Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. január 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/572/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814215954
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814215954.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti odporcovi: G. Q., bytom C. cesta
XXX/XX, E., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, právne zastúpený

JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom Dobrovičova 13, Bratislava, o zaplatenie 995,35
Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č. k.
17C/97/2014-40 zo dňa 08. apríla 2015, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania
vedľajšieho účastníka na strane odporcu p o t v r d z u j e .

Náhradu trov odvolacieho konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

V záhlaví identifikovaným uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil, navrhovateľovi nepriznal
náhradu trov konania a zároveň uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporcu náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 140,93 Eur.
Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 96 ods. 1, § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku

(ďalej len O.s.p.). V časti o náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p. tak, že náhradu
trov konania priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, keďže navrhovateľ späťvzatím návrhu
zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Uviedol, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu vznikli
trovy konania jeho právnym zastúpením vo výške 140,93 Eur určené podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „vyhláška“), a to (i) tarifná odmena za úkon právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia

podľa § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 51,45 Eur a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo
výške 8,39 Eur; (ii) tarifná odmena za úkon právnej služby písomné podanie vo veci samej - vyjadrenie
k návrhu podľa § 13a ods. 1 písm. c) vo výške 51,45 Eur a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške
8,39 Eur (iii) tarifná odmena za úkon právnej služby vyjadrenie k späťvzatiu podľa § 13a ods. 5 v spojení
s § 13a ods. 4 vyhlášky vo výške 12,86 Eur a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 8,39 Eur.

Proti tomuto uzneseniu, jeho výrokovej časti, ktorou súd prvého stupňa zaviazal navrhovateľa zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie
navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka nepovažoval za účelne vynaložené na bránenie práva, pričom zdôraznil, že súd žiadnym
spôsobom nevysvetlil, na základe čoho dospel k účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka, ak vedľajší účastník je zo zákona subjektom, ktorý má svoju činnosť vykonávať sám.

Poukázal na to, že činnosť vedľajšieho účastníka spočívala v predložení predformulovanej námietky
premlčania. Na podporu svojej argumentácie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6M Cdo 9/2013 zo dňa 20.06.2014. Bol toho názoru, že ako subjekt, ktorému zákon priznáva osobitné
postavenie (§ 25 zákona č. 250/2007 Z. z.) bude tento subjekt odborne, personálne a materiálne
pripravený na vykonávanie svojej činnosti. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 6 M Cdo 5/2013. Mal za to, že odôvodnené právne zastupovanie sa môže vyskytovať iba
v mimoriadne obtiažnych právnych veciach v opačnom prípade ide o zneužívanie zákona. Rovnako
namietal nezákonnosť priznania náhrady trov vedľajšiemu účastníkovi aj z dôvodu, že ten nemá
procesné postavenie vedľajšieho účastníka pre absenciu súhlasu toho na koho strane má vystupovať
v zmysle novely O.s.p. vykonanej zákonom č. 353/2014 Z. z. účinnej od 01.01.2015. Na základe

uvedeného navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že
vedľajšiemu účastníkovi neprizná nárok na náhradu trov právneho zastúpenia.

Písomné vyjadrenie zo strany vedľajšieho účastníka na strane odporcu podané nebolo.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho

pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie
je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania
vedľajšieho účastníka na strane odporcu je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa ust. § 219 ods.
1 O.s.p., a to z týchto dôvodov:

Odvolaním navrhovateľa bolo uznesenie súdu prvého stupňa napadnuté iba vo výroku o náhrade trov
konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu, preto odvolací súd preskúmaval iba túto odvolaním
napadnutú časť rozhodnutia a uznesenie súdu prvého stupňa vo zvyšnej časti ostalo právoplatné a týmto
rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

Podľa ust. § 93 ods. 4 veta prvá O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako
účastník.

Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je

povinný uhradiť trovy konania odporca.

Z obsahu spisu je nepochybné, že po podaní návrhu vo veci samej poukázal v prejednávanej veci
vedľajší účastník na strane odporkyne, ktorý vstúpil z vlastnej iniciatívy do konania, na nedostatky
úverovej zmluvy v dôsledku čoho sa má úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, vzniesol

námietku premlčania a žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. V
nadväznosti na uvedené došlo k späťvzatiu návrhu na začatie konania navrhovateľom bez uvedenia
bližšieho odôvodnenia tohto dispozitívneho úkonu. V reakcii na uvedené súd prvého stupňa konanie
uznesením č. k. 17C/97/2014-40 zo dňa 08.04.2015 zastavil.

Náhradatrovsporovéhokonaniajeovplyvnenázásadouúspechuvoveciazásadouzavinenia.Zmyslom
zásady zavinenia, ktorá sa uplatní aj v tomto prípade, je sankčná náhrada trov konania, ktoré by za
iných okolností nevznikli.

Preto sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s postupom súdu prvého stupňa, ktorý pri rozhodovaní

o trovách konania dôsledne aplikoval ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., keďže k späťvzatiu návrhu
navrhovateľom došlo bez bližšieho odôvodnenia, t.j. nie na základe správania sa odporcu s tým, že
vedľajší účastník si trovy konania uplatnil riadne a včas. Účelné trovy vedľajšieho účastníka v konaní
pred súdom prvého stupňa aj podľa názoru odvolacieho súdu vznikli titulom právneho zastúpenia s
tým, že súd prvého stupňa správne pri určení výšky trov právneho zastúpenia patriacich vedľajšiemu

účastníkovi postupoval podľa príslušných ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Odmena bola vyčíslená
riadne a včas, a preto sa v tejto časti odvolací súd stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa tak
ako to predpokladá ust. § 219 ods. 2 O.s.p..
Odvolací súd v tak danom prípade nepovažoval za dôvodné námietky navrhovateľa týkajúce sa
neúčelnosti trov vynaložených vedľajším účastníkom z titulu právneho zastúpenia na bránenie práva

odporcu ako spotrebiteľa. Pokiaľ ide o namietanú účelnosť trov konania, odvolací súd zdôrazňuje, že
odmena za prevzatie a prípravu zastúpenia bola súdom prvého stupňa správne priznaná vedľajšiemu
účastníkovi ako za úkon právnej služby, ktorého vykonanie bolo procesne nevyhnutné v záujme ďalšieho
účelného bránenia práv odporcu v občianskom súdnom konaní. Zákonný predpoklad účelnosti spĺňali vpreskúmavanej veci i trovy právneho zastúpenia spočívajúce v priznaní odmeny za ďalší úkon právnej
služby - vyjadrenie zo dňa 13.02.2015, v ktorom vedľajší účastník poukázal na jednotlivé obsahové
nedostatky Zmluvy a neprijateľné zmluvné podmienky, a zároveň vzniesol námietku premlčania, teda

išlo o úkon, ktorý nepochybne bol spôsobilý privodiť pre odporcu priaznivé rozhodnutie vo veci. Účelnosť
trov je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné posudzovať predovšetkým vo väzbe na výsledok
sporového konania, ktoré pre odporcu po intervencii vedľajšieho účastníka a následnom späťvzatí
návrhu navrhovateľom voči odporcovi dopadlo v konečnom dôsledku úspešne, pretože odporca nebol
rozhodnutím súdu zaviazaný k zaplateniu istiny s príslušenstvom uplatnenej navrhovateľom.

Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý
hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto
dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastúpením. To sa
v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom,
nakoľko vedľajší účastník má v zmysle ust. § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní rovnaké práva a povinnosti
ako účastník. Odvolací súd s prihliadnutím na uvedené konštatuje, že nepriznanie trov vedľajšiemu

účastníkovi na strane odporcu by znamenalo porušenie princípu rovnosti zbraní v občianskom súdnom
konaní. Pokiaľ je prípustné, aby samotný navrhovateľ bol právne zastúpený v konaní, ktoré podľa
jeho nespĺňa znaky mimoriadne obtiažnej právnej veci, a v prípade svojho procesného úspechu,
prípadne zastavenia konania zavineného odporcom, mu bola priznaná náhrada trov konania vrátane
trov právneho zastúpenia, môže si aj vedľajší účastník na strane odporcu vychádzajúc z ust. § 93

ods. 4 O.s.p. zvoliť právneho zástupcu, ktorý ho bude v konaní zastupovať a ktorému pri splnení
zákonných predpokladov rovnako prislúcha právo na náhradu trov právneho zastúpenia, ak tu nie sú iné
okolnosti hodné osobitného zreteľa, pričom takéto iné okolnosti v preskúmavanej veci odvolacím súdom
zistené neboli. Pokiaľ niektoré odvolacie súdy rozhodujú iným spôsobom, takýmto rozhodovaním iných
odvolacích súdov v preskúmavanej veci Krajský súd v Trenčíne viazaný nie je.

Pokiaľ navrhovateľ namieta, že vedľajší účastník ani nemal vstúpiť do konania poukazujúc na absenciu
súhlasu hlavného účastníka, na strane ktorého mal vystupovať, odvolací súd zdôrazňuje, že na tento
účel zákonodarca do ust. § 93 ods. 3 druhá veta O.s.p. zakotvil právo podať námietku prípustnosti
vedľajšieho účastníctva v konaní, pričom odvolací súd v aktuálnom procesnom štádiu už nemá možnosť
uvažovať o prípadnej modifikácii okruhu účastníkov z meritórneho hľadiska právoplatne skončeného

konania.

Pretobolouzneseniesúduprvéhostupňavnapadnutejčastirozhodnutiaopriznanínáhradytrovkonania
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdené.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142
ods. 1 a ust. § 151 ods. 1, 2 O.s.p., kedy vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu ako úspešnému
účastníkovi, v konaní náhrada trov odvolacieho konania priznaná nebola, nakoľko si žiadne trovy
odvolacieho konania neuplatnil a z obsahu spisu mu trovy odvolacieho konania nevyplývajú.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .