Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Peter Tutko

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/998/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7806205947
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7806205947.5

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu BKS-Leasing, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č.
4, proti žalovanému T. B., bytom v Q., Ž. Č.. XXX, o zaplatenie 5.257,94 eura s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 13.11.2014 č.k. 5C/40/2007-407 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu vo zvyšnej časti zamietol a vyslovil, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o peňažnom nároku žalobcu titulom porušenia záväzku
žalovaného vyplývajúceho z leasingovej zmluvy.

Rozsudok odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca vypovedal žalovanému
leasingovú zmluvu ku dňu 8.3.2004 pre nezaplatenie splátok 5-9 splatných dňa 5.11.2003, 5.12.2003,
5.1.2004, 5.2.2004 a 5.3.2004. Pokiaľ žalobcovi vznikla škoda, o tejto škode ako aj o tom, kto za
ňu zodpovedá, mohol vedieť najneskoršie vypovedaním leasingovej zmluvy ku dňu 8.3.2004. Išlo o
nároky za neuhradenú časť obstarávacej ceny vozidla, o náklady na opravu predmetu leasingu, tieto
boli vykonané v roku 2004, o náklady na finančnú činnosť a zmluvnú pokutu. Tieto nároky mal možnosť

od žalovaného vymáhať v zákonom stanovenej premlčacej lehote, ktorá začala bežať po vypovedaní
leasingovej zmluvy. Pre posúdenie premlčacej lehoty podľa názoru súdu prvého stupňa nie je podstatné
kedy žalobca vyhotovil finančné vyrovnanie leasingovej zmluvy. Vzhľadom na vznesenú námietku
premlčania súd vychádza aj z ust. § 106 ods. 1, 2 Obč. zákonníka, nároky žalobcu zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolania žalobca. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého

stupňa zmenil a zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 5.457,63 eura a nahradil mu trovy konania.
V odvolaní poukázal na závery uznesenia odvolacieho súdu v tej istej veci zo dňa 23.10.2012 č.k.
1Co/250/2011-334 ktorým odvolací súd zrušil už rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na
ďalšie konanie v ktorom odvolací súd vyslovil názor, že žalobcom uplatnený nárok nie je nárokom na
náhradu škody ale nárokom z právneho úkonu na ktorý nie je možné aplikovať ust. § 106 Obč. zákonníka
upravujúce doby na premlčanie nároku na náhrady škody. V odvolaní poukazuje na to, že súd prvého

stupňa nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu v priamom rozpore s ust. § 226 O.s.p. aplikoval na
nímuplatnenénárokyust.§106Obč.zákonníkaanárokztohtodôvoduzamietol.Mátedazato,žetýmto
svojím konaním súd prvého stupňa opätovne pochybil a vec opätovne nesprávne právne posúdil. Nárok
ním uplatnený nepovažuje za premlčaný, pretože v prejednávanej veci sa jedná o nárok z právneho
úkonu a nie nárok o náhradu škody, všeobecná premlčacia doba podľa § 101 Obč. zákonníka je 3-ročná,
leasingovú zmluvu vypovedal ku dňu 8.3.2004 a teda premlčacia doba začala plynúť najskôr 9.3.2004 a

skončila najskôr dňa 8.3.2007, pričom žalobný návrh podal dňa 3.10.2006, teda pred uplynutím 3-ročnej
premlčacej doby ktorú je nutné aplikovať a teda jeho nároky voči žalovanému premlčané nie sú.Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal mu náhradu trov konania.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre potvrdenie, ani pre zmenu
rozhodnutia, pretože súd prvého stupňa zaťažil rozhodnutie a konanie mu predchádzajúce vážnou

procesnou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa závažným spôsobom
porušil procesné ustanovenia procesného predpisu, ak nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu
vyslovený v zrušujúcom uznesení zo dňa 23.10.2012 č.k. 1Co/250/2011-334 v prejednávanej veci.

Inou vadou konania, na ktorú musí odvolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie je v odvolaní namietaná (v
danom prípade však bola namietaná), je procesná vada, ktorá na rozdiel od taxatívne vymenovaných
v § 221 ods. 1 písm. a/ - g/ O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Ich príčinou je porušenie
procesných ustanovení, upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní a jej dôsledkom je
nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej. Za takúto vadu sa v súdnej praxi považuje aj vada, spočívajúca

v nerešpektovaní záväzného právneho názoru odvolacieho súdu.

Podľa § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Po zrušení rozhodnutia súdu prvého stupňa a vrátení mu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
koná ďalej vo veci súd prvého stupňa. Aby právny názor odvolacieho súdu bol súdom prvého stupňa
rešpektovaný, zákon stanovuje, že súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu,
ktorý vyslovil v zrušujúcom uznesení. Súd prvého stupňa je teda viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu, ako pri posudzovaní otázok hmotného práva, tak i pri aplikácii procesných predpisov. Viazanosť

súdu prvého stupňa právnym názorom odvolacieho súdu platí len za predpokladu, že po zrušení
odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, sa skutkový základ nezmení natoľko, že je
vylúčená aplikácia právneho názoru odvolacieho súdu na tento nový skutkový základ.

V prejednávanej veci sa žalobca vo vzťahu k žalovanému domáhal zaplatenia peňažnej sumy 5.257,94

eura s prísl. Súd prvého stupňa vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 16.5.2011 v ktorom nárok žalobcu
posúdil ako nárok na náhradu škody. Uvedený rozsudok bol zrušený uznesením odvolacieho súdu zo
dňa 23.10.2012 č.k. 1Co/250/2011-334, v ktorom odvolací súd okrem iného vyslovil záväzný právny
názor vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku a to že „odvolací súd je v prejednávanej veci toho
názoru, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, ak pri rozhodovaní o nároku žalobcu

vychádzal z právneho názoru, že žalobca v konaní uplatnil nárok na náhradu škody, v dôsledku čoho
na zistený skutkový stav aplikoval nesprávny právny predpis (§ 106 ods. 1, 2 Obč. zákonníka) vo
vzťahu k námietke premlčania nároku. .... Z uvedeného je zrejmé, že žalobca v konaní uplatnil nárok
z dôvodu finančného vyrovnania v dôsledku zániku leasingovej zmluvy výpoveďou, preto súd prvého
stupňa nesprávne kvalifikoval nárok ním uplatnený ako nárok na náhradu škody, lebo je zrejmé, že sa

jedná o nárok zo zániku leasingovej zmluvy, teda o nárok z právneho úkonu. Preto ak súd prvého stupňa
vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania aplikoval ust. § 106 Obč. zákonníka upravujúce lehoty na
premlčanie nároku na náhradu škody, vec nesprávne právne posúdil“.

Aj napriek uvedenému a riadne zdôvodnenému právnemu názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa
v napadnutom rozsudku uvedený právny názor odvolacieho súdu nerešpektoval a opätovne nárok
žalobcu posúdil ako nárok na náhradu škody a tento zamietol vychádzajúc z názoru, že nárok žalobcu
na náhradu škody je premlčaný podľa § 106 ods. 1, 2 Obč. zákonníka. Z dôvodov napadnutého rozsudku
nevyplýva, aby došlo k zmene skutkového základu veci, ktorý by mal za následok zmenu právneho

posúdenia vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcom.Za takejto procesnej situácie možno konštatovať, že súd prvého stupňa sa dopustil vážneho procesného
pochybenia, ak nerešpektoval záväzný právny názor odvolacieho súdu vyslovený v zrušujúcom
uznesení vo veci, preto odvolací súd postupom podľa 221 ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok zrušil a

vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne vychádzať z právneho názoru odvolacieho
súdu vysloveného v zrušujúcom uznesení zo dňa 23.10.2012 č.k. 1Co/250/2011-334, vo veci opätovne

rozhodne a v rozhodnutí sa vyporiada aj s podstatnými námietkami žalobcu v podanom odvolaní.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§224 ods.
3 O.s.p.).

Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.