Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. jún 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/247/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5811202601
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5811202601.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky M. I., rod. L., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom M. XXX, právne zastúpenej advokátom JUDr. Slavomírom Bachyncom, so sídlom D. XXX,
proti odporcovi JUDr. F. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., U.. Ľ. H. XXX/XX, právne zastúpenému
spoločnosťou BUKNA, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Dolný Kubín, Hviezdoslavovo námestie
1683,ozaplateniesumy31.000eurspríslušenstvom,nazákladeodvolanínavrhovateľkyaodporcuproti

rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 9C/193/2011-46 zo dňa 14. 3.2012 v spojení s opravným
uznesením č. k. 9C/193/2011-96 zo dňa 18.4.2012 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd v celom rozsahu zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa
domáhala uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť jej sumu 31.000 eur spolu s úrokom z omeškania.

Vychádzal z úvahy, že kúpna zmluva, z ktorej navrhovateľka odvodzuje svoje nároky, je absolútne
neplatným právnym úkonom, nakoľko jeho predmetom je nemožné plnenie. Nemožnosť plnenia vyvodil
z okolnosti, že predmetom zmluvy je prevod spoluvlastníckeho podielu 1 k „bytu č. 5, nachádzajúcemu
sa na 2. poschodí bytového domu súp. č. XXX, vchod č. 8, postaveného na pozemku podľa písm.
c/, zapísaného na LV č. XXXX“, kat. úz. U.. Z listu vlastníctva č. XXXX však jednoznačne vyplýva,
že takáto nehnuteľnosť na uvedenom liste vlastníctve nie je evidovaná, preto ide o nemožné plnenie.

Okresný súd konštatoval, že hoci nemožno vylúčiť chybu v písaní, ide o podstatnú vadu viažucu sa na
predmet zmluvy, ktorá by mala za následok odmietnutie vkladu do katastra nehnuteľností, pričom na
daný prípad sa nevzťahuje ustanovenie § 37 ods. 3 Obč. zák. (právny úkon nie je neplatný pre chyby v
písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný). Okrem uvedeného „preklepu“ sú totiž v zmluve aj
ďalšie nezrovnalosti, „chyby“ v podobe nesprávneho súpisného čísla bytového domu, nesprávnej výšky
podielu na spoločných priestoroch, nejednoznačnosti splatnosti kúpnej ceny a pod., ktoré vo svojom

súhrne spôsobujú zmätočnosť a nejasnosť zmluvy, „čo rovnako robí túto zmluvu neplatnou“. Na základe
takejto absolútne neplatnej zmluvy podľa okresného súdu medzi účastníkmi nemôže vzniknúť zmluvný
vzťah a nároku navrhovateľky na zaplatenie kúpnej ceny nie je možné poskytnúť právnu ochranu. Z
tohto dôvodu zároveň nepovažoval ďalšie návrhy účastníkov na doplnenie dokazovania za účelné.
O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi ich náhradu
nepriznal. Dôvody hodné osobitného zreteľa videl v skutočnosti, že práve odporca vyhotovil tú verziu

kúpnej zmluvy, na základe ktorej si navrhovateľka uplatňovala posudzovaný nárok. Tým sa odporca
priamym spôsobom pričinil o vyvolanie sporu, a preto mu náhradu trov konania neprináleží. Okresný
súd zdôraznil, že o odporca je osobou s právnickým vzdelaním.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie obe procesné strany.
Navrhovateľka napádala rozsudok v celom rozsahu a domáhala sa jeho zrušenia a vrátenia veci na

ďalšie konanie. Vytýkala okresnému súdu nesprávne hodnotenie (doteraz) vykonaných dôkazov, ako
aj neakceptovanie ďalších návrhov na doplnenie dokazovania. Žiadna zo strán pritom netvrdila, žezmluvami mali byť prevedené iné nehnuteľnosti; išlo „len o prevod jej spoluvlastníckeho podielu“ na
dotknutom byte.
Ďalej uviedla, že zmluvy sú takmer zhodné a je zrejmé, že ich autorom (odporcom) boli spravené

úmyselné chyby v písaní, ktoré sa týkajú prehodenia číslic pri čísle listu vlastníctva, čísle domu a pod.
Takéto chyby však pri bežnom porovnaní nie je možné postrehnúť, o to viac, že zmluvy vyhotovovala
osoba, ktorej navrhovateľka dôverovala. Navrhovateľka zdôraznila, že hlavnou zmenou v obidvoch
verziách zmluvy je ustanovenie o cene, ktoré bolo úmyselne zmenené tak, aby sa ona domnievala,
že jej kúpna cena bude uhradená v budúcich splátkach.

Odporca napadol odvolaním výrok o trovách konania a domáhal sa jeho zmeny tak, že mu bude priznaná
ich náhrada. Namietal existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa. Hoci je pravdou, že vyhotovil
verziu kúpnej zmluvy, od ktorej si navrhovateľka odvodzovala svoj nárok, táto verzia bola len pracovná
a navrhovateľka nemala žiaden dôvod domáhať sa plnenia vyplývajúceho z takejto listiny. Zdôraznil, že
celá kúpna suma už bola navrhovateľke zaplatená tak, ako to bolo dohodnuté v kúpnej zmluve priloženej

k návrhu na jej vklad do katastra nehnuteľností. Navrhovateľke nič nebránilo skontrolovať si údaje na
tejto zmluve, jej postup preto odporca považoval za špekulatívny, keď účelovo svoj nárok zakladá na
pracovnej verzie kúpnej zmluvy, ktorá sa jej „omylom dostala do rúk“.
V rámci vyjadrenia k odvolaniu protistrany sa odporca stotožnil sa so záverom, že navrhovateľka si svoj
nárok odvodzuje „od právneho úkonu, ktorý je nemožný“, a teda absolútne neplatný, nakoľko predmet

plnenia kúpnej zmluvy neexistuje. Vo veci samej žiadal preto rozsudok okresného súdu potvrdiť.

Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1

O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) vec podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/, ods. 2
O.s.p. zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Primárne je potrebné označiť rozhodnutie okresného súdu za prekvapivé. Súčasťou práva na
spravodlivé súdne konanie je aj určitá miera predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Zmyslom tejto

zásady je sprístupniť účastníkom konania právne „nahliadanie“ súdu na vec predovšetkým v prípadoch,
keď priebeh konania nasvedčuje tomu, že právna kvalifikácia, z ktorej vychádza účastník konania,
je mylná a tým umožniť účastníkom konania prezentovať svoje stanovisko k súdom zamýšľanému
posúdeniu veci. K naplneniu predmetnej zásady slúžia najmä ustanovenia § 100 ods. 1 veta posledná
O.s.p., resp. § 118 ods. 2 O.s.p.

Z obsahu zápisnice o pojednávaní v súdenej veci však vyplýva len všeobecné poučenie poskytnuté
okresným súdom na začiatku pojednávania, z ktorého nie je zrejmé, či zahŕňalo aj upozornenie
na možnosť právneho posúdenia v zmysle § 37 ods. 2 Obč. zák. Skutkové tvrdenia (a ani právna
argumentácia) žiadneho z účastníkov konania pritom nesmerovali k posúdeniu, aké zvolil okresný súd. V
priebehu celého prvostupňového konania tak nemali účastníci možnosť adekvátne reagovať na dotknutú

právnu kvalifikáciu.
Zo všeobecného hľadiska je nutné zdôrazniť, že poučenia poskytované súdom počas konania by nemali
byť len formálne, ale mali by zodpovedať aktuálnej skutkovej a procesnej situácii. Len takéto (konkrétne)
poučenia totiž môžu poskytnúť účastníkom možnosť na reálne naplnenie im zákonom priznaných
procesných práv. Popísaným postupom okresného súdu preto v konečnom dôsledku došlo k odňatiu

možnosti (obom sporovým stranám) konať pred súdom.

Vo vzťahu k vecnému posúdeniu prejednávaného prípadu odvolací súd uvádza, že nemožnosť plnenia
ako dôvod absolútnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 2 Obč. zák., na rozdiel od
nemožnosti následnej, ktorá vedie „len“ k zániku záväzku (§ 575 Obč. zák.), je založená na skutočnosti,

že predmet plnenia je v čase uzavretia zmluvy („od počiatku“) nemožný v zmysle právnom alebo
faktickom. Právna nemožnosť prichádza do úvahy tam, kde predmet plnenia nie je uskutočniteľný v
dôsledku určitej právnej prekážky, existujúcej v čase uskutočnenia právneho úkonu (bez toho, aby išlo o
nedovolenosť v zmysle § 39 Obč. zák.). Fyzická nemožnosť predmetu plnenia spočíva v tom, že predmet
plnenia je - objektívne posudzované - v čase vykonania právneho úkonu fakticky neuskutočniteľný.

Vsúdenomprípadeúčastnícikonaniauzavrelikúpnuzmluvuohľadnenehnuteľnosti,pričomtentoprávny
úkon (kúpna zmluva, resp. jeho predmet) nebol zaťažený niektorou z vád predvídaných v ustanovení §
37 ods. 2 Obč. zák. Z obsahu spisu nevyplýva žiadna skutočnosť nasvedčujúca tomu, že by prevoduvlastníctva predmetnej nehnuteľnosti bránila právna alebo faktická prekážka (napokon tomu zodpovedá
aj odvkladovanie zmluvy).

Zásadnou právnou okolnosťou v danom prípade je, že medzi účastníkmi konania bol uzavretý iba jeden
právny úkon (jedna kúpna zmluva) s nepochybne, hoci s chybami v písaní, špecifikovaným predmetom -
spoluvlastníckym podielom na byte navrhovateľky. Za aktuálneho skutkového stavu je sporným
„len“ dojednanie o splatnosti kúpnej ceny. Pokiaľ okresný súd rozlišuje dva samostatné právne úkony -
„zavkladovanú kúpnu zmluvu“ a kúpnu zmluvu, „od ktorej si odvodzuje svoj nárok na zaplatenie kúpnej

ceny navrhovateľka“, a na túto (druhú) následne vzťahuje absolútnu neplatnosť z dôvodu jej počiatočnej
nemožnosti, ide o nesprávne právne posúdenie.

Existencia ďalšej verzie kúpnej zmluvy môže byť len dôkazom pri posudzovaní okolnosti, či existovala
vôľa navrhovateľky uzavrieť kúpnu zmluvu s takým dojednaním splatnosti kúpnej ceny, ako to tvrdí
navrhovateľka (t.j. v splátkach 6 x 5.000 eur). V prípade preukázania jej skutkových tvrdení sa javí

možným posúdenie v zmysle § 49a Obč. zák., t.j. relatívna neplatnosť (s dôsledkami vyplývajúcimi z §
457 Obč. zák.) právneho úkonu (pochopiteľne v prípade dovolania sa tejto neplatnosti) z dôvodu omylu
vychádzajúceho zo skutočnosti, ktorá je pre uskutočnenie rozhodujúca, resp. absolútna neplatnosť v
zmysle § 37 ods. 1 z dôvodu absencie vôle na strane navrhovateľky uzavrieť kúpnu zmluvu za daných
podmienok.

Omyl je v prípade právneho úkonu rozhodujúci, a teda robí právny úkon neplatným, ak sa týka právneho
dôvodu, jeho predmetu, osoby, poprípade inej skutočnosti, ktorá bola pre uskutočnenie právneho úkonu
podľa prejavenej vôle subjektu rozhodujúca. V prípade tejto alternatívy bude úlohou okresného súdu
vyhodnotiť z daného hľadiska (aj) otázku významu splatnosti kúpnej ceny, resp. jej úhrady. S poukazom
na právnu istotu občianskoprávnych vzťahov je neplatnosť právneho úkonu v dotknutých prípadoch

obmedzená iba na rozhodujúci (podstatný) omyl. Súdna prax vychádza z toho, že úspech určitej
osoby dovolať sa v konkrétnom prípade takejto neplatnosti predpokladá, že táto osoba predtým využila
možnosť overiť si sama skutočnosti rozhodné pre uskutočnenie právneho úkonu, resp. využila možnosť
sa omylu tohto druhu vyhnúť. Pokiaľ nemohla pri všetkej pozornosti vyvinúť obvyklú pozornosť, ktorú
od nej možno požadovať, je prípustné takýto stav označiť za ospravedlniteľný omyl. Avšak pokiaľ bol

omyl bol vyvolaný osobou, ktorej bol právny úkon určený úmyselne (ľstivo), je právny úkon neplatný bez
ohľadu na to, či bol omyl rozhodujúci (podstatný) alebo nie.
Pokiaľ sa však pravdivou preukáže verzia odporcu (o tom, že kúpna cena bola uhradená vopred), je
návrh nedôvodný.

Okrajovo odvolací súd poznamenáva, že vyvodzovať neplatnosť zmluvy z nedostatkov v označení jej
predmetu možno len v prípade, ak ani výkladom (§ 37 ods. 3 v spojení s § 35 ods. 2 Obč. zák.), prípadne
objasnením skutkových okolností, nemožno zistiť, čo bolo predmetom zmluvy. Inými slovami, právny
úkon je neurčitý, ak vecné nedostatky písomného vyjadrenia nemožno preklenúť ani výkladom.
Dotknutý právny úkon by (za iných skutkových okolností - t.j. keby existovala len jedna, a to

navrhovateľkou predložená verzia kúpnej zmluvy) prípadne mohol byť neplatný z dôvodu jeho
neurčitosti, resp. nezrozumiteľnosti, nie však z dôvodu nemožnosti plnenia. Rovnako zjavné chyby v
písaní alebo počítaní nie sú „automaticky“ ani dôvodom na zamietnutie návrhu na vklad do
katastra nehnuteľností (bližšie § 31a písm. c/ zákona č. 162/1995 Z. z. ), ako to uvádza okresný súd.

V ďalšom konaní preto okresný súd na základe tvrdení sporových strán zistí a vyhodnotí všetky
relevantné skutkové a právne okolnosti, pričom zohľadní vyššie uvedené intencie odvolacieho súdu.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.