Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. január 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/19/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315221229
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1315221229.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: X.. E. I., R. XX.XX.XXXX, D. C. D., S. XX,
zastúpená: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., IČO: 47 232 765, so sídlom v Bratislave,
Kadnárova 83, proti odporcovi: Pilot Club s.r.o., IČO: 35 695 111, so sídlom: Letisko Kráľová, Kráľová
pri Senci, o vypratanie nehnuteľnosti a o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, o odvolaní
navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 7C/634/2015-74 zo dňa

23.10.2015, pomerom hlasov 3:0 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 7C/634/2015-74 zo
dňa 23.10.2015 p o t v r d z u j e .

Odporcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia
zamietol. Odporcovi nepriznal náhradu trov konania.

Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že návrhom podaným na súd dňa 16.10.2015 sa navrhovateľka
domáhala nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal odporcovi prevádzkovať letisko na
nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v kat. území: J. N. I., V.: J. N. I., V. I., konkrétne:

- parcela reg. „C“ č. XXXX/XX o výmere 216 259 m2, orná pôda, zapísaná na LV č. XXXX,
- parcela reg. „C“ č. XXXX/X o výmere 1 944 m2, orná pôda, zapísaná na LV č. XXXX,
- parcela reg. „C“ č. XXXX o výmere 2 982 m2, orná pôda, zapísaná na LV č. XXXX,
(ďalej len „Nehnuteľnosti“) až do právoplatného rozhodnutia konajúceho súdu vo veci samej. Návrh
odôvodnila tým, že nájomná zmluva k Nehnuteľnostiam bola uzatvorená na konkrétny účel vyjadrený v
článku II. nájomnej zmluvy - na vybudovanie a prevádzkovanie neverejného letiska pre športové účely s

nespevneným povrchom. Hoci rozhodnutím Leteckého úradu Slovenskej republiky č. p.: XXXX/XXX-X/
XXXXzodňa01.06.2006bolovydanépovolenienaprevádzkovanieneverejnéholetiska,praktickypočas
celej svojej existencie je prístupné všetkým civilným lietadlám oprávneným vykonávať lety vo vzdušnom
priestore Slovenskej republiky. Z toho jednoznačne vyplýva, že odporca porušil nielen svoje zmluvné
povinnosti, ale aj povinnosti vyplývajúce z rozhodnutia Leteckého úradu, nakoľko ide o prevádzkovanie
letiska v rozpore s podmienkami určenými v povolení. Odporca bez súhlasu navrhovateľky ako vlastníka

predmetných pozemkov požiadal Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, sekcia
civilného letectva a vodnej správy, o zmenu štatútu letiska J. na verejné letisko. Jeho povinnosťou ako
nájomcu a prevádzkovateľa letiska pritom bolo v prvom rade dohodnúť sa s vlastníčkou pozemku, a
až potom podať návrh na začatie správneho konania. Navrhovateľka s takouto zmenou ani nesúhlasí.
Je tak preukázané, že odporca nerešpektuje ani nájomnú zmluvu, na základe ktorej užíva pozemky
navrhovateľky. V bezprostrednej blízkosti letiska sa nachádzajú rodinné domy, ktorých obyvatelia sú

prevádzkou letiska pre nerešpektovanie povolenia prevádzkovateľom rušený prelietavaním lietadiel
nad ich pozemkami. Navrhovateľka pripojila čestné vyhlásenie vlastníka susedného pozemku K.Č., ktorý uvádza, že on aj jeho rodina obývajúci rodinný dom na jeho pozemku, sú dennodenne
vystavovaní preletom ponad ich rodinný dom v priebehu celého týždňa, najmasívnejšie sú prelety,
zoskoky z padáka, paraglaiding a športových akrobatických lietadiel počas dní pokoja. Navrhovateľka

má za to, že vyššie uvedené dôvody dostatočne odôvodňujú opodstatnenosť návrhu navrhovateľky
na vydanie predbežného opatrenia spočívajúceho v zákaze prevádzkovať letisko na predmetných
nehnuteľnostiach.

Návrhom vo veci samej sa navrhovateľka domáha voči odporcovi vypratania a vydania Nehnuteľností,

a náhrady trov konania. Návrh odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou Nehnuteľností - pozemkov,
ktorých časť užíva odporca. Svoje užívacie právo odvodzuje od nájomnej zmluvy č. X XXXX XX zo
dňa 05.02.2001, ktorú uzavrel so Slovenskou republikou - Slovenským pozemkovým fondom (ďalej len
„nájomná zmluva“) v znení jej dodatkov. V zmysle nájomnej zmluvy v znení dodatku č. 3 bol predmet
nájmu nasledovný:

- parcela č. XXXX/X o výmere 79 273 m2, orná pôda,
- parcela č. XXXX/X o výmere 18 088 m2, orná pôda,
- parcela č. XXXX/X o výmere 1 816 m2, orná pôda, zapísaná na LV č. XXX
- parcela č. XXXX o výmere 3 227 m2, orná pôda, zapísaná na LV č. XXX

Aktuálne je predmet nájmu v zmysle nájomnej zmluvy v znení jej dodatku č. 3 zakreslený v Spätnej
grafickej identifikácii pozemkov vyhotovenej GESI s.r.o. v októbri 2015, nakoľko pôvodné parcely podľa
nájomnej zmluvy už neexistujú, resp. neexistujú v takom stave v akom sa nachádzali v čase uzatvorenia
nájomnej zmluvy a dodatkov. Do práv a povinností prenajímateľa vstúpila navrhovateľka ako výlučný
vlastník a univerzálny nástupca v zmysle nižšie uvedených zmlúv. Predmetné pozemky boli na základe

zmlúv o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom prevedené Slovenským pozemkovým fondom
na navrhovateľku nasledovne:
- zmluvou č. XXXXX/XXXX-N.-W..XX
parcela reg. „C“ č. XXXX/XX vo výmere 11.534 m2 (podiel 11534/31275)
parcela reg. „C“ č. XXXX/XX vo výmere 8.097 m2 (podiel 8097/43758)

parcela reg. „C“ č. XXXX vo výmere 406 m2 (podiel 406/3227)

- zmluvou č. XXXXX/XXXX-N.-W..XX
parcela reg. „C“ č. XXXX vo výmere 2 821 m2 (podiel 2821/3227)

- zmluvou č. XXXXX/XXXX-N.-W..XX
parcela reg. „C“ č. XXXX/XX vo výmere 7 233 m2 (podiel 7233/11102)
parcela reg. „C“ č. XXXX/XX vo výmere 42 885 m2 (podiel 1/1)
parcela reg. „C“ č. XXXX/XX vo výmere 21 201 m2 (podiel 21201/47400)

- zmluvou č. XXXXX/XXXX-N.-W..XX
parcela reg. „C“ č. XXXX/XX vo výmere 26 199 m2 (podiel 26199/47400)
parcela reg. „C“ č. XXXX/XX vo výmere 39 839 m2 (podiel 1/1)
parcela reg. „C“ č. XXXX/XX vo výmere 19 741 m2 (podiel 19741/31275)

- zmluvou č. XXXXX/XXXX-N.-W..XX
parcela reg. „C“ č. XXXX/XX vo výmere 35 661 m2 (podiel 35661/43758)

- zmluvou č. XXXXX/XXXX-N.-W..XX
parcela reg. „C“ č. XXXX/XX vo výmere 3 869 m2 (podiel 3869/11102)

- zmluvou č. XXXXX/XXXX-N.-W..XX
parcela reg. „C“ č. XXXX/X vo výmere 1 816 m2 (podiel 1/1)

- A. W. previedla na navrhovateľku parcela reg. „C“ č. XXXX/XX vo výmere 3.869 m2 (podiel 3869/11102)

kúpnou zmluvou zo dňa 12.08.2015

- W. A. previedol na navrhovateľku parcela reg. „C“ č. XXXX/X vo výmere 1 816 m2 (podiel 1/1) kúpnou
zmluvou zo dňa 06.05.2015- pozemky parcela reg. „C“ č. XXXX/XX, parcela reg. „C“ č. XXXX/XX, parcela reg. „C“ č. XXXX/XX,
parcela reg. „C“ č. XXXX/XX, parcela reg. „C“ č. XXXX/XX, parcela reg. „C“ č. XXXX/XX boli zlúčené do

novej parcely reg. „C“ č. XXXX/XX, a to geometrickým plánom na scelenie pozemkov parcela č. XXXX/
XX-XX, č. geometrického plánu XX/XXXX vyhotoveným dňa 05.06.2015 vyhotoviteľom X.. K. T., GESI
s.r.o., Borinka 388, 900 32 Borinka, IČO: 46 299 491, autorizačne overeným dňa 05.06.2015 X.. S. S.,
úradne overeným dňa 19.06.2015 X.. T. V. za Okresný úrad Senec, pod č. XXXX/XX.

Podľa čl. I nájomnej zmluvy je jej predmetom: „poľnohospodársky pozemok vo vlastníctve SR, v správe
a nakladaní SPF, v k. ú. J. N. I.. Prenajíma sa časť parcela č. XXXX/X - orná pôda, o výmere 9 ha.“
V zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.“ Pokiaľ nájomná zmluva obsahuje takúto formuláciu, nemožno to
považovať za dostatočne presne určený predmet zmluvy, nakoľko zo zmluvy nevyplýva, ktorá konkrétna
časť o veľkosti 9 ha sa prenajíma. Dodatkom č. 2 k zmluve zo dňa 20.07.2006 zmluvné strany upravili

čl. I tak, že časť parcela č. XXXX/X o výmere 9 ha, orná pôda, nahradili znením:
- pozemok s parc. č. XXXX/X o výmere 79 273 m2, orná pôda,
- pozemok s parc. č. XXXX/X o výmere 18 088 m2, orná pôda,
t.j. spolu: 97 361 m2

V zmysle ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka v prípade porušenia § 37 Občianskeho zákonníka
ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. V tejto súvislosti navrhovateľka poukázal na rozhodnutie
NS SR sp. zn. 4Cdo/240/2009 zo dňa 25.03.2010, podľa ktorého absolútna neplatnosť právneho úkonu
nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona a na takýto právny úkon sa hľadí, ako keby nebol urobený. Táto
neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným

odpadnutím dôvodu neplatnosti. Z toho jednoznačne vyplýva právny záver, že v prípade, že je nájomná
zmluva absolútne neplatná pre jej neurčitosť, nemožno neplatnosť odstrániť ani uzavretím dodatku k
zmluve.

Pre prípad, že by sa konajúci súd nestotožnil s argumentáciou navrhovateľky o neplatnosti nájomnej

zmluvy, navrhovateľka uviedla, že spolu s pani A. W. zaslala odporcovi po vyžiadaní si nájomnej
zmluvy oznámenie o zániku nájmu z dôvodu, že nájom zanikol ku dňu prevodu vlastníctva predmetných
pozemkov na navrhovateľku v rámci reštitučnej náhrady, v zmysle čl. VI. časť zánik nájmu, písm. e/
riešením reštitučnej náhrady na predmetnom pozemku. Navrhovateľka zároveň odporcu požiadala o
ukončenie užívanie predmetných pozemkov do 30 dní od doručenia oznámenia. Z procesnej opatrnosti

navrhovateľka a p. A. W. ukončila nájomnú zmluvu aj výpoveďou zo dňa 02.02.2015 z dôvodu podľa čl.
VI.bod2,písm.g/.Odporcauvedenépísomnostiprevzal,čomožnopreukázaťajtým,žeichpredložilako
dôkazvsúdnomkonanívedenomnaOkresnomsúdeBratislavaIIIpodsp.zn.7C/349/2015,kdeodporca
ako navrhovateľ napadol neplatnosť výpovede, ktorú dostal z nájomnej zmluvy od navrhovateľky.
Odporca tak užíva predmetné nehnuteľnosti bez právneho dôvodu.

Po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi súd poukázal na ustanovenie § 74 ods. 1,
75 ods. 1, 8, 76 ods. 1 písm. e) a f), 102 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O.s.p.“). Konštatoval, že predmetom návrhu je nariadenie predbežného opatrenia po začatí konania,
z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, ale aj z dôvodu vylúčenia obavy zo

zmarenia výkonu súdneho rozhodnutia vo veci samej ( § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p. ). Navrhovateľ
predbežného opatrenia teda musí (pokiaľ chce byť v konaní o predbežnom opatrení úspešný) osvedčiť
tak svoj nárok voči odporcovi alebo porušenie práva odporcom, ako aj potrebu dočasnej úpravy
pomerov, t.j. naliehavosť situácie alebo obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia, t.j. pravdepodobnosť
jeho ohrozenia. Súd pri nariaďovaní predbežného opatrenia musí vždy vziať do úvahy, že tieto opatrenia

upravujú pomery len predbežne alebo zabezpečujú nároky doposiaľ právoplatne nepriznané. Súd preto
môže nariadiť len také predbežné opatrenie, ktoré postačuje na dosiahnutie tohto účelu, nesmie voliť
predbežné opatrenie, ktorým by sa zbytočne, nevhodne a dokonca nezvratne zasahovalo do práv
odporcu, resp. tretej osoby. Po posúdení návrhu navrhovateľky z týchto zákonných súd dospel k záveru,
že návrh nie je dôvodný.

Navrhovateľka nariadenie predbežného opatrenia odôvodňovala potrebou zakázať odporcovi
prevádzkovať letisko na Nehnuteľnostiach z dôvodu, že odporca bez súhlasu navrhovateľky ako
vlastníka predmetných pozemkov požiadal Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR,sekciu civilného letectva a vodnej správy o zmenu štatútu letiska J.Á. na verejné letisko. Tým podľa
názoru navrhovateľky došlo zo strany odporcu k porušeniu jeho zmluvných povinností dojedaných
v článku II. nájomnej zmluvy, t.j. vybudovanie a prevádzkovanie neverejného letiska odporcom pre

športové účely s nespevneným povrchom. Súčasne aj k porušeniu jeho povinností vyplývajúcich
z rozhodnutia Leteckého úradu Slovenskej republiky č. p.: XXXX/XXX-X/XXXX zo dňa 1.06.2006,
ktorým bolo odporcovi vydané povolenie na prevádzkovanie vnútroštátneho neverejného letiska (t.j.
nie vnútroštátneho verejného letiska). Podľa názoru súdu navrhovateľka dostatočným spôsobom
neosvedčila skutkové tvrdenia uvedené v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, a tým ani

potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov preukazujúcu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
ujmy na jej právach. Samotná argumentácia, že odporca využíva letisko J. v rozpore s článkom II.
nájomnej zmluvy ako aj v rozpore s podmienkami určenými v rozhodnutí Leteckého úradu SR nie
je a ani nemôže byť dôkazom, ktorý by súdu preukazoval (reálnu) bezprostredne hroziacu ujmu,
ktorá by navrhovateľke mala využívaním letiska Kráľová odporcom aj na verejné účely hroziť. Za
reálnu bezprostredne hroziacu ujmu, ktorá by mala hroziť navrhovateľke, nemožno považovať ani

skutočnosť, že v bezprostrednej blízkosti letiska sa nachádzajú rodinné domy, ktorých obyvatelia sú
prevádzkou letiska pre nerešpektovanie povolenia prevádzkovateľom rušený prelietavaním lietadiel nad
ich pozemkami. Vzhľadom na to súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému odporcovi

priznal právo na náhradu trov konania, nakoľko mu však žiadne trovy konania v konaní nevznikli.

Uznesenie napadla v zákonnej lehote navrhovateľka, prostredníctvom právneho zástupcu, podaním
zo dňa 19.11.2015. Namietla, že konaniu odporcu, ktorým bez súhlasu vlastníčky pozemku požiadal
o zmenu štatútu letiska J. na verejné letisko nemožno poskytnúť právnu ochranu. Súd prvého stupňa

nevzal do úvahy, že v bezprostrednej blízkosti letiska sa nachádzajú rodinné domy, ktorých užívatelia
sú rušení preletmi lietadiel a prevádzkou športovej činnosti na letisku. Dňa 16.11.2015 bolo právnemu
zástupcovi navrhovateľky doručené rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja
(ďalej len „Ministerstvo“) č. XXXXX/XXXX/CXXX-I. zo dňa 11.11.2015, ktorým odporcovi udelilo súhlas
s vykonaním podstatnej zmeny letiska, z vnútroštátneho neverejného na verejné letisko. V odôvodnení

uviedol, že občianskoprávne spory medzi účastníkmi konania nemajú priamy vplyv na konanie a
rozhodovanie Ministerstva. Súd nepovažoval za bezprostredne hroziacu ujmu ani skutočnosť, že
odporca užíva Nehnuteľnosť v rozpore s nájomnou zmluvou. Navyše rozhodnutím Ministerstva došlo k
zásahu do vlastníckeho práva navrhovateľky a zmluvnej voľnosti strán, podľa ktorej bolo možné užívať
predmet nájmu len na účel neverejného letiska. Navrhovateľka poukázala aj na to, že vlastní cca 20

ha pozemku, ale v dôsledku neprimeraných obmedzení zo strany odporcu nemôže užívať ani zvyšok.
Rozhodnutie Ministerstva jej sťaží aj nakladanie so sporným pozemkom, pretože pre nadobúdateľa by
bol rozdiel či sa nachádza na verejnom alebo neverejnom letisku. Domáha sa preto, aby odvolací súd
uznesenie zmenil a nariadil navrhované predbežné opatrenie.

K odvolaniu navrhovateľka doložila rozhodnutie Ministerstva zo dňa 11.11.2015, z ktorého vyplýva, že
podkladom k rozhodnutiu boli aj súhlasné stanoviská susediacich obcí, vlastníkov stavieb na letisku J.
a vlastníkov pozemkov, s výnimkou navrhovateľky a pani A. W..
Po uplynutí odvolacej lehoty, právny zástupca navrhovateľky predložil súdu doplnenie odvolania dňa
3.12.2015. Poukázal v ňom na článok zverejnený na internete, na serveri aktuality.sk pod názvom

„Dôchodkyňa chce postaviť na letisku domy, na parcelách, ktoré jej posunuli S. ľudia“. V článku je
citované vyjadrenie konateľov odporcu D. J. O. N. P. v tom zmysle, že v súčasnosti pristupujú v zmysle
platného povolenia vydaného leteckým úradom k výstavbe druhej a tretej etapy komplexu hangárov. Z
toho navrhovateľka vyvodzuje akútnu potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, aby odporca
nezastaval pozemky v jej vlastníctve.

K podaniu právny zástupca doložil tlačenú verziu citovaného článku, z ktorého vyplýva, že na vedľajších
pozemkoch má odporca niekoľko hangárov, na základe povolenia na výstavbu Okresného úradu Senec
z augusta 2007. Podľa vyjadrenia Slovenského pozemkového fondu (SPF) sa stavebné povolenia
vzťahovali na susedné pozemky (nie na pozemky pod letiskom) s tým, že územné rozhodnutie z roku

2007 o povolení hangárov stratilo platnosť k pozemkov, ktoré predtým patrili OSF.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v rozsahu podľa ust. § 212
ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.Prvostupňový súd zistil skutkový stav veci, ktorý bol potrebný na rozhodnutie o nariadení predbežného
opatrenia, vec správne právne posúdil, a svoje závery dostatočným spôsobom odôvodnil, na

odôvodnenie ktorých poukazuje i odvolací súd (§219 ods. 2 O.s.p.).

K odvolacím námietkam odporkyne považuje odvolací súd zdôrazniť nasledovné:

Z nájomnej zmluvy k sporným Nehnuteľnostiam z 20.7.2006 medzi odporcom a právnym predchodcom

navrhovateľky, je ako výpovedný dôvod uvedená aj potreba reštitučnej náhrady, kedy nájomca uvoľní
pozemoksročnouvýpovednoulehotou ktermínu1.10.príslušnéhoroku(čl.VI.,ods.1,písm.g)zmluvy).
Navrhovateľka aj s pani A. W. vo vzťahu k pozemkom v ich vlastníctve dali odporcovi v súlade s týmto
článkom výpoveď zo dňa 2.2.2015 (č.l.58) s tým, že výpovedná lehota končí 4.2.2016 a k tomuto dátumu
žiadali o vypratanie Nehnuteľností. Je teda zjavné, že v čase návrhu na vydanie predbežného opatrenia
aj rozhodovanie odvolacieho súdu, táto lehota pre odporcu ešte neuplynula. Posudzovanie platnosti

nájomnej zmluvy je možné len na základe riadneho dokazovania vo veci samej.

Pokiaľ ide o bezprostredne hroziacu ujmu, zo spisu a vyjadrení samotnej navrhovateľky vyplynulo, že
odporca dlhodobo využíva predmet nájmu aj ako verejné letisko, k čomu dostal v novembri 2015 aj
povolenie Ministerstva. Odvolací súd nespochybňuje oprávnenosť námietok navrhovateľky, že odporca

nemôže predmet nájmu užívať v rozpore s nájomnou zmluvou, resp. že rozhodnutie Ministerstva
môže byť neoprávneným zásahom do jej vlastníckeho práva. Pre potreby rozhodovania o nariadení
predbežného opatrenia je však rozhodujúce, že takýto stav trvá dlhodobo a nápravy sa navrhovateľka
domáha žalobou vo veci samej, teda uložením povinnosti odporcovi vypratať Nehnuteľnosť. Pokiaľ ide
o rušenie obyvateľov priľahlých rodinných domov, toto je taktiež dlhotrvajúci stav, pričom zo sporného

rozhodnutia Ministerstva vyplýva, že mali dať súhlas k zmene štatútu letiska na verejné.

Neobstojí ani odvolacia námietka v súvislosti s hroziacou výstavbou hangárov na Nehnuteľnostiach zo
strany odporcu. Priamo z predloženého článku vyplýva stanovisko zástupu SPF, že územné rozhodnutie
o výstavbe hangárov stratilo platnosť po zmene osoby vlastníka v roku 2007, pričom na výstavbu

hangárov by odporca potreboval aj stavebné povolenie príslušného okresného úradu, k čomu sa
vyžaduje aj súhlas vlastníka pozemku.

Z týchto dôvodov je aj odvolací súd toho názoru, že navrhovateľka neosvedčila dôvodnosť obavy z
ohrozenia budúceho výkonu súdneho rozhodnutia a s tým spojeného nebezpečenstva bezprostrednej

hroziacej ujmy, pre ktoré by bol na mieste okamžitý zásah súdu.

Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne.

Súd nepriznal odporcovi náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.