Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. august 2015

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 8T/48/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212010513

Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Kán

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7212010513.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Kána a prísediacich Milana
Miľa a Alžbety Kabátovej na hlavnom pojednávaní, konanom dňa 20.8.2015 v Košiciach, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný I.. T. L., nar. X.X.XXXX v B.,
trvale bytom N. č. XX,

je vinný, že

v Košiciach na Daňovom úrade V na ul. Južná trieda č. 8 dňa 31.3.2005 ako konateľ spol. D. P., s.r.o.
so sídlom N. č. XXX, I.: XX XXX XXX podal daňové priznanie k dani z príjmu právnickej osoby (ďalej
len „DPPO“) za zdaňovacie obdobie roku 2004, v ktorom si neoprávnene uplatnil náklady vo výške 35

000 000,- Sk (1 161 787,1 €) vo forme vyplatenia odmeny za sprostredkovanie pre spol. Z. C.. so sídlom
v C., pričom k sprostredkovaniu nedošlo, čím skrátil DPPO a spôsobil štátnemu rozpočtu Slovenskej
republiky, zastúpenému Daňovým úradom Košice V, Južná trieda č. 8 škodu v celkovej výške 6 650
000,- Sk (220 739,56 €),

t e d a

skrátil daň vo väčšom rozsahu,

t ý m s p á c h a l

trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 2 písm. d) Trestného zákona.

Za to mu súd ukladá

Podľa § 276 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 36 (tridsaťšesť) mesiacov
nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona zaraďuje obžalovaného na výkon trestu do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkazuje poškodeného Daňový úrad Košice, ul. Rozvojová č. 2,
Košice, s uplatneným nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom obžalovaného,
svedkov, listinnými dôkazmi a zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výroku rozsudku.

Obžalovaný I.. T. L. na hlavnom pojednávaní potvrdil, že bol konateľom spoločnosti D. P., s.r.o. Na
základe ponuky od spoločnosti Z. C.. mali možnosť odkúpiť pohľadávku vo výške 1 150 000 USD plus
príslušenstvo. Na základe uzavretej sprostredkovateľskej zmluvy museli vyplatiť 1 USD na účet vlastníka
s tým, že sprostredkovateľovi patrí odmena 35 miliónov Sk. Pohľadávku vo výške 1 150 000,- USD kúpili
za 1 USD. Túto naúčtovali do výnosu spoločnosti B.. Do nákladov išlo 35 miliónov Sk a 1 USD a do

výnosov 40 miliónov Sk. Efekt bol zhruba 4 až 6 miliónov Sk v účtovníctve spoločnosti D. P.. Spoločnosť
B., ktorej konateľkou bola aj jeho manželka, prijala úvery od zahraničnej spoločnosti. Ďalej sa vlastníkom
pohľadávky firmy B. stala spoločnosť K. W. SA, ktorá sa stala vlastníkom pohľadávky voči spoločnosti
B.. Pri jednaniach s Angličanmi sa dospelo k zisteniu, že táto spoločnosť by vedela sprostredkovať túto
pohľadávku od spoločnosti K. HOC. SA spoločnosti RD P., za sprostredkovateľskú odmenu 35 miliónov

Sk. Offshore spoločnosťou bola spoločnosť Z. C.., ktorá sprostredkovala predaj tejto spoločnosti. Tvrdil,
že jedna tretina úhrad sprostredkovateľskej odmeny a zápočtov bola realizovaná v hotovosti. Prišli si pre
to poverené osoby od spoločnosti Z. C.. a on dostal signál, že príde človek,

ktorému je potrebné dať peniaze. Človek prišiel, vyplatili mu peniaze. Boli to rôzne sumy 1 mil. - 2 mil.

Sk. Peniaze, ktoré vyplácali, mali z činnosti spoločnosti. Vyberali ich z účtu v banke a vyplácali
ich v hotovosti.

Svedok U.. T. C. potvrdil, že určitý čas bol konateľom spoločnosti B.. Nemá vedomosti, či si táto
spoločnosť brala úvery alebo pôžičky. Finančné veci mali na starosti I.. L. a I.. L.. Spoločnosť B. sa

zaoberala poľnohospodárstvom a chovom koní. Obchodovala len s Českou republikou odkiaľ prevážali
kone.

Svedok L.. F. N. taktiež potvrdil, že bol spoločníkom v spoločnosti B.. O účtovníctve spoločnosti a
pôžičkách spoločnosti B. nemal vedomosti. Taktiež nevedel o tom, či spoločnosť obchodovala so

zahraničím. Spoločnosť RD P. nepozná. V spoločnosti B. sa venoval jazdeckým aktivitám.

Svedkyňa Q. A. robila účtovníctvo spoločnosti D. P.. Má vedomosť, že v spoločnosti bola pohľadávka
na sumu 35 mil. Sk. Na základe faktúry od spoločnosti Z. C.., ktorá bola v angličtine. Tvrdila, že sa robili
nejaké zápočty a niečo sa splácalo. Robili sa analýzy, ale nevedela čoho sa týkali a koľko sa ich urobilo.

Ona sama v spoločnosti vystavovala faktúry na základe pokynov obžalovaného a jeho manželky a robila
mzdy pre zamestnancov. Spoločnosti B. a D. P. sa zaoberali poľnohospodárstvom.

Svedkyňa I.. J. L. vypovedala, že od konca roka 2004 do leta 2007 bola konateľkou spoločnosti D. P.. O
sprostredkovateľskej zmluve medzi spoločnosťami Z. C.. a D. P. nevedela uviesť nič. Potvrdila, že bola

raz - dvakrát v Londýne s obžalovaným, pretože vedela po anglicky, kde tento jednal s pánom R., raz s
tlmočníkom. Pán R. bol typický Angličan. Obžalovaný I.. L. mal riešiť pracovno-finančné záležitosti.

Svedkyňa L. P., pracovníčka Daňového úradu Košice, na hlavnom pojednávaní vypovedala,
že obžalovaný predložil doklady za zdaňovacie obdobie 2004, na ktorých bola zúčtovaná

sprostredkovateľská odmena. Bola to faktúra od spoločnosti Z. C. C. na sumu 35 mil. Sk. Faktúra bola
v anglickom jazyku a bola za sprostredkovanie.
Po zaslaní medzinárodného dožiadania na spoločnosť Z. C.. britská daňová správa oznámila, že
takáto spoločnosť je právne zaregistrovaná, ale od založenia neobchodovala. Pri kontrole obžalovaný
ako daňový subjekt tvrdil, že zmluvu o sprostredkovaní vypracovali bratislavskí právnici, ale ich

mená nemohol a nechcel prezradiť. Ohľadne osoby sprostredkovateľa tvrdil, že to bol aj nebol
sprostredkovateľ.

Z prečítanej výpovede svedka T.. F. R. vyplynulo, že daňový subjekt D. P., s.r.o. rozdiel vo výške 220
739,56 € doposiaľ neuhradil.Z listinných dôkazov, z vyjadrenia zaslaného britskou daňovou správou je zrejmé, že spoločnosť Z. C..
bola právne registrovaná od 9.12.1996 avšak pod iným registračným číslom a inou adresou, ako bola
uvedená v zmluve o sprostredkovaní. Táto spoločnosť od založenia vôbec neobchodovala.

Z oboznámených výdavkových dokladov, ktoré sa mali týkať odmeny za sprostredkovanie vyplýva, že
sa na nich nenachádza podpis príjemcu hotovostných súm. Obdobne absentujú podpisy na dohodách
o vzájomnom vyrovnaní pohľadávok a to oboch účtovných strán.

Z výpisov z účtov v peňažných ústavoch mal súd za preukázané akými finančnými prostriedkami
disponovala spoločnosť D. P., s.r.o. a ako a komu boli adresované platby.

Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie dospel súd k záveru, že vykonaným dokazovaním bolo
jednoznačne preukázané, že obžalovaný I.. T. L. svojím konaním naplnil skutkovú podstatu trestného
činu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona, lebo svojím

konaním naplnili skutkovú podstatu citovaného trestného činu po stránke subjektívnej tým, že konal v
priamom úmysle. Po stránke objektívnej si bol vedomý svojho konania, ktorým si neoprávnene uplatnil
nákladyvovýške35mil.Skvoformevyplateniaodmenyzasprostredkovanie,pričomksprostredkovaniu
nedošlo. Medzi týmto jeho konaním a následkom okresný súd zistil aj príčinnú súvislosť. K následku -
spôsobeniu škody štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky v celkovej výške 6 650 000,- Sk (220 739,56

€) došlo len na základe konania obžalovaného.

Obžalovaný svojím konaním hrubo narušil objekt chránený trestným činom a to ochranu záujmu
Slovenskej republiky na riadnom vyberaní daní, v čom spočíva aj spoločenská nebezpečnosť jeho
konania.

Okresný súd neprijal obhajobné tvrdenia obžalovaného I.. T. L.. Ani v rámci kontradiktórneho konania
nepredložil súdu relevantné dôkazy, ktoré svedčia o jeho nevine. Opakovane zotrvával na svojich
tvrdeniach, ktoré uplatňoval pred daňovými orgánmi a o ktorých účelovosti rozhodli aj súdy a to Krajský
súd v Košiciach - sp. zn. 6S/56/2008 (č. l. 62), Najvyššieho súdu SR - sp. zn. 3 Sžf/40/09 (č. l. 71) i

Ústavného súdu SR - sp. zn. III. ÚS 401/09 (č. l. 77). Obhajobné tvrdenia obžalovaného okresný súd
považuje len za jeho skrytú snahu, aby bolo rozhodnuté v jeho prospech.

Obžalovaný I.. T. L. je z miesta bydliska hodnotený negatívne. Okresný úrad N. hodnotí jeho správanie
ako arogantné. Sú prípady, ktoré bude potrebné riešiť komisiou verejného poriadku a ktoré súvisia s

jeho podnikateľskými aktivitami. Obec má s menovaným problémy, ohľadne platenia daní, keďže je
vlastníkom 2/3 chotára N.. Obec dane vymáha cez exekučné konanie.

Podľa odpisu z registra trestov obžalovaný nebol v minulosti súdne trestaný.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona účelom trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných
činov, zabrániť obžalovanému v ďalšom páchaní trestnej činnosti, aby v budúcnosti viedol riadny život
a súčasne má odradiť iných od páchania trestných činov.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti a na osobu

páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd sa pri rozhodovaní o uložení trestu obžalovanému dôsledne riadil vyššie citovanými zákonnými
ustanoveniami. Priťažujúce ani poľahčujúce okolnosti súd nezistil.

Súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 36 mesiacov, teda na dolnej hranici zákonom
stanovenej trestnej sadzby. Nezistiac skutočnosti umožňujúce podmienečne odložiť výkon trestu
odňatia slobody (v danom prípade s probačným dohľadom), trest odňatia slobody mu uložil ako
trest nepodmienečný. Takto uložený trest podľa názoru okresného súdu spĺňa svoj účel ako v rámci
individuálnej, tak aj generálnej prevencie. Obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody

a preto ho pre výkon teraz uloženého trestu súd zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia (§ 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona).Poškodená strana si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody. Presnú výšku mimo sumy uvedenej
v skutku obžaloby presne nešpecifikovala. Jej presné zisťovanie by predĺžilo trestné konanie a preto
poškodenú stranu Daňový úrad Košice, Rozvojová 2, Košice s nárokom na náhradu škody odkázal na

občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 /pätnásť/ dní od oznámenia rozsudku na Okresný
súd Košice II. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.