Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. január 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoP/73/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414212990
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6414212990.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity

Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Renáty Deákovej, vo veci starostlivosti o maloleté
deti H. K., nar. XX. XX. XXXX a P. K., nar. XX. XX. XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, deti rodičov matky P. K., nar. XX. apríla XXXX, bytom
T. R., 1. mája XX a otca Q. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. T., H. XX, v konaní o návrhu matky na
zvýšenie vyživovacej povinnosti otca a o návrhu otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti o odvolaní
otca proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 4P/3/2015-69 z 12. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zvýšil vyživovaciu povinnosť na maloletého H. zo sumy

70,- Eur na 90,- Eur mesačne a na maloletú P. z 50,- Eur na 65,- Eur mesačne počnúc dňom 01. 11.
2014 a vo výroku, ktorým návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol, potvrdzuje.

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým umožnil otcovi splatiť zročné výživné za obdobie od 01.
11. 2014 do 12. 10. 2015 na maloletého H. vo výške 220,- Eur a na maloletú P. vo výške 165,- Eur mení
tak, že zročné výživné za obdobie od 01. 11. 2014 do 12. 10. 2015 u maloletého H. vo výške
220,- Eur a u maloletej P. vo výške 165,- Eur je otec povinný zaplatiť v 5,- Eur mesačných splátkach

na každé dieťa zvlášť splatných spolu s bežným výživným počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd čiastočne vyhovel návrhu matky na zvýšenie vyživovacej
povinnosti otca k maloletým deťom a návrh otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti zamietol.
Základom pre jeho rozhodnutie bolo zistenie, že o vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k maloletým
deťom rozhodoval naposledy Okresný súd Banská Bystrica v konaní sp. zn. 10C/123/2010 o rozvode
manželstva, kde bola schválená rodičovská dohoda ohľadne výšky vyživovacej povinnosti otca k
maloletým deťom. Z tohto spisu okresný súd zistil, že v čase posledného rozhodovania bola matka

na materskej dovolenke a otec detí vykazoval príjem 400,- Eur mesačne v zamestnaní, ale tento údaj
otec na pojednávaní vo veci 4P/3/2015 korigoval tvrdením, že v čase rozvodového konania mal príjem
v skutočnosti okolo 2 000,- Eur mesačne. Matka mala v tom čase len dve vyživovacie povinnosti k
maloletému H. a P., otec mal vyživovaciu povinnosť k ďalším dvom maloletým deťom, ku ktorým sa v
súčasnosti v súdnom konaní domáha zníženia a zrušenia vyživovacej povinnosti. K zmene pomerov v
zmysle § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine") došlo na strane rodičov
aj maloletých detí. Matka sa zamestnala, jej príjem je okolo 426,- Eur v čistom mesačne. Sama sa stará o

dve maloleté deti, s ktorými býva v 1 izbovom byte. Otec bol v období od 10. apríla 2013 do 08. 10. 2015
vo výkone trestu odňatia slobody za trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 písm. b),
c) Trestného zákona. Z výkonu trestu odňatia slobody bol otec podmienečne prepustený, v súčasnosti
je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie. Výrazne sa zmenilipomery aj na strane maloletých detí. Maloletá Katarína od 1. septembra 2014 nastúpila do základnej
školy a maloletý Peter od 1. septembra 2015 nastúpil do prvého ročníka strednej školy. Takto zistený
skutkový stav posúdil okresný súd podľa § 78 ods. 1 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine a za podstatné pri

rozhodovaní o návrhu matky na zvýšenie výživného a návrhu otca na zníženie výživného považoval, že
otec bol právoplatne odsúdený za trestný čin zanedbania povinnej výživy. Otec detí si teda úmyselne
neplnil vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletým deťom a vo výkone trestu odňatia slobody v období
od 10. apríla 2013 do 08. 10. 2015 bol zo subjektívnych dôvodov, preto pri určení výšky zárobkových
schopností a možností otca na skutočnosti, že vo výkone trestu odňatia slobody dosahoval otec ako

kuchár príjem len 64,- Eur neprihliadol. Konštatoval, že otec detí je v produktívnom veku, zdravý, má
príslušné vzdelanie, teda má potenciál dosahovať iný než deklarovaný príjem. Zvýšenie výživného o 20,-
Eur na maloletého Petra (zo sumy 70,- Eur na 90,-Eur mesačne) a o maloletej Kataríne o 15,- Eur (zo
sumy 50,- Eur na 65,- Eur mesačne) považoval za adekvátne k zmeneným pomerom a schopnostiam
a možnostiam povinnej osoby. Návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol z dôvodu, že
situáciu, v ktorej sa v súčasnosti nachádzal si otec spôsobil sám úmyselnou trestnou činnosťou, čím sa

vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu ako je to uvedené v ustanovení §
75 ods. 1 Zákona o rodine. Zročné výživné za obdobie od 01. 11. 2014 do 12. 10. 2015 vyčíslil u každého
dieťaťa zvlášť a povolil ho otcovi splácať spolu s bežným výživným v 5,- Eur mesačných splátkach.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec maloletých detí, v ktorom zopakoval, že sa od

posledného rozhodnutia o výživnom značne zmenila jeho finančná situácia a majetkové pomery. V
súčasnosti je úplne nemajetný, nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Od 10. apríla 2013
do 08. 10. 2015 bol vo výkone trestu odňatia slobody, svoj čin úprimne oľutoval. Po podmienečnom
prepustení z výkonu trestu odňatia slobody dňom 08. 10. 2015 sa prihlásil na Úrade práce, sociálnych
vecíarodinyvBanskejŠtiavnicianeustálesihľadázamestnanie,alebezúspešne.Máďalšievyživovacie

povinnosti vo výške 30,- Eur na dcéru J. K., nar. XX. februára XXXX a vo výške 30,- Eur na syna
E. P., nar. XX. XX. XXXX. U týchto maloletých detí mu určil súd výživné v súlade so Zákonom o
rodine na minimum. Neplatením výživného na deti v období počas výkonu trestu odňatia slobody vznikli
oprávneným pohľadávky, ktoré budú vymáhané v exekučnom konaní. Napriek týmto skutočnostiam
rozhodol sudca Okresného súdu Žiar nad Hronom o zvýšení výživného na maloleté deti a zamietol

jeho návrh na zníženie výživného, z čoho vyvodil, že sudca bol vo vzťahu k otcovi detí zaujatý a jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zákon o rodine priznáva otcovi právo
domáhať sa súdnou cestou zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom. Súd v jeho prípade nevzal
do úvahy všetky relevantné skutočnosti. Navrhol zrušiť rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom a
vec mu vrátiť na ďalšie konanie alebo ho zmeniť tak, že mu súd zníži bežné výživné na obe maloleté

deti na zákonom určené minimum.

Matka detí vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že rozhodnutie okresného súdu napriek tomu, že
jej návrhu nebolo v celom rozsahu vyhovené považuje za vecne správne. Súd i matka vzali do úvahy
skutočnosti, ktoré otec maloletých detí uvádza v odvolaní. Zdôraznila, že vo výkone trestu odňatia

slobody sa ocitol otec len z vlastnej viny. Potreby maloletých detí objektívne vzrástli.

Kolízny opatrovník detí vyjadrenie k odvolaniu nepodal.

Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal vec v celom rozsahu bez nariadenia odvolacieho pojednávania

podľa § 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.") a rozsudok okresného
súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil v časti rozhodnutia o zvýšení výživného
a zamietnutia návrhu otca na zníženie výživného a podľa § 220 O. s. p. zmenil vo výroku o zročnom
výživnom.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu nielen v jeho výroku, ale
aj v dôvodoch, preto sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia v zmysle § 219 ods. 2 O. s. p. a na zdôraznenie správnosti
rozhodnutia okresného súdu dopĺňa:

Tvrdenie otca v odvolaní, že podľa zákona má právo domáhať sa súdnou cestou zmeny právoplatného
rozhodnutia súdu o výživnom je v súlade s § 163 ods. 2 O. s. p., ktoré pripúšťa rozsudky o výžive
maloletých detí zmeniť, ak sa zmenia pomery a v súlade s § 78 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého
dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, čo ale neznamená, žesúd musí v každom prípade takémuto návrhu vyhovieť. Pod zmenou pomerov nie je možné rozumieť len
zmenu pomerov jedného účastníka zúčastneného na právnom vzťahu. Či sa zmenili pomery relevantné
pre určenie vyživovacej povinnosti rodiča voči maloletým deťom a akým spôsobom, musí súd skúmať

komplexne, tak na strane osôb oprávnených ako povinných. Osobou oprávnenou z výživného je vždy
maloleté dieťaťa, osobou povinnou rodič. Niektorý rodič si plní túto povinnosť určenú § 62 ods. 1 Zákona
o rodine dobrovoľne (v súdenej veci matka) a niektorý rodič potrebuje pre plnenie si elementárnej
povinnosti aj súdne rozhodnutie. Otec detí opomína, že ako rodič maloletých detí nemá len práva,
ale v prvom rade povinnosti vo vzťahu k maloletým deťom, ktoré vzhľadom na svoj vek nie sú vôbec

schopné ovplyvniť svoju situáciu, na rozdiel od dospelej osoby, ktorá je schopná pokiaľ jej v tom
nebránia objektívne dôvody (zdravotný stav) ovplyvniť svoj život a každej oblasti. Zákon o rodine počíta
s tým, že niektorí rodičia sa budú vyhýbať svojej vyživovacej povinnosti, preto priamo v § 75 ods. 1
zakotvil povinnosť súdu pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov skúmať aj to, či sa
povinný vyživovacej povinnosti nevzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku
alebo majetkového prospechu, prípadne či na seba neberie neprimerané riziká, ktoré znižujú alebo

ohrozujú schopnosť plniť si vyživovaciu povinnosť.

Dôvodom na zníženie vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom má byť podľa návrhu a
odvolania otca skutočnosť, že v období od 10. apríla 2013 do 08. 10. 2015 bol vo výkone trestu odňatia
slobody, v dôsledku čoho bol vylúčený z verejného života a nemal možnosť ovplyvniť svoje majetkové

pomery a po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody napriek evidencii na úrade
práce sa mu nedarí vzhľadom na súčasný trend ponuky a dopytu na trhu práce uplatniť svoje schopnosti,
napriek tomu, že má záujem sa zamestnať a pracovať, aby si zlepšil svoje finančné a majetkové pomery
hlavne s cieľom platiť výživné na deti. Okresný súd správne na túto skutočnosť neprihliadol. Jeho
záver, že vo výkone trestu odňatia slobody pre trestný čin zanedbania povinnej výživy sa ocitol otec

zo subjektívnych dôvodov a preto pri posudzovaní schopností, možností a majetkových pomerov otca
podľa § 75 Zákona o rodine nemôže súd vychádzať len z aktuálnych pomerov otca, ale musí zohľadniť
aj jeho potenciál pracovať a plniť si vyživovaciu povinnosť je správny a v súlade s judikatúrou súdov,
napríklad rozsudok Okresného súdu Bratislava V z 08. 11. 2013 sp. zn. 22P/299/2012,
rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/50/2014 z 19. augusta 2014, rozsudok Krajského

súdu Trenčín sp. zn. 17CoP/116/2014 z 21. 01. 2015, rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
31P/316/2012 z 1. marca 2013, rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 1181/07
zo dňa 6. februára 2008 a III. ÚS 511/05 zo dňa 16. marca 2006, ktorých právne závery sú pre danú vec
vzhľadom na spoločnú právu minulosť a podobnosť zákonnej úpravy vyživovacej povinnosti rodičov k
maloletým deťom aplikovateľné, v ktorých súd neprihliadol na takú zmenu pomerov na strane povinnej

osoby z výživného, ktorú spôsobil povinný rodič úmyselným konaním, dôsledkom ktorého bolo uvalenie
väzby a odsúdenie k trestu odňatia slobody a zbavenie sa možnosti plniť si vyživovaciu povinnosť s
odôvodnením, že túto skutočnosť nie je možné pripísať k ťarche dieťaťa odkázaného výživou na svojich
rodičov. Otec dieťaťa netvrdí, že by mu pri hľadaní zamestnania a obstaraní prostriedkov na svoju výživu
a výživu svojich detí bránili zdravotné dôvody. Pri hľadaní si zamestnania sa nemôže otec spoliehať

len Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a nezískanie vhodného zamestnania odôvodňovať situáciou
na trhu práce.

Prvostupňový súd po tom, ako jeho skoršie rozhodnutie uznesením sp. zn. 17CoP/30/2015 z 28.
mája 2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie dokazovanie, doplnil dokazovanie v dostatočnom rozsahu.

Vyžiadal si z Okresného súdu Banská Bystrica spis sp. zn. 10C/123/2010 o rozvode manželstva
rodičov maloletých detí, v ktorom naposledy súd rozhodoval o úprave rodičovských práv a povinností k
maloletým deťom. Oboznámil sa aj so spisom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 13C/30/2015 o
zníženívyživovacejpovinnostiotcanaplnoletúdcéruJ.K.zo110,-Eurna30,-Eurmesačnesosúhlasom
odporkyne. Priemerný čistý mesačný zárobok matky zistil okresný súd zo správy jej zamestnávateľa

Základná škola J. U., T. R., ktorý je vykázaný na 426,58 Eur za mesiac. Ku dňu 17. augusta 2015 bol
ešte otec maloletých detí vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody
v Želiezovciach, odkiaľ podali súdu správu, že otec detí nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody 1.
mája 2013, koniec trestu pripadá na 10. februára 2018. Otec bol vo výkone trestu pracovne zaradený
s prerušeniami, kde dosahoval príjem v rozmedzí od 32,82 Eur až po 137,40 Eur v závislosti od počtu

odpracovaných dní, z ktorého sa mu zrážali pohľadávky v súvislosti s výkonom trestu odňatia slobody
a na výživné. Pojednávania dňa 12. 10. 2015 sa zúčastnili obaja rodičia, otec po podmienečnom
prepustení dňa 08. 10. 2015. Výsluchom matky zistil okresný súd potreby maloletých detí a náklady
na ich výživu a výchovu. Matka uviedla, že len strava dvoch detí v škole ju stojí okolo 70,- Eurmesačne,okremtohománákladysúvisiacesnávštevoukrúžkovmaloletýmideťmi.Včaserozhodovania
okresného súdu nastala podstatná zmena na strane maloletých detí oproti poslednému rozhodnutiu, že
syn účastníkov H. nastúpil 1. septembra 2015 na strednú školu, dcéra P. dňom 1. septembra

2014 na základnú školu.

Skutkový stav zistený prvostupňovým súdom odôvodňuje záver, že od posledného rozhodnutia o
výživnom pre maloleté deti rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 10C/123/2010 zo 14.
12. 2010 nastala podstatná zmena na strane maloletých detí, ktoré vzhľadom na uplynulých 5 rokov

vyrástli, ich potreby na výživu a výchovu sa tým zvýšili a nastúpili do základnej a strednej školy. Správny
je záver okresného súdu, že ak otec detí bol schopný v čase posledného rozhodnutia vzhľadom na
svoje vzdelanie (vyučený automechanik) zarobiť si mesačne 2 000,- Eur, túto schopnosť len tým, že
bol vo výkone trestu odňatia slobody nestratil a vzhľadom na svoje vzdelanie má možnosť vlastnou
prácou si zaobstarať príjem potrebný na plnenie si zákonnej vyživovacej povinnosti. Okresný súd
rozhodol v súlade so zákonom. Svoje rozhodnutie podložil zisteným skutkovým stavom a zrozumiteľne

a presvedčivo odôvodnil. Pri rozhodovaní vzal do úvahy všetky relevantné skutočnosti a hájil záujmy
maloletých detí. Pocit otca detí, že sudca bol voči nemu zaujatý nie je podložený žiadnymi objektívnymi
okolnosťami. Vychádza len z toho, že súd návrhu otca na zníženie výživného nevyhovel, naopak jeho
vyživovaciu povinnosť zvýšil. Odvolacia námietka, že vo veci rozhodol vylúčený sudca a vec nesprávne
právne posúdil nebola uplatnená dôvodne.

V súlade s príkazom odvolacieho súdu vyčísli okresný súd aj zročné výživné na každé dieťa zvlášť
ako rozdiel medzi výživným určeným naposledy rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
10C/123/2010 zo 14. 12. 2010 a výživným určeným otcom napadnutým rozsudkom. Dlžné výživné je
určené za obdobie 11 mesiacov od 01. 11. 2014 do konca septembra 2015 správne, pretože ku dňu

rozhodnutia Okresného súdu 12. 10. 2015 ešte výživné za mesiac október 2015 zročné nebolo. Prvým
výrokom rozsudku bola otcovi uložená povinnosť platiť výživné vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k
rukám matky. Odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu v tejto časti len z dôvodu, že nebolo vo
výroku jasne vyjadrené, či má otec detí splácať zročné výživné na dve maloleté deti súhrnne v 5,-
Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným alebo v 5,- Eur splátkach na každé dieťa zvlášť.

Odvolací súd uložil otcovi maloletých detí splatiť dlh na zročnom výživnom v 5,- Eur splátkach na každé
dieťa zvlášť spolu s bežným výživným počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom straty
výhody splátok pre nezaplatenie čo i len jednej z nich.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.