späť. Nedoručovaním navrhovateľovi sa ale fiktívny dlh za služby voči nemu stával premlčaným.
Družstvo napriek tomu vytvorilo fikciu nedoplatku, aby sa na prevode bytu v neurčitom čase obohatilo z
údajnej správy na úkor navrhovateľa, ktorý v byte začal riadne bývať, lebo sa cítil ukrátený o vlastníctvobytu, aj keď družstvo nemohlo mať zákonný nárok na vlastníctvo k bytu a fiktívny dlh za správu
bol premlčaný. V roku XXXX keď bol navrhovateľ vo väzbe, družstvo získalo vlastníctvo k bytu a
následne ho rozkradlo. Následne notár v roku XXXX nechal navrhovateľa a odporcu v 1.rade predediť

iba majetkový podiel v družstve v hodnote XX.XXX-Sk a nie X,X izbový byt po rodičoch. Družstvo
potom zinkasovalo dňa XX.XX.XXXX úplatok od odporcu v 1.rade vo výške XXX.XXX-Sk, ktorým údajne
uhradil za žalobcu dlhované služby spojené so správou bytu správcovi a vlastníkovi bytu, Stavebnému
bytovému družstvu R. B.. Uvedené družstvo nebolo ani vlastníkom ani správcom bytu. Odporca v
1.rade bez súhlasu navrhovateľa minimálne ako oprávneného dediča dosiahol hore uvedeným úplatkom

nájomnúzmluvupresvojhosyna,nazákladektorejvbytebýva,pričomodopieranavrhovateľovivstupdo
bytu. Navrhovateľ ďalej uviedol, že nevie kto momentálne v byte býva, má však za to, že má minimálne
rovnaké práva k bytu ako odporca v 1.rade, ktorý odstúpil od dedičskej zmluvy po lehote a ktorou sa a
priori vyhlásením pred notárom vzdal svojho spoluvlastníckeho ? podielu k záhrade výmenou za ? podiel
navrhovateľa k bytu. Skutočnosť prevodu spoluvlastníckeho podielu odporcu v 1.rade k záhrade zistil z
LV č. XXX dňa XX.XX.XXXX, na ktorom je vyznačená plomba darovacej zmluvy, s ktorou navrhovateľ

nesúhlasí ani ako spoluvlastník a ani ako spoludedič, lebo odporca v 1.rade tak ako je zrejmé nemá
vôbec v úmysle sa dohodnúť na majetku dedičstva a na druhej strane poškodzuje práva navrhovateľa
ako spoludediča k bytu, lebo sa svojho spoluvlastníckeho podielu k záhrade za práva k bytu nevzdal.

Odporca v 1.rade vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že navrhovateľ nijako nepodložil a do

spisu nezaložil žiadne listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a neuviedol ani na akom
skutkovom ale najmä právnom základe sa uvedeného domáha. Samotný žalobný petit je z hľadiska
jeho vykonateľnosti neurčitý a nie je z neho zrejmé, čoho sa žalobca domáha voči komu. Odporca v
1.rade poukázal na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie odporcu v1.rade, ktorý nie je vlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti. Niet sporu, že navrhovateľ a odporca nadobudli dedičstvo po svojich rodičoch

a na základe právoplatných dedičských rozhodnutí N. XXX/XX, N. XXX/XXXX K. N., N. XXX/XXXX sa
stalispoluvlastníkmipodielunazáhradevk.ú.R.-A.,každýoveľkosti?.Niejezrejmé,čománavrhovateľ
na mysli keď vo svojom návrhu uvádza, že ,, odporca v 1.rade odstúpil od dedičskej zmluvy po lehote a
ktorou sa a priori vyhlásením pred notárom vzdal svojho spoluvlastníckeho ? podielu k záhrade výmenou
za ? podiel navrhovateľa k bytu". Pokiaľ aj existovali úvahy, že navrhovateľ a odporca v 1.rade

si podelia dedičstvo po
- 3 -
45C 155/2011

rodičoch tak, že jednému pripadne právo užívania k družstevnému bytu na Š. ulici v R. a druhému
celý spoluvlastnícky podiel na záhrade v k.ú. A., k uzatvoreniu takejto dohody nikdy nedošlo. Tvrdenie
navrhovateľa, že mal vydržať ? spoluvlastnícky podiel odporcu v 1.rade k záhrade v k.ú. A. neobstojí,
nakoľko odporca v 1.rade získal užívacie právo k družstevnému bytu na Š. ulici. V danom prípade
navrhovateľneosvedčilzákladnépodmienkyvydržania,najmäpotomdobrúvieru,keďakospoluúčastník

konania o dedičstve po rodičoch vedel, že v zmysle právoplatného rozhodnutia o dedičstve sa stal
vlastníkom uvedeného ? podielu jeho brat (odporca v 1.rade), teda nemohol byť dobromyseľný v
tom, že vec patrí jemu. Dlh, ktorý navrhovateľ nedôvodne nazýva úplatkom, presahujúci XXX.XXX,-Sk
uhradil odporca v 1.rade voči Stavebnému bytovému družstvu R. B., ktorý vznikol z dôvodu neplatenia
povinných príspevkov a úhrad navrhovateľom, ktorý na Š. ulici býval viac ako 10 rokov, byt zdevastoval

a z dôvodu ohrozovania susedov musel byť z neho nakoniec násilne vysťahovaný políciou.

Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu odporcu v 1.rade, splnomocneného
zástupcu odporcu v 2.rade, oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä:
uznesením č.k. N. XXX/XX, N. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, uznesením č.k. N. XXXX/XX, N. XXX/

XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, darovacou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX ako i ďalším obsahom spisového
materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

Z prednesu právneho zástupcu odporcu v 1.rade súd zistil, že v čase podpisu darovacej zmluvy
neexistoval žiaden dôvod, či zákonná prekážka, ktorá by bránila podpísaniu a platnému uzavretiu

darovacej zmluvy. Odporca v 1.rade nehnuteľnosť riadne nadobudol v dedičskom konaní a mal
plné právo nakladať so svojím vlastníckym právom pričom toto jeho právo nebolo doposiaľ nijako
rozporované. Darovacia zmluva je platná a k prevodu na tretiu osobu došlo platne. V súčasnosti záhradu
užíva výlučne navrhovateľ, ktorý tam žije v záhradnej chatke. Odporca v 1. rade túto nehnuteľnosťneužíva, pričom navrhovateľ neplatí ani dane a to ani v ?. Odporca v 1. rade chcel túto situáciu riešiť a
dohodnúť sa s navrhovateľom, avšak navrhovateľ neprejavil žiadnu vôľu a ochotu sa rozumne dohodnúť.
Na základe uvedeného žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť a odporcovi v 1. rade priznať náhradu

trov konania.
Z výpovede splnomocneného zástupcu odporcu v 2.rade súd zistil, že odporca v 2. rade nie je vo veci
pasívne vecne legitimovaný, k predmetnej darovacej zmluve nemá žiaden právny vzťah, nakoľko nebol
účastníkom darovacej zmluvy. Na základe uvedeného žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť.
Uznesením č.k. N. XXX/XX, N. XXX/XXXX zo N.K. XX.XX.XXXX Okresný súd R. B. vyporiadal majetok

v bezpodielovom spoluvlastníctve poručiteľky G. W. (matky navrhovateľa a odporcu v 1.rade) a jej
pozostalého manžela, ktorým o.i. určil, že ? nehnuteľnosti zapísanej na Katastrálnom úrade v R. na LV
č. XXX pre k.ú. A.Ž. v časti A LV ako parcelné č. XXXX/X- záhrada o výmere XXXX m2 parc. č. XXXX/
X- zastavaná plocha o výmere 56 m2, v časti B LV vedené pod por.č. 3 na poručiteľku a pozostalého
manžela v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v 2/4 ocenené na základe súhlasného vyhlásenia
dedičov sumou XXX XXX-sk nadobúdajú G.. O. W., nar. XX.XX.XXXX a C. W., nar. XX.XX.XXXX každý

v podiele ?.

- 4 -

Z darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že uvedenou darovacou zmluvou darca C. W., nar.
XX.XX.XXXX daroval obdarovanému B.. C. W., nar. XX.XX.XXXX celú časť členského podielu o veľkosti
X/X a zostatkovej hodnoty družstevného bytu na Š. ulici XX v R..

Podľa § 5 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v

občianskom súdnom konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach.

Podľa ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno
uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem.

Určovací návrh podľa § 80 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého návrhom na začatie konania (žalobou)
možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak
je na tom naliehavý právny záujem, má spravidla preventívny charakter - jeho účelom je poskytnúť
ochranuprávanavrhovateľaskôr,neždôjdekporušeniuprávnehovzťahualebopráva.Naliehavýprávny

záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa navrhovateľ v konaní domáha) a súvisí
s vyriešením otázky, či sa návrhom s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti
navrhovateľovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Právny záujem, ktorý je podmienkou
procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní
existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne

zvolený)procesnýnástrojochranyprávažalobcu,čisaňoumôžedosiahnuťodstráneniespornostipráva,
a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne
konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia
bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým
(R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického

života,alelenkzbytočnémurozmnožovaniusporov(rozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky
publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996).
Vzhľadom na vykonané dokazovanie a poukazujúc na citované zákonné ustanovenia, súd mal za to, že
návrh navrhovateľa je nedôvodný, preto ho v celom rozsahu zamietol. Navrhovateľ žiadnym spôsobom
nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti darovacej zmluvy, ktorou odporca v 1.rade

previedol svoj spoluvlastnícky podiel na svojho syna. S vyriešením otázky neplatnosti darovacej
zmluvy by nijakým spôsobom nedošlo k odstráneniu spornosti údajného navrhovateľovho práva alebo
neistoty v jeho právnom vzťahu a jeho právne postavenie by sa tým nijakým spôsobom nezmenilo.

Súdzároveňpovažujezapotrebnéuviesť,žekonanieourčenieneplatnostidarovacejzmluvyjetypickým

sporovým konaním a teda účastníkmi konania sú navrhovateľ a odporca. Navrhovateľom je ten, kto
podal návrh na začatie konania a odporcom ten, koho navrhovateľ
- 5 -
45C 155/2011vo svojom návrhu za odporcu označil a teda ten, proti komu návrh smeruje. Nie je pritom rozhodujúce,

či navrhovateľ v skutočnosti je nositeľom hmotnoprávneho nároku, ani to či odporca je nositeľom z
toho vyplývajúcej hmotnoprávnej povinnosti. Až samotné konanie ukáže, či procesnoprávna dvojica
(navrhovateľ a odporca) je totožná s dvojicou hmotnoprávnou, t. j. či navrhovateľ a odporca sú v konaní
vecne legitimovaní, a teda či sú účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu o ktorom súd v konaní rozhoduje. O
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie sa jedná vtedy, ak ten, o kom navrhovateľ tvrdí, že je nositeľom

hmotno-právnej povinnosti- odporca, nie je nositeľom tejto hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní
ide. Vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva a má ju ten, kto je nositeľom uplatneného práva alebo
povinnosti.

Pri určení, či vo vzťahu k uplatnenému nároku je správne označené účastníctvo konania súd musí brať

do úvahy nielen tzv. procesnú subjektivitu účastníkov konania, ktorú posudzuje ako
podmienky konania a vo vzťahu ku ktorej procesnej subjektivite platí poučovacia povinnosť podľa § 5
O. s. p., ale súd musí skúmať aj to, či účastníci konania sú aj hmotnoprávne ( vecne ) legitimovaní. V
takom prípade však poučovacia povinnosť súdu nevyplýva, lebo by bolo poskytnuté poučenie o
hmotnom práve, ktoré účastníkom konania neprináleží. V takom prípade je posúdenie vecnej

(hmotnoprávnej ) legitimácie záležitosťou meritórneho rozhodnutia o návrhu. Posúdenie hmotnoprávnej
(vecnej legitimácie ) účastníkov konania nijako nesúvisí s posúdením procesnej legitimácie účastníkov
konania. Procesnú zodpovednosť za označenie účastníkov v návrhu vždy nesie žalobca alebo
navrhovateľ v tom zmysle, že zodpovedá za nesprávne označenie vecne nelegitimovaných účastníkov.

V prejednávanej veci vo vzťahu k uplatnenému nároku na určenie, že darovacia zmluva uzavretá
medzi odporcom v 1.rade a C. W., nar. XX.XX. XXXX je neplatná, určil navrhovateľ seba ako aktívne
vecne legitimovaného účastníka konania a odporcov v 1.a 2. rade ako pasívne vecne
legitimovaných účastníkov konania. Žalobe o určenie platnosti alebo neplatnosti takéhoto úkonu
(zmluvy ) je možné vyhovieť len vtedy, ak v konaní sú účastníkmi konania všetci účastníci napadnutého

právneho úkonu ( zmluvy ), prípadne ich právni nástupcovia. Inak je daný nedostatok aktívnej alebo
pasívnej vecnej legitimácie. Vzhľadom na uvedené súd mal za to, že účastníkom
konania mal byť okrem darcu i obdarovaný. Keďže tento účastníkom konania vo vzťahu k neplatnosti
darovacej zmluvy nie je, nie je možné návrhu navrhovateľa vyhovieť práve pre tento hmotnoprávny
nedostatok v konaní. Súd zároveň poukazuje i na to, že odporca v 2.rade nie je v konaní pasívne vecne

legitimovaný z dôvodu, že nebol účastníkom predmetného právneho úkonu (zmluvy).

- 6 -

Súd na základe vyššie uvedených skutočností návrh navrhovateľa na určenie neplatnosti darovacej
zmluvy,predovšetkýmspoukazomnanedostatoknaliehavéhoprávnehozáujmuazároveňispoukazom
na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, zamietol.

O trovách konania odporcu v 1.rade súd rozhodol v zmysle § 151 ods. 2 O.s.p. a trovy, ktoré by mu inak
patrili, mu nepriznal, nakoľko odporca v 1.rade si trovy konania v lehote troch dní odo dňa vyhlásenia
rozhodnutia nevyčíslil a zo spisu mu žiadne iné trovy nevyplývajú.

O trovách konania odporcu v 2.rade rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Nakoľko však odporcovi v
tomto konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava II, trojmo.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.