Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. november 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/648/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113231568
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5113231568.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Yvetty

Dzugasovej a členov senátu JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci
navrhovateľa: Wüstentrot poisťovňa, a.s., IČO: 31 383 408, so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava
26, zastúpeným Mgr. Miroslavom Vilímom, advokátom, so sídlom S. X, XXX XX G., proti odporcovi:
N. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/X, XXX XX L., o zaplatenie 116,49 Eur s príslušenstvom, v
konaní o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 27C/267/2014-38 zo dňa
28. 11. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 27C/267/2014-38 zo dňa 28. 11. 2014 p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu poukazujúc na ustanovenie § 5b zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal podľa § 142 ods. 1
O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. z dôvodu jej neuplatnenia.
V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že v konaní bolo preukázané uzavretie zmluvy
medzi účastníkmi konania v zmysle ustanovení zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a bolo nesporné aj to, že došlo k

zániku poistenia dňa 17.04.2010 z dôvodu nezaplatenia poistného. Navrhovateľ žiadal zaplatenie sumy
116,49 Eur titulom dlžného poistného, a to za obdobie od 16.06.2009 do 17.04.2010 s príslušenstvom.
Na základe toho prvý deň po zániku poistenia dňa 18.04.2010 si mohol uplatňovať navrhovateľ svoj
nárok, a to v trojročnej premlčacej dobe. Pretože návrh na začatie súdneho konania bol doručený
súdu dňa 26.09.2013 a trojročná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka uplynula dňa
17.04.2013, tak je zrejmé, že právo si uplatnil navrhovateľ až po uplynutí premlčacej doby. Vzhľadom na
všetky uvedené skutočnosti, keďže pri spotrebiteľskej zmluve súd prihliada na premlčanie práva podľa §

5b zákona o ochrane spotrebiteľa ex offo a právo navrhovateľa bolo premlčané, súd návrh navrhovateľa
v celom rozsahu zamietol.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho
zmeny a vyhovenia návrhu v celom rozsahu. Nesúhlasil s aplikáciou ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa, a to s poukazom na prechodné ustanovenie § 29c zákona. Podľa názoru
odvolateľa zákonodarca nemal v úmysle uplatniť postup podľa ust. § 5b aj na právne vzťahy vzniknuté

pred 13.06.2014 v opačnom prípade by ust. § 5b zakomponoval do prechodného ustanovenia § 29c.
Právny vzťah, ktorý je predmetom konania bol založený poistnou zmluvou zo dňa 16.06.2009, k zániku
poistenia došlo dňa 17.04.2010, teda pred účinnosťou novely zákona č. 250/2007 Z. z.. Na daný právny
vzťah, ktorý je predmetom konania, nie je možné aplikovať ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., pretožev prípade aplikácie uvedeného ustanovenia dochádza k porušeniu zásady zákazu retroaktívneho
uplatňovania právnych noriem. V danej veci bolo potrebné aplikovať ust. § 100 ods. 1 veta druhá
Občianskeho zákonníka. Keďže zo strany odporcu nedošlo k vzneseniu námietky premlčania, mal súd

uplatnený nárok v celom rozsahu priznať. V uvedenej súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn.
5Sž/20/2010 ako aj nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 238/04.

Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom

rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov
sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné poukázať na skutočnosť, že v predmetnej veci bol zo
strany navrhovateľa uplatnený nárok zo spotrebiteľskej zmluvy - poistnej zmluvy zo dňa 16.06.2009,
ktorá bola regulovaná osobitnou právnou úpravou zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
a nepochybne aj ochrannými ustanoveniami Občianskeho zákonníka (konkrétne § 52 ods. 1, podľa

ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom).

V súvislosti s odvolacou námietkou o nemožnosti aplikácie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 102/2014 Z. z. odvolací súd uvádza, že ochrana spotrebiteľa

vyžaduje ingerenciu inštitútov práva materiálneho i procesného, súkromného i verejného. Práve oblasť
spotrebiteľských vzťahov je charakteristická prelínaním sa právnych úprav z oblasti hmotnoprávnej
a procesnej, tvorí akési pomyselné „spojivo“ medzi právom verejným a súkromným. Právna úprava
je zahrnutá ako v inštitútoch zaradených do Občianskeho zákonníka, tak do Občianskeho súdneho
poriadku, rovnako ako do osobitných zákonov upravujúcich parciálne otázky ochrany spotrebiteľa, ako

aj do Exekučného poriadku.
O povahe právnej normy nerozhoduje formálne kritérium zaradenia právnej normy do
právneho predpisu, ale charakter právnych vzťahov, ktoré táto právna norma reguluje. Ak právna norma
reguluje vzájomné subjektívne práva a povinnosti svojich adresátov priamo, nesprostredkovane súdnym
zásahom, pôjde o normu hmotnoprávnu. Procesné právo naopak stelesňuje všetky tie normy, ktoré

regulujú ľudské správanie v konaní zameranom na poskytovanie súdnej ochrany
pred súdnymi orgánmi.
Ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa normuje predovšetkým procesnú činnosť
orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy a má preto charakter procesnoprávny. Týmto
orgánomjenajmäsúd,čovyplývajasneanepochybnezodvolávkynormatívnehotextunapremlčanievo

význame prekážky žalovateľnosti uplatneného subjektívneho práva. Na uvedenom závere nič nemení
ani skutočnosť, že zákonodarca použil v citovanej norme pojem premlčanie, ktoré je upravené v
hmotnoprávnych predpisoch. Použil ho totiž v kontexte s prihliadaním na skutočnosti, ktoré bránia
priznať plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy. Plnenie sa nepriznáva inak ako autoritatívnym deklaratórnym
rozsudočnýmvýrokomsúdu-nemožno„priznať“plnenievhmotnoprávnomvzťahu,užlenztohodôvodu,

že v súkromnoprávnych vzťahoch majú subjekty rovné postavenie (jeden druhému nič „nepriznáva“ z
pozície autority, ako je to pri verejnoprávnych vzťahoch). Priznáva sa jednoznačne ochrana ohrozenému
alebo porušenému subjektívnemu právu, čo je nepochybne a zrejme úloha civilného práva procesného.
Ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa upravuje postup súdu, a preto sa má
aplikovať režimom okamžitej aplikability procesných noriem, t.j. na všetky prípady v čase rozhodovania.

Z tohto dôvodu nebolo zavedené ani osobitné prechodné ustanovenie, ktoré by účinky posúvalo na
veci rozhodované po účinnosti predmetnej právnej úpravy, keďže vo všeobecnosti platí, že procesná
norma sa má použiť od momentu jej účinnosti, a to aj na už začaté konania. Pokiaľ teda okresný súd prirozhodovaní v súdenej veci aplikoval nové ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa,
jeho postup bol správny, a preto neporušil žiadne z procesných práv navrhovateľa.

Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že nové ust. § 5b zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa okresný súd aplikoval správne a jeho aplikáciou nemohlo dôjsť k porušeniu
žiadnych z procesných práv navrhovateľa.

Pre úplnosť sa tiež žiada dodať, že v prípade podania žaloby vo vzťahu k premlčanej pohľadávke mohol

navrhovateľ počítať so situáciou, že druhá procesná strana eventuálne vznesenie námietku premlčania;
pokiaľ na dané premlčanie prihliadol podľa zákona súd, jednalo sa o rovnocenný úkon, akoby námietku
premlčania vzniesol samotný účastník.

Na základe konštatovaného odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal v prejednávanej
veci dokazovanie náležitým spôsobom a v potrebnom rozsahu, spôsobom plne zodpovedajúcim

kontradiktórnosti sporového konania umožnil účastníkom realizáciu ich procesných práv a nadväzne
zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu účastníkov konania, ako aj meritum veci. Po
vykonaní a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne
rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. aj správne a presvedčivo
odôvodnil.

Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia
vo veci samej závislý výrok o trovách prvostupňového konania.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1

O.s.p. Navrhovateľ nebol v odvolacom konaní úspešný, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy, ktoré
mu v súvislosti s týmto konaním vznikli. Keďže si odporca náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil
(§ 151 ods. 1 O.s.p.) a z obsahu spisu mu vznik trov tohto odvolacieho konania ani nevyplýva, odvolací
súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.