Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. november 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/4/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212219761
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4212219761.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr.

Pavla Lukáča a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený: Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4,
811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, v jej mene: Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 811 11 Bratislava, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k.
10C/293/2012-54 zo dňa 03.10.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 10C/293/2012-54 zo dňa 03.10.2014 p o

t v r d z u j e .

Žalovanému odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nové Zámky napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou
domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 125,- eur z titulu majetkovej škody a sumy 549,51 eura z

titulu nemajetkovej ujmy, keď poukázal na skutočnosti, v zmysle ktorých ako oprávnený mal navrhnúť
zvolenému súdnemu exekútorovi vykonanie exekúcie pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením
záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere s dlžníkom, pričom exekúcia bola vedená pod sp. zn.
EX 13977/2010. Súdny exekútor mal predložiť návrh žalobcu (oprávneného) na vykonanie exekúcie
spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu, ktorým bol Okresný súd
Komárno, spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd prijal túto
žiadosť na ďalšie konanie a podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku mal o nej rozhodnúť do 15 dní

odo dňa jej doručenia. Exekučný súd napriek tomu, že prejednávaná vec nemala vykazovať prvky
nadmernej právnej zložitosti a nemala vyžadovať takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla
mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 01.07.2011, t. j. po uplynutí zákonom
stanovenej lehoty, a to rozhodnutím o poverení, pričom omeškanie trvalo viac ako 298 dní. Nečinnosť
exekučného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo
veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa poškodený v predmetnej

veci počas súdneho konania mal nachádzať, čo je základným účelom práva zaručeného v článku
48 ods. 2 Ústavy SR. Poškodený sa mal dozvedieť o všetkých okolnostiach priebehu skutkového
deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Žalobca si
z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody vcelkovej výške 125,- eur ako náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej, a to vo výške

70,-eur(správapohľadávkyprostredníctvompracovnýchvýkonovzamestnancapomocouinformačného
systému), 40,- eur (udržiavanie a správa informačného systému) a 15,- eur (administratívne spracovanie
textov, urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou
stavu na exekučnom súde). Nemajetková ujma v peniazoch predstavuje sumu 549,51 eura, pretože

samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v zákonnom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v
primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd nemá byť dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, ktorý má byť dôsledkom nesústredenej činnosti súdu takej intenzity, ktorá má za

následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv poškodeného.
Márnym plynutím času mali byť reálne ohrozené legitímne očakávania poškodeného, že správnym
postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež malo dôjsť k vyvolaniu rizík - zánik
povinného, zmarenie účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, insolvencia povinného. Náhradu
nemajetkovej ujmy vníma žalobca ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných

nárokov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia mala ovplyvniť ďalšie podnikateľské postupy žalobcu
a spôsobiť neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Žalobca uskutočnil výpočet tohto
nároku alikvotným pomerom 55 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu na základe
aplikácie doktríny Ústavného súdu SR, teda 660,- eur za rok : 12 mesiacov v roku = 55,- eur za mesiac.
V zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. žalobca písomne požiadal žalovaného o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorý však do podania žaloby na súd na žiadosť pozitívne
nereagoval.

Žalovanývpísomnomvyjadreníkžalobnémunávrhupoukázalnazmätočnosťpodaniažalobcu,vktorom
nie je uvedená spisová značka exekučného konania, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručenia

podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci, dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o
vzniku škody, keď odkazuje na exekučný spis, čím dôkaznú povinnosť prenáša na súd, napriek tomu,
že dôkazné bremeno znáša sám. Ďalej uviedol, že nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody,
keď nie je zrejmé, či si ju uplatňuje z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov alebo
z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní,

žalobca neuviedol, aké kroky podnikol na odstránenie neželaného stavu, v druhom rade má za to, že
všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto
právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody boli žalovanému doručené dňa 23.04.2012 a vzhľadom na to, že dňa 28.09.2012
bol okresnému súdu doručený návrh vo veci, je zrejmé, že žalobca ho nepodal po uplynutí 6-mesačnej

lehoty, ale skôr. Ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Žalovaný adresoval žalobcovi po doručení
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku škody výzvy na doplnenie žiadostí, napriek tomu žalobca
neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek
možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o čo sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti
SR, ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zák. č. 514/2003 Z. z., preto nárok žalobcu

nepovažuje za predbežne prerokovaný. Ďalej upozornil na príslušné ustanovenia zákona č. 514/2003
Z. z., ktoré upravujú všeobecné podmienky zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom verejnej
moci pri výkone verejnej moci, a to nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik
škody a príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a
vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. K

nesprávnemu úradnému postupu uviedol, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho,
aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica
alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1, písm. c) zák.
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, čo sa prejavilo vo veľkom počte nezákonných exekúcii
a zbytočného vzniku trov exekučného konania. Poukázal tiež na judikatúru Ústavného súdu SR, sp.

zn. I. ÚS 16/02, z ktorého vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená
automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských
rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu, najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnychvzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. V otázke existencie prieťahov v konaní poukázal
na § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., v znení účinnom od 01.01.2013, pričom konštatoval, že žalobca
nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, že by

existovalo právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, či Ústavného súdu SR, ktorými
by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a preto nie je
preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov. Ako vyplýva zo skutkových
okolností uvádzaných žalobcom, žalobca sa v niektorých prípadoch o škode musel dozvedieť v období
pred dňom 23.04.2009 a ak mala žalobcovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom

spočívajúcom vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí 15-dňovej lehoty, lehota na
uplatnenie tohto nároku začala plynúť od 1. dňa po uplynutí zákonnej lehoty na vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie a uplynula po 3 rokoch od uvedeného dňa. V tejto súvislosti preto vzniesol
námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009, t. j. 3 roky pred dňom, kedy boli
žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. V časti materiálnej škody vo

výške125,-eurpoukázalnaustanovenie§17ods. 1zák.č. 514/2003Z.z.,vzmyslektoréhosauhrádza
skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Pre úspešné uplatnenie nároku
na náhradu škody je okrem iného nevyhnuté preukázať existenciu škody a jej výšku. Žalobca vyčíslil
výšku škody na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré spočívajú v administratívnych
výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca,

a to bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov. Ako podstatné zložky vyčíslenej sumy uviedol žalobca správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému,
udržiavanie a správu informačného systému, administratívne spracovanie textov, urgencií, publikačné
výdaje a poštovné. Na základe ustálených definícií skutočnej škody a ušlého zisku má žalovaný za
to, že žalobca doposiaľ neuniesol bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizoval, či si uplatňuje skutočnú

škodu alebo ušlý zisk, pričom na preukázanie vzniku škody by musel produkovať dôkazy preukazujúce
škodu pri každej individuálnej pohľadávke. Požadovať paušálne sumy za žalobcom všeobecne uvedené
činnosti je nesprávne a účelové. Pokiaľ sa žalobca domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
v sume 549,51 eura, čo predstavuje pomernú výšku k sume 663,88 eura za rok prieťahov (suma, ktorú v
niektorých nálezoch priznal Ústavný súd SR), podľa toho ako dlho trvalo domnelé omeškanie, poukázal

na skutočnosť, že podľa judikatúry Ústavného súdu SR poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je
automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany Ústavného súdu SR. Každé prípadové
okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 663,88 eura, ktorá musí byť priznaná za každý
rok prieťahov, je nesprávna úvaha. Ústavný súd SR prihliada aj na to, či sťažnosť predsedu súdu
viedla k náprave. Ak žalobca tento prostriedok nevyužil, je neprijateľné, aby sa priznávala náhrada

nemajetkovej ujmy. Vznik nemajetkovej ujmy je odlišný u právnických a fyzických osôb. Pocity členov
riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ sú v predmetnom
konaní irelevantné, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje právnická osoba. Zánik
podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov žalobca bližšie nekonkretizoval a neupresnil, v čom
a ako táto situácia ovplyvnila jeho ďalšie podnikateľské postupy.

Prvostupňový súd vykonal vo veci dokazovanie predovšetkým oboznámením sa s fotokópiou
exekučného spisu Okresného súdu Komárno pod sp. zn. 8Er/1020/2010 a fotokópiami znaleckých
posudkov č. 1/2013 a 1/2014, pričom z exekučného spisu zistil, že dňa 26.11.2010 bola Okresnému
súdu Komárno doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave,

Záhradnícka 62, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, proti povinnej: Q. H., pre vymoženie istiny vo výške
421,63 eura s príslušenstvom, a to na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu, ktorým bol
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 06.07.2010 pod sp. zn. SR 05433/10. Okresný súd
Komárno uznesením zo dňa 08.06.2011 pod č. k. 8Er/1020/2010-12 žiadosť súdneho exekútora JUDr.

Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Z takto zisteného skutkového stavu prvostupňový súd vyvodil záver, že návrh nie je dôvodný.
Žalobca požaduje od žalovaného náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý nemal vydať poverenie pre súdneho exekútora

na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
súdnym exekútorom. Pri posudzovaní námietky premlčania vznesenej žalovaným súd vychádzal z
tej skutočnosti, že exekúcia bola začatá dňa 06.09.2010, žiadosť exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 26.11.2010, pričom o tejto žiadostisúdneho exekútora bolo exekučným súdom rozhodnuté dňa 08.06.2011 a predmetné uznesenie bolo
dňa 13.06.2011 doručené právnemu zástupcovi oprávneného. Trojročná subjektívna premlčacia doba
tak začala plynúť dňom 13.06.2011, kedy oprávnený nadobudol vedomosť o vzniku prípadnej škody,

kto za ňu zodpovedá, ktorý orgán štátu ju spôsobil a aký je jej orientačný rozsah. Návrh na predbežné
prerokovanienároku nanáhraduškodysižalobcauplatniluodporcudňa23.04.2012,odkedypremlčacia
dobapočas 6mesiacovneplynulaanávrhnazačatiekonaniapodalnasúdedňa27.09.2012,vdôsledku
čoho nedošlo k márnemu uplynutiu premlčacej lehoty. Z uvedeného je zrejmé, že námietka premlčania
vznesená žalovaným nie je dôvodná. K podmienke uplatnenia nároku na súde, a to predbežnému

prerokovaniu nároku na náhradu škody príslušným orgánom súd poukázal na to, že v zmysle vyjadrenia
žalovaného mu boli prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody doručené dňa
23.04.2012 a aj keď bol návrh vo veci samej doručený súdu už dňa 27.09.2012, teda ešte pred
uplynutím 6-mesačnej lehoty, je nepochybné, že ku dňu rozhodovania súdu rozsudkom vyhláseným na
pojednávaní dňa 03.10.2014, uvedená lehota už uplynula.

Citovaný zákon ustanovuje predpoklady zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej
moci pri výkone verejnej moci, a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinnú súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, pričom pre vznik zodpovednosti štátu
musia byť splnené všetky 3 podmienky súčasne. V tejto konkrétnej veci súd zistil, že dňa 26.11.2010
bola exekučnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, o ktorej exekučný súd rozhodol uznesením č. k. 8Er/1020/2010-12 zo dňa 08.06.2011. Súd
posudzoval predmetnú žiadosť podľa § 44 odsek 2 Exekučného poriadku účinného v čase začatia
exekúcie. Hoci uvedené ustanovenie stanovuje 15 dňovú lehotu, o ktorej žalobca tvrdí, že nebola
dodržaná, táto lehota sa vzťahuje iba na rozhodnutie súdu, ktorým udelí poverenie súdnemu exekútorovi
navykonanieexekúcie.Súdvosvojejrozhodovacejčinnostinazákonomstanovenélehotysíceprihliada,

ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. Ústavy
SR, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky konkrétne okolnosti posudzovanej veci.
Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle citovaného článku ústavy
preto nemožno vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom
ustanovených lehotách (napr. I. ÚS 86/02). Ústavný súd už v tejto súvislosti uviedol, že pojem "zbytočné

prieťahy" obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a
aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonu súdu,
alebo iného štátneho orgánu (I. ÚS 70/02). Exekučným titulom v exekúcii bol rozhodcovský rozsudok
a podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd aj bez návrhu
zastaví exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského

konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Lehota 15 dní na preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia uvedená v § 44 ods. 2 v spojení s
§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení platnom do 31.05.2011 je extrémne krátka na
to, aby exekučný súd predložený rozhodcovský rozsudok náležite preskúmal z hľadiska formálnych a
materiálnych predpokladov vedenia exekúcie, ako aj spôsobilosti exekučného titulu. Pokiaľ oprávnený

označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný
skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy (uznesenie
NS SR sp. zn. Cdo 143/2011 z 18.01.2012). Je oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo
platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku konštatovať rozpor rozhodcovského
rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu. Takýmto postupom

exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa (uznesenie NS SR sp. zn.
6Cdo/1/2012 z 21.03.2012).

K znaleckým posudkom č. 1/2013 a 1/2014, ktoré si v priebehu konania dal vypracovať žalobca a
ktoré majú charakter listinného dôkazu prvostupňový súd uviedol, že sú pre súdenú vec bez väčšieho

významu. Znalecký posudok č. 1/2013 rieši otázku rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch
v práve Európskej únie. Ak bol žalobca v procesnom postavení oprávneného toho názoru, že uznesenie
exekučného súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, je vecne nesprávne, nič mu nebránilo napadnúť ho odvolaním. Žalobca však takýmto
spôsobom nepostupoval, v dôsledku čoho predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť a následne

bola exekúcia zastavená. Znalecký posudok č. 1/2014 stanovuje výšku majetkovej škody žalobcu. Tento
znalecký posudok nie je pre súdenú vec dôležitým dôkazným prostriedkom, pretože v konaní nebol
zistený ani jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom,
ktorými sú nesprávny úradný postup, škoda a príčinná súvislosť.Súd preto žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, pretože mu žiadne nevznikli.

Z právneho hľadiska súd posúdil vec podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1, § 9 ods. 1, 2, § 17 ods. 1, 2, § 19
ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.12.2010, podľa § 41

ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.09.2005 do 31.05.2011 a podľa § 44 ods.
2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.06.2010 do 31.05.2011.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom,
nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne a neúplne zisteného skutkového stavu veci.
Žalobca namietal, že prvostupňový súd rozhodol v merite veci na základe (a s

použitím) „inšpirácie“ novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z. z., čím súd de iure a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd vôbec
nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje
vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Žalobca ďalej poukazoval na skutočnosť, že
prvostupňový súd nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa so znaleckým posudkom č.

1/2014, ktorý vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave, ktorým je jednoznačne
preukázané, že nesprávny úradný postup mal na žalobcu negatívny dopad a objektívne spôsobil
zníženie jeho majetku, a to v posudku určenej výške. Žiadal preto napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 OSP s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku oznámil vopred v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 OSP).

Rozsudok bol vyhlásený dňa 24.11.2015.

Predmetom odvolacieho konania je napadnutý rozsudok, ktorým prvostupňový súd Okresný súd Nové
Zámkyžalobužalobcuonáhradumajetkovejškodyanemajetkovejujmyzamietolažalovanémunáhradu

trov konania nepriznal.

Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vo veci vykonal
dostatočné dokazovanie, riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že postupom prvostupňového
súdu nedošlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom. Žalobca v odvolaní ostatne ani neuviedol

a nekonkretizoval v čom, resp. akým postupom súdu mu mala byť odňatá možnosť konať pred súdom.
K procesnej lehote 15 dní upravenej v § 44 ods. 2 veta druhá Exekučného poriadku odvolací súd
poznamenáva, je táto je v predmetnom ustanovení upravená len pre prípad, že exekučný súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom. Z ustanovenia § 44 ods. 2 veta tretia Exekučného poriadku nevyplýva, že by sa táto lehota

mala vzťahovať aj na prípad, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne
(uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.04.2013 pod sp. zn. II. ÚS
248/2013). V posudzovanej exekučnej veci súd konal bez zbytočných prieťahov, ktoré by v predmetnej
veci konštatoval iný príslušný orgán a rozhodol v primeranej lehote. Žalobca v konaní nepreukázal, že

by za obdobie od podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až do rozhodnutia o nej
vynaložil osobitné náklady na správu pohľadávky, na udržiavanie a správu jeho informačného systému,
na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje
spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačnévýdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde. V exekučnom spise sa
žiadne urgencie a ani žiadosti o informácie o stave konania nenachádzajú. Vzhľadom na primeranosť
lehoty, v ktorej súd o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol, preto nemohlo dôjsť ani k nemajetkovej

ujme tvrdenej žalobcom. Keďže zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu predpokladá kumulatívne splnenie troch podmienok,
a to nesprávny úradný postup štátneho orgánu, vznik škody alebo nemajetkovej ujmy poškodenému a
príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody alebo nemajetkovej ujmy, z
ktorých v prejednávanom prípade ani jedna splnená nebola, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa

§ 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 a
ustanovenia § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalovanému v odvolacom konaní náhradu trov
tohto konania nepriznal, pretože si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy
odvolacieho konania nevznikli.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.