Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. jún 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoKR/4/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111232990
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5111232990.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: TS MOTORY,
spol. s r.o., so sídlom ČSA 3/1697, 036 57 Martin, IČO: 31 575 994, proti žalovanému: JUDr. Jaroslavovi
Plichtovi, so sídlom kancelárie O. XXXX, XXX XX K. T., správca úpadcu: T.M.W. s.r.o., Pribinova 6, 036
01 Martin, IČO: 31 647 456, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Jozefom Polákom, advokátom, so
sídlom O. XXXX, XXX XX K. T., v konaní o určenie prihlásených pohľadávok, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 11Cbi/28/2011-208 zo dňa 24.04.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 11Cbi/28/2011-208 zo dňa 24.04.2013 p o t v r d z u j e.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
Slovenskej republike na účet Okresného súdu Žilina trovy konania vo výške 30,12 Eur, v lehote do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. Samostatným výrokom vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že viacerými
návrhmi samostatne podanými dňa 13.10.2011 žiadal žalobca určiť, že jeho pohľadávky uplatnené v
prihláške do konkurzného konania na majetok úpadcu T.M.W. s.r.o., Martin sú nesporné čo do právneho

dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia uvedených v prihláške. Uznesením č.k. 11Cbi/28/2011-22
zo dňa 12.07.2012 okresný súd spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp. zn. 11Cbi/28/2011,
11Cbi/29/2011, 11Cbi/30/2011 a 11Cbi/31/2011 s tým, že budú ďalej vedené pod sp. zn. 11Cbi/28/2011.

Okresný súd skonštatoval, že keďže v tomto prípade konkurzné konanie začalo ku dňu 08.02.2011,
bolo potrebné na úpravu práv a povinností účastníkov použiť ustanovenia zákona o konkurze a
reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2011 a aplikoval ust. § 28 ods. 5, § 29 ods. 1, 6, 9,

§ 30 ods. 1 veta prvá, § 32 ods. 1, 3, 4, 6 zákona č. 7/2005 Z.z. zákon o konkurze a reštrukturalizácii v
znení platnom a účinnom do 31.12.2011 (ďalej už len „zákon“).

Ako prvou sa okresný súd zaoberal otázkou dodržania zákonných lehôt. V tomto prípade účinky
vyhlásenia konkurzu nastali ku dňu 30.06.2011 a posledným dňom lehoty na podanie prihlášky
bol deň 15.08.2011. Žalobca prihlášky podal dňa 11.08.2011 a správca ich poprel dňa 22.08.2011.
Posledným dňom lehoty na popieranie pohľadávok bol pritom deň 14.09.2011. Posledným dňom na

podanie incidenčnej žaloby bol deň 14.10.2011 a žalobca návrhy na začatie konania podal osobne dňa
13.10.2011. Okresný súd tak konštatoval, že boli dodržané zákonom stanovené lehoty vrátane lehoty
určenej pre žalobcu na podanie incidenčnej žaloby.Z vykonaných dôkazov vyplývalo, že žalobca podanými prihláškami uplatnil v konkurznom konaní voči
úpadcovi svoje pohľadávky. Voči všetkým prihláškam pohľadávok správca namietal neuvedenie meny
v prihláške a nesprávne označenie úpadcu. Správca ďalej namietal nesprávne označenie veriteľa s

poukazom na skutočnosť, že spoločnosť TS MOTORY je v obchodnom registri zapísaná 2-krát a
ohľadom jednotlivých prihlášok pohľadávok správca namietal nepreukázanie právneho dôvodu vzniku
záväzku.

Čo sa týka námietky správcu ohľadom nepreukázania vzniku prihlásených pohľadávok a nepreukázania

ich právneho dôvodu, tieto námietky boli okresným súdom vyhodnotené ako nedôvodné. Žalobca v
priebehu súdneho konania súdu predložil listiny, ktorými preukázal vznik všetkých štyroch pohľadávok,
ktoré sú predmetom štyroch pôvodne samostatne podaných návrhov na začatie konania. Ohľadom
pohľadávky vo výške 7.203,18 Eur, žalobca predloženými listinami preukázal, že na základe zmlúv
uzavretých medzi úpadcom a spoločnosťou TS MOTORY, a.s., pristupovala k záväzkom, ktoré mal
úpadca voči svojim zamestnancom, resp. voči svojim dodávateľom. Zároveň bolo preukázané, že

táto spoločnosť tieto záväzky uhradila, a tým v súlade so zmluvou o pristúpení k záväzkom vznikla
pohľadávka preberateľa, teda spoločnosti TS MOTORY, a.s. voči pôvodnému dlžníkovi, teda voči
úpadcovi. Následne TS MOTORY, a.s. tieto pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávok postúpila
žalobcovi. Žalobca tak preukázal, že je nositeľom pohľadávky vo výške 7.203,18 Eur.

Čo sa týka pohľadávky na sumu 183,23 Eur, rovnako ohľadom tejto pohľadávky žalobca preukázal
v súdnom konaní jej vznik a aj to, že je nositeľom tejto pohľadávky vo vzťahu k úpadcovi ako
dlžníkovi. Okresný súd uviedol, že z predložených dôkazov vyplývalo, že medzi úpadcom a žalobcom
bola uzatvorená zmluva o nájme dopravného prostriedku. Z vykonaných dôkazov, predovšetkým
zo svedeckých výpovedí, bolo jednoznačne preukázané, že motorové vozidlo Piaggio, ktoré bolo

predmetom tejto zmluvy, používal výlučne úpadca na účely svojej podnikateľskej činnosti. Svedkovia
potvrdili, že vozidlo používali výlučne zamestnanci spoločnosti úpadcu, a teda nebolo preukázané
tvrdenie žalovaného, že by toto vozidlo používali aj ďalšie spoločnosti, ktoré mali konateľa totožného s
konateľom úpadcu. Neobstála preto námietka žalovaného, že úhrada za používanie tohto motorového
vozidla vo forme nájomného mala byť rozpočítaná medzi ďalšie spoločnosti. Predmetom prihlásenej

pohľadávkyjepritommesiacmáj2011,kdeajzknihyjázdbolojednoznačnezistiteľné,ževtomtomesiaci
vozidlo používali výlučne pracovníci úpadcu na zabezpečenie jeho podnikateľskej činnosti. Žalobca tak
preukázal, že je nositeľom pohľadávky v tejto výške voči úpadcovi.

Čo sa týka ďalšej pohľadávky vo výške 4.321,43 Eur, okresný súd uviedol, že z dokladov predložených

žalobcomvyplývalo,žežalobcanazákladezmluvypristúpilkzáväzku,ktorýmalúpadcavočispoločnosti
CS CAPITAL, s.r.o. v tejto výške a podľa predložených dokladov tento záväzok tejto spoločnosti aj
uhradil. V súlade s touto zmluvou úhradou záväzku vznikla žalobcovi ako preberateľovi pohľadávka
voči pôvodnému dlžníkovi, teda voči úpadcovi. Námietky žalovaného, že sa jednalo len o úhradu
preddavkovej faktúry, podľa okresného súdu neobstoja. Je nespochybniteľné, že žalobca tento záväzok

úpadcu na základe uzatvorenej zmluvy uhradil a nie je podstatné, či sa jedná o záväzok na základe
preddavkovej faktúry alebo na základe inej faktúry, prípadne o záväzok, ktorý by vôbec nebol predmetom
fakturácie. Nepochybné bolo, že medzi úpadcom a spoločnosťou CS CAPITAL, s.r.o. bol zmluvný vzťah,
na základe ktorého táto spoločnosť dodávala úpadcovi plyn. Úhrada za tento plyn bola predmetom
preddavkovej faktúry, ktorú uhradil žalobca, a následne dodávka plynu bola rozúčtovaná ďalšou faktúrou

vystavenou spoločnosťou CS CAPITAL, s.r.o.. Žalobca tak preukázal aj vznik tejto pohľadávky, ktorú
uplatnil voči úpadcovi.

Poslednou prihlásenou pohľadávkou žalobcu bola pohľadávka vo výške 777 Eur. Ohľadom tejto
pohľadávky žalobca preukázal, že si u neho úpadca objednal dodávku rezného oleja, čím medzi

úpadcom a žalobcom došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Podľa dodacieho listu žalobca svoju povinnosť
dodať objednaný tovar úpadcovi splnil a vzniklo mu právo požadovať zaplatenie kúpnej ceny tohto
tovaru. Toto právo voči žalovanému uplatnil faktúrou na sumu 777 Eur. Žalobca tak preukázal, že mu
vznikla voči úpadcovi pohľadávka v tejto výške, ktorej právnym dôvodom je nárok žalobcu na zaplatenie
kúpnej ceny dodaného tovaru.

Žalovaný spochybnil právne úkony, z ktorých vznikli prihlásené pohľadávky, z dôvodu, že mali byť
uzatvorené medzi spriaznenými osobami. Podľa názoru okresného súdu takéto spochybnenie správcu
neobstojí. Žiaden právny predpis nezakazuje osobám, ktoré sú považované za spriaznené osobypodľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii, aby medzi sebou uzatvárali právne úkony pri svojej
podnikateľskej činnosti. Otázka, či sa jedná o právny úkon medzi spriaznenými osobami, má vplyv
výlučne na prípadné posudzovanie odporovateľnosti týchto právnych úkonov podľa zákona o konkurze

a reštrukturalizácii. Otázka odporovateľnosti právneho úkonu však nebola predmetom konania.

Okresný súd dospel k záveru, že žalobca v konaní preukázal, že mu vznikli všetky pohľadávky, ktoré
boli predmetom pôvodne samostatne podaných návrhov voči správcovi a ktoré žalobca samostatnými
prihláškami prihlásil do konkurzného konania vedeného voči úpadcovi.

Správca voči prihláškam uplatnil námietku v podobe nezhody obchodného mena úpadcu s obchodným
menom, ktoré je evidované v obchodnom registri. Z prihlášok pohľadávok okresný súd zistil, že žalobca
v týchto prihláškach nesprávne uviedol obchodné meno dlžníka ako T.M.W., s.r.o.. V obchodnom
registri je pritom obchodné meno úpadcu uvedené ako T.M.W. s.r.o., teda bez čiarky za obchodným
menom úpadcu. Podľa názoru okresného súdu však tento nedostatok nemal za následok nemožnosť

identifikáciedotknutéhodlžníka.Priposudzovaníprihláškypohľadávkyaoznačeniadotknutéhosubjektu
bolo potrebné všetky údaje uvedené ohľadom dlžníka, ktorého sa prihlásená pohľadávka týka, vnímať
komplexne a je predovšetkým potrebné zaoberať sa otázkou, či na základe uvedených údajov možno
určitým spôsobom dotknutý subjekt identifikovať. V dôsledku uvedenia čísla IČO, aj v prípade, ak je
nesprávne uvedené obchodné meno, možno jednoznačne identifikovať, že sa jedná o úpadcu. Preto

okresný súd dospel k záveru, že táto námietka žalovaného neobstojí.

Pokiaľ správca ohľadom pohľadávky uplatnenej z titulu nájomnej zmluvy na motorové vozidlo Piaggio
namietal rozpor medzi prihlasujúcim veriteľom, ktorý je označený ako TS MOTORY, spol. s r.o., a
faktúrou, podľa ktorej je dodávateľom spoločnosť TS MOTORY, s.r.o., tak okresný súd z predloženého

výpisu z obchodného registra na spoločnosť TS MOTORY, s.r.o., mal jednoznačne zistené, že táto
spoločnosť bola podľa záznamu vymazaná z obchodného registra ešte ku dňu 30.06.1998 v dôsledku
jej premeny na akciovú spoločnosť TS MOTORY, a.s.. Okrem toho z namietanej faktúry, ohľadom ktorej
správca uvádzal námietku nesprávneho označenia dodávateľa, je rovnako cez číslo IČO zistiteľné, kto je
účastníkom právneho vzťahu. Pri označovaní obchodných subjektov sa pritom často v obchodnej praxi

zamieňajúskratkys.r.o.aspol.sr.o.,apretobolokresnýsúdnázoru,žeprioznačovanídodávateľapodľa
tejto faktúry došlo k nesprávnemu uvedeniu obchodného mena, a nie k nesprávnemu uvedenia IČO. Aj
z dokladu predloženého žalobcom pritom vyplývalo, že podľa evidencie dodávateľov, resp. obchodných
partnerov, obchodoval úpadca výlučne so spoločnosťou TS MOTORY, spol. s r.o., a nie so spoločnosťou
TS MOTORY, s.r.o.. Uvedenú námietku správcu preto okresný súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

Okresný súd uviedol, že správca v priebehu súdneho konania tiež namietal, že žalobca už v
priebehu incidenčného konania nemôže dokladať ďalšie doklady, ktorými by preukazoval odôvodnenosť
ním prihlásených pohľadávok, s ktorou sa prvostupňový súd nestotožnil. Uviedol, že zo žiadneho z
ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii totižto nevyplýva, že by veriteľ nemohol následne

po podaní prihlášky túto prihlášku dopĺňať predkladaním ďalších listinných dôkazov. Zákon v § 29
ods. 1 definuje náležitosti prihlášky, v ktorej má byť uvedené meno, priezvisko a bydlisko alebo názov
a sídlo veriteľa úpadcu, právny dôvod vzniku pohľadávky, poradie uspokojenia pohľadávky a suma
pohľadávky s rozdelením na istinu a príslušenstvo. Prihláška ďalej musí byť podaná na predpísanom
tlačive, ktoré musí byť datované a podpísané veriteľom. Ak tieto náležitosti prihláška nespĺňa, tak

sa na ňu v konkurznom konaní neprihliada. Tým zákon vymedzuje náležitosti prihlášky a zároveň v
ustanovení § 29 ods. 9 zakotvuje zásadu, podľa ktorej prihlášku môže veriteľ opraviť alebo doplniť, len
do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Toto zákonné obmedzenie veriteľa sa tak týka len
samotnej prihlášky a netýka sa príloh, ktoré veriteľ k prihláške v rámci konkurzného konania prikladá.
Tieto prílohy zákon definuje v ustanovení § 29 ods. 6, kde stanovuje, že k prihláške sa

pripájajú listiny preukazujúce údaje uvedené v prihláške, a zároveň stanovuje, aké prílohy je treba v
jednotlivých prípadoch predložiť. V tomto ustanovení však zákon neobsahuje žiadne obmedzenie, ktoré
by veriteľovi bránilo dodatočne, či už pred podaním incidenčnej žaloby alebo aj v priebehu súdneho
konania predkladať ďalšie doklady, ktorými by preukázal dôvodnosť podanej prihlášky. Okresný súd bol
názoru, že žalobca v priebehu incidenčného konania mohol ďalej predkladať listinné dôkazy, prípadne

navrhovať vykonanie iných dôkazov, ktorými preukazoval dôvodnosť svojich prihlásených pohľadávok.
Možnosť žalobcu ako veriteľa preukazovať dôvodnosť podaných prihlášok je limitovaná len ustanovením
§ 118a O.s.p. a pre posúdenie dôvodnosti prihlásených pohľadávok ďalej platí ustanovenie § 154 ods.
1 O.s.p.. Ani z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku tak nevyplýva obmedzenie možnosti veriteľaako žalobcu predkladať dôkazy na preukázanie dôvodnosti svojich prihlásených pohľadávok. Námietka
žalovaného, že veriteľ už takéto dôkazy v súdnom konaní predkladať nemôže, preto nebola dôvodná.

Ďalšími dvomi námietkami, ktorými žalovaný odôvodňoval popretie pohľadávok, bola námietka
neuvedenia meny a námietka, že petit uplatneného nároku nespĺňa náležitosti vykonateľnosti. Námietku
ohľadom nevykonateľnosti petitu odôvodnil právny zástupca žalovaného tým, že v prihláškach právny
dôvod žalobca uviedol len odkazom na faktúru bez uvedenia právneho dôvodu.

Ohľadom tejto námietky okresný súd poukázal na znenie ustanovenia § 29 ods. 1 zákona, v zmysle
ktorého právny dôvod vzniku pohľadávky je obligatórnou náležitosťou každej prihlášky pohľadávky v
konkurznom konaní. Po oboznámení sa s predloženými prihláškami žalobcu však okresný súd zistil, že
žalobca ani v jednej zo svojich prihlášok právny dôvod prihlásených pohľadávok neuvádza. V kolónke 26
každej z predmetných prihlášok žalobca bez ďalšieho len vymenúva neuhradené faktúry a ďalej v tejto
kolónke uvádza vymenovanie príloh, ktoré k prihláške prikladá. Okresný súd vyslovil, že faktúra však nie

je právnym dôvodom vzniku pohľadávky, je účtovným dokladom, ktorým na základe zmluvného alebo
iného vzťahu jeden z účastníkov tohto vzťahu uplatňuje voči druhému účastníkovi právo na zaplatenie
fakturovanej sumy. Právnym dôvodom vzniku pohľadávky je pritom právna skutočnosť, na základe ktorej
vznikla veriteľovi pohľadávka. Takýmto právnym dôvodom tak môže byť napr. kúpna zmluva, na základe
ktorej veriteľ plnil a dlžník nezaplatil kúpnu cenu. Právnym dôvodom môže byť aj tvrdený nárok na

náhradu škody, či nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Právny dôvod je nevyhnutné uvádzať
v prihláške z toho dôvodu, aby správca mal možnosť posúdiť oprávnenosť prihlásenej pohľadávky a jej
vymáhateľnosť. Tak isto je tento právny dôvod nevyhnutný pre konajúci súd, aby rovnako v incidenčnom
konaní mohol posúdiť oprávnenosť prihlásenej pohľadávky. Ani v jednej zo svojich prihlášok však
žalobca právny dôvod pohľadávky neuvádzal. Žalobca dokonca právny dôvod pohľadávky neuvádzal

ani v dvoch petitoch podaných návrhov na začatie konania a právny dôvod uviedol len v konaní vedenom
pod sp. zn. 11Cbi/29/2011, kde ho vymedzil ako pohľadávku vo výške 183,23 Eur z titulu neuhradenej
faktúry v zmysle zmluvy o nájme dopravného prostriedku, a v konaní sp. zn. 11Cbi/31/2011, kde právny
dôvod vymedzil ako pohľadávku podľa faktúry vo výške 777 Eur, ktorá vznikla z titulu dodávky tovaru.
V súvislosti s týmito návrhmi na začatie konania považoval okresný súd za potrebné dať za pravdu

žalovanému v tom smere, že veriteľ sa podľa ustanovenia § 32 ods. 6 zákona môže v incidenčnom
konaní domáhať len toho, čo uviedol v prihláške pohľadávky. Ak teda žalobca ani v jednej zo svojich
prihlášok právny dôvod neuviedol, tak ani v incidenčnom konaní nemôže tento právny dôvod dodatočne
dopĺňať a žiadať jeho určenie.

Okresný súd skonštatoval, že žalobca v rozpore s ustanovením § 29 ods. 1 zákona ani v jednej zo
štyroch predmetných prihlášok neuviedol právny dôvod vzniku pohľadávky. Bol preto názoru, že v tomto
prípade zrejme správca na prihlásené pohľadávky vôbec nemal prihliadať.

Za dôvodnú okresný súd považoval aj námietku správcu ohľadom neuvedenia meny peňažného

záväzku. V tomto prípade vo všetkých prihláškach žalobca menu peňažného záväzku uvádzal v časti
kolónky 26, kde mal byť uvedený právny dôvod vzniku pohľadávky. Žalobca však menu peňažného
záväzku neuvádzal v časti kolónky 27, kde má byť uvedená istina, ani v kolónke 33, kde sa uvádza
celková suma prihlasovanej pohľadávky. Okresný súd poukázal, že ustanovenie § 29 ods. 1 a ods. 5
zákona pritom vyžaduje, aby prihláška pohľadávky bola uplatnená tak, že sa suma pohľadávky rozdelí

na istinu a príslušenstvo. Suma prihlásenej pohľadávky môže byť dostatočne vymedzená len pri uvedení
jej číselného vyjadrenia a konkrétnej meny, pričom tieto dva údaje dostatočným spôsobom identifikujú
prihlásenú pohľadávku. V tomto prípade žalobca argumentoval tým, že menu uviedol v kolónke č. 26.
Okresný súd sa však priklonil k výkladu, ktorý uplatnil žalovaný ako správca v tom smere, že mena
má byť uvedená predovšetkým v časti kolónok 27, 28, 29, 30, 31 a 33, teda v tých kolónkach, kde je

uvedená istina, úroky, úroky z omeškania, náklady a celková suma. Kolónku 26, ktorá má obsahovať
právny dôvod vzniku pohľadávky, tak nemožno považovať za rozhodujúcu. Rovnako za rozhodujúce
nebolo možné považovať doklady, ktoré sú k prihláške pripojené ako jej prílohy, nakoľko tieto nemôžu
údaje chýbajúce v prihláške dopĺňať alebo nahrádzať. Zákon v § 29 ods. 6 ustanovuje povinnosť pripojiť
k prihláške listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Zákon teda vychádza z priority údajov

uvedených v prihláške pohľadávky s tým, že listiny, ktoré sú k nej pripojené, už skutočnosti uvedené
v prihláške len preukazujú. Ak mena peňažného záväzku v prihláške uvedená nie je, tak ju prílohy ani
nemôžu preukazovať. Žalobca z ustanovenia § 29 ods. 5 zákona vyvodil záver, že v prípade, ak mena
nie je uvedená, má sa za to, že prihláška uplatnená v mene Euro. Takýto výklad však podľa názoruokresného súdu uvedené zákonné ustanovenie neumožňuje. Toto ustanovenie prioritne predpokladá, že
prihláškasauplatňujevmeneEuro.Lenvprípade,aksapohľadávkaneuplatňujevtejtomene,stanovuje
zároveň povinnosť správcovi, aby sumu pohľadávky určil prepočtom podľa relevantného kurzu. Z tohto

zákonného ustanovenia teda nevyplýva zákonná domnienka, v zmysle ktorej by sa malo predpokladať,
že ak mena peňažného záväzku uvedená nie je, má sa za to, že pohľadávka je uplatnená v mene Euro.
Rovnako, ako v prípade chýbajúceho právneho dôvodu vzniku pohľadávky, ani v prípade neuvedenia
meny, v ktorej bola prihláška uplatnená, nemôže sa žalobca podľa § 32 ods. 6 ZKR domáhať určenia
prihlášky svojej pohľadávky v mene Euro, ak menu Euro v prihláške neuviedol.

Námietky žalovaného ohľadom chýbajúceho právneho dôvodu prihlásených pohľadávok a neuvedenia
meny peňažného záväzku boli okresný súdom zhodnotené ako dôvodné. V tejto súvislosti okresný
súd považoval za možné poukázať aj na ustanovenie § 30 ods. 1 zákona, v zmysle ktorého nesie
zodpovednosť za správnosť údajov v prihláške veriteľ, teda žalobca. Žalobca vo svojich prihláškach
vôbec neuviedol právny dôvod vzniku pohľadávok a neuviedol ani údaj meny, v ktorej pohľadávky v

konkurznom konaní uplatňuje.

Okresný súd dospel k záveru, že v priebehu incidenčného konania síce žalobca preukázal vznik
prihlásených pohľadávok voči úpadcovi, avšak z dôvodu nesprávne vyplnenej prihlášky, v ktorej chýbalo
uvedenie právneho dôvodu vzniku pohľadávky a uvedenie meny peňažného záväzku, prihlášky žalobcu

neobsahovali obligatórne zákonom požadované náležitosti. Na základe takýchto prihlášok potom
žalobca nemohol byť úspešný ani v incidenčnom konaní, v ktorom žiadal určiť, že jeho prihlásené
pohľadávkysúvkonkurznomkonanínesporné.Pretookresnýsúdvšetkynávrhyžalobcuakonedôvodné
zamietol.

Okresný súd za aplikácie na § 148 ods. 1 O.s.p. rozhodoval o trovách štátu. Uviedol, že v priebehu
súdneho konania vznikli štátu trovy vyplatením svedočného vypočutým svedkom vo výške 30,12 Eur.
Návrhy žalobcu boli pritom ako nedôvodné zamietnuté, a preto bol v konaní žalobca v celom rozsahu
neúspešný. Podľa výsledkov konania žalobcovi vznikla povinnosť nahradiť Slovenskej republike trovy
vo vzniknutej výške 30,12 Eur. Na strane žalobcu pritom okresný súd nezistil existenciu predpokladov

na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Preto neúspešnému žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
Slovenskej republike na účet konajúceho súdu trovy konania vo výške 30,12 Eur.

Samostatným výrokom okresný súd vyslovil, že rozhodnutie o trovách prvostupňového konania podľa §
151 ods. 3 O.s.p. vyhradil rozhodnutiu po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2
písm. a), d), f) O.s.p.. Podľa názoru žalobcu rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, keď okresný súd pri výklade ustanovení § 29 ods. 1, ods. 5 ZKR
dôvodil, že prihlášky neobsahovali obligatórne zákonom požadované náležitosti, a že v nich chýbalo

uvedenieprávnehodôvoduvznikupohľadávkyauvedeniemenypeňažnéhozáväzku.Žalobca,opierajúc
sa aj o publikované právne názory, ako aj judikatúru, je toho názoru, že takýto záver okresného súdu
v incidenčnom konaní, v ktorom bolo preukázané, že žalobca má pohľadávky voči úpadcovi, ktoré
si riadne prihlásil a na súde preukázal, je v rozpore so základnými zásadami a cieľom konkurzného
konania. Prihlášky predložené žalobcom obsahovali všetky povinné náležitosti a aj v dôsledku toho

na ne správca konkurznej podstaty prihliadal. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí s poukazom
na ust. § 29 ods. 1 ZKR skonštatoval, že žalobca vo svojich prihláškach neuviedol právny dôvod,
nakoľko uviedol v kolónke 26 prihlášok ako právny dôvod vzniku pohľadávky neuhradené faktúry v
čiastke Eur a prílohy k prihláške. To je síce pravda, avšak každý z dokladov priložených k prihláške
obsahuje podrobnú identifikáciu skutku, na základe ktorého veriteľ prihlasuje svoj nárok a naviac, pri

podávaní žalobných návrhov a jednotlivých dokazovaniach boli tieto skutočnosti podrobne preukázané.
V incidenčnom konaní sa žalobca domáhal toho istého, čoho aj v prihláške pohľadávky voči úpadcovi
u správcu, t.j. že žalobca má pohľadávku voči úpadcovi T.M.W. s.r.o. v konkurze vo výške definovanej
faktúrou alebo zmluvou, ktorá bola uvedená v prihláške. Žalobca sa teda domáha uznania, že má
pohľadávku voči úpadcovi a že je veriteľom v konkurze. Ak okresný súd potvrdil, že žalobcovi vznikli

všetky prihlásené pohľadávky, predmet tohto konania, voči úpadcovi a sú evidované v účtovníctve
úpadcu, čo žalobca okresnému súdu preukázal a žalovaný to nepoprel, mal byť žalobca jednoznačne
aj veriteľom v konkurze. Celý spor je teda postavený na „formálnych nedostatkoch“, ktoré však boli v
procese incidenčného konania odstránené. Žalobca sa nestotožňuje s výkladom prvostupňového súduv odkaze na § 32 ods. 6, ktorý vyložil okresný súd tak, že incidenčnou žalobou je možné domáhať sa
len toho, čo veriteľ uviedol v prihláške. Okresný súd vychádzal z veľmi zúženého právneho posúdenia
tohto ustanovenia. V tejto súvislosti poukázal aj na závery Najvyššieho súdu ČR uvedené v rozsudku

sp. zn. 29Cdo 1089/2000, v uznesení NS SR sp. zn. 3Cdo 305/2008. Okresný súd sa nesprávne
stotožnil s názorom žalovaného, že v prípade neuvedenia meny Euro v prihláške do konkurzu, absentuje
povinný údaj, ktorý musí byť v prihláške uvedený, keď pri výklade ustanovení § 29 ods. l a ods. 5
dôvodil, že základnou náležitosťou prihlášky je uvedenie celkovej sumy pohľadávky, s rozdelením na
istinu a príslušenstvo, pričom uvedenie meny prihlasovanej pohľadávky dôvodil ako podstatnú náležitosť

spadajúcu do celkovej sumy pohľadávky. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 29 ods. 1, 5 ZKR, pričom
v odseku 5 príslušné ustanovenie nehovorí nič o povinnosti uviesť údaj meny v prihláške, a preto dikcia
tohto zákonného ustanovenia jednoznačne stanovuje, že pokiaľ nie je v prihláške uvedená iná mena,
je prihláška podaná v eurách. Z ust. § 29 ods. 5 je zrejmé, že keby zákonodarca považoval menu ako
podstatnú náležitosť prihlášky veriteľa do konkurzu, výslovne by to uviedol či už v zákone o konkurze a
reštrukturalizácii, vyhláške alebo aspoň v prílohách prihlášok. Okresný súd sa s výkladom § 29 ods.

5 ZKR vysporiadal rozporuplne. Neodvolával sa aj na prílohy č. 4 - č. 6. vyhlášky č. 665/2005 Z.z.. Práve
príloha č. 4 vyhlášky č. 665/2005 Z.z. presne a podrobne vymedzuje obsah prihlášky a každého údaja
v nej uvedeného. Obsahuje podrobné inštrukcie na jej vyplnenie v súlade s § 29 ZKR. Údaj meny sa v
žiadnejkolónkeneuvádza,azároveňprílohanikdenespájaneuvedeniemenysnepriaznivýmdôsledkom
pre veriteľa. Žalobca zvýraznil, že účelom a cieľom zákona o konkurze je stanoviť pravidlá, podľa ktorých

má dôjsť k čo najväčšiemu uspokojeniu veriteľov a určite nebolo zámerom zákonodarcu skomplikovať
a klásť prekážky už aj tak dosť postihnutým veriteľom. Mal za to, že okresný súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď z návrhu žalobcu dovodil, že nie je
oprávnený sa v zmysle ust. § 32 ods. 6 veta za bodkočiarkou ZKR domáhať určenia popretej pohľadávky
v mene Eur. Žalobca pritom v prihláške menu uviedol v kolónke 26, čo nie je v rozpore so zákonom

ani vyhláškou. Žalobca pritom doložil prílohy, ktoré jednoznačne uvádzajú a potvrdzujú právny dôvod,
výšku a menu prihlásenej pohľadávky. Okresný súd vec nesprávne právne posúdil, nakoľko sa sústredil
na „formálny nedostatok“ a nie na to, že žalobca sa domáha určenia svojich pohľadávok voči úpadcovi v
konkurze, a teda sa domáha toho, čo uviedol v prihláške pohľadávky. Žalovaný v celom konaní nepoprel,
ani nepreukázal, že by tieto pohľadávky - predmet žalobných nárokov neboli evidované v účtovníctve

úpadcu, pričom účtovníctvo úpadcu sa vedie v súlade so zákonom v mene Euro. Navrhol, aby odvolací
súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu.
Uviedol, že tvrdenia a argumenty žalobcu uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé zvrátiť ani skutkové,

ani právne posúdenie veci uskutočnené súdom prvého stupňa, ktoré je vo vzťahu k všetkým výrokom
napadnutého rozsudku vecne správne. Žalobca vo svojom odvolaní neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré
by preukazovali nesprávnosť skutkových zistení a právnych záverov súdu prvého stupňa. Žalobca
ani v jednej z prihlášok do konkurzného konania, ktoré tvorili predmet tohto sporu, neuviedol právny
dôvod vzniku pohľadávok, ktoré uplatnil v konkurznom konaní na majetok úpadcu, pričom v zmysle

ust. § 29 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. právny dôvod vzniku pohľadávky je obligatórnou náležitosťou
každej prihlášky pohľadávky v konkurznom konaní. Žalovaný mal za to, že napadnuté rozhodnutie súdu
prvého stupňa je v celom rozsahu vecne správne a odôvodnené v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p..
Výklad ustanovení § 29 ods. 1, ods. 5 a ust. § 32 ods. 6 ZKR, ktorý predostrel súd prvého stupňa v
odôvodnení napadnutého rozsudku, je v súlade s účelom právnej úpravy konkurzného konania. Navrhol,

aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil v celom rozsahu ako vecne správny s priznaním
náhrady trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3

O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo
výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté
hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho

pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
13CoKR/4/2014-249 zo dňa 02.06.2014 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku
žalobcovi a žalovanému prostredníctvom jeho právneho zástupcu s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3
O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súduv lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa
17.06.2014,nazákladečohobolisplnenépodmienkykverejnémuvyhláseniurozsudkuKrajskýmsúdom
v Žiline, v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..

Krajský súd v súvislosti s podaným odvolaním žalobcu uvádza, že rozsudok okresného súdu
preskúmaval v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo
dňa 4.6.2013 za aplikácie ust. § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého odvolací súd je rozsahom a dôvodmi
odvolania viazaný. Odvolací súd prihliadol len na tie odvolacie dôvody žalobcu, ktoré nemali charakter

novo tvrdených skutočností. Krajský súd zdôrazňuje, že pri hodnotení odvolacích dôvodov žalobcu
dôsledne aplikoval procesnú situáciu vykonaného poučenia okresným súdom, nielen podľa ust. § 120
ods. 4 O.s.p., ale hlavne v zmysle ust. § 118a ods. 1 O.s.p..

Základnou otázkou v odvolacom konaní bolo, či prihlášky žalobcu spĺňajú náležitosti prihlášky
pohľadávky v konkurze podľa zákona č. 7/2005 Z.z., a to uvedenie právneho dôvodu prihlásenej

pohľadávky v kolónke č. 26 v každej z predmetných prihlášok (č.l. 25, 31, 36, 40). Ďalším odvolacím
dôvodom bola námietka, že ust. § 29 ods. 1, 5 ZKR neukladá povinnosť uviesť údaj meny v prihláške
v kolónke č. 27.

Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že z ust. § 29 zákona č. 7/2005 Z.z. (v znení k dátumu 31.12.2011)

vyplýva, že prihláška musí byť podaná na predpísanom tlačive a musí obsahovať základné náležitosti,
inak sa na prihlášku neprihliada. Základnými náležitosťami prihlášky sú meno, priezvisko a bydlisko
alebo názov a sídlo veriteľa, meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo úpadcu, právny dôvod
vzniku pohľadávky, poradie uspokojenia pohľadávky zo všeobecnej podstaty, suma pohľadávky s
rozdelením na istinu a príslušenstvo, dátum, podpis. Pre zabezpečenú pohľadávku sa v prihláške uvedie

aj druh, poradie a právny dôvod vzniku zabezpečovacieho práva. V prihláške podmienenej pohľadávky
musí byť uvedená aj podmienka, od ktorej závisí vznik pohľadávky. Pohľadávka sa uplatňuje v eurách.
Ak sa pohľadávka neuplatní v eurách, sumu pohľadávky určí správca prepočtom podľa referenčného
výmenného kurzu určeného a vyhláseného v deň vyhlásenia konkurzu Európskou centrálnou bankou
alebo Národnou bankou Slovenska. Ak je pohľadávka uplatnená v mene, ktorej referenčný výmenný

kurzEurópskacentrálnabankaaniNárodnábankaSlovenskaneurčujeanevyhlasuje,sumupohľadávky
určí správca s odbornou starostlivosťou. K prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené
skutočnosti. Ak sa prihlasuje nepeňažná pohľadávka, musí byť pripojený znalecký posudok určujúci
hodnotu nepeňažnej pohľadávky, inak sa na prihlášku neprihliada. Veriteľ, ktorý nemá na území
Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo alebo organizačnú zložku podniku, je povinný uviesť zástupcu

na doručovanie s bydliskom alebo sídlom na území Slovenskej republiky, ako aj pripojiť listiny
preukazujúce, že zástupca poverenie na doručovanie písomnosti prijal, inak sa budú písomnosti
doručovať len zverejnením v Obchodnom vestníku. Tak, ako uviedol odvolateľ v podanom odvolaní,
prihláška sa považuje za vadnú, ak neobsahuje čo i len jednu zo zákonom požadovaných náležitostí.
Na prihlášku pohľadávky sa v konkurze neprihliada vtedy, keď niektorý z povinných údajov v prihláške

absentuje, t.j. 1/ meno, priezvisko a bydlisko, prípadne názov a sídlo veriteľa, 2/ meno, priezvisko a
bydlisko, prípadne názov a sídlo úpadcu, 3/ právny dôvod vzniku pohľadávky, 4/ poradie uspokojovania
pohľadávky zo všeobecnej podstaty a 5/ suma. V prípade, že niektorý z povinných údajov je nesprávny,
na prihlášku sa síce prihliada, avšak môže ísť o dôvod, pre ktorý správca takúto pohľadávku poprie.

Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu žalobcu, a to nesprávnemu právnemu posúdeniu vykonanému
okresným súdom, ktorý skonštatoval, že žalobca vo svojich prihláškach neuviedol právny dôvod vzniku
pohľadávky, a preto by sa na ne nemalo prihliadať, sa krajský súd oboznámil s prihláškou, a to žalobcu
TS MOTORY, spol. s r.o., ktorá sa nachádza na č.l. 25 spisu, z ktorej vyplynul v kolónke č. 26
uvedený „Právny dôvod vzniku pohľadávky“, ...„Neuhradená predfaktúra č.: 20115008 na sumu 4.321,43

Eur, Príloha: Zmluva o pristúpení k záväzku č. 211/01/2011, predfaktúra č. 20115008, výpis z účtu č.
2621371057“.

Ďalej sa oboznámil s prihláškou pohľadávky na č.l. 31 spisu, v ktorej v kolónke č. 26 „Právny dôvod
vzniku pohľadávky“ bolo uvedené

„Neuhradené faktúry č.: 18022011 na sumu 232,90 Eur
21500001 na sumu 1.128,00 Eur
2801201 na sumu 150,84 Eur
31012011 na sumu 1.192,82 Eur4520751110 na sumu 151,68 Eur
4520751210 na sumu 4.346,94 Eur
SPOLU: 7.203,18 Eur

Príloha:
Zmluva o postúpení pohľadávky z 2.3.2011
Príloha - zoznam faktúr“.

Z prihlášky pohľadávky na č.l. 36 spisu bolo zistené, že žalobca v kolónke č. 26 „Právny dôvod
vzniku pohľadávky“ uviedol: „Neuhradená faktúra č.: 501311 na sumu 183,23 Eur, Príloha: Faktúra
č. 501311“. Podľa prihlášky na č.l. 40 spisu bolo zrejmé, že v kolónke č. 26 „Právny dôvod vzniku
pohľadávky“ žalobca uviedol: „Neuhradená faktúra č.: 2000561 na sumu 777,00 Eur, Príloha: Faktúra č.
2000561“. Po oboznámení sa s obsahom týchto prihlášok krajský súd uvádza, že nespĺňajú náležitosť
vyžadovanú ust. § 29 ods. 1 v spojení s ust. § 29 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z., a to právny

dôvod vzniku pohľadávky. Stotožňuje sa odvolací súd so záverom prvostupňového súdu, že samotné
uvedenie faktúry nie je právnym dôvodom vzniku pohľadávky, ide o účtovný doklad, pričom doložené
prílohy, a to odkaz na zmluvy a faktúry nie je možné považovať za uvedenie právneho dôvodu
vzniku pohľadávky. Rovnako súhlasí, že právnym dôvodom vzniku pohľadávky je právna skutočnosť,
na základe ktorej vznikla veriteľovi pohľadávka, ako aj, že právny dôvod je nevyhnutné uvádzať v

prihláške z toho dôvodu, aby správca mal možnosť posúdiť oprávnenosť prihlásenej pohľadávky a
jej vymáhateľnosť a uvedenie tohto právneho dôvodu je nevyhnutné pre konajúci súd, aby rovnako v
incidenčnom konaní mohol posúdiť oprávnenosť prihlásenej pohľadávky. Zvýrazňuje odvolací súd, že
uvedeniepodstatnejnáležitostiprihlášky,atoprávnydôvodvznikupohľadávkyvyplývaizozverejnených
základných pokynov na vyplnenie prihlášky, a to poučenia, kde sa uvádza „V kolónke č. 26 sa uvedú

opisom skutočnosti, z ktorých pohľadávka vznikla, vrátane skutočností, z ktorých vzniklo príslušenstvo
pohľadávky. Upozornenie, ak sa právny dôvod neuvedie, na prihlášku sa nebude prihliadať“. Krajský
súd uvádza, že v zásade každý právny úkon, na základe ktorého sa plní, má svoj dôvod vzniku -
kauzu. Dôvod vzniku je potrebné uviesť ako náležitosť prihlášky. Identifikáciu právneho titulu nemožno
považovať za jasnú, ak ide len o odkaz na účtovný doklad, resp. zmluvu.

Pokiaľ odvolateľ poukazoval vo vzťahu k údaju právneho dôvodu vzniku pohľadávky na rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo 1089/2000, je potrebné uviesť, že najvyšší súd v prvom výroku
právnej vety sám uviedol ...„obsahuje-li přihláška pohledávky do konkursu údaje, jež nezaměnitelným
způsobem identifikují skutek (skutkový dej), na jehož základě věřitel přihlašuje svůj nárok v peněžité

formě do konkursu, ale konkursní věřitel (přihlašovatel) pohledávky ani do skončení přezkumného
jednání nevylíčil všechny skutečnosti významné pro posouzení, zda jde o pohledávku pravou,
uplatněnou ve správné výši a ve správném pořadí, je to důvodem k popření pohledávky, nikoli důvodem
k odstraňovaní vad přihlášky“. K tomuto najvyšší súd ďalej vyslovil, že k obsahovým náležitostiam
prihlášky, bez ktorých by nebolo možné prikročiť k preskúmaniu prihlásenej pohľadávky, patrí uvedenie

právneho dôvodu vzniku prihláseného nároku, t.j. uvedenie skutočností, na ktorých sa pohľadávka
zakladá, teda uvedenie skutkových okolností, z ktorých možno existenciu tejto pohľadávky usudzovať.
Nejde o právnu kvalifikáciu prihlásenej pohľadávky. Skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať
existenciu prihlasovanej pohľadávky, musia byť vyjadrené tak, aby v prihláške popísaný skutok
(skutkový dej), na ktorého základe veriteľ uplatňuje (prihlasuje) svoj nárok do konkurzu, umožňoval jeho

jednoznačnú individualizáciu (nemožnosť zámeny s iným skutkom). Opísanie týchto skutočností slúži k
vymedzeniu predmetu prihlášky po skutkovej stránke.

Žalobcom vo vyššie uvedených prihláškach uvádzaný právny dôvod pohľadávky neobsahoval ani v
jednom prípade opis okolností, za ktorých dôvod dlhu vznikol alebo z nich nepochybne vyplýva. Z

uvedeného preto záver prvostupňového súdu, že žalobca v rozpore s ust. § 29 ods. 1 ZKR ani v jednej
z predložených štyroch predmetných pohľadávok neuviedol právny dôvod vzniku pohľadávky, a preto
správca na prihlášky pohľadávky v konkurze vôbec nemal prihliadať, bol vecne správny. Na tomto závere
nemení nič ani skutočnosť, že žalobca v konaní preukázal, že mu vznikli všetky pohľadávky, ktoré boli
predmetom pôvodne samostatne podaných návrhov voči správcovi, a ktoré prihlásil do konkurzného

konania vedeného voči úpadcovi.

Odlišne však od záveru prvostupňového súdu krajský súd vníma a hodnotí údaj vyplývajúci z kolónky
č. 27, a to „Suma pohľadávky“, keď z predložených prihlášok žalobcu vyplývalo neuvedenie meny vkolónke č. 27. Krajský súd je toho názoru, že čo sa týka neuvedenia meny pri sume pohľadávky, je
potrebné vychádzať z ust. § 29 ods. 5 v spojení s ust. § 29 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z.z., podľa ktorých,
ak nie je uvedená mena, predpokladá sa, že pohľadávka sa uplatňuje v eurách, resp. je vyjadrená v

eurách. Pokiaľ by sa absencia meny v kolónke č. 27 vyhodnotila ako nedostatok náležitosti prihlášky,
išlo by o prílišný formalizmus, ktorý nie je ani v rámci konkurzného konania v takomto smere žiaduci.
Krajský súd sa stotožnil s právnou argumentáciou žalobcu, že pokiaľ nie je v prihláške uvedená iná
mena, je prihláška v súlade s prvou vetou ust. § 29 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z.z. podaná v Eurách.
Podľa názoru krajského súdu je potrebné poukázať na to, že expressis verbis požiadavka uvedenia

meny nevyplýva ani z vyhlášky č. 665/2005 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona
č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tlačivá na
podávanie prihlášok tvoria prílohu vyhlášky č. 665/2005 Z.z. a použitie správneho tlačiva je zásadné,
pretože v opačnom prípade sa nepovažuje za prihlášku a v konkurze sa na takéto podanie nemôže
prihliadať. V spôsobe postupu vyplnenia prihlášky pohľadávky pri kolónkach č. 27 až č. 31 sa vyžaduje
len uvedenie sumy pohľadávky, samostatne v časti „Istina“, v časti „Úroky“, v časti „Úroky z omeškania“,

v časti „Poplatok z omeškania“ a v časti „Náklady spojené s uplatnením pohľadávky“. Ani pri úprave
spôsobu vyplňovania prihlášky sa neuvádza požiadavka meny, ale len uvedenie sumy pohľadávky. V
kontexte aj s vyššie uvedeným zhodnotením krajským súdom preto absencia meny pri kolónke č. 27
prihlášky pohľadávky nebola vyhodnotená s právnym dopadom, že by nebolo možné na takúto prihlášku
pohľadávkyprihliadať,atýmbolvyhodnotenýakorelevantnýodvolacídôvodžalobcov.Kúplnostikrajský

súd uvádza, že obligatórne náležitosti prihlášky vyplývajú z ust. § 29 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., medzi
ktorými nie je uvedená mena pohľadávky uplatnenej prihláškou. V konečnom dôsledku zákonná úprava
v ust. § 29 zákona č. 7/2005 Z.z. výslovne uvádza, pre absenciu ktorých náležitostí prihlášky sa na
takúto prihlášku pohľadávky neprihliada a nie je tomu tak pri neuvedení meny.

Napriek odlišnému záveru odvolacieho súdu vo vzťahu k uvádzaniu meny euro v kolónke č. 26 prihlášky,
bolopotrebnéuzavrieť,žeprihláškypohľadávokžalobcuneobsahovalijednuzozákonompožadovaných
náležitostí, a to uvedenie právneho dôvodu vzniku pohľadávky, a preto sa na tieto prihlášky v konkurze
nemalo prihliadať, z ktorého záveru bol napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku
vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v podrobnostiach, okrem odôvodnenia

viažuceho sa k neuvedeniu meny euro v prihláškach pohľadávok, sa odkazuje na zdôvodnenie rozsudku
prvostupňového súdu, vo vzťahu k záveru o oprávnenosti pohľadávok a záveru o absencii podstatnej
náležitosti prihlášky, a to právneho dôvodu vzniku pohľadávky. Ako závislý bol potvrdený i výrok o
náhrade trov štátu podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p..

Výrok rozsudku odvolacieho súdu, podľa ktorého o náhrade trov konania rozhodne súd prvého stupňa,
vychádza z ust. § 224 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého, ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti
rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151
ods. 3 O.s.p., o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.