Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. december 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/406/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210213405
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2210213405.2

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: Groupama Garancia Biztosító Zrt., číslo registrácie:
01-10-041071 so sídlom Október 6. Utca 20, 1051 Budapešť, Maďarsko, konajúca prostredníctvom
Groupama Garancia poisťovňa, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu so sídlom Miletičova
21, 821 08 Bratislava, IČO: 47 236 060, zastúpená Advokátskou kanceláriou AK Hrabovská s.r.o.
so sídlom Jakubovo námestie 9, 811 09 Bratislava, v mene ktorej koná Mgr. Marianna Hrabovská,
advokátka a konateľka, proti žalovanému: R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. č. XXX, zastúpený JUDr.
Evou Skačániovou, advokátkou so sídlom Korzo Belu Bartóka 789/3, 929 01 Dunajská Streda, o
zaplatenie 152,24 eura, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č.k.
9C/291/2010-197 zo dňa 19. augusta 2014 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia trovy
konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia v sume 16,34 eura na účet JUDr. Evy Skačániovej,
advokátky.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie. Žalobcovi uložil povinnosť do troch dní
od právoplatnosti rozhodnutia zaplatiť žalovanému náhradu trov konania ako trovy právneho zastúpenia
v sume 169,20 eura na účet právnej zástupkyne žalovaného. Svoje rozhodnutie vecne odôvodnil tým,
že v priebehu konania žalobca oznámil súdu, že žalobu berie späť. Súd prvého stupňa preto konanie
zastavil a žalovanému priznal náhradu trov konania, nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo zo strany žalobcu.
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 96 a § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
(v ďalšom texte „O.s.p.“).

Uznesenie súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote v časti trov konania odvolaním žalobca.
Odvolanie odôvodnil tým, že žalovaný žalobcovi neuhradil dlžné poistné, preto si žalobca uplatnil svoj
nárok súdnou cestou. Súd prvého stupňa žalobe vyhovel a vydal rozsudok, ktorým uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 152,24 eura spolu s 9% úrokom z omeškania ročne od 27.07.2009 do
zaplatenia a trovy konania vo výške 16,50 eura. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že súd prvého stupňa
pochybil pri doručovaní rozsudku žalovanému, predmetný rozsudok bol doručený dňa 24.01.2011 inej
osobe. Na rozsudku bola vyznačená dňa 09.02.2011 právoplatnosť a dňa 15.02.2011 vykonateľnosť.
Žalovaný však dňa 05.01.2012 prostredníctvom právnej zástupkyne podal proti tomuto rozsudku
odvolanie podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. z dôvodu, že mu bola postupom súdu odňatá možnosť
konať pred súdom. Krajský súd v Trnave následne uznesením zo dňa 24.03.2014 rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Žalobca podaním zo dňa 05.08.2014 v zmysle § 96
O.s.p. vzal svoju žalobu o zaplatenie peňažnej sumy vo výške 152,24 eura s príslušenstvom v celom
rozsahu späť a požiadal súd o zastavenie konania. Dôvodom späťvzatia bola skutočnosť, že žalobcovi
bolo na pojednávaní konanom dňa 29.07.2014 predložené vyjadrenie žalovaného zo dňa 24.07.2014, v

ktorom uviedol, že žalobu neuznáva a pokladá ju za nedôvodnú. Svoje tvrdenia o nedôvodnosti nároku
žalobcu žalovaný zároveň zdôvodnil a preukázal listinnými dôkazmi a rozsudkami Okresného súdu
Dunajská Streda sp zn. 7C/294/2010-293 a 6C/289/2010-181. Na základe týchto listinných dôkazov
sa žalobca rozhodol vziať svoju žalobu v celom rozsahu späť. Žalobca považuje napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa v časti výroku o náhrade trov konania za nesprávne, nakoľko uvedené trovy
vznikli právnej zástupkyni žalovaného z dôvodu vady doručovania rozsudku súdu prvého stupňa sp.
zn. 9C/291/2010-19, ktorú žalobca nezavinil a preto tieto trovy konania nemožno považovať za trovy
potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva voči žalobcovi. Keby totiž konajúci súd nepochybil
už pri doručovaní predmetného rozsudku, žalovaný by nemusel poveriť svoju právnu zástupkyňu
zastupovaním, nemusel by podávať odvolanie proti rozsudku, nekonali by sa pojednávania a právna
zástupkyňa žalovaného by nemusela podávať vyjadrenie k žalobe. V dňoch 28.06.2012, 30.10.2012,
27.11.2012, 31.01.2013 a 28.02.2013 sa nekonali žiadne pojednávania, nakoľko z nahliadnutia do
súdneho spisu vyplýva, že sa jednalo len o výsluchy svedkov a žalovaného, za účelom zistenia okolností
doručovania rozsudku. Navyše tieto údajné pojednávania sa konali bez predvolania a účasti žalobcu,
a preto sa nejedná o trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva voči žalobcovi. Za
účelne vynaložené náklady podľa § 142 ods. 1 O.s.p. možno považovať len také náklady, ktoré musel
účastník nevyhnutne vynaložiť, aby mohol riadne hájiť svoje porušené alebo ohrozené subjektívne
právo na súde. Žalobca mal snahu predísť vzniku nadbytočných trov konania na oboch procesných
stranách tým, že kontaktoval právnu zástupkyňu žalovaného za účelom mimosúdneho vyriešenia sporu
e-mailom ako aj listom zo dňa 18.07.2014. Právna zástupkyňa žalovaného však na výzvu právneho
zástupcu žalobcu odpovedala, že žalovaný na pojednávaní konanom dňa 29.07.2014 prednesie svoju
obranu, nakoľko nárok žalobcu neuznáva. Právny zástupca žalobcu z dôvodu hospodárnosti a rýchlosti
konania požiadal právnu zástupkyňu žalovaného dňa 21.07.2014 o poskytnutie stanoviska žalovaného
k nároku uplatnenému žalobcom v tomto konaní ako aj o predloženie dôkazov, ktoré spochybňujú jeho
nárok ešte pred pojednávaním, aby sa s nimi vedel žalobca zaoberať. Právna zástupkyňa žalovaného
však na túto žiadosť nijakým spôsobom nereagovala. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v
časti výroku o náhrade trov konania je nesprávne, nakoľko súd v danom prípade neaplikoval § 142
a § 150 O.s.p., v dôsledku čoho priznal žalovanému náhradu trov konania, ktoré neboli potrebné na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva aj keď v konaní nastal dôvod hodný osobitného zreteľa,
ktorým je pochybenie súdu pri doručovaní rozsudku. Okrem toho je náhrada trov konania neprimeraná
voči žalovanej sume, nakoľko náhrada trov prevyšuje žalovanú sumu. Žalobca sa domáhal toho, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov prvostupňového konania a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že si uplatnil náhradu trov konania, ktoré boli
potrebné na to, aby sa v konaní mohol úspešne brániť proti neopodstatnenej žalobe žalobcu. K úspechu
sa mohol dopracovať len spôsobom, ktorý je zadokumentovaný v spise. Aj z uznesenia Krajského
súdu v Trnave č.k. 23Co/150/2013-149 z 24.03.2014 vyplýva, že jeho odvolanie bolo dôvodné, lebo
mu v konaní bola odňatá možnosť konať. Súd prvého stupňa následne šetril okolnosti, uvedené v jeho
odvolaní, za tým cieľom nariadil výsluchy, na ktoré bol aj s právnou zástupkyňou súdom prvého stupňa
riadne predvolaný a na tieto predvolania sa na súd aj s právnou zástupkyňou dostavil. Pri ďalšom
šetrení bol súčinný. Za tieto úkony právnej služby, ktoré nie sú výslovne vo vyhláške č. 655/2004 Z.z.
uvedené, uplatňoval per analógiám odmenu vo výške 1/4-iny (najmenšej možnej odmeny pri účasti
na pojednávaní, keď pojednávanie bolo odročené). Je nedôvodné a nepravdivé tvrdenie žalobcu, že
nepredišiel vzniku nadbytočných trov konania, lebo nereagoval na jeho žiadosti o poskytnutie stanoviska
k veci. Žalobca e-mailovou správou, adresovanou jeho právnej zástupkyni, predložil výzvu, v ktorej
jednoznačne tvrdil o pokladal za nepochybné, že dlhuje žalobcovi 152,24 eura s 9 % úrokom z
omeškania od 27.07.2009 do zaplatenia a náhradu za zaplatený súdny poplatok. Žalobca tú istú výzvu
doručil jeho právnej zástupkyni aj poštou. K žalobe sa vyjadril písomne 25.07.2014, ktoré vyjadrenie súd
doručil žalobcovi na pojednávaní 29.07.2014 aj s prílohami. Žalobca nemôže vyčítať nedostatok snahy
predísť vzniku trov konania tým, že sa k žalobe vyjadril až 25.07.2014, keď sám žalobca nedostatočne
posúdil prejednávanú vec zo skutkovej i právnej stránky, pričom rozsudky Okresného súdu v Dunajskej
Strede mu boli už dávno známe. Naopak, žalobca ho nútil k mimosúdnemu riešeniu veci len tak, aby v
plnom rozsahu akceptoval jeho nároky uplatnené na súde. Je potrebné poukázať na ustálenú judikatúru,
podľa ktorej platí, že ak žalobca vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2, druhá veta
O.s.p., z procesného hľadiska vždy platí, že žalobca zavinil zastavenie konania. Je preto povinný hradiť
žalovanému trovy konania. Napokon odkaz žalobcu na § 150 O.s.p. nie je adekvátny. Nie sú dané
žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, najmä nie je daná okolnosť, že neuviedol skutočnosti a dôkazy
pri prvom úkone, ktorý mu patril. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne

správne potvrdil. Uplatnil si náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie
k odvolaniu žalobcu, t .j 16,60 eura + 8,04 eura režijný paušál) vo výške 24,64 eura.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané
oprávnenou osobou, účastníkom konania (§ 201, 204 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravný prostriedok prípustný (§ 202 O.s.p), v zákonom stanovenej lehote (§ 204 O.s.p), preskúmal
napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p) a dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti vecne správne a je potrebné ho potvrdiť (§ 219
ods. 1 a 2 O.s.p.). Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia z.č.
757/2004 Z.z.).
Podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V preskúmavanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, pričom konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa. Na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia a za účelom vysporiadania sa s odvolacími námietkami žalobcu
odvolací súd poukazuje na nasledovné skutočnosti:
Z obsahu preskúmavaného spisu odvolací súd zistil, že žalobca dňa 07.08.2014 doručil súdu prvého
stupňa späťvzatie žaloby v celom rozsahu. Žalobca v späťvzatí uviedol ako dôvod späťvzatia žaloby
skutočnosť, že žalobcovi bolo na pojednávaní dňa 29.07.2014 predložené vyjadrenie žalovaného v
ktorom uviedol, že žalobu neuznáva a pokladá ju za nedôvodnú. Svoje tvrdenia o nedôvodnosti žaloby
zároveň zdôvodnil a preukázal listinnými dôkazmi a rozsudkami Okresného súdu Dunajská Streda sp.
zn. 7C/294/2010-293 a 6C/289/2010-181. Žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podaním
doručeným dňa 15.08.2014 súdu prvého stupňa oznámil súhlas so späťvzatím. Súd prvého stupňa
následne napadnutým uznesením zastavil konanie a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť trovy konania
žalovaného v sume 169,20 eura na účet jeho právnej zástupkyne.

Podľa ustanovenia § 96 ods. 1, 2 O.s.p. navrhovateľ (žalobca) môže vziať za konania späť návrh na
jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh
vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca (žalovaný) so
späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia
pokračuje v konaní.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď konanie po späťvzatí žaloby a
súhlase žalovaného so späťvzatím zastavil a rozhodol o trovách konania.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu (žalovaného) vzal späť návrh, ktorý bol podaný
dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Súd prvého stupňa rozhodujúc o trovách konania účastníkov správne aplikoval ustanovenie § 146
ods. 2 veta prvá O.s.p., keď správne vyhodnotil späťvzatie žaloby ako procesné zavinenie zastavenia
konania zo strany žalobcu. Súdna prax vyslovila názor, že ak žalobca vezme žalobu späť a nejde o
prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. (to znamená, že nevzal späť žalobu v dôsledku správania
žalovaného), z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný
nahradiť žalovanému trovy konania. Žalovaný je povinný uhradiť trovy konania ak sa pre jeho správanie
vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne (§ 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.). Tak je to napr. vtedy, keď
žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť. O takýto prípad sa
v preskúmavanej veci nejednalo, preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď povinnosť nahradiť
trovy konania uložil žalobcovi podľa citovaného ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p..

Súd prvého stupňa správne, v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb, ustálil aj výšku trov právneho zastúpenia advokátkou, za úkony
vykonané vo veci, pričom tieto úkony a odmenu za ne vyhodnotil a priznal analogicky v zmysle
ustanovenia § 13a ods. 5 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie. Z obsahu spisu vyplýva,
že na tieto úkony súdu (výsluchy za účelom šetrenia spôsobu doručovania rozsudku súdu prvého stupňa
sp. zn. 9C/291/2010-19 políciou) boli žalovaný a jeho právna zástupkyňa predvolávaní súdom, čiže sa
nejednalo o samoúčelné a zbytočne vynaložené trovy.

Žalobca v odvolaní namietal, že trovy konania vznikli žalovanému (ako trovy právneho zastúpenia) z
dôvodu vady doručovania rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 9C/291/2010-19, ktorú
žalobca nezavinil. Tieto trovy konania nemožno považovať za trovy potrebné na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva, keby totiž konajúci súd nepochybil už pri doručovaní predmetného rozsudku,
žalovaný by nemusel poveriť svoju právnu zástupkyňu zastupovaním, nemusel by podávať odvolanie
proti rozsudku, nekonali by sa pojednávania, a právna zástupkyňa žalovaného by nemusela podávať
vyjadrenie k žalobe. K tejto námietke odvolací súd uvádza, že uvedená námietka je špekulatívna,
na rozdiel od tvrdení žalobcu uvedených v tejto námietke je odvolací súd názoru, že je dôvodné
predpokladať, že tak, ako si žalovaný zvolil právnu zástupkyňu po oboznámení sa so spisom Okresného
súdu Dunajská Streda 9C/291/2010 (č.l. 41-46) - teda hneď po zistení, že je voči nemu vedené konanie,
tak by si ju zvolil aj po doručení žaloby na vyjadrenie. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca vystupoval pred
Okresným súdom Dunajská Streda ako žalobca aj v skutkovo totožných veciach, vedených proti iným
žalovaným, pričom odvolací súd konštatuje, že žalobca mal možnosť riadne sa oboznámiť s rozsudkami
v týchto veciach (7C 294/2010, žaloba žalobcu zamietnutá - právoplatné 20.12.2013, 6C 289/2010
žaloba žalobcu zamietnutá - právoplatné 22.10.2013) a zvážiť opodstatnenosť žaloby v preskúmavanej
veci skôr, ako tieto rozsudky predložil súdu prvého stupňa žalovaný v rámci svojho vyjadrenia zo dňa
24.07.2014, ktoré malo byť podľa žalobcu dôvodom späťvzatia žaloby.

Námietka žalobcu o tom, že rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania je nesprávne, pretože
tento neaplikoval ustanovenie § 142 a § 150 O.s.p. neobstojí. Ustanovenie § 142 O.s.p. pri rozhodovaní o
trovách konania súd aplikuje, len ak vo veci meritórne rozhodol. V tom prípade rozhoduje podľa úspechu
vo veci, čo nie je preskúmavaný prípad, keďže súd prvého stupňa nerozhodoval meritórne, ale konanie
zastavil. Ustanovenie § 150 ods. 1 je možné aplikovať v prípade dôvodov hodných osobitného zreteľa,
kedy súd výnimočne nemusí náhradu trov konania priznať sčasti alebo celkom, pričom prihliadne najmä
na okolnosť, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri
prvom úkone, ktorý mu patril. V preskúmavanej veci odvolací súd nevzhľadal žiadne dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré by nepriznal žalovanému náhradu trov konania, najmä, ak žalovaný bol v
konaní činný a relevantné skutočnosti súdu včas oznámil - pri prvom úkone po oboznámení sa s vecou.
Aplikácia § 150 ods. 2 O.s.p. je ponechaná na úvahu súdu, nie je možné konštatovať pochybenie súdu
prvého stupňa, ak toto ustanovenie nepoužil, naviac pri žalovanej sume 152,24 eura nie je možné trovy
konania žalovaného v sume 169,20 eura vyhodnotiť ako neprimerané.

S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky žalobcu sú
nedôvodné, súd prvého stupňa vo veci správne rozhodol, správne aplikoval zákonné ustanovenia a
svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil. Uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutých častiach preto
ako vecne správne potvrdil podľa citovaného ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p..

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v
spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, odvolací súd mu
preto priznal náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia za jeden
úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu žalobcu). Odvolanie žalobcu smerovalo voči rozhodnutiu o
trovách konania (nejde teda o odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej), preto v zmysle ustanovenia §
13a ods. 2 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb patrí právnej zástupkyni žalovaného odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej
odmeny (zo sumy 16,60 eura) + paušálna náhrada v sume 8,04 eura, teda spolu v sume 16,34 eura.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.