Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. október 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17C/27/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115201342
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Miskolczyová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7115201342.4

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou v právnej veci žalobcu: G. R., U..
X.XX.XXXX, R. L. X, E., zastúpeného advokátskou kanceláriou: JUDr. Adriana Krajníková, so sídlom
Kuzmányho 57, Košice, proti žalovanej: AGENTREAL, s. r. o., so sídlom Hrnčiarska 2/A, Košice, IČO:
44050381, zastúpeného: JUDr. Vladimír Kucharčík, advokátska kancelária, so sídlom Štefánikova 40,
Košice, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á žalobcovi zaplatiť 1.000 eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,5% ročne zo
sumy 1.000 eur od 15.10.2013 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22.1.2015 domáhal zaplatenia sumy 2.000 eur s úrokmi z
omeškania vo výške 14,5 % ročne od 14.10.2013 do zaplatenia. Taktiež požadoval priznať náhradu trov
konania.

Žalobu odôvodnil tým, že na základe príkaznej zmluvy o zabezpečení práva kúpy nehnuteľnosti zo dňa

23.1.2013, uzatvorenej podľa § 724 a nasl. OZ mu mala žalovaná obstarať nehnuteľnosť: pozemok D. A.
V. Č.. XXXX o celkovej výmere 978 m2, druh pozemku: orná pôda, L..Ú.. M. H. D. X/X L. V., M. Č.. XXXX,
pozemok parcela A. V. Č.. XXXX o celkovej výmere 820 m2, druh pozemku: orná pôda, L.. Ú.. M., H.
D. XX/XXX L. V., M. Č.. XXXX. Pri podpise predmetnej zmluvy žalovanej zaplatil zálohu vo výške 2.000
eur. Podľa tvrdení zástupkyne žalovanej pri ich osobnom stretnutí tieto pozemky mali byť vhodné na
výstavbu rodinného domu. Takisto podľa informácií uvedených na web stránke žalovanej tieto pozemky

boli začlenené do sekcie Pozemok pre rodinné domy a v časti podpisu nehnuteľnosti bolo uvedené -
vhodné na výstavbu rodinného domu. Z príslušných úradov však zistil, že na uvedené pozemky nie je
možnosť umiestniť žiadne budovy a nie sú teda vhodné na akúkoľvek výstavbu. Zo strany žalovanej mu
boli poskytnuté zavádzajúce informácie, čím bol uvedený do omylu, nakoľko, on mal záujem o pozemok
vhodný na výstavbu. Z tohto dôvodu listom zo dňa 12.8.2013 odstúpil od predmetnej zmluvy a žiadal o
vrátenie zaplatenej zálohy vo výške 2.000 eur. Žalovaná prijala zásielku s týmto listom dňa 13.9.2013

a v určenej lehote 30 dní požadovanú sumu nevrátila. Zo strany žalovanej bol pokus o urovnanie tohto
sporu mimosúdnou cestou, avšak tento pokus bol neúspešný, nakoľko nedospeli k vzájomnej dohode.

Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu k žalobe uviedla, že nárok žalobcu žalovaný
neuznáva. Žalovaná si ponechala žalobcom zaplatenú zálohu titulom nároku, ktorý jej vyplýval z
ustanovenia čl. V. bodu 5.3 príkaznej zmluvy o zabezpečení práva kúpy nehnuteľností uzavretej dňa

23.1.2013. V zmysle tohto ustanovenia v prípade neuzavretia kúpnej zmluvy medzi príkazcom a
vlastníkom nehnuteľností z dôvodov na strane príkazcu, prislúcha príkazníkovi za vykonanú činnosťodmena vo výške 1.000 eur a zmluvná pokuta za porušenie tejto zmluvy vo výške 1.000 eur. Na úhradu
týchto záväzkov, resp. ich časti sa použije záloha uvedená v bode 5.1 (v tomto bode bola dohodnutá
záloha na odmenu vo výške 2.000 eur). Vyššie uvedenou príkaznou zmluvou uzavretou dňa 23.1.2013

sa žalovaný ako príkazník zaviazal obstarať pre žalobcu ako príkazcu právo kúpy nehnuteľností:
pozemok parcela registra V. Č.. XXXX O. celkovej výmere 978 m2, druh pozemku: orná pôda, L..Ú..
M. H. D. X/X L. V., M. Č.. XXXX, D. D. A. V. Č.. XXXX o celkovej výmere 820 m2, druh pozemku: orná
pôda, L.. Ú.. M., H. D. XX/XXX L. V., M. Č.. XXXX, za najvyššiu cenu vo výške 30.000 eur v lehote
do 30 dní od uzavretia tejto zmluvy. Žalobca sa v zmysle príkaznej zmluvy zaviazal v lehote do 30 dní

od jej uzavretia zabezpečiť finančné krytie na kúpu nehnuteľností a uzatvoriť v lehote 30 dní od výzvy
žalovanej (príkazníka) kúpnu zmluvu s vlastníkom obstarávaných nehnuteľností. Dôvody na odstúpenie
odzmluvytedanastranežalobcuneboli.Navyšepríkaznázmluvavčl.VIstakýmtospôsobomukončenia
zmluvného vzťahu nepočítala. Podľa § 48 ods. 1 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v
tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Účastníci zmluvy si v príkaznej
zmluvetakýtospôsobzánikuzmluvynedohodli.Občianskyzákonníkvustanoveniachopríkaznejzmluve

výslovne upravuje zánik zmluvy iba spôsobom odvolaním zo strany príkazcu, pre ďalšie spôsoby zániku
tejto zmluvy sa použijú primerane ustanovenia o zániku plnomocenstva. Zmluvný vzťah vyplývajúci
z uzavretej príkaznej zmluvy mohol byť teda ukončený okrem dôvodov uvedených v zmluve iba zo
zákonných dôvodov uvedených v § 33b a 732 OZ. Odstúpenie od zmluvy ako dôvod zániku zmluvy
neupravuje ako zmluva tak aj vyššie citované ustanovenia OZ. Žalobca v žalobnom návrhu uvádza,

že odstúpil od príkaznej zmluvy z dôvodu, že bol uvedený do omylu. OZ neumožňuje odstúpiť od
zmluvy z dôvodu uvedenia do omylu, je možné sa iba domáhať relatívnej neplatnosti právneho úkonu,
ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie
rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Na
druhej strane žalovaná spoločnosť žalobcu vôbec neuviedla do omylu, nakoľko mu obstarala právo kúpy

nehnuteľností o ktorých kúpu prejavil záujem. Listom zo dňa 12.2.2013, teda v lehote 30 dní od uzavretia
príkaznej zmluvy žalovaná spoločnosť vyzvala žalobcu na podpísanie kúpnej zmluvy a určila konkrétny
termín a miesto, kde k jej podpísaniu malo dôjsť - 18.2.2013 v kancelárii žalovaného na Hrnčiarskej 2/A v
Košiciach. Dňa 18.2.2013 sa žalobca dostavil na stretnutie ku žalovanej a na ňom zástupkyni žalovanej
spoločnosti oznámil, že neuzavrie kúpnu zmluvu, nakoľko je presvedčený, že vybavenie stavebného

povolenia na výstavbu rodinného domu na kupovanom pozemku by bolo veľmi zdĺhavé (možno aj dva
roky) a on by chcel stavať ihneď. Nemá preto už o kúpu pozemku taký záujem. Zástupkyňa žalovanej
spoločnosti žalobcovi vysvetlila, že návrh územného plánu je v schvaľovacom procese a v čase, keď
uzatváral príkaznú zmluvu o tejto skutočnosti vedel. Aj napriek tejto snahe žalovanej spoločnosti žalobca
k uzavretiu kúpnej zmluvy na kúpu oboch vyššie uvedených pozemkov nepristúpil. K zmareniu uzavretia

kúpnej zmluvy došlo teda iba z dôvodov na strane žalobcu. Preto žalovaná odmieta zaplatiť žalobcovi
ním uhradenú zálohu v sume 2.000 eur a túto si ponechala na úhradu odmeny za vykonanú činnosť
(1.000 eur) a zmluvnej pokuty (1.000 eur) tak, ako sa na tom dohodli obe zmluvné strany - účastníci
konania v príkaznej zmluve v čl. V bode 5.3. Navyše žalobca sa žalobou domáha voči žalovanej vydania
bezdôvodného obohatenia, pričom v nej žalobca neuviedol, akým konaním žalovanej sa mala táto na

úkor žalobcu obohatiť. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaná navrhla žalobu zamietnuť a
priznať jej náhradu trov konania.
Ďalejuviedla,že23.1.2013podpísaliúčastnícipríkaznúzmluvu.Mohlisaoboznámiťspodmienkamitejto
zmluvy. Predmetom príkaznej zmluvy bola kúpa parcely tak, ako tam bola uvedená, pričom podmienky,
ktoré boli zadané zo strany príkazcu, boli zo strany príkazníka splnené. 12.2.2013 žalovaná zaslala

doporučenú výzvu žalobcovi k podpisu kúpnej zmluvy, na základe ktorej prišiel do realitnej kancelárie aj
s vlastníkom pozemku a odmietol zmluvu podpísať s tým, že sa tam nedá stavať. Lehota na uzavretie
zmluvy uplynula dňom 12.3.2013. Ku podpísaniu kúpnej zmluvy nedošlo, preto vznikol žalovanej nárok
na dohodnutú odmenu vo výške 1.000 eur a zmluvnú pokutu vo výške 1.000 eur, pričom pri podpise
zmluvy bola zložená záloha, ktorú si mohol prikazník započítať na účely odmeny a zmluvnej pokuty.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov i oboznámením sa s obsahom listinných
dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Z listín súd zistil, že žalobca ako príkazca dňa 23.1.2013 uzatvoril so žalovanou ako príkazníkom

príkaznú zmluvu o zabezpečení práva kúpy nehnuteľností podľa § 724 a nasl. OZ, ktorej predmetom
podľa čl. II bol záväzok príkazníka za odmenu v mene a na účet príkazcu obstarať pre príkazcu právo
kúpy nehnuteľností: D. A.. ". Č.. XXXX O. celkovej výmere 978 m2 - druh pozemku orná pôda, L..Ú.. M.,
H. D. X/X L. V., M. Č.. XXXX K. D. A.. ". Č.. XXXX o celkovej výmere 820 m2 - druh pozemku orná pôda,L..Ú.. M.L., H. D. XX/XXX L. V., M. Č.. XXXX, nachádzajúce sa v okrese Košice II a to v cene do 30.000
eur do 30 dní od uzavretia tejto zmluvy. V čl. IV bod 4.3 a 4.4 sa príkazca zaviazal do 30 dní od uzavretia
od podpisu tejto zmluvy zabezpečiť finančné krytie na kúpu nehnuteľností a toto písomne preukázať a

taktiež do 30.dní od výzvy príkazníka uzatvoriť kúpnu zmluvu s vlastníkom obstarávanej nehnuteľnosti.

V súlade s čl. V bod 5.1 príkaznej zmluvy príkazca zložil pri podpise zmluvy do rúk príkazníka zálohu
na odmenu a náklady 2.000 eur. V prípade neuzavretia kúpnej zmluvy, ktorej obstaranie malo byť
zabezpečené, a to z dôvodov na strane príkazcu, bolo v bode 5.3 dohodnuté, že príkazníkovi prislúcha

odmena za vykonanú činnosť vo výške 1.000 eur a zmluvná pokuta za porušenie tejto príkaznej zmluvy
vo výške 1.000 eur s tým, že na ich úhradu sa použije zložená záloha.

Podľa čl. VI zmluvy zmluva zaniká vykonaním príkazu - obstaraním veci, uplynutím času, na ktorú bola
dohodnutá, dohodou zmluvných strán, výpoveďou zo strany príkazcu (s tým, že je povinný nahradiť
príkazníkovi náklady vzniknuté do odvolania, utrpenú škodu a časť odmeny zodpovedajúcej vykonanej

práce), vypovedaním príkazníka, smrťou príkazcu a zmarením výsledku.

Podľa overovacej štúdie Lorinčík Breziny vyhotovenej Ing. arch. Dušanom Hudecom, grafická časť bola
aj predmetný pozemok navrhnutý do výstavby rodinných domov.

Podľalistužalovanejzodňa12.2.2013č.140/2013žalobcovižalovanávyzvalažalobcukpodpisukúpnej
zmluvy na predmetné pozemky dňa 18.2.2013 o 9.00 v kancelárii žalovanej. Podľa kópie podacieho
lístka list bol žalobcovi odoslaný.

Podľa úradného záznamu spísaného 18.2.2013 v kancelárii žalovanej o 9.00 sa dostavil p. T. - majiteľ

pozemku a o 9.30 i žalobca. K podpisu zmluvy nedošlo, pretože žalobca je presvedčený, že vybavenie
stavebného povolenia na výstavbu RD na tomto pozemku by bolo veľmi zdĺhavé, možno aj 2 roky a on by
chcel stavať hneď. Bolo mu vysvetlené, že návrh územného plánu je v schvaľovacom procese a v čase,
keď si ho rezervoval na kúpu, o tejto skutočnosti vedel. Dohodli si ďalšie stretnutie na 22.2.2013 o 9.00.

Podľa výtlačku z webovej stránky spoločnosti Top reality, aktualizovanej k 8.4.2013, bol v ponuke na
predaj pozemok pre rodinné domy o výmere 978 m2 - zastavaná plocha za 30.000 eur (30,67 eur/m2)
popísaný ako slnečný na vyvýšenej planine s výhľadom na Košice, vhodný na výstavbu rodinného domu,
IS v dosahu, v cene podiel na prístupovej ceste.

Podľa listu mesta Košice zo dňa 2.4.2012 (správne má byť z 2.4.2013) č. C/2013/00611-2, ktorý je
odpoveďou na list T. E. zo 7.3.2013, D. Č.. XXXX L..Ú.. M. je v zmysle Územného plánu zóny Lorinčík
mimo zastavaného územia a za hranicou riešeného územia, v zmysle Územného plánu hospodársko-
sídelnej aglomerácie Košice je ponechaná na jestvujúce poľnohospodárske využitie bez možnosti
umiestnenia budovy.

List právneho zástupcu žalobcu zo 14.8.2013 označenom ako odstúpenie od zmluvy bolo predložené
odstúpenie žalobcu. Listom žalobcu z 12.8.2013 adresovaným žalovanej žalobca "odstúpil" od
predmetnej príkaznej zmluvy z odôvodnením, že tieto pozemky mali byť podľa tvrdení žalovanej pri
osobnom stretnutí i podľa informácií na web stránke žalovanej vhodné na výstavbu rodinného domu, no

z príslušných úradov zistil, že na uvedené pozemky nie je možné umiestniť žiadne budovy, teda mu boli
zo strany žalovanej poskytnuté zavádzajúce informácie a bol uvedený do omylu. Požiadal i o vrátenie
zálohu do 30 dní od prevzatia listu. Podľa kópie doručenky list bol žalovanej doručený 13.9.2013.

Žalobca v konaní vypovedal, že reagoval na inzerát, ktorý súdu predložil. Jedinou podmienkou, ktorú mal

na pozemok bolo, že môže začať hneď stavať. Bol tento pozemok za dobrú cenu, avšak nie preto, aspoň
tak mu to bolo povedané, že je ešte len v územnom plánovaní, ale skôr preto, že tam bola trafostanica,
aj keď oni tvrdili, že ide vedľa, avšak oni vytypovali trafostanicu inde, ako v skutočnosti bola. On si to
potom skontroloval podľa tých máp, a trafostanica viedla cez ten pozemok. Trochu sa uponáhľal, keď to
rýchlo podpísal. Išiel za starostom, aby si overil, ako to je s tým územným plánovaním. Avšak bolo mu

tam povedané, že určite v dohľadnej dobe stavať na danom pozemku nebude môcť, keďže najprv sa
mala presunúť trafostanica a tiež časť pozemku sa mala použiť na cestu. Na to upozornený žalovanou
nebol. O územnom pláne sa dozvedel a až po podpise príkaznej zmluvy, keď som bol za starostom.Prešli tri roky a stále sa tam nič nestavia. S trafostanicou bol stotožnený. Je pravdou, že kúpil asi pred
2 rokmi malý pozemok na Pereši, ale pre účely záhrady, nestavia tam.

Štatutárna zástupkyňa žalovanej N. R. vo svojej výpovedi uviedla, že v roku 2012 žalobca navštívil
kanceláriu žalovanej s tým, že má záujem o predmetné pozemky. Podľa územného plánu, ktorý mali
k dispozícii z roku 2012, bola aj táto časť pozemkov navrhnutá do výstavby rodinných domov, čiže
nezavádzali žalobcu. Videl ho aj žalobca. Aj na stavebnom úrade mestskej časti Lorinčík na stene je táto
grafická časť vyvesená. K trafostanici žalobcovi posielali podklady, ktoré boli vyhotovované geodetom,

čiže vedel, kde je umiestnená trafostanica a kde môže stavať. Dali mu i kontakt na majiteľa pozemkov
pána T. K. D. E.Ú., ktorá sa zaoberá inžinieringom. Pokiaľ ide o list, ktorý predkladal žalobca, tam
nie je správny dátum, žalovaná nemala v tom čase vedomosť o tom, že na predmetnom pozemku
nebude možné stavať. Chceli sa dohodnúť so žalobcom, nakoľko investovali do toho viac ako mesiac
času, avšak už nemal záujem o žiadne stretnutie ani dohodu. Predmetný inzerát bol ponúknutý v sekcii
Pozemky vhodné na výstavbu rodinného domu, nakoľko ten portál obsluhuje asistentka, avšak v zásade

ani neklamala, pretože ten pozemok bol pripravovaný na výstavbu rodinných domov. Žalobca vedel, že
je to v štádiu návrhu. Nie je pravou, že žalobca jej vravel, že chce hneď stavať na pozemku, ani to nebolo
možné, nakoľko tam ešte neboli zavedené inžinierske siete, nebol ešte schválený územný plán, čiže
tam sa nedalo hneď stavať. Vravela mu, že dá sa aj vyčleniť časť územného plánu, že ak chce urýchliť
stavbu, že je potrebné zalobovať, aby sa urobili dielčie zmeny. Problém bol asi v tom, že žalobca si

kúpil pozemok na Pereši a potom mu už neostali peniaze, aby mohol zaplatiť za predmetný pozemok.
Pozemok žalovaná nepredala, ani nie je v ponuke, nakoľko majiteľ pozemkov mal viac týchto pozemkov
a rodina sa rozhodla, že zatiaľ nebudú predávať.

Podľa § 724 OZ príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo

vykoná inú činnosť.

Podľa § 728 OZ príkazca je povinný, ak sa inak nedohodlo, poskytnúť príkazníkovi vopred na jeho
žiadosť primerané prostriedky nevyhnutné na splnenie príkazu a nahradiť príkazníkovi potrebné a
užitočné náklady vynaložené pri vykonávaní príkazu, a to aj keď sa výsledok nedostavil.

Podľa § 729 ods. 1 OZ príkazca je ďalej povinný nahradiť príkazníkovi okrem zavinenej škody aj tú
škodu, ktorá vznikla v súvislosti s výkonom príkazu.

Podľa § 730 ods. 1 OZ príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu iba vtedy, ak bola dohodnutá

alebo je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka.

Podľa § 730 ods. 2 OZ príkazca je povinný poskytovať odmenu, aj keď výsledok nenastal, ibaže nezdar
konania bol spôsobený porušením povinnosti príkazníka.

Podľa § 732 OZ ak príkazná zmluva zanikla odvolaním, je príkazca povinný nahradiť príkazníkovi
náklady vzniknuté do odvolania, utrpenú škodu, a ak prislúcha príkazníkovi odmena, aj jej časť
zodpovedajúcu vykonanej práci. To platí aj vtedy, ak sa dokončenie príkazného konania zmarilo
náhodou, na ktorú nedal príkazník podnet.

Podľa § 733 OZ zmluvou o obstaraní veci sa obstarávateľ zaväzuje objednávateľovi obstarať určitú
vec. Obstarávateľ má právo vec obstarať aj prostredníctvom inej osoby. Objednávateľ je povinný
obstarávateľovi za obstaranie veci poskytnúť odmenu.

Podľa § 737 OZ zmluvou o obstaraní predaja veci vznikne objednávateľovi právo, aby obstarávateľ

prevzal od neho do predaja zverenú vec a urobil potrebné opatrenia na predaj.

Podľa § 738 OZ zmluva musí byť uzavretá písomne. Musí obsahovať najmä predmet predaja, cenu,
za ktorú sa má predmet predať, odmenu obstarávateľa za obstaranie predaja a poplatok pre prípad
odstúpenia od zmluvy pred dohodnutou dobou určenou na predaj veci.

Podľa § 739 ods. 1 OZ obstarávateľ má právo na odmenu iba vtedy, ak sa zverená vec predala.Všeobecné ustanovenia upravujúce príkaznú zmluvu (§§ 724 - 732 OZ) sa použijú na oba podtypy
príkaznej zmluvy, len pokiaľ z osobitnej úpravy (§§ 733-736 OZ pre zmluvu o obstaraní veci a §§
737-741 OZ pre zmluvu o obstaraní predaja veci) nevyplýva niečo iné.

Podľa § 642 ObZ zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť
smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa
zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).

Podľa § 644 ObZ sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá zmluva, ktorá je
predmetom sprostredkovania.

Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto
povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti
nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška

pokuty alebo určený spôsob jej určenia (§ 544 ods. 1 a 2 OZ).

Podľa § 545a OZ neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a
význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej
porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá

porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

Podľa § 48 ods. 1 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Podľa § 48 ods. 2 OZ odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 49a OZ právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo
skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento

omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala
úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa § 122 ods. 3 OZ ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným

dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2009 do 31.1.2013 výška úrokov

z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca ako príkazca dňa 23.1.2013 uzatvoril
so žalovanou ako príkazníkom príkaznú zmluvu o zabezpečení práva kúpy nehnuteľností podľa § 724

a nasl. OZ, ktorej predmetom podľa čl. II bol záväzok príkazníka za odmenu v mene a na účet príkazcu
obstarať pre príkazcu právo kúpy nehnuteľností: parcela reg. "C" č. 5318 o celkovej výmere 978 m2
- druh pozemku orná pôda, L..Ú.. M., H. D. X/X L. V., M. Č.. XXXX K. D. A.. ". Č.. XXXX o celkovej
výmere 820 m2 - druh pozemku orná pôda, L..Ú.. M., H. D. XX/XXX L. V., M. Č.. XXXX, nachádzajúce
sa v okrese Košice II a to v cene do 30.000 eur do 30 dní od uzavretia tejto zmluvy, t.j. do 22.2.2013.

V čl. IV bod 4.3 a 4.4 sa príkazca zaviazal do 30 dní od uzavretia od podpisu tejto zmluvy zabezpečiť
finančné krytie na kúpu nehnuteľností a toto písomne preukázať a taktiež do 30 dní od výzvy príkazníka
uzatvoriť kúpnu zmluvu s vlastníkom obstarávanej nehnuteľnosti. V súlade s čl. V bod 5.1 príkaznej
zmluvy príkazca zložil pri podpise zmluvy do rúk príkazníka zálohu na odmenu a náklady 2.000 eur.
Podľa čl. VI zmluvy zmluva zaniká vykonaním príkazu, uplynutím času, dohodou, výpoveďou zo strany

príkazcu (s tým, že je povinný nahradiť príkazníkovi náklady vzniknuté do odvolania, utrpenú škodu a
časť odmeny zodpovedajúcej vykonanej práce), vypovedaním príkazníka, smrťou príkazcu a zmarením
výsledku.

Zust.§730ods.1OZ vyplýva,žepríkazcajepovinnýposkytnúťpríkazníkoviodmenuakboladohodnutá

alebo je obvyklá. V danom prípade bola odmena dohodnutá pre prípad obstarania pre príkazcu zavretie
kúpnej zmluvy na kúpu v príkaznej zmluve špecifikovaných pozemkov. Pre príkazníka, akým je realitná
kancelária, ktorá vykonáva príkazy určitého druhu profesionálne, je odmena aj obvyklá. Podľa § 730
ods. 2 OZ príkazca je povinný poskytovať odmenu, aj keď výsledok nenastal, ibaže nezdar konania
bol spôsobený porušením povinnosti príkazníka. V príkaznej zmluve bolo tiež výslovne dojednané, že

v prípade neuzavretia kúpnej zmluvy medzi príkazcom a vlastníkom nehnuteľnosti z dôvodov na strane
príkazcu, prislúcha príkazníkovi za vykonanú činnosť odmena za vykonanú činnosť vo výške 1.000 eur a
zmluvnápokutazaporušenietejtopríkaznejzmluvyvovýške1.000eurstým,ženaichúhradusapoužije
zložená záloha. K pojmovým znakom príkaznej zmluvy nepatrí dostavenie sa výsledku sledovaného
daným príkazom. Preto je logické ustanovenie, že príkazca je povinný poskytnúť odmenu, aj keď sa

výsledoknedostavil.Zákonvšakpripúšťavýnimku;príkazcanemápovinnosťvyplatiťodmenu,aknezdar
konania bol spôsobený porušením povinností príkazníka.

V danom prípade bol záväzok žalovanej ako príkazníka v mene a na účet žalobcu ako príkazcu obstarať
právo kúpy nehnuteľností - pozemkov špecifikovaných v zmluve. Je teda nesporné, že aj s ohľadom na

obvyklú činnosť žalovanej ako realitnej kancelárie, ktorá vykonáva realitnú činnosť smerujúcu k predaju
a kúpe nehnuteľností, žalovaná mala zabezpečiť kúpu predmetných nehnuteľností, sprostredkovať
príležitosť na uzatvorenie kúpnej zmluvy k vymedzeným nehnuteľnostiam medzi ich vlastníkom a
žalobcom ako príkazníkom.Listom zo dňa 12.2.2013 č. 140/2013 žalovaná vyzvala žalobcu k podpisu kúpnej zmluvy na predmetné
pozemky dňa 18.2.2013 o 9.00 v kancelárii žalovanej a podľa úradného záznamu spísaného 18.2.2013

v kancelárii žalovanej o 9.00 sa dostavil majiteľ predmetných pozemkov. Z uvedeného je zrejmé, že
žalovaná zabezpečila právo kúpy predmetných nehnuteľností pre žalobcu, no podľa úradného záznamu
z 18.2.2013 k podpisu zmluvy nedošlo, pretože žalobca bol presvedčený, že vybavenie stavebného
povolenia na výstavbu RD na tomto pozemku by bolo veľmi zdĺhavé a on by chcel stavať hneď. Súd
podotýka, že v príkaznej zmluve boli predmetné pozemky špecifikované ako orná pôda a v zmluve sa

nikde neuvádza, že podmienkou kúpy zo strany príkazcu je, aby mohol hneď začať stavať. Podľa čl.
IV bod 4.3 a 4.4 mal príkazca do 22.2.2013 zabezpečiť a písomne preukázať finančné krytie na kúpu
nehnuteľností a do 14.3.2013 uzatvoriť kúpnu zmluvu s vlastníkom obstarávanej nehnuteľnosti.

Žalobca však listom z 12.8.2013, doručeným žalovanej 13.9.2013 "odstúpil" od predmetnej príkaznej
zmluvy z odôvodnením, že tieto pozemky mali byť podľa tvrdení žalovanej pri osobnom stretnutí i podľa

informácií na web stránke žalovanej vhodné na výstavbu rodinného domu, no z príslušných úradov
zistil, že na uvedené pozemky nie je možné umiestniť žiadne budovy, teda mu boli zo strany žalovanej
poskytnuté zavádzajúce informácie a bol uvedený do omylu. Taktiež požiadal o vrátenie zloženej zálohy.

Súd konštatuje, že podľa § 48 ods. 1 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo

v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. V zákone nie je ako dôvod odstúpenia od
príkaznej zmluvy stanovené uvedenie do omylu a v príkaznej zmluve si účastníci nedohodli možnosť
ukončiť zmluvu odstúpením, preto žalobca nemal právny dôvod pre odstúpenie pod zmluvy. Účastníci
si v zmluve dohodli možnosť výpovede zo strany príkazcu s tým, že je povinný nahradiť príkazníkovi
náklady vzniknuté do odvolania, utrpenú škodu a časť odmeny zodpovedajúcej vykonanej práce, pričom

v bode 5.3 zmluvy v prípade neuzavretia kúpnej zmluvy medzi príkazcom a vlastníkom nehnuteľnosti
z dôvodov na strane príkazcu bola dohodnutá pre príkazníka za vykonanú činnosť odmena vo výške
1.000 eur a zmluvná pokuta 1.000 eur. Uvedenie do omylu v rozhodujúcej skutočnosti spôsobuje podľa
§ 49a OZ relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ak sa neplatnosti strana, ktorá bola uvedená do omylu
dovolá, ale za podmienky, že osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom

musela vedieť, či ho úmyselne vyvolať. Je pravdou, že podľa výtlačku z webovej stránky spoločnosti Top
reality bol predmetný pozemok inzerovaný ako vhodný na výstavbu rodinného domu, na druhej strane
podľa overovacej štúdie Lorinčík Breziny vyhotovenej Ing. arch. Dušanom Hudecom, grafická časť bol aj
predmetný pozemok navrhnutý do výstavby rodinných domov a z týchto informácií žalovaná vychádzala.
Navyše v príkaznej zmluve boli jasne označené predmetné pozemky ako orná pôda, teda žalobca musel

vedieť, že nemôže hneď na nich začať stavať, kým nedôjde k zmene charakteru pozemku. Žalobca si
taktiež v zmluve nevymienil ako rozhodujúcu skutočnosť, že sa má dať hneď dať stavať na pozemku. Aj
z ceny pozemku mu muselo byť jasné, že nejde o stavebný pozemok. List, ktorý žalobca predložil (že D.
Č.. XXXX L..Ú.. M. je v zmysle Územného plánu zóny Lorinčík mimo zastavaného územia a za hranicou
riešeného územia a v zmysle Územného plánu hospodársko-sídelnej aglomerácie Košice ponechaná

na jestvujúce poľnohospodárske využitie bez možnosti umiestnenia budovy), je až zo dňa 2.4.2013
a nevyplýva z neho, že žalovaná o uvedenej skutočnosti vedela. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca
nepreukázal zákonné podmienky pre možnosť dovolávať sa relatívnej neplatnosti a teda, že možnosť
hneď stavať na predmetných pozemkoch bola rozhodujúca skutočnosť pre ich kúpu a že žalovaná ho
v nej vedome uviedla do omylu. Súd uzavrel, že žalovaná si splnila svoju povinnosť do 22.2.2013

zabezpečiť pre žalobcu kúpu predmetných nehnuteľností - sprostredkovať príležitosť na uzatvorenie
kúpnej zmluvy k vymedzeným nehnuteľnostiam medzi ich vlastníkom a žalobcom ako príkazníkom,
pričom k neuzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalobcom a vlastníkom predmetných nehnuteľností v lehote
do 14.3.2013 ani neskôr nedošlo z dôvodov na strane príkazcu, preto má žalovaná právo podľa bodu
5.3 zmluvy na dohodnutú odmenu za vykonanú činnosť vo výške 1.000 eur, teda žaloba je v časti o jej

vrátenie - zaplatenie 1.000 eur - nedôvodná, preto ju súd v tej časti zamietol.

Pokiaľ ide o dojednanú zmluvnú pokutu, ktorá bola taktiež dohodnutá v bode 5.3 príkaznej zmluvy, podľa
§ 545a OZ neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam
zabezpečovanej povinnosti. Súd má za to, že dojednaná sankcia je voči povahe činnosti, ktorú mala

zabezpečiť žalovaná, zjavne neprimeraná. Zabezpečenie práva kúpy predmetných nehnuteľností medzi
žalobcom a vlastníkom nehnuteľností totiž nevyžadovalo žiadnu nadštandartnú činnosť, keďže žalovaná
už pred uzavretím príkaznej zmluvy ponúkala predmetné nehnuteľnosti na predaj. Taktiež nemožno
opomenúť, že žalovaná nepreukázala žiadnu ujmu, ktorá jej porušením povinnosti zo strany žalobcuvznikla, keďže práve pre prípad neuzavretia zmluvy z dôvodov na strane príkazníka bola dojednaná
odmena 1.000 eur (nároky žalovanej na náhradu nákladov, škody a odmeny vyplývajú dokonca priamo
zo zákona - § 728 až 730 OZ). Súd podotýka, že v predmetnej spotrebiteľskej zmluve pre prípad

nesplnenia nejakého záväzku zo strany žalovanej nebola dojednaná žiadna zmluvná pokuta, čo sa
javí ako zrejmá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu ako
spotrebiteľa, najmä vzhľadom na výšku zmluvnej pokuty dojednanej pre žalobcu. Takáto neprijateľná
podmienka (§ 53 ods. 1 OZ) je potom podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná. Vzhľadom na uvedené súd dospel
k záveru, že žalovaná nemá nárok na dojednanú zmluvnú pokutu (uhradenú zo zloženej zálohy) a v tej

časti je žaloba dôvodná, preto zaviazal žalovanú vrátiť titulom bezdôvodného obohatenia časť zloženej
zálohy vo výške 1.000 eur žalobcovi.

Žalobca listom zo dňa 12.8.2013, doručeným 13.9.2013, vyzval žalovanú na vrátenie zálohy vo výške
2.000 eur v lehote 30 dní od doručenia výzvy, t.j. do 13.10.2013. Koniec lehoty pripadol na nedeľu, preto
posledným dňom lehoty bol podľa § 122 ods. 3 OZ bol najbližší pracovný deň. Žalovaná zálohu ani v

časti 1.000 eur žalobcovi doposiaľ nevrátila, preto sa dňom 15.10.2013 dostala do omeškania s vrátením
sumy 1.000 eur a žalobcovi vznikol nárok aj na úroky z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov
vyššej ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania. Základná úroková sadzba
ECB bola k 15.10.2013 vo výške 0,5%, výška úrokov z omeškania teda predstavuje 5,5% ročne. Súd
preto zaviazal žalovanú aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 1.000 eur

od 15.10.2013 do zaplatenia a v zvyšnej časti žalobu zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách súd rozhodol v súlade s citovaným zákonným ustanovením tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15
dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.)