Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. december 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoZm/13/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113207810
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6113207810.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v obchodno-právnej veci navrhovateľa CD Consulting,
s.r.o., so sídlom K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, v
konaní právne zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864
421, proti odporcovi Y. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, XXX XX V., o zaplatenie zmenkovej sumy
1.160,44 Eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.

16CbZm/43/2013-26 zo dňa 19. júna 2013, v senáte jednohlasne takto

r o z h o d o l :

?
Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16CbZm/43/2013-26 zo dňa 19. júna 2013 z r u š u j
e a vec v r a c i a Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zamietol Okresný súd Banská Bystrica návrh navrhovateľa v plnom rozsahu a

odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Navrhovateľ ako právnická osoba so sídlom v Českej republike si v návrhu uplatnil voči odporcovi
pohľadávku podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Pohľadávku uplatnil
navrhovateľ titulom zmenky vo výške istiny 1.160,44 Eur, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25%

denne zo sumy 1.160,44 Eur od 19.04.2009 do zaplatenia, ročným úrokom 6% zo zmenkovej sumy
1.160,44 Eur od 03.07.2009 do zaplatenia, zmenkovou odmenou vo výške 1/3 1% zmenkovej sumy,
teda 3,87 Eur, náhradou trov konania v časti trov právneho zastúpenia vo výške 185,54 Eur s DPH a v
časti zaplateného súdneho poplatku vo výške 69,50 Eur.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,

ktorú vystavil odporca dňa 14.11.2008 na zmenkovú sumu 1.160,44 Eur, pričom sa zaviazal aj k
úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 19.04.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou
opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Za miesto splatenia bolo
určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ
doposiaľneuhradilžiadnučasťdlžnejsumy.Keďžezmenkoválistinajeopatrenádoložkou“bezprotestu“,
indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Navrhovateľ k návrhu pripojil aj

originál zmenky a výpis z Obchodného registra navrhovateľa.

Odporca sa po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva „C“ na odpoveď k návrhu
písomne nevyjadril. Na pojednávaní konanom dňa 19.06.2013 sa odporca nezúčastnil, predvolanie mal
vykázané.

Prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že z pripojeného exekučného spisu Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 2Er 1606/2010 zistil, že zmenka, ktorá bola priložená k návrhu, bolavystavená ako zabezpečovací prostriedok z poskytnutého úveru, ktorý má povahu spotrebiteľského
úveru. Pôvodne bola zmenka vystavená na spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., ktorá ju následne indosovala
na navrhovateľa ako zahraničnú právnickú osobu. Ohľadom poskytnutého spotrebiteľského úveru

prvostupňový súd zistil, že navrhovateľ poskytol odporcovi dňa 14.08.2008 úver vo výške 464,71 Eur.
V čl. 14 Všeobecných obchodných podmienok navrhovateľ uviedol, že na zabezpečenie peňažného
záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúcej z predmetnej úverovej zmluvy voči veriteľovi
vystavil veriteľ zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy. Podľa predmetného článku bol remitent oprávnený vyplniť zmenkovú sumu najneskôr v deň, keď

sa stane splatným celý dlh, t. j. ak dlžník neuhradí štyri po sebe nasledujúce splátky, prípadne uhradí
len časť splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Dátum úročenia
zmenkovej sumy mal remitent vyplniť tak, že ním mal byť deň, kedy sa stal splatný celý dlh. Súd ďalej
zistil, že zmenka bola vystavená dňa 14.11.2008 v X. X. na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
IČO: 35 807 59. Bola vystavená s doložkou „bez protestu“ s lehotou splatnosti „na platenie predložiť v
lehote 4 rokov od vystavenia“. Do zmenky bola vpísaná suma 1.160,44 Eur a zmenkový úrok vo výške

0,25% denne od 19.04.2009 do zaplatenia. Pôvodný majiteľ zmenky indosoval zmenku na terajšieho
navrhovateľa.

V súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru prvostupňový súd vyvodil, že odčlenenie zmenkového
abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nie je možné, pretože práve v spotrebiteľských

vzťahoch bolo použitie zmenky regulované a obmedzené v § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v rôznom znení do 31.12.2007 a od 01.01.2008. Pretože sa jedná o kogentnú
úpravu, súd zo zákona ex offo skúmal podmienky vystavenia zmenky a jej prípustnosť práve vo vzťahu
k spotrebiteľovi.

Ohľadom vpísanej zmenkovej sumy má prvostupňový súd za to, že navrhovateľ v priamom rozpore s
ust. § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinnom v čase podpisu zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a v čase vystavenia zmenky, vyplnil zmenkovú sumu nad hodnotu 30% istiny
poskytnutého spotrebiteľského úveru. Veriteľom prijatá zmenka je preto v danom prípade neprípustná.
Následne prvostupňový súd konštatoval neplatnosť takéhoto právneho úkonu a to s odkazom na §

39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom je absolútne neplatný. Okresný súd pritom
upozornil, že dojednanie dohody o vyplnení zmenky považuje za podmienku, ktorá je v zmysle čl. 2
písm. a) v spojení s ust. prílohy ods. 1 písm. e) Smernice 93/13/EHS výslovne nekalá, nakoľko ide o
podmienku, ktorej účinkom a dôsledkom by bolo priznanie za neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa

neprimerane vysokého príslušenstva pohľadávky.

Prvostupňový súd v odôvodnení tiež uviedol, že sa dá usudzovať na nedostatok vôle konajúcej
osoby spotrebiteľa vstúpiť do iného vzťahu s navrhovateľom ako bol primárne vo sfére jeho záujmu
(spotrebiteľský úver) a podpísať predmetnú zmenku. Poukázal na zrejmý nedostatok slobodnej určitej

a vážnej vôle odporcu, spätý so skutočnosťou, či vôbec odporca mal reálnu možnosť sa popri úverovej
zmluve oboznámiť zo znením uvedených všeobecných obchodných podmienok, nakoľko na nich
absentuje jeho podpis.

Ohľadom náležitosti zmenky súd dospel k záveru, že skladba zmenkového úroku 0,25% denne, ktorá

predstavuje 90,25% ročne je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Takéto plnenie označil za
sankčné plnenie, k plynutiu ktorého dochádza výlučne na základe (následkom) porušenia zmluvných
povinností zo strany dlžníka. Ďalej uviedol, že podľa právnej úpravy účinnej v SR od 15.01.2009,
konkrétne ust. § 369 ods. 1 Obch. zákonníka platí, že ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy
a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa

predpisov občianskeho práva, t. j. zákonnej výšky úrokov z omeškania, stanovenej Nariadením vlády SR
č. 87/1995 Zb. Pri vystavení neúplnej zmenky s úrokom 0,25% denne tak ide o obchádzanie uvedeného
zák. ustanovenia so zámerom získať v prípade porušenia zmluvných povinností dlžníka sankčné plnenia
v uvedenej neprimeranej výške. To je nielen v rozpore s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho a
európskeho práva o ochrane spotrebiteľa, ale pre rozpor s dobrými mravmi je aj v príkrom rozpore so

zásadou ekvity, ktorá je pre oblasť súkromného práva určujúcou.

Ohľadom splatnosti zmenkovej sumy mal prvostupňový súd za to, že náležitosťou predmetnej zmenky
musí byť údaj splatnosti a s poukazom na Zákon zmenkový a šekový upozornil, že zmenka môžebyť vystavená na nahliadnutie; na určitý čas po nahliadnutí; na určitý čas po dátume vystavenia a na
určitý čas. Zmenky s inou dobou splatnosti ako je vyššie uvedené, alebo so splatnosťou postupnou sú
neplatné. Predmetná zmenka má v druhom odstavci splatnosť uvedenú „zaplatím za túto zmenku pri

predložení“,čojeprvýprípadsplatnosti.Vpiatomodstavcimásplatnosťstanovenú„naplateniepredložiť
v lehote 4 rokov od vystavenia“. Prvostupňový súd na základe týchto údajov má za to, že sa jedná o
neurčitý údaj splatnosti, resp. splatnosť postupnú. Podľa § 33 ods. 2 zák. č. 191/1950 Zb. sa takáto
zmenka považuje za neplatnú.

O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v zmysel ktorého odporcovi, ktorý mal
vo veci plný úspech vzniklo právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi. Pretože odporca si v
konaní žiadne trovy neuplatnil, súd vyslovil, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ z
dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (ust. § 205

ods. 2 písm. b) O. s. p.), v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávnehoprávnehoposúdeniaveci(§205ods.2písm.f)O.s.p.).Navrhovateľpožiadal,abyodvolací
súd zmenil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16CbZm 43/2013 zo dňa 19. júna 2013
tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná navrhovateľovi náhradu trov

odvolacieho konania vo výške 61,41 Eur bez DPH za podané odvolanie a 7,81 Eur bez DPH režijný
paušál.

Navrhovateľ v odvolaní tvrdil, že v prejednávanej veci došlo zo strany súdu jeho konaním, ako aj
napadnutým rozhodnutím, k porušeniu práva EÚ, konkrétne k porušeniu čl. 4, 5 a 7 Nariadenia

Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 (ďalej len „Nariadenie“). Tvrdil, že súd
nemohol nariadiť pojednávanie, pretože na rozhodnutie o nariadení pojednávania neboli splnené
podmienky Nariadenia. Pojednávanie možno nariadiť podľa Nariadenia len vo veciach rozporných
tvrdení účastníkov konania, kde nebude možné potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenia účastníkov konania len
na základe predložených listinných alebo iných dôkazov. Uviedol, že pojednávanie nemožno uskutočniť

za účelom zisťovania doplňujúcich informácii od účastníkov konania, doplnenia skutkových tvrdení a
doplnenia dôkazov, pretože na tento účel slúži súdu procesný prostriedok, upravený v čl. 7 ods. 1
písm. a) Nariadenia. Pojednávanie nemožno nariadiť podľa Nariadenia vtedy, ak súd hodlá vykonávať
iné právne posúdenia, alebo ak súd neschvaľuje materiálne vyjadrenie práva EÚ, prejavujúce sa v
zostavení prílohy č. III. Nariadenia (tlačivo „C“ na žalobnú odpoveď). Navrhovateľ ďalej uviedol, že v

podmienkach Slovenskej republiky rozhoduje súd o nariadení pojednávania formou uznesenia. Súd
žiadne rozhodnutie o nariadení pojednávania nevydal a nedoručil ho stranám v súlade s ust. § 45 a nasl.
O. s. p. Ak súd o nariadení pojednávania nerozhodol platne uznesením, toto sa nemohlo uskutočniť. Ak
sa uskutočnilo, jeho výsledky nemohli byť použité pre meritórne rozhodnutie súdu. Právne účinky môžu
zakladať len také procesné úkony súdu, ktoré súd vykonal na základe právoplatných rozhodnutí.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že konanie je postihnuté závažnou vadou, pretože bolo porušené ust. § 167
a nasl. O. s. p., čo vyvolalo v konaní zásadné právne následky a ovplyvnilo rozhodnutie súdu v tom
smere, že následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci.

V odvolaní tiež namietol, že odporca nedoručil súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s čl. 5 ods. 3,
alebo 6 Nariadenia. Súd bol preto povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia, podľa ktorého, ak sa
súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ust. v čl. 5 ods. 3, alebo 6 Nariadenia,
súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke, alebo proti pohľadávke.

K odôvodneniu prvostupňového súdu, v ktorom tento uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie
okrem iného oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi,
navrhovateľ v odvolaní uviedol, že on a podľa dostupných informácii ani odporca, dokazovanie úverovou
zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. Podľa navrhovateľa tak bolo
porušené ust. § 120 O. s. p., podľa ktorého dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednávacou

zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len
tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Vykonať iné dôkazy umožňuje § 120 ods. 1 O. s. p. in fine iba
výnimočne, ak je vykonanie týchto dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a nevykonanie nijakého
dôkazu môže byť príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť. Navrhovateľ však upozornil, že v danejveci súd mohol a mal rozhodnúť o veci práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len
z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania a
vykonaného dokazovania, vedeného na základe návrhov sporových strán, nevyplynula potreba vykonať

ďalšie nenavrhnuté dôkazy. V tejto súvislosti poukázal navrhovateľ na skutočnosť, že súdu predložil ako
dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na
úpravu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany odporcu žiadnych
námietok nebolo a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov,
nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Tvrdil, že predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo

výlučne preloženie originálu zmenky. Zmenka je vo vzťahu k navrhovateľovi ako indosatárovi jediným
legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť.

Navrhovateľ ďalej tvrdil, že odporca mohol na základe čl. 5 ods. 3, alebo 6 Nariadenia vzniesť námietky
voči zmenke, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté a to z dôvodu
uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd samotný nie je legitimizovaný na to,

aby postupom podľa ust. § 120 ods. 1 veta 1 in fine O. s. p. vznášal námietky voči zmenke za odporcu.
Ak tak súd činil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti konania a rovnosti účastníkov konania, ako
súčasti práva na spravodlivé súdny konanie. Navrhovateľ tiež poukázal, že súd z vlastnej iniciatívy,
bez návrhu odporcu a bez legitímneho podnetu na ťarchu navrhovateľa vykonal dokazovanie, ktoré
údajne preukázalo charakter odporcu ako spotrebiteľa. Odporca sa tejto obrany žiadnym spôsobom

nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval, svojim konaním ju prakticky uznal. Súd iniciatívne
rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tomto smere aby získal pre neho dostatočný podklad
pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec
navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne podporil odporcu v tomto
konaní. Navyše odporca o túto podporu nepreukázal žiadny záujem. Súd teda túto podporu odporcovi

prakticky nanútil bez jeho vôle. Uvedené správanie súdu je neprijateľné v právnom štáte, predstavuje
výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované č. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako
aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom

akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád ktoré by ju činili neplatnou, teda ide o platnú
zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať
alebo podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd sa aplikáciou
prísl. ustanovení o zmenke, upravených v zák. č. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet
sporu. Navrhovateľ zároveň zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový

právny vzťah. Navrhovateľ v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok odporcu, že za zmenku zaplatí,
súd však vec posudzoval ako by išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Prvostupňový súd
predovšetkým ignoroval ust. § 17 Zmenkového zákona z ktorého vyplýva, že odporca vo všeobecnosti
nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov
s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť odporca, tým menej tak

môže činiť sám súd. Uviedol, že je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky
voči navrhovateľovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany odporcu a predovšetkým odporca v
tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné aby túto úlohu a
iniciatívu na seba (proti vôli odporcu) prevzal súd a suploval aktivitu odporcu. Uvedené námietky majú
hmotnoprávny charakter, preto v záujme zachovania rovnosti strán súd nie je oprávnený odporcu ani

na ne upozorniť (ust. § 5 ods. 1 O. s. p.). V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo
veci - súd porušil poučovaciu povinnosť prekročením ust. § 5 ods. 1 O. s. p., súd porušil ustanovenia o
vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy na ktoré nebolo
možno prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa nariadenia vykonávané bez
návrhu.

Navrhovateľ zároveň v odvolaní poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008
zo dňa 22.10.2008 a poprel závery, ktoré prvostupňový súd odvodil z rozsudku Európskeho súdneho
dvora sp. zn. C 419/2011 zo dňa 14.03.2013, citovaného v odôvodnení rozhodnutia. Navrhovateľ má
za to, že záver súdu z predmetného rozsudku absolútne nevyplýva, keďže cit. rozsudok rieši celkom

odlišnú prejudiciálnu otázku než by sa mohla týkať tohto konania. V danom konaní sa prejudiciálnou
otázkou mala vyriešiť existencia právomoci súdu konať, ak právomoc súdu je odvodená od charakteru
odporcu ako spotrebiteľa. Poukázal na to, že v tomto konaní niet sporu či neistoty o právomoci súdu
konať. Ohľadom rozhodnutia nemeckého najvyššieho súdu (BGH) 25.02.1965 - II. Zeitschrift für dasGeamte Handelsrecht und Wirtschaftsrecht 191/62 HAMM., tiež citovaného v odôvodnení rozhodnutia
prvostupňového súdu, z ktorého má údajne vyplývať prelomenie zásady zmenky ako abstraktného
cenného papiera uviedol, že obsah tohto rozhodnutia mu nie je známy a toto rozhodnutie mu nie

je dostupné. Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí necituje významné časti rozhodnutia, ktoré by
umožňovali dospieť k hodnoteniu, ktoré vykonal súd vo svojom odôvodnení. Z toho dôvodu nie je možné
k použitiu tohto rozhodnutia na prejednávaný prípad zaujať relevantné stanovisko. Upozornil však, že vo
všeobecnosti je možné konštatovať, že toto rozhodnutie je takmer 50 rokov staré a v období jeho vzniku
prakticky takmer neexistovalo európske spotrebiteľské právo na ktorom súd založil svoje rozhodnutie.

Zdôraznil, že akokoľvek rozhodnutie nemeckého Najvyššieho súdu nemôže negovať aplikáciu platnej
právnej úpravy, ktorá je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky (zák. č. 191/1950). Ohľadom
záveru súdu, že zmenka je neplatná pre neurčitý údaj splatnosti poukázal na skutočnosť, že zo znenia
zmenky nevyplýva žiaden rozpor v splatnosti. Splatnosť zmenky je jednoznačne určená na videnie,
teda po predložení. Veta „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ predstavuje prípustnú
modifikáciu lehoty na predloženie zmenky k plateniu podľa ust. § 34 ods. 1 tretia veta ZŠZ. Z uvedeného

je zrejmé, že splatnosť zmenky nastáva v momente predloženia, pričom predložiť ju je možné v lehote
štyroch rokov od jej vystavenia. Po predložení zmenky v lehote štyroch rokov nasáva jej splatnosť.
Neexistuje teda žiadna postupná splatnosť. Záver súdu je nesprávny a vyplýva z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovenia §212 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia §
214 ods.2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie je podané dôvodne.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že navrhovateľ dňa 28.03.2013 uplatnil na Okresnom súde
Banská Bystrica svoju pohľadávku vyplnením vzorového tlačiva A v zmysle čl. 4 bod 1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým ustanovuje európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu. V zmysle návrhu si navrhovateľ uplatňoval zmenkovú sumu 1.160,44 Eur, spolu

so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 1.160,44 Eur od 19.04.2009 do zaplatenia,
ročným úrokom 6% zo zmenkovej sumy 1.160,44 Eur od 03.07.2009 do zaplatenia, zmenkovou
odmenou vo výške 1/3 1% zmenkovej sumy, teda 3,87 Eur a náhradu trov konania. Navrhovateľ pripojil k
návrhu aj originál zmenky. Na rubopise zmenky je uvedený indosament, ktorým pôvodný veriteľ zmenku
previedol na navrhovateľa. Navrhovateľ v návrhu nežiadal, aby bolo nariadené pojednávanie. Odporca

v zmysle čl. 5 bod 3 Nariadenia okresnému súdu vyplnené tlačivo C na odpoveď nedoručil, celkovo v
konaní ostal nečinný.

Podľa čl. 7. bod 1. „Nariadenia“, do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v
lehotách, ust. v čl. 5 ods. 3, alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok, alebo:

a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti,
týkajúce sa pohľadávky;
b) vykoná dôkazy v súlade s čl. 9, alebo
c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania

Podľa čl. 7. bod 3. „Nariadenia“, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote
ust. v čl. 5 ods. 3, alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo proti pohľadávke.

Podľa čl. 5. bod 1. „Nariadenia“, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd
alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie ak to považuje za potrebné, alebo ak o to požiada niektorá

zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti
prípaduústnepojednávaniezjavneniejepotrebnéprespravodlivévedeniekonania.Dôvodyodmietnutia
sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu odmietnutí takejto žiadosti nemožno
samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 19. „Nariadenia“, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu v ktorom sa konanie vedie.

Podľa čl. I § 75 zák. č. 190/1950 Sb. zákona zmenkového a šekového (ZŠZ) vlastná zmenka obsahuje:1.) označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2.) bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3.) údaj zročnosti;
4.) údaj miesta kde sa má platiť;
5.) meno toho, komu, alebo na rad koho sa má platiť;
6.) dátum a miesto vystavenia zmenky;
7.) podpis vystaviteľa

Podľa čl. I § 5 ods. 1 ZŠZ v zmenke zročnej na videnie, alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ
ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I § 5 ods. 2 ZŠZ úrokovú mieru treba udať v zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka
za nenapísanú.

Podľa čl. I § 5 ods. 3 ZŠZ úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený iný deň.

Podľa čl. I § 34 ods. 1 ZŠZ zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie
do 1 roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť, alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti

môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I § 10 ZŠZ ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná vyplnená tak, ako bolo dojednané,
nemožno namietať majiteľovi zmenky že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol
zmenku zlomyseľne, alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I § 17 ZŠZ, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi, alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a o zmenne zákona o obchodnej inšpekcii,
v znení účinnom ku dňu vystavenia zmenky (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch), v súvislosti
s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom.
Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského
úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške

aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných
nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou
veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku
platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa§4ods.7Zákonaospotrebiteľskýchúveroch,veriteľzodpovedázaškoduvzniknutúspotrebiteľovi
porušením odseku 6 veriteľom.

Odvolací súd sa zaoberal námietkami navrhovateľa, uvedenými v odvolaní a skúmal, či postupom

prvostupňového súdu došlo k porušeniu § 205 ods. 2 písm. b), § 221 ods. 1 a § 205 ods. 2 písm.
f), teda či v konaní došlo k vadám v dôsledku ktorých bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať
pred súdom a či rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ v odvolaní odôvodnene upozorňuje, že okresný súd

vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okresný súd správne zistil, že zmenka, z ktorej si
navrhovateľ uplatňuje nároky v konaní, bola vystavená odporcom na rad prvého zmenkového veriteľa,
ktorým bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Správne tiež zistil, že zmenka bola pri vydaní neúplná.
V čase vydania zmenky nebola vyplnená zmenková suma a dátum úročenia. Rovnako súd správne
zistil, že navrhovateľ si svoje právo zo zmenky uplatňuje ako indosatár po tom, ako bola zmenka

indosamentom prevedená z pôvodného veriteľa, na rad ktorého bola zmenka vystavená.

Pokiaľ však prvostupňový súd dospel k záveru, že zmenka nespĺňa náležitosti predpísané zmenkovým
zákonom s odôvodnením, že obsahuje neurčitý údaj splatnosti, resp. splatnosť postupnú, s takýmtoprávnym názorom nie je možné súhlasiť. Prvostupňový súd tiež nedostatočne zistil skutkový stav, pokiaľ
v odôvodnení konštatuje, že „čo sa týka poskytnutého spotrebiteľského úveru súd zistil, že navrhovateľ
poskytol odporcovi dňa 14.08.2008 úver vo výške 464,71 Eur“. Poskytovanie úveru navrhovateľom

odporcovi z údajov uvedených v spise nevyplýva. Na základe dokazovania, ktoré prvostupňový
súd vykonal z vlastnej iniciatívy, bez návrhu navrhovateľa alebo odporcu, naopak vyplynulo, že
poskytovateľom úveru odporcovi bol pôvodný majiteľ zmenky a nie navrhovateľ. Navrhovateľ zmenku
nadobudol ako indosatár.

Odvolací súd primárne posudzoval náležitosti zmenky, ktorú navrhovateľ predložil v konaní a na základe
ktorej si uplatňuje svoj nárok voči odporcovi. Ohľadom podstatnej náležitosti vlastnej zmenky, ktorou je
doba splatnosti, sa odvolací súd nestotožňuje s názorom prvostupňového súdu, ktorý dospel k záveru,
ženazmenkejeuvedenýneurčitýúdajsplatnosti,resp.splatnosťpostupná.Odvolacísúdpopreskúmaní
fotokópie zmenky zistil, že zmenkový dlžník sa zaviazal zaplatiť za zmenku pri predložení a že zmenka
obsahuje doložku „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zákon zmenkový a šekový

v čl. I § 75 vymedzuje podstatné náležitosti vlastnej zmenky, ktoré musí vlastná zmenka nevyhnutne
obsahovať na to, aby mohla byť platná. V bode 3 je uvedený údaj zročnosti. V zmysle čl. I § 77 ods. 1,
pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia pre cudziu zmenku o zročnosti
(§ 33 až 37). V znení čl. I § 33 ods. 1 zmenku možno vystaviť na videnie, na určitý čas po videní, na
určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň. V znení čl. I § 34 ods. 1 zmenka na videnie je zročná

pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže
túto lehotu skrátiť, alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť. Ako teda vyplýva zo
znenia Zákona zmenkového a šekového, aj v prípade vlastnej zmenky dáva zákon možnosť vystaviteľovi
modifikovať všeobecné pravidlo, že zmenka ktorá je splatná pri predložení musí byť predložená na
platenie do 1 roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ v tomto prípade využil možnosť predĺžiť lehotu na

predloženie na obdobie 4 rokov od vystavenia. Využitie zákonných možností ktoré zákon ponúka nie je
možné vyhodnotiť tak, že prichádza k jeho porušeniu. Prvostupňový súd preto nemohol v zmysle Zákona
zmenkového a šekového označiť údaj splatnosti na zmenke za neurčitý, keďže je v súlade s pravidlami
na určenie splatnosti uvedenými v Zákone zmenkovom a šekovom.

Vystavenie platnej zmenky predstavuje pre dlžníka vznik záväzku, ktorým bezpodmienečne sľubuje
zaplatenie zmenkovej sumy tomu, kto bude pri predložení zmenky jej majiteľom. Povaha zmenky ako
abstraktného cenného papiera, prísne oddeleného od kauzálneho dôvodu vystavenia zmenky, je daná
historickým vývojom zmenky, ktorý bol podmienený jej primárnym účelom. Zmenka sa vyvinula ako
cennýpapier,ktorýstelesňujeprejejaktuálnehomajiteľaprávonazaplateniesumyuvedenejvzmenkea

to od osoby, ktorá je priamym zmenkovým dlžníkom, prípadne od osôb, ktoré sú regresnými zmenkovými
dlžníkmi. Toto právo majiteľa zmenky muselo byť nespochybniteľné a preto na jeho preukázanie muselo
stačiť predloženie zmenky. Preukazovať okolnosti, za akých bola zmenka vystavená ( napr. dôvod
vystavenia, postavenie dlžníka, vzťah medzi dlžníkom a prvým majiteľom zmenky) nebolo žiaduce a v
čase, kedy sa zmenka vyvinula, ani dosť dobre možné. Z uvedených dôvodov sú predpisy zmenkového

práva v rôznych krajinách zhodné v tom, že pre vystavenie zmenky musia byť dodržané veľmi prísne
formálne pravidlá, ale tiež v tom, že uplatnenie nárokov z platnej zmenky je jednoduché a rýchle. Napriek
tomu aj zmenkové právo obsahuje poistku proti jeho zneužitiu majiteľom, ktorý voči dlžníkovi nekoná v
dobrej viere. Ako príklad je možné uviesť čl. I § 10 ZŠZ, ktorý umožňuje dlžníkovi napadnúť nedodržanie
vyplňovacieho práva pri vydaní neúplnej zmenky, alebo čl. I §17, ktorý v prípade postúpenia zmenky

zachováva možnosť uplatniť voči majiteľovi zmenky námietky založené na vzťahu medzi dlžníkom a
prvým majiteľom zmenky. V oboch prípadoch však Zákon zmenkový a šekový uvedené práva dlžníka
výslovne opiera o vznesenie námietok dlžníkom a o preukázanie skutočnosti, že majiteľ, ktorý si zmenku
voči nemu aktuálne uplatňuje, ju nadobudol zlomyseľne, alebo sa previnil hrubou nedbanlivosťou (čl. I
§ 10), alebo že majiteľ konal pri nadobúdaní zmenky vedome na škodu dlžníka (čl. I. §17). Vo všetkých

ostatných prípadoch je dlžník povinný splniť svoj bezpodmienečný sľub, že zaplatí zmenkovú sumu do
rúk toho, kto mu predloží zmenku v čase jej splatnosti. V čase vystavenia zmenky pritom nemôže vedieť,
kto bude jej majiteľom v čase splatnosti a musí si byť toho vedomý. Pokiaľ má dlžník obavu z následkov
prípadného indosovania zmenky, môže zmenku vystaviť s doložkou „nie na rad“, následkom čoho
bude táto prevoditeľná len prostredníctvom postúpenia pohľadávky, teda so zachovaním prípadných

kauzálnych námietok dlžníka.

Je zrejmé, že dlžník na to, aby mohol kvalifikovane využívať všetky možnosti ktoré mu zmenkové právo
ponúka (aplikácia vhodných doložiek, vznesenie kvalifikovaných námietok a pod.) musí mať aspoňzákladnú orientáciu v zmenkovom práve. V prípade bežného občana sú na mieste pochybnosti o tom,
či disponuje potrebnými informáciami. Samotná neznalosť zmenkového práva však neospravedlňuje.
Presne z tohto dôvodu vyžaduje zmenkové právo, aby na listine na ktorej je zmenka vystavená,

bolo výrazne uvedené, že je to zmenka a teda nie je možné zameniť ju s bežným uznaním dlhu (v
minulosti dlžobným úpisom). Ako je známe už z reálii dvadsiatych rokov minulého storočia, aj v komunite
jednoduchých a nevzdelaných ľudí bolo všeobecne známe, že ak dlžník podpíše zmenku, bude ju
musieť na vyzvanie zaplatiť. Každý občan preto má možnosť pred vystavením zmenky zvážiť, či ju
podpíšealebouprednostníinúformupotvrdeniasvojejpovinnostiuhradiťdlh.Vsúčasnostiužnášprávny

poriadok nepripúšťa vystavenie zmenky v súvislosti so zabezpečením spotrebiteľského úverového
vzťahu.Včasevystaveniapredloženejzmenkytovšakprípustnéboloapretojenevyhnutnénahliadaťna
subjekty zmenkového vzťahu v zmysle vtedy účinných predpisov. Nie je možné pripustiť, aby sa vytvorila
osobitná skupina subjektov (spotrebitelia) u ktorých by sme vtedy účinné právne predpisy vykladali inak,
ako pre všetky ostatné subjekty (napr. pokiaľ ide o zmenky vystavené v bežných občianskych vzťahoch,
v ktorých nevystupuje ani podnikateľ ani spotrebiteľ) o ktorých by sa rozhodovalo v zmysle prísneho

zmenkového práva.

Zmenka ako taká pritom nie je v našom právnom poriadku novým inštitútom, Zákon zmenkový a šekový
č.191/1950 Sb. vychádza zo ženevských konvencií prijatých na Konferencii o zjednotení zmenkového
práva, ktorá sa konala v Ženeve už v roku 1930.

Zmenková prísnosť sa prejavuje nielen pri nárokoch na náležitosti zmenky, ale aj v konaní, ktorým
majiteľuplatňujesvojeprávozozmenky.Vzmenkovomkonaníjesúdpredovšetkýmpovinnýrešpektovať
rovnosť strán. Vykonanie dokazovania sa riadi procesnými pravidlami upravenými v Občianskom
súdnom poriadku a v danom prípade aj Nariadením, ktoré má z procesného hľadiska povahu lex

specialis. Ani jedna z týchto procesných noriem pritom nepripúšťa, aby súd iniciatívne nahrádzal
procesnú aktivitu strán vlastnými návrhmi na dokazovanie. I keď v zmysle §120 ods.1 O.s.p. súd je
oprávnený výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, takéto dokazovanie súd vykonáva
za účelom preukázať tvrdenia, ktoré účastníci v konaní uviedli. Citované ustanovenia nezakladá súdu
právo nahrádzať vyjadrenia účastníka sporu, pokiaľ tento žiadne vyjadrenia ani procesné návrhy k

návrhu na začatie konania nevzniesol, alebo dokonca vyjadril súhlas s tvrdeniami uvedenými v návrhu.
Prvostupňový súd napriek tomu nariadil pripojenie spisov odkazujúcich na kauzálny vzťah medzi
odporcom (ako zmenkovým dlžníkom) a prvým majiteľom zmenky. Takýto postup súdu nemá oporu v
platnom práve a zasahuje do ústavného práva navrhovateľa na spravodlivý súdny proces. Spájanie
navrhovateľa (ktorý zmenku nadobudol indosamentom) s kauzálnym vzťahom medzi dlžníkom a prvým

majiteľom zmenky by bolo možné výlučne na základe vznesenia námietky zo strany dlžníka a zároveň
za predpokladu, že by dlžník uniesol dôkazné bremeno v zmysle čl. I §10 a čl. I §17 ZŠZ. Vtedy by
bol súd povinný vyhodnocovať kauzálny vzťah medzi pôvodnými zmenkovými subjektmi a vyvodzovať
z neho prípadné dôsledky. Nie je ale oprávnený urobiť to za dlžníka. Postup súdu, ktorý takto narušil
procesnú rovnosť strán, považuje odvolací súd za nesprávny.

Odvolací súd v tejto súvislosti pripúšťa, že úkony ktoré sa vzťahujú na zmenku sú právnymi úkonmi a
preto sa na posúdenie ich platnosti subsidiárne vzťahuje Občiansky zákonník (prípadne aj Obchodný
zákonník, v závislosti od povahy daného vzťahu). Pokiaľ teda zmenkový zákon neurčuje inak, z hľadiska
vecného obsahu zmenkového právneho úkonu je možné aplikovať §39 Občianskeho zákonníka, v

zmysle ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Je však nutné zdôrazniť, že pôsobnosť Občianskeho
zákonníka je subsidiárna. Zmenkový zákon pritom predpokladá, že posúdenie kauzálneho vzťahu
(a teda posúdenie otázky platnosti alebo absolútnej neplatnosti vystavenia zmenky pre rozpor s
ktorýmkoľvek právnym predpisom) je možné pri indosovanej zmenke výlučne za splnenia podmienok

uvedených v čl. I §17 ZŠZ. V danom konaní však dlžník námietku v zmysle čl. I §17 nevzniesol,
takže následne ani nedokazoval naplnenie tam uvedených skutočností (konanie nadobúdateľa zmenky
vedome na škodu dlžníka). Prvostupňový súd preto nemal možnosť začať vyhodnocovať kauzálny
úverový vzťah a prísť k záveru, že zmenka je pre rozpor s niektorým z právnych predpisov neplatným
právnym úkonom.

Citovaný Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. v § 4 ods. 6 v znení účinnom v čase
poskytovania spotrebiteľského úveru obsahuje ustanovenie, podľa ktorého veriteľ smie prijať od
dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru len ak ide ozabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a prísl. vo výške max 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. Ustanovuje tiež, že zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou

vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie
tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky, alebo postúpenia práv zo zmenky. Zákon o
spotrebiteľských úveroch určoval pravidlá pre vyplnenie tzv. zabezpečovacích zmeniek, súvisiacich so
spotrebiteľskými úvermi, ktoré podľa vtedy platnej legislatívy boli prípustné. Porušenie tohto postupu
však nemalo podľa citovaného zákona za následok sankciu neplatnosti zmenky, ktorá by bola vyplnená

v rozpore s ust. § 4 ods. 6. Ako výslovne ustanovuje § 4 ods. 7 cit. zákona, veriteľ zodpovedá za škodu
vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6. Pokiaľ teda pôvodný veriteľ tejto zmenky, na rad ktorého
bola zmenka vystavená, porušil povinnosti určené zákonom o spotrebiteľských úveroch a následne
zmenku postúpil indosamentom na ďalšieho nadobúdateľa, za škodu, ktorá by týmto spôsobom vznikla,
zodpovedápôvodnýveriteľspotrebiteľovi,ktorýmáprávouplatniťsivočinemunáhraduškody.Vyplnenie
zmenky v rozpore s §4 ods.6 citovaného zákona však nespôsobuje neplatnosť zmenky ako takej. Nie

je preto možné vyvodiť, že porušením zákonom stanovených pravidiel vyplňovacieho práva je zmenka
právnym úkonom absolútne neplatným pre rozpor so zákonom.

Okresný súd na základe vykonaného dokazovania uviedol, že čo sa týka vpísanej sumy do zmenky, súd
má za to, že navrhovateľ v priamom rozpore s ust. § 4 ods. 6

zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinnom v čase podpisu zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a v čase vystavenia zmenky, vyplnil zmenkovú sumu nad hodnotu 30% istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Veriteľom prijatá zmenka je v danom prípade neprípustná. Následne uviedol, že
podľa ust. § 39 Obč. zákonníka je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom absolútne neplatný. Absolútna neplatnosť nastáva

bez ďalšieho priamo zo zákona, súd k absolútnej neplatnosti prihliada i bez návrhu z úradnej povinnosti.
Prvostupňový súd následne vyvodil, že právny predchodca konal v priamom rozpore s ust. § 4 ods. 6
zák. č. 258/2001 Z. z., keď zabezpečoval spotrebiteľské úvery zmenkami prevyšujúcimi úverové istiny
a preto je takýto právny úkon neplatný.

Prvostupňový súd v odôvodnení rozhodnutia, ktorým zamietol nárok navrhovateľa z predloženej zmenky
v plnom rozsahu, neodôvodnil, na základe akého ustanovenia zákona posudzoval dodržanie pravidiel
vyplnenia zmenky v rozsahu v akom bola vystavená ako nevyplnená. Podľa čl. I. § 10 Zákona
zmenkového a šekového, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná vyplnená tak, ako bolo
dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ

nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou. Ako už
bolo vyššie uvedené, toto ustanovenie zmenkového zákona má zabrániť majiteľovi zmenky aby zneužil
skutočnosť, že blankozmenka nebola pri vystavení úplne vyplnená tým, že dopíše údaje v rozpore s
dohodou o vyplňovacom práve. Vystavenie neúplnej zmenky predstavuje pre dlžníka vždy určitý stupeň
rizika. V čase jej podpísania totiž táto listina ešte nie je zmenkou, tou sa stáva až keď sú do nej doplnené

chýbajúce údaje. Vystaviteľ (teda v tomto prípade zmenkový dlžník) zároveň s podpisom zmenky musí
udeliť nadobúdateľovi nevyplnenej zmenky vyplňovacie právo. Uzavretie dohody o vyplňovacom práve
nemusí byť nutne písomné, aj keď jeho písomná forma nepochybne chráni dlžníka pred zrejmým
zneužitím. Táto ochrana však nie je ani absolútna, ani časovo neohraničená. V princípe trvá do doby,
kým oprávnená osoba vyplňovacie právo nevyužije. Nemusí to byť nevyhnutne prvý majiteľ zmenky, aj

blankozmenku je možné prevádzať (do doby vyplnenia spolu s dohodou o vyplnení). V momente, ako
oprávnená osoba využije svoje vyplňovacie právo, sa z vystavenej listiny stane zmenka. Na jej prevod
už nie je nutné postupovať pôvodnú dohodu o vyplňovacom práve. Následne sa ďalší nadobúdatelia
zmenky ani nemajú ako dozvedieť, že zmenka ktorú nadobudli, bola pôvodne vydaná ako neúplná a
že ju niektorý z jej predchádzajúcich majiteľov vyplnil a akým spôsobom. Pokiaľ je zmenka vyplnená

v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve, dlžník to musí namietnuť a následne uniesť dôkazné
bremeno, že majiteľ zmenky ju nadobudol zlomyseľne, alebo sa pri jej nadobúdaní previnil hrubou
nedbanlivosťou. Inak nezodpovedá za to, že niektorý z predchádzajúcich majiteľov vyplnil zmenku v
rozpore s dohodou o vyplňovacom práve. V každom prípade pri uplatňovaní práv zo zmenky zaťažuje
povinnosť vznášať námietky týkajúce sa prípadného porušenia vyplňovacieho práva ku zmenke, resp.

iné námietky súvisiace so zmenkou, výlučne zmenkového dlžníka. Povinnosťou súdu je vyhodnotiť, či
zmenka má všetky náležitosti predpísané pre určený typ zmenky, v tomto prípade pre vlastnú zmenku,
žiadne ustanovenie zmenkového práva nepredpokladá oprávnenie súdu vznášať námietky voči zmenke
z úradnej povinnosti konajúcim súdom.Odvolací súd tiež musí upozorniť, že pokiaľ prvostupňový súd uviedol, že má za to, že navrhovateľ
v priamom rozpore s ust. § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch vyplnil zmenkovú sumu nad

hodnotu 30% istiny, takéto zistenie z obsahu súdneho spisu nevyplýva. V zmysle návrhu nadobudol
navrhovateľ ako indosatár zmenku v ktorej už bola zmenková suma vyplnená, čo znamená, že on
ju do zmenkovej sumy nevypĺňal. Pokiaľ prvostupňový súd následne uvádza, že súd má potom za
to, že právny predchodca (zrejme navrhovateľa) konal v priamom rozpore s ust. § 4 ods. 6, je
odôvodnenie prvostupňového súdu zmätočné, keďže v jednom prípade označuje za subjekt, ktorý

zmenku vyplnil navrhovateľa (osobu indosatára) a v druhom prípade za túto osobu označuje pôvodného
majiteľa zmenky (indosanta). Správne zistenie skutkového stavu je pritom nevyhnutné pre ďalšie právne
posúdenie veci.

Osobitne na možnosť vznášania kauzálnych námietok súd upozorňuje v súvislosti so znením ust. čl. I. §
17 ZŠZ podľa ktorého, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú

najehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlýmmajiteľom,okremakmajiteľprinadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Zmenka, ktorú navrhovateľ predložil je zmenkou indosovanou.
Ako vyplýva z predloženej zmenky, ktorej fotokópia je založená na č.l. 9 súdneho spisu, navrhovateľ
nadobudol zmenku rubopisom od pôvodného veriteľa, na rad ktorého bola zmenka vystavená. Pri
zmenke, ako abstraktnom cennom papieri vystaviteľ zmenky svojim podpisom na zmenke potvrdzuje

skutočnosť, že voči osobe, na rad ktorej zmenku vystavil, je dlžníkom, bez ohľadu na dôvody, pre ktoré
bola zmenka vystavená. Zároveň na seba berie riziko, že v prípade, ak pôvodný majiteľ zmenky túto
postúpi ďalšiemu majiteľovi, prípadne nepretržitému radu ďalších majiteľov (indosatárov) dlžník ostáva
zaviazaný svojim pôvodným dlžníckym záväzkom voči tej osobe, ktorá je posledným majiteľom zmenky.
Kauzálne dôvody, pre ktoré bola zmenka vystavená, strácajú pri indosamente svoju relevanciu. Len za

predpokladu splnenia podmienok ust. čl. I. § 17 Zmenkového zákona je možné vznášať aj kauzálne
námietky voči poslednému majiteľovi zmenky, avšak opätovne len prostredníctvom námietok, ktoré
uplatní dlžník zo zmenky.

Odvolací súd preskúmal postup prvostupňového súdu aj z procesného hľadiska a námietku odporcu,

že prvostupňový súd nedodržal požiadavku čl.7 bod.3 Nariadenia, vyhodnotil ako dôvodnú. V zmysle
citovaného ustanovenia Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v
lehote ustanovenej v čl.5 ods.3 alebo 6 (v tomto prípade 30 dní), súd alebo tribunál vydá rozsudok
o pohľadávke alebo protipohľadávke. Tento postup okresný súd v danom prípade nedodržal napriek
skutočnosti, že odporca vyplnené tlačivo C podľa Nariadenia do 30 dní (ani po tejto lehote) okresnému

súdu nedoručil. Nariadenie v čl.7 bod 1 predvída možnosť predvolať strany na pojednávanie za splnenia
tam uvedených podmienok vtedy, ak súdu bola doručená odpoveď odporcu na návrh (alebo následné
vyjadrenie navrhovateľa). Prvostupňový súd odôvodnil nariadenie pojednávania záujmom navrhovateľa,
aby neprišlo k nepredvídateľnému rozhodnutiu súdu a tým k odňatiu možnosti konať pred súdom.
Nariadenie, podľa ktorého bol prvostupňový súd povinný postupovať, však neuvádza výnimky z postupu

podľačl.7bod.3.KonštrukciaNariadeniapredpokladá,žepokiaľodporcanedoručiltlačivoCnaodpoveď,
súd automaticky vydá rozsudok o pohľadávke. Takto zjednodušeným postupom prichádza k úspore času
aj nákladov strán na právne zastúpenie. Postup prvostupňového súdu bol preto procesne nesprávny.
Odporca zotrval v konaní nečinný, súdu nezaslal svoje vyjadrenie na priloženom tlačive C, pojednávania
sa napriek riadne vykázanému predvolaniu nezúčastnil a nevyjadril sa ani k odvolaniu navrhovateľa.

Zo strany odporcu tak voči zmenke neboli vznesené žiadne námietky, čo bol prvostupňový súd povinný
rešpektovať a nebol oprávnený nahrádzať procesnú aktivitu odporcu tým, že ex offo posudzuje otázku
platnosti vyplnenia zmenky.

Pokiaľ však navrhovateľ v odvolaní paušálne popiera právo súdu nariadiť pojednávanie, odvolací

súd poukazuje na znenie čl. 7. Nariadenia bod 1., podľa ktorého do 30 dní od doručenia odpovede
odporcu alebo navrhovateľa v lehotách ustanovených v čl. 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá
rozsudok, alebo a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní si vyžiada odstrániť
ďalšie podrobnosti týkajúce sa pohľadávky; b) vykoná dôkazy v súlade s čl. 9 alebo c) predvolá strany
na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania. Z takto uvedeného znenia citovaného

článku je zrejmé, že v prípade doručenia odpovede zo strany odporcu alebo navrhovateľa si súd môže
vybrať z troch alternatív postupu. Jednou z alternatív je aj predvolanie strán na pojednávanie, ktoré
sa uskutoční do 30 dní od predvolania. Nepochybne možnosť predvolať strany na pojednávanie musí
byť súdom vyhodnotená v kontexte skutočností, že priebeh konania podľa čl. 5 bod 1. Nariadeniaje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v zásade písomné. Súd alebo tribunál
nariadi ústne pojednávanie vtedy, ak to považuje za potrebné, alebo ak o to požiada niektorá zo strán.
Pokiaľ súd žiadosť strany o nariadenie ústneho pojednávania odmieta, rozhoduje uznesením pretože

dôvody musí uviesť písomne. V danom prípade by však Okresný súd nepochybil, pokiaľ by o nariadení
pojednávania nerozhodol formou uznesenia, za predpokladu že by pre nariadenie pojednávania boli
splnené podmienky.

Prvostupňový súd okrem iného uviedol, že pojednávanie nariadil v snahe zachovať zásadu rovnosti

všetkých pred zákonom či pred súdom, z ktorej vyplýva predovšetkým to, že všetci účastníci majú
rovnakú príležitosť zúčastniť sa jednaní pred súdom a vyjadriť sa ku všetkým sporným otázkam, najmä
v danom prípade keď tlačivo „C“ v zmysle Nariadenia 867/2007/ES odporcovi neposkytuje dostatočný
priestor na uvedenie relevantných skutočností. Odvolací súd v tejto súvislosti upozorňuje, že v zmysle
čl. 5 bod 3 Nariadenia odporca odpovie do 30 dní od doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade potreby

poskytne všetky príslušné podporné dokumenty a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo akýmkoľvek
iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď. Z takéhoto znenia je zrejmé, že
odporca nie je limitovaný rozsahom tlačiva C v prípade, ak chce uviesť svoje pripomienky, námietky,
alebo vyjadrenia k návrhu na začatie konania v zmysle Nariadenia. Nie je preto možné odôvodniť
porušenie postupu uvedeného v čl. 7 bod 3 Nariadenia predpokladom prvostupňového súdu, že tlačivo

C neposkytuje dostatočný priestor pre vyjadrenie odporcu. Osobitne v prípade, kedy odporca sa k
návrhu žiadnym spôsobom nevyjadril a tlačivo C súdu späť nezaslal. Rovnako paradoxné je, pokiaľ
porušenie pravidla uvedeného v Nariadení prvostupňový súd odôvodní zásadou rovnosti všetkých pred
zákonom, pričom v priebehu dokazovania vznášaním námietok a vykonaním dôkazov, ktoré žiadna zo
strán nenavrhla, zásadu rovnosti strán sám nerešpektuje.

Prvostupňový súd v odôvodnení uvádza, že odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od
spotrebiteľského vzťahu nie je možné, pretože práve v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitie zmenky
regulované a obmedzené v § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V tejto
súvislosti odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že vyvodzovanie následkov z kauzálneho vzťahu nie je

ani v zmenkovom konaní vylúčené, avšak nevyhnutným predpokladom na to aby bol súd oprávnený
posudzovaťzákladnýkauzálnyvzťah,jenaplneniepredpokladovuvedenýchv§17Zákonazmenkového
a šekového a výlučne ak by dlžník uniesol dôkazné bremeno predpokladané v § 17. Za takých
okolností by bolo možné otvoriť otázku správneho alebo nesprávneho vyplnenia zmenky v zmysle
dohody o vyplnení zmenky za predpokladu, že by boli splnené podmienky v § 10 Zákona zmenkového

a šekového. V takom prípade by záver okresného súdu, že odčlenenie zmenkového abstraktného
vzťahu od spotrebiteľského kauzálneho vzťahu nie je možné, bolo možné akceptovať. Avšak v situácii
kedy neboli námietky voči zmenke, kedy dlžník nepreukázal, že majiteľ zmenky pri nadobúdaní konal
vedomenaškodudlžníka,kedydlžníktiežnepreukázal,žemajiteľnadobudolzmenkuzlomyseľne,alebo
sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou a preto mu možno namietať, že zmenka

nebola vyplnená tak ako bolo dojednané, za týchto okolností súd nie je oprávnený posudzovať kauzálny
spotrebiteľský vzťah. Je povinný rozhodnúť len o nároku zo zmenky ako abstraktného vzťahu.

Pokiaľ prvostupňový súd uviedol, že porušením zákazu podľa § 17 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z. z.
veriteľ zodpovedá za škodu spotrebiteľovi pretože sa jedná o kogentnú úpravu, súd zo zákona ex offo

skúmal podmienky vystavenia zmenky a jej prípustnosť práve vo vzťahu k spotrebiteľovi, odvolací súd
zdôrazňuje, že základnou kogentnou úpravou súvisiacou so zmenkovým právom je Zákon zmenkový
a šekový. Súd je preto ex offo povinný postupovať podľa týchto kogentných ustanovení. Kogentné
ustanovenia zmenkového zákona pritom nedávajú možnosť skúmať predpoklady kauzálneho vzťahu
bez toho aby boli naplnené vyššie uvedené predpoklady § 17 a §10 Zákona zmenkového a šekového.

V tomto zmysle odvolací súd považuje aj ďalší postup prvostupňového súdu, kedy vyhodnocoval či
dojednanie dohody o vyplnení zmenky je nekalou podmienkou, za nesprávny.

Odvolací súd tiež nesúhlasí so záverom prvostupňového súdu ktorý uvádza, že v tomto prípade sa tak
dá usudzovať nedostatok vôle konajúcej osoby - spotrebiteľa, vstúpiť do iného vzťahu s navrhovateľom

ako bol v primárnej sfére jeho záujmu (spotrebiteľský úver) a podpísať predmetnú zmenku. Takýto záver
nevyplýva zo skutkových zistení ku ktorým prvostupňový súd dospel v priebehu dokazovania. Odporca
zotrval počas konania nečinným. Nepoprel tak, že by zmenku podpísal, ani nenamietal že by v čase
vystavenia zmenky bol na jeho strane nedostatok vôle vstúpiť do iného vzťahu s pôvodným veriteľom,ako bol primárne vo sfére jeho záujmu spotrebiteľský úver. Odhliadnuc od skutočnosti, že na rozdiel od
tvrdenia prvostupňového súdu odporca nevstupoval do vzťahu s navrhovateľom, vstupoval do vzťahu s
pôvodným majiteľom zmenky. Opätovne by však otázka slobodnej vôle subjektu právneho úkonu mohla

byť posudzovaná len v prípade vznesenia námietky zo strany dlžníka. Odvolací súd pritom upozorňuje,
že vôľa vstupovať do vzťahu s prvým majiteľom zmenky nemusí byť v prípade indosovania zmenky ani
preukázaná. Vyplýva to zo samotnej podstaty zmenky a zo samotnej podstaty indosácie.

Prvostupňový súd tiež okrem iného dospel k záveru, že sadzba zmenového úroku 0,25% denne,

ktorá predstavuje 91,25% ročne je plnením, ktoré súd považuje za rozporné s dobrými mravmi.
Úrokové doložky na zmenke, ktorými má vystaviteľ možnosť určiť úrokovú sadzbu zo zmenkovej sumy
sú v zmysle Zákona zmenkového a šekového prípustné iba v prípade zmenky splatnej na videnie
(pri predložení), alebo pri zmenkách na určitý čas po videní (predložení). V prípade ak by zákaz
uviesť osobitnú úrokovú sadzbu na zmenke bol porušený pri ostatných druhoch zmenky (napríklad
na zmenke s konkrétnou dobou splatnosti), takáto skutočnosť by nespôsobovala neplatnosť zmenky,

ale úroková doložka by platila za nenapísanú. Odvolací súd zároveň upozorňuje, že výšku sadzby
zmenkového úroku určuje pri vlastnej zmenke sám vystaviteľ zmenky. Zákon zmenkový a šekový
neobsahuje ustanovenie, ktoré by limitovalo najvyššiu prípustnú výšku zmenkového úroku v prípade
zmenky splatnej pri predložení, alebo splatnej na určitý čas po predložení. V zásade je preto nevyhnutné
rešpektovať slobodnú vôľu vystaviteľa zmenky, ktorý má právo uviesť výšku zmenkového úroku podľa

svojej vôle, resp. podľa dohody s prvým zmenkovým veriteľom. Pokiaľ zmenkový dlžník neuviedol výšku
zmenkového úroku slobodne, alebo pri vystavení zmenky ho ovplyvňovali iné okolnosti, k takýmto môže
súd prihliadať výlučne v prípade, že dlžník vznesie námietku, ktorá má však v tomto prípade charakter
kauzálnej námietky a preto k nej súd môže prihliadať iba za predpokladu, že je oprávnený kauzálne
námietky posudzovať. Tým sa opäť vraciame ku skutočnosti, že pri indosovanej zmenke je možné

posudzovať kauzálne námietky pôvodného dlžníckeho vzťahu iba za predpokladu naplnenia podmienok
uvedených v § 17 Zákona zmenkového a šekového.

Na základe uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vec vrátil na ďalšie konanie.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto prvostupňový súd v ďalšom konaní bude procesne postupovať
v zmysle Nariadenia, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu,
predovšetkým v intenciách jeho základných princípov, ktorými je ustanovené písomné konanie, ktorého
účelom je zjednodušenie a zrýchlenie celkového konania. Z hľadiska hmotného práva bude postupovať

v zmysle Zákona zmenkového a šekového, a to tak, že posúdi nárok, ktorý si navrhovateľ uplatňuje
právo z predloženej zmenky ktorú nadobudol titulom rubopisu. Následne zváži vyjadrenia odporcu, ktoré
doposiaľ uviedol a posúdi ich v zmysle čl.I §10 a §17 ZŠZ. Nebude pritom nahrádzať procesnú aktivitu
žiadnej zo sporových strán. Uplatnený nárok celkove posúdi v zmysle Zákona zmenkového a šekového.

V zmysle § 224 ods. 3 O. s. p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vec vráti súdu prvého stupňa
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí vo veci. O trovách
odvolacieho konania z tohto dôvodu odvolací súd nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.