Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. október 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/717/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711214113
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:6711214113.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35
724 803, proti žalovaným 1) F. I., A., A. XX T. X) P. I., Q., O. XX, o zaplatenie 1 057,46 € s prísl., za účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalovaných Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov,
Važecká 16, IČO: 42 176 778, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu 13C/165/2012-114 zo
14.5.2014 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.
Žalobcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania a vedľajší účastník nemá právo na ich
náhradu.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) uznesením nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania
proti žalobcovi a náhradu trov odvolacieho konania a žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho

konania.
V odôvodnení uznesenia, o. i., citujúc znenie § 142 ods.1,§ 146 ods.2 a § 151 ods.1 O. s. p., uviedol,
že Čl.47 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len SR) priznáva každému právo na právnu pomoc
v konaní pred súdmi, že pojem každý spadá aj na vedľajšieho účastníka, že vedľajší účastník nie
je vylúčený z voľby akým spôsobom si toto ústavou dané právo uplatní, ale musí počítať s tým, že
bude skúmať podľa § 142 ods.1 O. s. p., či trovy ním uplatnené boli vynaložené účelne, teda či sa

nimi sledovalo procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto
tvrdenému nároku, že nemôže zaviazať účastníka na náhradu tých trov, ktoré druhý účastník počas
konania vynaložil zbytočne, že cieľom vedľajšieho účastníka je, o. i., kolektívna ochrana spotrebiteľov,
zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii
vedľajšieho účastníka, že v danom prípade nemožno prijať záver, že vedľajší účastník vykonal úkony
nevyhnutné pre úspech veci, t.j. že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na

rozhodnutie súdu, a ktoré by nemohol uskutočniť bez právneho zast., že je združením založeným na
ochranu spotrebiteľa, a teda prioritne sa predpokladá pomoc zo strany združenia založeného za týmto
účelom, nie zo strany zvoleného zástupcu združenia, že ak sa rozhodne využiť pre zastupovanie v
konaniach pomoc advokáta (splnomocniť ho na zastupovanie v tisíckach sporov, do ktorých hromadne
vstupuje) musí rátať aj s tým, že môže trovy právneho zast. znášať z vlastných prostriedkov, v opačnom
prípade jeho konanie vytvára dojem účelovosti a, že mu nie je zrejmé akým spôsobom sa zástupca

vedľajšieho účastníka konania oboznámil so spisovým materiálom a ani, či združenie na ochranu
spotrebiteľa malo vedomosť o tom, že do tohto konania vstupuje. Z uvedených skutočnosti vyplynul
preňho (súd) záver, že ani úkon prevzatie a príprava zast., vrátane prvej porady s klientom, nie je
úkonom v tomto konaní preukázaným (keďže je zrejmé, že advokát nemal vedomosť o predmete
sporu), a trovy, ktoré si advokát za tento úkon uplatnil, nie sú trovami účelne vynaloženými. Taktiež
považoval za potrebné poukázať na to, že zástupca vedľajšieho účastníka takýmto spôsobom, teda

oznámením o vstupe združenia do konania, žiadosťou o zaslanie žaloby a návrhom na priznanie trov
konania, vstupuje do množstva konaní, o čom má vedomosť zo svojej rozhodovacej činnosti. Vzhľadomna uvedené skutočnosti vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal z
uvedených dôvodov a to napriek tomu, že podľa § 146 ods.2 prvá veta O. s. p. účastník, na ktorého
strane vystupoval, by mal právo na náhradu trov konania. Navyše dodal, že nepriznanie trov konania

vedľajšiemu účastníkovi má právny základ aj v primeranej aplikácii § 142 ods.1 O. s. p., ktorý priznanie
náhrady trov konania podmieňuje účelnosťou vynaložených trov. Mal za to, že v tomto prípade nejde
o účelne vynaložené trovy konania, ak sa dá zastúpiť združenie založené na ochranu spotrebiteľa
advokátom a, že ak účelom, cieľom združenia je ochrana spotrebiteľov, predpokladom k jeho činnosti by
mala byť vedomosť o právach spotrebiteľov, ktoré majú byť jeho činnosťou chránené, a teda spravodlivo

možno očakávať, že bude združovať predovšetkým osoby s príslušným (právnickým) vzdelaním, s
potrebnými odbornými vedomosťami. Vzhľadom na uvedené s prihliadnutím na skutočnosť, že v danom
prípade ide o hromadné vstupovanie do sporov, kde podania zástupcu vedľajšieho účastníka sú v
podstate podľa jedného vzoru, zastúpenie vedľajšieho účastníka v tejto veci sa javí ako nadbytočné a
účelové. V neposlednom rade považoval tiež za potrebné zdôrazniť, že zástupca vedľajšieho účastníka
do dňa vydania uznesenia o zastavení konania na základe späťvzatia žaloby žalobcom nevykonal

žiaden právny úkon vo veci samej, ani nemohol, keďže do rozhodnutia o zastavení konania ani nemal
vedomosť o tom, čo je predmetom konania a na akom skutkovom a právnom základe. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti, podľa § 224 ods.3 O. s. p. (jeho znenie citoval) rozhodol o trovách odvolacieho
konania tak, že žalobcovi a vedľajšiemu účastníkovi ich náhradu nepriznal. Vedľajšiemu účastníkovi
trovy odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že aj keď mal v odvolacom konaní úspech, keďže na

základe ním podaného odvolania odvolací súd zrušil jeho uznesenie vo výroku o trovách konania vo
vzťahu medzi žalobcom a ním a vznikli mu trovy konania z titulu trov právneho zast., tieto nemožno
považovať za účelne vynaložené, nakoľko podané odvolanie nebolo odvolaním podaným vo veci samej,
ale smerovalo iba voči výroku o trovách konania. Žalobcovi trovy odvolacieho konania nepriznal z
dôvodu,že tentonemalvodvolacomkonaníúspech,keďžeodvolacísúdzrušiljehouznesenievovýroku

o trovách konania vo vzťahu medzi ním a vedľajším účastníkom, ktorým vedľajšiemu účastníkovi právo
na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal.
Uznesenie napadol včas podaným odvolaním vedľajší účastník a uviedol, že súd právne svoje
rozhodnutie odôvodnil § 146 ods.2 veta prvá O. s. p., že podľa tohto ust. by mu však mala byť náhrada
trov konania priznaná a, že súd sa síce zaoberal účelnosťou v súvislosti so znením § 142 ods.1 O. s.

p., avšak z napadnutého „rozsudku“ vôbec nevyplýva, podľa akého ust. zák. rozhodol, keď mu náhradu
trov konania nepriznal a v tomto smere je napadnuté uznesenie nepreskúmateľne. Osobitne dal do
pozornosti, najnovší Občiansky súdny poriadok Komentár - I. diel, 2. Vydanie 2012, autorov Števček/
Ficová a kolektív, Beckovej edície komentovaných zákonov, nakladateľstva C.H.Beck, str.521-525, z
ktorého citoval. K tomu citoval z nálezu Ústavného súdu I.ÚS463/2012 z 12.12.2012. Ďalej uviedol, že

súd považuje na základe nejasných argumentov nim uplatnené trovy konania za neúčelné, že judikatúra
krajských súdov (ďalej len KS) SR sa s touto námietkou dávno vyporiadala, čo podporil poukázaním zo
stoviekrozhodnutíibananiektoréznich:rozsudokKSKošice2Co/127/2012z15.11.2012,uznesenieKS
Košice 1Co/78/2012 z 13.6.2012, 2Cob/104/2012 z 29.6.2012, 3Co/79/2013 z 22.4.2013, 3Co/125/2013
z 30.5.2013, 3Cob/148/2012 z 31.8.2012, 4Co/53/2012 z 19.7.2012, 4Cob/90/2012 z 31.7.2012,

5Co/126/2013 z 30.9.2013, 6Co/10/2013 z 28.2.2013, 6Co/89/2013 z 31.10.2013, 9Co/96/2012 z
24.5.2012, 11Co/160/2013 z 27.9.2013, 11Co/281/2012 z 19.7.2013, rozsudok KS Prešov 1Co/27/2012
z 30.5.2012, 3Co/26/2012 z 23.5.2012, 4Co/16/2012 zo 7.9.2012, 7Co/36/2012 z 21.6.2012,
11Co/37/2012 zo 7.6.2012, 15Co/34/2013 z 27.9.2013, 16Co/33/2012 zo 16.4.2012, uznesenie KS
Prešov 2Co/16/2012 z 23.2.2012, 5Co/63/2012 z 22.5.2012, 6Co/16/2012 z 31.5.2012, 8Co/21/2012

z 21.5.2012, 9Co/37/2012 zo 16.5.2012, 10Co/56/2012 zo 6.7.2012, 12Co/9/2012 z 29.5.2012,
13Co/47/2012 z 10.7.2012, 14Co/37/2012 z 27.8.2012, 17Co/60/2012 z 15.5.2012, 18Co/16/2012
z 23.2.2012, 19Co/13/2012 z 3.4.2012, 20Co/53/2012 z 31.5.2012, rozsudok KS Banská Bystrica
16Co/187/2012 z 28.6.2012, uznesenie KS Banská Bystrica 13Co/200/2012 z 8.8.2012, 14Co/240/2012
z 20.6.2012, 15Co/92/2012 z 10.5.2012, 17Co/87/2012 z 25.4.201, 41Cob/99/2012 z 27.6.2012,

rozsudok KS Bratislava 9Co/352/2012 zo 14.3.2013, uznesenie KS Trnava 10Co/93/2012 z 21.3.2013,
23Co/305/2012 zo 17.4.2013, 24Co/106/2013 z 30.4.2013, rozsudok KS Nitra 9Co/204/2012 zo
16.8.2012, uznesenie KS Nitra 7Co/194/2012 z 31.8.2012, 8Co/201/2012 z 30.11.2012, 25Co/179/2012
z 31.7.2012, uznesenie KS Žilina 7Co/361/2012 z 12.12.2012, 8Co/258/2012 z 31.7.2012, uznesenie
KS Trenčín 4Co/270/2012 z 28.9.2012, 6Co/235/2012 z 27.11.2012, 17Co/179/2012 z 31.7.2012 a

19Co/280/2012 z 27.12.2012. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu (ďalej len NS)
SR 7Cdo 93/2012 z 19.7.2012 a z neho citoval. Pripomínal, že v prípade žalobcu ide o nadnárodnú
korporáciu, ktorá za posledné 2 roky vykázala tržby v hodnote takmer 1 miliardy € a v jeho prípade
sa jedná o nemajetné združenie, ktorému dáva legitimáciu na jeho činnosť samotný zák. o ochranespotrebiteľa a túto činnosť priamo vyžaduje aj čl.169 Zmluvy o fungovaní EÚ (citoval jeho znenie).
Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno odvodiť z čl.47 ods.2 Ústavy (aj jeho znenie
citoval). Samotná skutočnosť, že má principiálne právo na náhradu trov konania, nie je, dúfa, medzi

účastníkmi sporná, napriek tomu si dovolil poukázať na uznesenie NS SR 5Cdo 71/2010 z 9.6.2010,
ako aj na prvé vydanie komentára k Občianskemu súdnemu poriadku, ktoré boli vydané v Nakladatelství
C.H. Beck (napr. Števček/Ficová a kol. Občiansky súdny poriadok, komentár, I. vydanie 2011, príp.
Drápal/Bureš a kol. Občanský soudní řád I, Velké komentáře, I. vydání 2009). Osobitne dal do
pozornosti, najnovší Občiansky súdny poriadok Komentár - I. diel, 2. Vydanie 2012, autorov Števček/

Ficová a kolektív, Beckovej edície komentovaných zákonov, nakladateľstva C.H.Beck, str.327-331. Na
podporu svojich argumentov poukázal na uznesenie KS Košice 6Co/132/2013 z 30.9.2013 (citoval
z jeho odôvodnenia). Uviedol ďalej, že súd nepovažuje trovy konania na jeho strane za účelne
vynaložené, že fakt, že pri žalobcovi, ktorého žaloby a odvolania, ktoré sú v každom jednom prípade,
bez ohľadu na skutkový stav veci totožné a sú automaticky generované softvérom, sa neúčelnosťou
trov konania zásadne nezaoberá, že ako sa uvádza na oficiálnom webovom portáli žalobcu: Inkasné

agentúry zvyčajne majú vyššiu úspešnosť, pretože inkasovanie pohľadávok je ich hlavnou činnosťou
a sú vybavené špecializovanými zdrojmi (know-how, profesionálne ľudské zdroje a technológia), teda
sa pýtal, kde je v tomto prípade priestor pre účelné uplatňovanie si trov konania za zastupovanie
advokátskou kanceláriou, ktorá má zhodnú adresu sídla ako žalobca?, že analogicky pri tomto postupe
žalobcu nevidí jediný logický dôvod, prečo by mal byť zbavený povinnosti náhrady trov konania, ktoré

je zastavené jeho vinou, že o to skôr ako žalobca, má právo na náhradu trov konania združenie, ktoré
vykonáva svoju činnosť vo verejnom záujme, že pre súd je nemožné prijať záver, že jeho zástupca
vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci a, že ako sa uvádza v uznesení súdu zo 14.12.2012,
na str.2 prvý odsek, žalobca vzal žalobu späť a žiadal nepriznať mu trovy konania. Položil otázku, aký
rukolapnejší dôkaz potrebuje súd o účelnosti jeho vstupu do konania? Podotkol, že je prekvapený,

že súd zásadne spomína v odôvodnení napadnutého uznesenia, nie jeho, ale jeho zástupcu, preto
by rád súdu ozrejmil, že advokát nie je účastníkom konania, že nemali by byť žiadne pochybnosti
o tom, že vedľajším účastníkom je združenie, a že združenie je zastúpené advokátom, takže všetky
uskutočnené úkony sú úkonmi vedľajšieho účastníka, že pokiaľ ide o úkon prevzatia a prípravy zast.
vrátane prvej porady s klientom, je namieste otázka, kedy súd skúmal účelnosť tohto úkonu u iného

účastníka konania, že nakoľko súd s nim ako s vedľajším účastníkom zastúpeným zástupcom koná a
on takto koná so súdom, nemali by byť pochybnosti o tom, že musel byť uskutočnený právny úkon, na
základe ktorého vznikol medzi nim a jeho zástupcom právny vzťah s obsahom, ktorý umožnil, že súd
s nim ako s vedľajším účastníkom, zastúpeným zástupcom koná, že nemali by preto byť pochybnosti
o tom, že bol uskutočnený úkon právnej služby prevzatie a príprava zast. vrátane prvej porady s

klientom, že s touto otázkou sa už KS SR vo svojich rozhodnutiach vysporiadali, napr. uznesením
KS Košice 1Co/247/2012 z 31.10.2012, 2Co/285/2012 zo 17.12.2012, 2Cob/104/2012 z 29.6.2012,
uznesením KS Prešov 8Co/69/2012 z 26.7.2012, 14Co/81/2012 z 11.12.2012, uznesením KS Banská
Bystrica 15Co/92/2012 z 10.5.2012, uznesením KS Banská Bystrica 15Co/214/2012 zo 4.2.2013, z
ktorých osobitne citoval (vybral) a to z uznesenia KS Košice 1Co/247/2012 z 31.10.2012, 2Co/285/2012

zo 17.12.2012 a 2Cob/104/2012 z 29.6.2012. Napokon uviedol, že víta vedomosť súdu o množstve
konaní, do ktorých v pozícii vedľajšieho účastníka vstúpil a preto je presvedčený, že má vedomosť o
tom, že vstupuje do konaní, ktoré z logiky veci začať nemohol, teda niekto musí to množstvo žalôb
na súd podať, no to zrejme súdu neprekáža, že čo sa týka spravodlivého očakávania, že združenie
bude združovať predovšetkým osoby s právnickým vzdelaním, súd toto konštatovanie neopiera žiadnym

právnym „predpisov“ a ani nemôže, pretože také neexistuje a, že napokon k tomu sa už KS Košice
vyjadril cit. rozhodnutím 6Co/132/2013 z 30.9.2013. K poslednej vete 3 odseku na str.4 uznesenia
(citoval jej znenie) podotkol, že súd si paušálne zamieňa účastníkov konania a zdôraznil, že nie je jeho
príťaž, ale na príťaž súdu, keďže od vstupu do konania 26.6.2012 mu do dnešného dňa nebol schopný
doručiť požadované písomnosti. Z uvedených dôvodov navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a priznať

mu náhradu trov celého konania v plnej výške a podrobne špecifikoval, z čoho doterajšie trovy konania
pozostávajú.
Žalobca k odvolaniu podanému vedľajším účastníkom uviedol nasledovné: Dovoľuje si poukázať na
to, že cieľom vedľajšieho účastníka je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zák. o
ochrane spotrebiteľa (§ 3 ods.5 zák.č.250/07 Z. z.), zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom

konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka (§ 93 ods.2 O. s. p.). Zastáva
názor, že vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc
pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Podľa údajov registrácie Ministerstvom vnútra SR
samotný vedľajší účastník má v radoch členov, ktorí majú evidentne právnické vzdelanie. Vedľajšíúčastník podľa § 25 zák.č.250/07 Z. z. má pritom možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva.
Tieto právne závery ustálil aj KS v Bratislave vo svojom rozhodnutí 5Co/26/2012, ako aj v rozhodnutí
3Cob/259/2011, ktorý v obdobných prípadoch nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho

zast. Ak by predsa len z nejakého dôvodu bolo nutné, aby bol vedľajší účastník zastúpený advokátom,
tak bez práva na náhradu trov konania. Inak by nebol dôvod na pripustenie vedľajšieho účastníka, keďže
by vedľajší účastník - združenie nevedelo naplniť predmet svojej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že
právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je neúčelné a nadbytočné. Obdobný právny názor vyjadril
aj KS v Banskej Bystrici vo svojom rozhodnutí 17Co/164/2012. Ako vyplýva z dôvodovej správy k

zák.č.384/08 Z. z. - cieľom novelizácie O. s. p. bolo posilniť ochranu spotrebiteľa v sporoch vyplývajúcich
zo spotrebiteľských zmlúv a umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne
právnické osoby, najmä združenia na ochranu spotrebiteľov. Má za to, že úmyslom zákonodarcu
bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú
spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne
aj personálne vybavené a odborne kompetentné. Má z vlastných skúseností vedomosť, že vedľajší

účastník vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu žalovaného a to oznámením
o vstupe do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania.
Z uvedeného je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania, nemá žiadnu vedomosť
o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú
vec. Navyše vedľajší účastník viaceré procesné podania nadbytočne opakuje bez uvedenia nových,

významných skutočností vzťahujúcich sa na predmet sporu, čím konanie predlžuje a navyšuje trovy
konania. Rovnaký právny názor vyjadril aj KS v Košiciach v rozhodnutí 6Co/141/2012. Dovoľuje si
poukázať na to, že uvedenú činnosť by mal byť schopný účelne zabezpečiť aj samotný vedľajší účastník.
Paušálny vstup vedľajšieho účastníka zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol
žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola

ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zast.
Obdobný právny názor vyslovil aj KS v Banskej Bystrici v rozhodnutí 17Co/91/2012. Vzhľadom na to, že
vedľajší účastník udelil zástupcovi generálnu plnú moc, z ktorej vyplýva, že advokát má vykonávať úkony
právnych služieb bez ďalšieho konkrétneho pokynu vedľajšieho účastníka, je tu dôvodná pochybnosť,
či samotný vedľajší účastník mal vedomosť o tom, že vstúpil do predmetného konania. Z uvedeného je

zrejmé, že nemohlo dôjsť k naplneniu podstaty úkonu právnej služby príprava a prevzatie, vrátane prvej
porady s klientom. V zmysle uvedeného zastáva názor, že trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú
trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je dôvodom hodným osobitného
zreteľa v zmysle § 150 O. s. p. Vedľajší účastník v predmetnom konaní nevystupuje ako splnomocnený
zástupca žalovaných, pričom títo o jeho vstupe do konania pravdepodobne ani nemali žiadnu vedomosť,

čo vyjadril aj KS v Prešove v rozhodnutí 13Co/35/2012, ako aj v rozhodnutí 13Co/36/2012. Dovoľuje
si upozorniť, že súd nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi neporušuje základné
právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl.47 ods.2 a 3 Ústavy SR, keďže tieto trovy
konania neboli účelne vynaložené a neboli ani v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho
účastníka k predmetu konania. Obdobný právny názor vyslovil Ústavný súd SR v náleze II.ÚS78/03,

ako aj KS v Banskej Bystrici v rozhodnutí 16Co/100/2012. Vedľajší účastník v podanom odvolaní v
súvislosti s dôvodnosťou trov konania vedľajšieho účastníka poukazuje na § 137 O. s. p. Zastáva
však názor, že vedľajší účastník vstúpil do konania na strane žalovaného, ktorý žalovaného v konaní
nezastupuje. KS v Prešove v rozhodnutí 13Co/40/2012 vyjadril právny názor, že v tomto konaní však
nevystupuje ako splnomocnený zástupca žalovaného, pričom možno predpokladať, že o vstupe do

konania vedľajšieho účastníka ani žalovaný nemá žiadnu vedomosť. Obdobný právny názor vyjadril KS
v Prešove aj v rozhodnutí 13Co/35/2012. Z uvedeného dôvodu nemožno pri zdôvodňovaní oprávnenosti
nároku na náhradu trov konania argumentovať uvedeným ust., nakoľko to priznáva náhradu hotových
výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného prepisu, čiže
ide najmä o Centrum právnej pomoci. Zároveň zastáva názor, že ust. Charty základných práv EÚ,

ako aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, na ktoré vedľajší účastník poukazuje, sa týkajú všeobecne
ochrany spotrebiteľa. Žiadne z predmetných ust. nepoukazuje na to, že by sa združenia na ochranu
práv spotrebiteľa mali nechávať zastupovať advokátmi a uplatňovať si náhradu trov konania, ale len na
to, že nie je vylúčené, aby pomoc spotrebiteľom poskytovali priamo právnické osoby. Zastáva názor, že
konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zast. dochádza k nadbytočnému navyšovaniu

trov konania a nehospodárnosti konania, a na túto skutočnosť súd správne prihliadol a náhradu trov
konania mu nepriznal. Na základe uvedeného navrhol napadnutý výrok o trovách konania preskúmať a
v zmysle § 219 O. s. p. ho potvrdiť. Zároveň si uplatnil trovy konania v odvolacom konaní, ktoré vyčíslil.Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených
v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a uznesenie vo výroku o trovách vedľajšieho účastníka

potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo je vecne správne, jeho odôvodnenie má podklad v zistení
skutkového stavu a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody napadnutého
uznesenia sú správne, na čom nič nemení ani odvolanie, lebo podstatná časť v ňom uvedených
skutočností, nemá pre rozhodnutie v prejednávanej veci nijaký právny význam.
V prejednávanej veci trovy vynaložené vedľajším účastníkom, pozostávajúce z trov právneho zast., nie

sú v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania, preto ich nemožno považovať
zaúčelnevynaložené.Jepotrebnépoukázaťinaskutočnosť,ževedľajšíúčastník-vzhľadomnasvojcieľ
- bol vytvorený na ochranu spotrebiteľa, že i podľa samotného § 9 bod 5. jeho Stanov sú jeho výdavkami
výdavky na financovanie jeho účelu a výdavky na jeho správu, teda z uvedeného vyplýva, že samotný
vedľajší účastník je spôsobilý a schopný chrániť záujmy spotrebiteľa. Vedľajší účastník má právo zvoliť
si pri účasti v konaní zástupcu, avšak takto vynaložené trovy nemožno považovať za účelné bránenie

práva samotného účastníka v konaní. Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, tak fyzickej, ako aj
právnickej osobe, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana a hlavný význam práva na právnu pomoc
spočíva v tom, že orgány uvedené v Čl.47 ods.2 Ústavy SR majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť
účastníkom, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc, že súčasťou základného práva na právnu
pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania a v tejto súvislosti má vedľajší účastník

rovnaké možnosti ako ktorýkoľvek iný účastník v konaní v súvislosti so svojim zastupovaním v rámci zák.
upravených možností, t. j. nie je vopred vylúčený z možnosti zvoliť si na svoje zastupovanie advokáta,
avšak tým, že sa mu neprizná náhrada trov konania - trov právneho zast., pretože sa nepovažujú za
účelne vynaložené, lebo neboli v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania
(nález II.ÚS 78/03 z 9.9.2004 Ústavného súdu SR), nie je porušené jeho základné právo na právnu

pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa Čl.47 ods.2 a 3 Ústavy SR. V prejednávanej veci nemožno
urobiť záver, že zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t. j. že
poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu. Znenie § 137 O. s. p.
(účinné od 1.1.2012) síce medzi trovy konania zahŕňa i náhradu výdavkov právnickej osoby, ktorá je
oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, avšak ide o náhradu výdavkov právnickej

osoby, nie o odmenu za zast., ak je zástupcom advokát tejto právnickej osoby. Napokon treba dodať,
že paušálny vstup vedľajšieho účastníka do všetkých konaní, v ktorých žalobca vystupuje, bez zreteľa
na stav konkrétneho súdneho konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť jeho úkonov, nemožno považovať
za dôkaz o jeho vôli naplniť cieľ svojej činnosti. S prihliadnutím na cieľ vedľajšieho účastníka, ktorým
je ochrana a presadzovanie oprávnených záujmov spotrebiteľa, a na konkrétne okolnosti prípadu a to

najmä skutočnosť, že vstúpil do konania ako profesná organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného
podnetu, a splnomocnil na svoje zastupovanie advokáta, hoci zo samotnej jeho podstaty vyplýva, že
musíbyťschopnýpomáhaťtomuúčastníkovikonania,nastranektoréhovstupujedokonania,nemožno-
ako už bolo uvedené - považovať jeho trovy za účelne vynaložené a tiež nemožno opomenúť skutočnosť
známu odvolaciemu súdu z iných vecí, v ktorých je ten istý žalobca, ako v prejednávanej veci, že aj iné

subjekty s rovnakým predmetom činnosti (cieľom) ako vedľajší účastník, vstupujú do toho istého konania
na strane žalovaného ako vedľajší účastník a na svoje zast. splnomocňujú advokáta, čo nutne vedie k
úvahe, že primárnou pohnútkou pre vstup do konania nie je ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa.
Podľa§224ods.1O.s.p.ustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvéhostupňaplatiaipreodvolacie
konanie.

Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech
nemal.
Podľa§151ods.1prvávetaO.s.p.opovinnostinahradiťtrovykonaniarozhodujesúdnanávrhspravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Vedľajší účastník nemal v odvolacím konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a žalobcovi
náhrada trov odvolacieho konania nebola podľa § 150 ods.1 O. s. p. priznaná so zreteľom na dôvody
hodné osobitného zreteľa, spočívajúce v povahe uplatneného nároku.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.