Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. december 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1Co/117/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712215090
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6712215090.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a

členov JUDr. Milana Segeča a JUDr. Petra Kvietka, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika,
za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné nám. 13, o náhradu
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č. k.
9C/63/2012-128 zo dňa 16.12.2014, takto

r o z h o d o l :

I/ Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II/ Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd prvým výrokom napadnutého rozsudku zamietol návrhy navrhovateľa podané na súde dňa
27.09.2012, ktorými uplatnil náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov
(ďalej v texte len zákon č. 514/2003 Z.z.), ktoré boli pôvodne vedené súdom pod sp. zn. 9C/63/2012
(EX 10125/2008, 27Er/718/2008), 9C/64/2012 (EX 11292/08, 25Er/21/2009), 9C/68/2012 (EX 2827/09,
27Er/313/2009), 9C/69/2012 (EX 395/09, 27Er/77/2009) a 9C/70/2012 (EX 1068/09, 23Er/230/2009), a

to v dôsledku tvrdeného nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v jednotlivých exekučných
konaniach,kdenavrhovateľvystupovalakooprávnenýavymáhalsvojepohľadávkyvočisvojímdlžníkom
z uzavretých úverových zmlúv. Nesprávny úradný postup navrhovateľ videl v tom, že exekučný súd
nerozhodol o žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote,
keď zároveň rozhodol bez splnenia zákonných podmienok. Vyčíslil sumu uplatnenej náhrady škody a
nemajetkovej ujmy pre nesprávny postup v jednotlivých exekučných veciach vedených proti konkrétnym
povinným, vzhľadom na dobu omeškania exekučného súdu. Druhým výrokom okresný súd odporcovi

náhradu trov konania nepriznal.

Súd z dôvodu, že predmetom vyššie uvedených konaní sú obdobné veci a účastníci konania sú v
jednotlivých konaniach totožní, uznesením č.k. 9C/63/2012-14 zo dňa 12.12.2012 rozhodol o spojení
vecí 9C/63/2012, 9C/64/2012, 9C/68/2012, 9C/69/2012 a 9C/70/2012 na spoločné konanie s tým, že
konanie sa bude viesť pod spoločnou spisovou značkou 9C/63/2012.

Prvostupňovýsúdkonštatovalskutočnostizistenézjednotlivýchspisovapripojenýchexekučnýchspisov
súdu:
„V exekučnom konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 27Er/718/2008 podal žalobca v postavení
oprávneného dňa 31.10.2008 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnémuC. C., nar. XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. SR 06667/08 zo dňa
29.07.2008. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 01.12.2008. Okresný súd poverením č. 5611 024937 zo dňa
03.12.2008 žiadosti súdneho exekútora vyhovel.
V exekučnom konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 25Er/21/2009 podal žalobca v postavení
oprávneného dňa 07.12.2008 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému
S. M., nar. XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku

Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. SR 08649/08 zo dňa
28.08.2008. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 09.01.2009. Okresný súd poverením č. 5611 025747 zo dňa
18.03.2009 žiadosti súdneho exekútora vyhovel.
V exekučnom konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 27Er/313/2009 podal žalobca v postavení
oprávneného dňa 09.05.2009 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému

E. C., nar. XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. SR 13400/08 zo dňa
13.01.2009. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 03.06.2009. Okresný súd poverením č. 5611 028139 zo dňa
10.06.2009 žiadosti súdneho exekútora vyhovel.

V exekučnom konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 27Er/77/2009 podal žalobca v postavení
oprávneného dňa 18.11.2008 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému
S. K., nar. XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. SR 11265/08 zo dňa
18.11.2008. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 13.03.2009. Okresný súd poverením č. 5611 026450 zo dňa
15.05.2009 žiadosti súdneho exekútora vyhovel.
V exekučnom konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 23Er/230/2009 podal žalobca v postavení
oprávneného dňa 07.03.2009 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému
E. J., nar. XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku

Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. SR 09502/08 zo dňa
01.10.2008. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 03.04.2009. Okresný súd poverením č. 5611 026921 zo dňa
20.04.2009 žiadosti súdneho exekútora vyhovel.“

Okresný súd po oboznámení sa s pripojenými exekučnými spismi, konštatoval, že žalobám nie je
možné vyhovieť, preto ich ako nedôvodné zamietol. Poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, kde je zvýraznená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, preto vydanie tohto poverenia musí byť výsledkom náležitého preskúmania exekučného titulu,
žiadosti o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie. Súd má povinnosť predovšetkým pred

udelením poverenia súdnemu exekútorovi skúmať, či sú naplnené formálne a materiálne predpoklady
pre vedenie exekúcie. Súd konštatoval, že dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia do vydania poverenia absolútne nie je takej povahy, aby bolo možné
v jednotlivých veciach vysloviť porušenie práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Zdôrazniť aj tú skutočnosť, že posúdenie otázky, či v konkrétnom prípade došlo k porušeniu

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je vo
výlučnej kompetencii Ústavného súdu SR, ktorý túto otázku, aj s odkazom na jeho ustálenú judikaturu,
skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti daného prípadu vychádzajúc pritom z kritérii ako zložitosť
veci, správanie účastníka konania a samotný postup súdu. V kompetencii súdu v rámci konania o
náhradu škody podľa vyššie citovaného zákona nie je preskúmavanie súdneho konania z hľadiska

existencie prieťahov v konaní, ktoré by odôvodňovali priznanie nárokov uplatnených podľa uvedeného
zákona, nakoľko to prináleží iba Ústavnému súdu SR na podklade ústavnej sťažnosti resp. predsedovi
súdu na podklade sťažnosti účastníka konania na prieťahy v konaní.

Poukázal na to, že základnými zákonnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa zákona

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci sú: a.) nezákonné rozhodnutie, resp.
nesprávny úradný postup, b.) vznik škody a c.) príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Nakoľko okresný súd dospel k jednoznačnému
záveru, že na strane odporcu, ktorý v danom prípade konal prostredníctvom exekučného súdu, nedošlok nesprávnemu úradnému postupu majúceho za následok vznik škody, mal za to, že neexistuje ani
právny základ a síce zodpovednosť odporcu za škodu, v dôsledku čoho sa súd už nezaoberal výškou
škody a nemajetkovej ujmy uplatňovanej navrhovateľom v jednotlivých spojených veciach.

Okresný súd na zistený skutkový stav aplikoval § 3 ods. 1 písm. d), § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16
ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3 a § 19 ods. 1, 3 zákona č. 514/2003 Z.z.. Na veci aplikoval ustanovenie § 44
ods. 2 Exekučného poriadku . O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. na základe zásady
úspechu, keď odporca vo veci mal plný úspech, avšak v spojení s konaním mu trovy nevznikli.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ. Ako odvolacie dôvody uviedol ustanovenie
§ 205 ods. 2 písm. a, c, f O.s.p. Navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie. Namietal a uvádzal najmä tieto skutočnosti:
Navrhovateľ riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu
listiny spájané s označenými dôvodmi. Súd preto nemohol postupovať podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. a

vec prejednať v neprítomnosti navrhovateľa.
S poukazom na § 15 O.s.p. namietal, že upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že
sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manežmentu na prejednanie a rozhodnutie, je
potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod
na vylúčenie sudcu nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti

nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Je tomu tak preto, že rozhodnutie krajského súdu
je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných
veciach.Koncepciaspravodlivéhosúdnehokonaniazahŕňaajprávonakontradiktórnekonanie,vktorom
strany musia mať možnosť oboznámiť sa so všetkými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť sa k nim
s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že žalobcom

namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové
úsekytomunenasvedčujú.Domáhalsazrušenianapadnutéhorozsudkuavráteniaveciokresnémusúdu
na ďalšie konanie. Zdôraznil presvedčenie o porušení jeho práva v exekučnom konaní na rozhodnutie v
zákonnej lehote a vyjadril nepochopenie nad postupom okresného súdu, ktorý nekonštatoval porušenie
jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, hoci zistil nedodržanie príslušnej zákonnej

lehoty zo strany exekučného súdu. Napadnutý rozsudok označil za nepreskúmateľný, pretože sa vôbec
nezaoberá uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.
V konaní boli preukázané všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody, a to vznik
škody, existencia nesprávneho úradného postupu a príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a
škodou. Preto bolo potrebné rozhodnúť v súlade so žalobným petitom, a to prinajmenšom navrhovaným

medzitýmnym rozsudkom.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, prejednal vec v medziach daných ustanovením §

212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a rozsudok okresného súdu
ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

Prvým odvolacím dôvodom, na ktorý poukázal navrhovateľ bolo, že v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods. 1 O.s.p., teda účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Namietal, že okresný súd rozhodol v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti účastníkov konania,
pričom z citovaného ustanovenia je zrejmé, že možnosť súdu konať v neprítomnosti účastníka je
obmedzená splnením formálnej podmienky spočívajúcej v podaní žiadosti o odročenie pojednávania z
dôležitéhodôvodu.Navrhovateľriadneavčaspožiadalozrušeniepojednávania,uviedoldôležitédôvody
a predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi, preto súd nemohol postupovať podľa § 101 ods.

2 O.s.p. a vec prejednať v jeho neprítomnosti. Ak tak spravil, odňal tým navrhovateľovi právo konať pred
súdom.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec

prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Odňatím možnosti konať pred súdom možno rozumieť postup súdu, ktorým znemožňuje účastníkovi
konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom. Musí však ísťo znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom
uplatniť, a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. Ustanovenie § 101 ods. 2
O.s.p. dáva súdu možnosť prejednať vec aj v neprítomnosti účastníka, resp. jeho zástupcu. Môže tak

urobiť, ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví a ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie
pojednávania. Občiansky súdny poriadok bližšie nekonkretizuje, čo treba považovať za dôležitý dôvod,
ktorý bráni súdu vec prejednať v neprítomnosti účastníka. Takýto dôležitý dôvod, pre ktorý sa účastník
nemôže zúčastniť pojednávania a žiada o jeho odročenie, sa musí vzhľadom na prekážku, ktorá mu v
tom bráni vyznačovať nepredvídateľnosťou, závažnosťou, rozsahom alebo z iných dôvodov aspektom

ospravedlniteľnosti. Pritom môže ísť nielen o udalosti majúce objektívnu povahu (nezávisle od vôle
účastníka), ale aj okolnosti spôsobené samým účastníkom alebo ním inak zavinené, ak ich možno v
danej situácii - najmä s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a na pomery účastníka - za dôležité.

Podľa § 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadril ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Občiansky súdny poriadok upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní ústavou
zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak zákon
neustanovuje inak, nariadiť na prejednanie veci samej pojednávanie a predvolať naň účastníkov konania
(§ 115 ods. 1 O.s.p.), a to tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 5 dní pred dňom
keď sa má pojednávanie konať. Ak súd nariadi pojednávanie, môže vec prejednať v neprítomnosti

riadne predvolaného účastníka len vtedy, ak účastník nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie
pojednávania (§ 101 ods. 2 O.s.p.). Možnosť prejednať vec v neprítomnosti účastníka (zástupcu), treba
posudzovaťvždyvzhľadomnavšetkyokolnostidanéhoprípadu,pričomtrebamaťnazreteli,žezúčastniť
sa prejednávania právnej veci pred súdom je neodňateľným právom účastníka konania, a to v každom
štádiu procesného postupu, pokiaľ zákon neustanovuje inak, ak na tomto svojom práve účastník trvá.

Zákon však bližšie nešpecifikuje, čo treba považovať za dôležitý dôvod, danosť ktorého bráni súdu
prejednať vec v neprítomnosti účastníka.

Účastníci konania boli na pojednávanie vytýčené na deň 16.12.2014 riadne a včas písomne predvolaní.
Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania vo

všeobecnosti vtedy, ak účastník uvedie také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé
jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t. j. také, ktoré mu neumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť,
riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, a súčasne sú vážne (dôležité, ospravedlniteľné), ako z
hľadísk objektívnych i subjektívnych (z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/122/2010).

Navrhovateľ doručil na Okresný súd Zvolen dňa 12.12.2014 „návrh na zrušenie nariadeného
pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu“ z dôvodu námietky
porušenia nestrannosti súdu, pretože podľa názoru navrhovateľa vo veci koná nie nestranný a
zákonný sudca, a preto navrhol zrušiť nariadené pojednávanie až do konečného, ústavne konformného
rozhodnutia o otázke nestrannosti a o otázke zákonného sudcu v prejednávanej veci, pričom zároveň

poukázal na to, že podal na ústavný súd sťažnosť na porušovanie základného práva na súdnu ochranu
a osobitne práva na zákonného sudcu, ako aj základného práva na spravodlivý súdny proces a práva
na nestranný súd zriadený zákonom. Zároveň navrhol prerušiť konanie do právoplatného rozhodnutia
ústavného súdu.

Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd po spojení vyššie uvedených vecí nariadil prvé pojednávanie
na deň 25.06.2013, ktoré navrhovateľ e-mailovým podaním navrhol zrušiť a prerušiť konanie, čo
odôvodňoval podaním ústavnej sťažnosti pre porušenie jeho práv na zákonného sudcu, v súvislosti
s rozhodnutím nadriadeného súdu o jeho námietke zaujatosti vznesenej voči všetkým sudcom
okresného súdu. Okresný súd z dôvodu neprítomnosti zákonného sudcu zmenil termín pojednávania na

04.07.2013, ktorý následne zrušil za účelom procesného rozhodnutia o návrhu na prerušenie konania.
Uznesením č.k. 9C/63/2012-58 zo dňa 17.07.2013 zamietol okresný súd návrh na prerušenie konania.
Toto rozhodnutie bolo potvrdené odvolacím súdom. Následne prvostupňový súd nariadil pojednávanie
na deň 16.12.2014. Navrhovateľ opätovne e-mailovým podaním navrhol zrušiť nariadené pojednávanie
a prerušiť konanie, čo odôvodňoval rovnako podaním ústavnej sťažnosti pre porušenie jeho práv na

zákonného sudcu, v súvislosti s rozhodnutím nadriadeného súdu o jeho námietke zaujatosti vznesenej
voči všetkým sudcom okresného súdu. Samostatným podaním navrhol navrhovateľ prerušiť konanie aj
z dôvodu, že pred Okresným súdom v Prešove prebieha konanie 7C/6/2010, v ktorom sa rieši otázka
majúca význam pre toto konanie. Okresný súd konanie o rovnakom návrhu na prerušenie konaniazastavil a návrh na prerušenie konania v zmysle nového dôvodu samostatným uznesením zamietol,
následne vec na pojednávaní riadne prejednal a vo veci meritórne rozhodol. Postup okresného súdu
považuje odvolací súd za správny.

Základné právo na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR je v Občianskom súdnom poriadku garantované prostredníctvom vylúčenia sudcu z jej ďalšieho
prejednávania a rozhodnutia pre zaujatosť (§ 14 až 16 O.s.p.). Okolnosť, že o veci napriek tomu
rozhoduje sudca, ktorý mal byť podľa subjektívneho názoru účastníka konania z ďalšej účasti na jej

prejednávaní a rozhodovaní vylúčený, je dôvodom na uplatnenie riadnych a mimoriadnych opravných
prostriedkovpodľapríslušnýchustanoveníObčianskehosúdnehoporiadku.Obsahomzákladnéhopráva
na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy nie je však povinnosť súdu vyhovieť
návrhu oprávnených osôb (v danom prípade sťažovateľky, ktorá podala námietku zaujatosti voči sudcom
okresného súdu) a vylúčením označených sudcov z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre
zaujatosť. Jeho obsahom je len povinnosť súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby (v tomto

prípade návrh na vylúčenie všetkých sudcov z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť)
a rozhodnúť o ňom (pozri uznesenie Ústavného súdu SR I.ÚS 92/2013 - 9, zo dňa 13.02.2013).

Onámietkezaujatostivočisudcomokresnéhosúduvznesenejnavrhovateľomvkonaniachspojenýchdo
spoločného konania vedených na Okresnom súde vo Zvolene rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici,

ako nadriadený súd uzneseniami:
č.k. 5NcC/106/2012-11 zo dňa 15.10.2012 - 9C/63/2012 a 9C/68/2012,
č.k. 3NcC/121/2012-11 zo dňa 16.10.2012 - 9C/64/2012,
č.k. 2NcC/64/2012-11 zo dňa 15.10.2012 - 9C/69/2012,
č.k. 24NcC/122/2012-11 zo dňa 12.10.2012 - 9C/70/2012,

tak, že zákonní sudcovia JUDr. Anna Snopčoková a JUDr. Peter Banský neboli vylúčení z konania a
rozhodovaniazožiadnychtýchtovecí.Vylúčenýbollentensudca,ktorýkonalarozhodovalvjednotlivých
exekučných veciach. O nevylúčení konajúceho sudcu z prejednávania a rozhodovania vecí bolo riadne
rozhodnuté nadriadeným súdom v zmysle § 16 ods. 1 O.s.p. Z tohto hľadiska poukaz navrhovateľa na
skutočnosť ohľadne nedostatku nestrannosti sudcu nie je dôvodný.

Neobstojí preto ani odvolacia námietka navrhovateľa, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený
sudca. Tvrdenie o vylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci založil navrhovateľ
na argumente, že tento je sudcom rovnakého súdu, ktorý mu ako exekučný súd svojim nesprávnym
úradným postupom mal spôsobiť uplatnenú škodu. Súdna prax dospela k ustálenému záveru, že dôvod

na vylúčenie sudcu nezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej
odporcom je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (pozri napríklad uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Nc/14/2010 zo dňa 31.05.2010); dôvodom na vylúčenie sudcu
nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne podľa tvrdenia navrhovateľa
svojím nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť odporcu za majetkovú

škodu a nemajetkovú ujmu (pozri napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 6Cdo/201/2013 zo dňa 19.06.2013, sp. zn. 3Cdo/102/2013 zo dňa 11.03.2013 alebo sp. zn.
3Cdo/202/2013 zo dňa 12.09.2013, rovnako aj uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
30Cdo/727/2011zodňa27.04.2012).Onavrhovateľomvznesenejnámietkezaujatostizákonnéhosudcu
riadne rozhodol nadriadený súd, pričom iné (nové) dôvody zaujatosti zákonného sudcu navrhovateľ v

odvolaní neuviedol.

Nerešpektovanie požiadavky navrhovateľa na osobnú účasť právneho zástupcu navrhovateľa na
pojednávaní nie je možné považovať za nesprávnu aplikáciu ust. § 101 ods. 2 O.s.p. Rovnako nie je
možné prihliadnuť ani na to, že navrhovateľ nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam odporcu, z ktorých

súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia.

Navrhovateľ sám svojou neúčasťou na pojednávaní, na ktoré bol riadne a včas predvolaný, zmaril
svoju možnosť vlastným zavinením dôsledne uplatňovať svoje práva a chrániť svoje záujmy, pričom
Občiansky súdny poriadok (§ 101 ods. 2 O.s.p.) umožňuje v rámci princípu arbitrárneho poriadku

uskutočniť konanie tak, aby bolo vydané meritórne rozhodnutie i bez súčinnosti účastníkov. Z hľadiska
okolností uvedeného konkrétneho prípadu nedošlo k porušeniu práva účastníkov na spravodlivý
proces bez toho, aby bola zároveň narušená plynulosť priebehu súdneho konania. Prvostupňový
súd vykonal dokazovanie v rozsahu navrhnutých dôkazov navrhovateľom, a to spismi exekučnéhosúdu, kde navrhovateľ bol účastníkom tohto exekučného konania. Je teda zrejmé, že súd rozhodol
na základe skutočností tvrdených navrhovateľom a na základe skutkového stavu zisteného vykonaním
dokazovania, ktoré navrhol navrhovateľ. Právny zástupca bol včas na súdne pojednávanie predvolaný,

ktorého sa nezúčastnil nie z objektívnych ospravedlniteľných dôvodov, ale preto, že v dôsledku
subjektívneho názoru nepovažoval svoju účasť na pojednávaní za potrebnú, predpokladajúc, že
ústavnej sťažnosti bude vyhovené, hoci vedel, že v obdobných veciach už Ústavný súd Slovenskej
republiky rozhodol.

Odvolací súd poukazuje na to, že prvostupňový súd vec správne právne posúdil, na súdený prípad
správne aplikoval príslušné ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z., pričom po vykonaní dôkazu
oboznámením sa s predmetnými exekučnými spismi dospel k záveru, že nedošlo k namietanému
nesprávnemu úradnému postupu, a zo strany navrhovateľa boli žaloby podané bezdôvodne.
Prvostupňový súd správne dospel k záveru, že nešlo o nesprávny úradný postup spočívajúci podľa
tvrdení navrhovateľa o existencii prieťahov v predmetných exekučných konaniach ako jedného z

predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou okresného súdu, s odôvodnením jeho
rozhodnutia, ktoré si osvojil a na ktoré ako správne poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody navrhovateľa

odvolací súd udáva, že záver okresného súdu o nenaplnení predpokladov zodpovednosti odporcu za
škodu považuje aj odvolací súd v celom rozsahu za správny, pretože navrhovateľ nepreukázal tvrdený
nesprávny úradný postup exekučného súdu v dotknutých exekučných konaniach. Z dôvodu, že odvolací
súd je rozsahom a dôvodmi odvolania navrhovateľa viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.), pri posudzovaní
veci sa zaoberal len námietkami navrhovateľa uvedenými v odvolaní a procesným postupom okresného

súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

K odňatiu možnosti navrhovateľa konať pred súdom nedošlo ani v rámci dokazovania. Okresný súd
síce vykonal dokazovanie na pojednávaní v neprítomnosti účastníkov konania (§ 101 ods. 2 O.s.p.),

toto však pozostávalo len s oboznámením sa s exekučnými spismi, ktoré ako dôkaz navrhol vykonať
samotný navrhovateľ priamo v návrhoch na začatie konania s tým, že navrhovateľ bol účastníkom
uvedených exekučných konaní a teda obsah exekučných spisov z hľadiska tvrdených skutočností o
dobe od podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia exekučného súdu
o jej zamietnutí mu bol nepochybne známy. Iné dokazovanie okresný súd nevykonal. Odvolací súd v

zhode s okresným súdom dospel k záveru, že v tomto rozsahu vykonané dokazovanie je dostatočné
na rozhodnutie vo veci samej. Okresný súd riadne rozhodol aj o návrhoch navrhovateľa na prerušenie
konania. K odňatiu možnosti navrhovateľa konať pred súdom nedošlo ani postupom okresného súdu,
ktorý napadnutým rozsudkom rozhodol vo veci samej pred nadobudnutím právoplatnosti uznesení
o zamietnutí návrhov navrhovateľa na prerušenie konania. Týmto postupom okresného súdu nebol

navrhovateľ vylúčený z uplatnenia žiadneho svojho procesného oprávnenia a je plne odôvodnený
hospodárnosťou konania. Navyše uznesením o zamietnutí návrhov navrhovateľa na prerušenie konania
bol okresný súd viazaný (§ 170 ods. 1 O.s.p.) a preto mohol pokračovať v konaní.

Navrhovateľ v odvolaní spochybnil záver okresného súdu o nepreukázaní nesprávneho úradného

postupu exekučného súdu, keď trval na porušení svojho práva na rozhodnutie v zákonnej lehote.
Odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí aj so záverom okresného súdu o nepreukázaní nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie ako jedného z predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci. Ťažisko argumentácie navrhovateľa o nesprávnom úradnom postupe exekučného

súdu spočívalo v tvrdení, že k rozhodnutiu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie došlo po uplynutí zákonnej pätnásťdňovej lehoty. Súdna prax sa však ustálila
na závere, že lehota pätnásť dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie neplatí, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie (pozri napríklad uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
IV.ÚS/605/2012 zo dňa 14.12.2012, sp. zn. II.ÚS/520/2012 zo dňa 10.07.2013, sp. zn. II.ÚS/248/2013
zo dňa 25.04.2013 alebo sp. zn. II.ÚS/112/2013 zo dňa 13.02.2013). Odvolací súd podotýka, že
vzhľadom na množstvo exekučných konaní, ktoré navrhovateľ iniciuje pred okresným súdom, jeústavne akceptovateľná aj relatívne dlhšia lehota nevyhnutne potrebná na vykonanie tejto činnosti
(posúdenie náležitostí exekučného titulu) aj v prípadoch ak napokon súd vydá poverenie (pozri
napríklad uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS/606/2012 zo dňa 14.12.2012

alebo sp. zn. II.ÚS/245/2013 zo dňa 25.04.2013).

Za nesprávny úradný postup exekučného súdu nie je možné považovať ani to, že po doručení žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku
pristúpil k riešeniu otázky, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej

zmluvy (rozhodcovskej doložky). Súdna prax dospela k ustálenému záveru, že pokiaľ oprávnený v
návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozhodcovský rozsudok, je exekučný súd
nielen oprávnený, ale aj povinný už v tomto štádiu z vlastnej iniciatívy riešiť otázku, či právomoc
rozhodcovského súdu bola založená platne uzavretou rozhodcovskou zmluvou ako podmienku
materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, keď týmto postupom nedochádza k preskúmaniu vecnej
správnosti predloženého exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku), ale len k posúdeniu, či

predložený exekučný titul je v súlade so zákonom; ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského
súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je povinný z toho vyvodiť všetky právne
dôsledky tak, aby zmluvná strana (spotrebiteľ) nebola neplatnou rozhodcovskou zmluvou viazaná, t.j.
exekučnýsúdjepovinnýžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepovereniazamietnuť(porovnajnapríklad
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13.10.2011 uverejnené

v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 46/2012, sp.
zn. 3MCdo/11/2010 zo dňa 26.09.2011 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod č. R 47/2012, sp. zn. 6Cdo/105/2011 zo dňa 10.10.2012 uverejnené v
Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 66/2013 a sp. zn.
5Cdo/230/2011 zo dňa 18.09.2012 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky pod č. R 68/2013, ale aj uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1MCdo/15/2012 zo dňa 22.05.2013, sp. zn. 2Cdo/239/2012 zo dňa 30.04.2013, sp. zn. 4Cdo/88/2013 zo
dňa 24.10.2013, sp. zn. 5MCdo/25/2012 zo dňa 12.06.2013, sp. zn. 7Cdo/235/2012 zo dňa 12.06.2013
a mnohé iné; pozri aj uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS/381/2012 zo dňa
22.08.2012, sp. zn. II.ÚS/545/2010 zo dňa 09.12.2010 a sp. zn. IV.ÚS/60/2011 zo dňa 03.03.2011

ako aj uznesenie Súdneho dvora Európskej únie vo veci zn. C-76/2010 Pohotovosť, s.r.o. proti Ivete
Korčkovskej zo dňa 16.11.2010). Od tohto záveru nie je žiadny dôvod odkloniť sa ani v prejednávanej
veci.

Nakoniec navrhovateľ v odvolaní namietal aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku,

ktorý sa podľa neho vôbec nezaoberá uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Ani v
tomto smere však nemožno podľa názoru odvolacieho súdu okresnému súdu nič vytknúť. Nakoľko
navrhovateľ v konaní nepreukázal jeden z kumulatívnych obligatórnych predpokladov zodpovednosti
odporcu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (t.j. nesprávny úradný postup exekučného súdu),
v súlade so zásadou hospodárnosti konania nebolo potrebné sa v odôvodnení rozsudku osobitne

zaoberať nepriznaním uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy. Táto skutočnosť preto v žiadnom prípade
nespôsobuje navrhovateľom tvrdenú nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.

I keď prvostupňový súd v odôvodnení rozhodnutia citoval § 44 ods. 2 EP v nesprávnom znení (vzhľadom
na dátum začatia exekučných konaní, ktoré všetky začali do 31.05.2010, bolo potrebné aplikovať

EP v znení do 31.05.2010, ktorý nerobil rozdiely medzi exekučnými titulmi, teda 15-dňová lehota
platila na všetky), táto zrejmá nesprávnosť nemala za následok takú vadu, ktorá by však umožňovala
odvolaciemu súdu zrušiť alebo zmeniť odvolaním napadnutý rozsudok. Okresný súd náležite odôvodnil
prečo vzhľadom na okolnosti súdenej veci nemožno návrhom priznať úspech.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. v celom
rozsahu ako vecne správny potvrdil a to vrátane závislého výroku o trovách konania, ktorý bol tiež vecne
správny a odôvodnený plným úspechom odporcu v konaní, ktorý však žiadne trovy konania nežiadal
nahradiť.

Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd nepovažoval žiadne odvolacie námietky navrhovateľa za
dôvodné a preto napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. v celom rozsahu
ako vecne správny potvrdil.O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1
O. s. p. v spojení s § 151 O. s. p., keď odporcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, nakoľko návrh na náhradu trov odvolacieho konania nepodal..

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.