Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. február 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/351/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414208244
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1414208244.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Bianky Gelačíkovej a sudkýň

JUDr. Kataríny Štrignerovej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti o maloletého O. U., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matka O. O., bytom N., M. XX, otec O. U., bytom N., T.. A. XX, o úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava
IV č.k. 25P/119/2014-46 zo dňa 27.05.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa svojim rozhodnutím zveril maloletého O., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti
matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu
maloletého O. výživným vo výške 150,- eur mesačne od 01.05.2014 vždy do 15. dňa v mesiaci k
rukám matky vopred. Zročné výživné za obdobie od 01.05.2014 do 06.05.2015 vo výške 1210,- eur
povolil súd otcovi splácať v mesačných splátkach po 50,- eur spolu s bežným výživným k rukám matky
maloletého pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky. Do
zročnéhovýživnéhozapočítalsúdotcovisumu590,-eur.Vozvyškusúdnávrhmatkyzamietol.Žiadnemu

z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, § 75 ods.
1 Zákona o rodine a na základe vykonaného dokazovania mal jednoznačne preukázané, že rodičia
nežijú v spoločnej domácnosti a otec neprispieva na výživu maloletého dostatočne. Súd prvého stupňa
považoval návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému za dôvodný.
V starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky, preto súd zveril maloletého do jej osobnej

starostlivosti, ktorá aj v súčasnosti zabezpečuje jeho osobnú starostlivosť. Určil, že maloletého bude
zastupovať a spravovať jeho majetok matka, s čím súhlasil aj otec maloletého aj kolízny opatrovník.
Pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti, túto súd prvého stupňa ustálil vo výške 150,- eur mesačne,
pričom vychádzal z veku maloletého, ktorý ešte nemá dva roky a výdavky na neho sú porovnateľné s
výdavkami iných detí v podobnom veku. Súd prvého stupňa vychádzal z príjmov oboch rodičov, ako aj
ich možností a schopností a mal za to, že v možnostiach otca je takto určeným výživným prispievať s
prihliadnutím na skutočnosť, že otec iné vyživovacie povinnosti nemá, ako aj s prihliadnutím na jeho

majetkové pomery. Súd prvého stupňa konštatoval, že určená výška výživného je primeraná, preto vo
zvyšku návrh matky zamietol. Súd zamietol aj časť návrhu matky, ktorým žiadala presne upraviť styk
otca s maloletým z dôvodu, že aktuálne sa styk otca s maloletým realizuje podľa vzájomnej dohody
rodičov. Uvedenú skutočnosť vyhodnotil súd prvého stupňa tak, že je v záujme maloletého dieťaťa, keďrodičia sú schopní o stretávaní sa dohodnúť. Matka nebráni maloletému v kontakte s otcom a naopak,
na konkrétnych stretnutiach sa vedia dohodnúť. Súd prvého stupňa zohľadnil aj argumentáciu otca, že
nechce mať presne stanovené hodiny styku s maloletým, pretože ani sám nevie, kedy bude môcť pre

maloletého prísť a v prípade, že matka bude mať iný program, bude to rešpektovať. Súd prvého stupňa
rozhodol aj o zročnom výživnom a povolil splátky otcovi vo výške 50,- eur mesačne.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletého v časti vyživovacej povinnosti, keď žiadal
zmeniťrozsudokvnapadnutejčastiaurčiťvýživnévovýške100,-eurmesačneazročnévýživnéstanoviť

od novembra 2014 do súčasnosti. Zaviazal sa dlh na výživnom vo výške 600,- eur uhradiť jednorázove.

Matka navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako správny. Uviedla, že je
pravda, že otec prepravuje na vlastné náklady maloletého na svojom mercedese a predpokladá, že tieto
náklady zohľadnil aj súd pri určovaní výživného, pretože nevyhovel jej návrhu v plnom rozsahu. Nevidí
žiadnu dobrú vôľu zo strany otca a chce synovi dať 600,- eur v hotovosti namiesto 1200,- eur v splátkach,

maloletému postačí, ak sa otec bude primerane podieľať na zabezpečení jeho životných potrieb, tieto
bude poskytovať pravidelne v adekvátnej miere podľa pôvodného návrhu súdu.

Kolízny opatrovník navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako správny.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2
O.s.p., s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa v napadnutej časti je správne.

Súd prvého stupňa vo veci vykonal potrebné dokazovanie, z ktorého aj vyvodil správny právny záver. V

odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Súd prvého stupňa správne posúdil možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca a na základe
vykonaného dokazovania aj správne určil výšku vyživovacej povinnosti. Tu je potrebné zdôrazniť, že

ide o dieťa útleho veku, kde matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého, ktorá je finančným
ekvivalentom plnenia zo strany otca. Povinnosťou každého rodiča je nielen poskytovať výživné, ale
svoje dieťa aj riadne uživiť. Ide o prvoradú povinnosť, ktorú je potrebné plniť si i na úkor svojich
osobných potrieb. V súčasnej dobe je pre maloletého potrebné zabezpečiť bývanie, stravovanie,
ošatenie, zdravotné potreby, ktoré súd prvého stupňa správne posúdil a premietol do výšky vyživovacej

povinnosti. Súd prvého stupňa správne určil aj začiatok plnenia vyživovacej povinnosti, keď určil výživné
od podania návrhu (§ 77 Zákona o rodine). Súd prvého stupňa správne konštatoval, že otec si do
uvedeného obdobia plnil vyživovaciu povinnosť v nedostatočnej miere.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 219

O.s.p.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods.
1 písm. a/ O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.