Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. január 2014

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 4C/177/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612204683
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marián Mokoš

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2014:4612204683.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci navrhovateľky: F. Q.,

nar.XX.X.XXXX, bytom G. Č..XXX, zastúpená Advokátskym združením JUDr.Jozef Dudzík &
JUDr.Kristína Gerová so sídlom Škultétyho 1597/7, 955 01 Topoľčany proti odporcovi: Y. Y.Ý.,
nar.XX.X.XXXX, bytom G. Č..XXX , zastúpenému JUDr.Margitou Kytnarovou, advokátkou so sídlom v
Topoľčanoch, ul.Sv.Cyrila a Metoda 4595/18 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam a o vzájomnom návrhu odporcu na zaplatenie sumy 7.450 eur takto

r o z h o d o l :

Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam v kat.úz.G. zapísaným na liste
vlastníctva č.XXX ako parc.č.205 záhrady o výmere 937 m2, parc.č.1078 zast.plochy a nádvoria o

výmere 490 m2 spolu s rodinným domom súp.č.428 na parc.č.1078, drobnými stavbami - sklad,
chlievy, voliera a prístrešok pre auto, plotmi a vonkajšími úpravami a vyporiadava ho tak, že uvedené
nehnuteľnosti prikazuje do vlastníctva odporcu v celosti.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu v sume 18.850 eur do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi náhradu za investície v sume 1.862,50 eura do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd vzájomný návrh odporcu zamieta.

Odporca je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok z návrhu na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva v sume 1.131 eur, súdny poplatok zo vzájomného návrhu v sume 447 eur
a náhradu trov štátu v sume 1.008,47 eura, všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd navrhovateľku na zaplatenie náhrady trov štátu nezaväzuje.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam v kat.úz.G. zapísaným na LV č.XXX ako parc.č.205, parc.č.1078 spolu s rodinným
domom súp.č.428 na parc.č.1078 a žiadala, aby nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného vlastníctva

odporcu, nakoľko tento ich užíva s tým, že odporca jej vyplatí náhradu za jej spoluvlastnícky podiel na
základe znaleckého dokazovania.Odporcasúhlasilsozrušenímavyporiadanímpodielovéhospoluvlastníctvastým,ženehnuteľnostibudú
prikázané do jeho výlučného vlastníctva, avšak nesúhlasil s náhradou vo výške 20.000 eur požadovanou
navrhovateľkou a ponúkal jej náhradu vo výške 13.000 eur. Zároveň sa vzájomným návrhom domáhal

od odporkyne zaplatenia sumy 7.450 eur z titulu investícii, ktoré vložil do nehnuteľností počas doby ich
užívania.

Svedkyňa Ľ. Y., manželka odporcu, uviedla, že do rodinného domu v G. sa nasťahovali v roku 1978 a
v tom čase tam ešte nebolo ústredné kúrenie a v každej izbe boli kachle a v kuchyni sporák na pevné

palivo. So súhlasom rodičov jej manžela potom vybudovali ústredné kúrenie, kúpeľňu a WC. Ďalšou
investíciou bolo ohrievanie vody a následne v roku 1992 investovali do plynofikácie. Okrem toho musel
investovať do vchodových dverí a okien, ktoré bolo nutné vymeniť za plastové a taktiež vymieňali dlažbu
na chodbe a v kuchyni. Elektroinštalácia sa vymieňala v celom dome, robili sa stierky, vybudoval sa
prístrešok pre auto spolu s voliérou pre psov, skleník a pivnica na zeleninu. Urobili sa koľaje pre auto,
chodníky a bola vybudovaná aj prístavba, avšak ešte predtým, ako sa do domu nasťahovali. Na všetky

tieto investície prispievali iba oni s manželom, nakoľko rodičia manžela sa vyjadrovali, že navrhovateľke
pomohli postaviť dom a v tom čase už boli iba na čiastočných invalidných dôchodkoch. V ďalšom období
investovali do solárneho zariadenia a vo vnútri zatepľovali stropy. Matka účastníkov, ktorá s nimi bývala v
dome, nemala výhrady voči týmto investíciám a dokonca volala susedy, aby sa prišli pozrieť, čo je nové.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkyne Ľ. Y., oboznámením sa so znaleckými
posudkami znalcov Ing.Ľubomíra Vnuka a Ing.Michala Vičana ako aj s predloženými dokladmi a zistil,
že účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v kat.úz.G. zapísaných na LV č.XXX ako
parc.č.205 záhrady o výmere 937 m2, parc.č.1078 zast.plochy a nádvoria o výmere 490 m2 spolu
s rodinným domom súp.č.428 na parc.č.1078 a to každý v podiele 1-ica , pričom odporca sa stal

spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Topoľčanoch
č.k.
D 188/81-10 zo dňa 12.3.1981 v dedičskom konaní po neb.otcovi X. Y. zomrelom dňa 31.1.1981 s
tým, že ustupujúcim spoludedičkám a to navrhovateľke a matke E. Y. mal každej vyplatiť ich zákonný
podiel v sume 15.311,- Kčs ihneď po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré sa stalo právoplatným dňa

16.4.1981. Navrhovateľka nadobudla spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam na základe darovacej
zmluvy zo dňa 19.2.2007 uzavretej s matkou E. Y. ako darkyňou, pričom vklad vlastníckeho práva podľa
tejto zmluvy bol vykonaný dňa 22.3.2007 pod č.V 546/2007.

Účastníci sa na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nedohodli pre rozdielne názory

ohľadom výšky náhrady, ktorá mala byť vyplatená navrhovateľke za jej spoluvlastnícky podiel a preto
sa navrhovateľka súdnou cestou domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva s
tým, aby nehnuteľnosti boli prikázané odporcovi za primeranú náhradu. Zároveň odporca vzájomným
návrhom požadoval od navrhovateľky vyplatenie investícii v sume 7.450 eur vložených do predmetných
nehnuteľností v období od roku 1979 až do vyporiadania spoluvlastníctva s tým, že tieto investície boli

vloženédonehnuteľnostísosúhlasommatkyakovtedajšejspoluvlastníčky,nakoľkotátovočiinvestíciám
nemala námietky a iba sa vždy vyjadrila, že čo si spraví, tak to bude jeho a podľa odporcu na tieto
investície ani neprispievala.

Podľa znaleckého posudku č.10/2013 znalca Ing.Ľubomíra Vnuka je všeobecná cena nehnuteľností

46.300 eur a znalec vyčíslil hodnotu investícii vložených odporcom do predmetných nehnuteľností na
sumu 12.600 eur. Zároveň sa vyjadril, že nedoporučuje reálnu deľbu stavieb ani pozemkov.

Vzhľadom na výhrady odporcu k uvedenému znaleckému posudku a na jeho návrh bol ustanovený
znalec Ing.Michal Vičan za účelom vypracovania kontrolného znaleckého posudku a tento vo svojom

znaleckom posudku č.50/2013 taktiež neodporučil reálnu deľbu nehnuteľností vzhľadom na nemožnosť
rozdelenia domu tak, aby boli zabezpečené dostatočné priestorové a technické požiadavky na bývanie
s ekonomicky výhodným riešením. Zároveň stanovil všeobecnú hodnotu stavieb a pozemkov na sumu
37.700 eur a vyčíslil hodnotu investícii vložených odporcom do predmetných nehnuteľností v období od
roku 1979 až doposiaľ na sumu 14.900 eur.

Podľa § 137 ods.1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.Podľa § 139 ods.2 OZ, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou
podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne
na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

Podľa § 141 ods. 1 O. z., spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní, ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

Podľa § 142 ods. 1 O. z., ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh

niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak
nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelení podľa podielov.

Podľa § 100 ods. 1 O. z., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej / §
101 až § 110 /. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1 O. z., právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky

odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa ods. 2, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky, a
ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 451 ods. 1 O. z., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa ods. 2, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa §-u 454 OZ, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

Podľa § 456 O. z., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky na zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v kat.úz.G. zapísaným na LV č.XXX
je podaný dôvodne, pretože obaja účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností a
to každý v podiele 1-ica, pričom nehnuteľnosti užíva výlučne iba odporca a účastníci sa nevedia
dohodnúť na zrušení spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní vzhľadom na ich rozdielne názory

ohľadom výšky náhrady, ktorá by mala byť vyplatená navrhovateľke za jej spoluvlastnícky podiel. Z toho
dôvodu sa navrhovateľka domáhala zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva súdnou cestou, pričom
navrhla vyporiadanie vykonať tak, aby jej spoluvlastnícky podiel bol prikázaný odporcovi za náhradu na
základe znaleckého dokazovania a odporca s takto navrhnutým vyporiadaním spoluvlastníctva prakticky
súhlasil. Podľa účastníkov ako aj znalcov reálne rozdelenie nehnuteľností podľa výšky spoluvlastníckych

podielov nie je možné a preto prichádzala do úvahy ďalšia alternatíva vyporiadania spoluvlastníctva a to
prikázaním nehnuteľností do výlučného vlastníctva odporcu. Po znaleckom dokazovaní bola známa aj
výška náhrady ktorú by mal odporca vyplatiť navrhovateľke a preto súd rozhodol tak, že zrušil podielové
spoluvlastníctvo účastníkov k predmetným nehnuteľnostiam uvedeným vo výrokovej časti rozsudku
a vyporiadal ho tak, že nehnuteľnosti prikázal do vlastníctva odporcu v celosti vzhľadom k tomu, že

účastníci takýto spôsob vyporiadania zhodne navrhli a tento prichádzal do úvahy už aj z tohto dôvodu,
že iba odporca sporné nehnuteľnosti v celom rozsahu užíva. Zároveň súd zaviazal odporcu zaplatiť
navrhovateľke náhradu za jej spoluvlastnícky podiel v sume 18.850 eur vychádzajúc zo znaleckéhoposudku Ing.Vičana, podľa ktorého bola všeobecná hodnota nehnuteľností stanovená na sumu 37.700
eur a z toho polovica pripadajúca na spoluvlastnícky podiel navrhovateľky predstavuje sumu 18.850 eur.

Odporca v priebehu konania vzájomným návrhom požadoval zaviazať navrhovateľku na zaplatenie
sumy 7.450 eur z titulu investícii, ktoré vložil do predmetných nehnuteľností, pričom vychádzal zo
znaleckého posudku Ing.Vičana, podľa ktorého sa tieto investície podieľali na technickom zhodnotení
stavbyvrozsahu14.900euratedaodporcasiuplatnilpolovicuzuvedenejsumy.Zostranynavrhovateľky
bola vznesená námietka premlčania proti uplatnenému nároku odporcu a preto sa súd musel vyporiadať

jednak s povahou týchto investícii ako aj so vznesenou námietkou premlčania.

Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva možno vykonať ako vyporiadanie v širšom zmysle slova a to
na základe návrhu účastníka, prípadne vzájomného návrhu. Základom pre to, aby určitý nárok mohol
byť vyporiadaný v rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva je, že ide o majetkové právo
(nárok), ktoré vzniklo medzi účastníkmi v súvislosti s existenciou ich podielového spoluvlastníctva k veci

a ak zrušením podielového spoluvlastníctva niektorý zo spoluvlastníkov je na takto vzniknutom práve
dotknutý. O návrhu (vzájomnom návrhu), ktorým sa z dôvodu širšieho vyporiadania požaduje zaplatenie
určitej sumy, však treba rozhodnúť samostatným výrokom a nie v rámci náhrady za spoluvlastnícky
podiel. Nesprávny je taký postup, keď sa investície vynaložené na vec a požadované v rámci širšieho
vyporiadania premietnu priamo do sumy, ktorú súd uloží zaplatiť za spoluvlastnícky podiel (rozsudok NS

SR sp.zn.2Cdo/53/2004- Zo súdnej praxe č.1/2007).

Investície akéhokoľvek druhu vykonané jedným zo spoluvlastníkov so súhlasom ostatných
nepredstavujú ich bezdôvodné obohatenie, a preto sú splatné už za trvania spoluvlastníctva a nie až
po jeho zrušení (rozsudok NS ČR sp.zn.22Cdo/1596/2000).

Na účely vyporiadania investícii treba rozlišovať prípady, keď sú investície vykonané so súhlasom
(hoci aj konkludentným) spoluvlastníkov (§ 139 ods.1 OZ), alebo bez tohto súhlasu. V prípade, ak
ostatní spoluvlastníci súhlasia s nákladmi vynaloženými jedným alebo viacerými spoluvlastníkmi na
vec, ide o dohodu o hospodárení so spoločnou vecou a investujúci spoluvlastník má proti ostatným

spoluvlastníkom právo na úhradu vynaložených prostriedkov (§ 137 ods.1 OZ). Ak boli náklady
vynaložené bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov, toto právo mu nevzniká, môže sa však domáhať
vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré ostatným spoluvlastníkom vzniklo zhodnotením ich podielov
v dôsledku vynaloženej investície (§ 451 ods.2, § 456 OZ); ide o rozdiel medzi cenou podielu pred
investíciou a po jej vynaložení. Možno tu vychádzať aj z R 37/1982 Zbierky súdnych rozhodnutí

a stanovísk (rozsudok NS ČR sp.zn.22Cdo/1644/2005), v ktorom sa uvádza, že pri vyporiadaní
spoluvlastníctva v širšom zmysle treba rozlišovať medzi nákladmi na nevyhnutné opravy a údržbu veci
a nákladmi na opravy a údržbu veci, ktoré neboli nevyhnutné, medzi nákladmi v bežnej záležitosti a v
ostatných záležitostiach, medzi nákladmi, s ktorými spoluvlastníci vyslovili súhlas (hoci aj konkludentne
podľa § 35 ods.1 OZ) alebo ktoré boli niektorým spoluvlastníkom vynaložené bez tohto súhlasu.

Treba tiež zisťovať, či za trvania podielového spoluvlastníctva došlo medzi spoluvlastníkmi k dohode o
spôsobe úhrady týchto nákladov. Vzhľadom na to pôjde spravidla buď o majetkové právo investujúceho
spoluvlastníka uplatňované voči ostatným spoluvlastníkom, ktoré sa premlčuje v 3-ročnej premlčacej
dobe podľa § 101 OZ a pre začiatok jej plynutia je rozhodujúca doba vynaloženia nákladov na opravu
a údržbu alebo o právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré sa premlčuje v premlčacej dobe

podľa § 107 OZ a ktoré uplatňuje investujúci spoluvlastník už za trvania spoluvlastníckeho vzťahu alebo
o právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške zhodnotenia podielov ostatných spoluvlastníkov
v súvislosti so zánikom podielového spoluvlastníctva, ktoré sa tiež premlčuje v premlčacej dobe podľa
§ 107 OZ.

Na základe vyššie uvedeného súd preto posudzoval nárok odporcu v sume 7.450 eur uplatnený
vzájomným návrhom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia v rámci vyporiadania podielového
spoluvlastníctva v širšom zmysle slova a dospel k záveru, že tento vzájomný návrh je dôvodný ale
nie v celom rozsahu. Z prednesu odporcu, jeho manželky Ľ. Y. ako svedkyne a hlavne zo znaleckého
posudku znalca Ing.Michala Vičana súd zistil, že investície do predmetných investícii boli vynakladané

už od roku 1979 až doposiaľ, avšak vzhľadom na zmeny spoluvlastníckych vzťahov ako aj postoj
spoluvlastníkov v čase vynakladania investícii je potrebné tieto po právnej stránke hodnotiť rôznym
spôsobom. Odporca v čase, keď sa nasťahoval do rodinného domu v Urminciach (rok 1978) ešte
nebol spoluvlastníkom nehnuteľností a stal sa ním až v roku 1981 na základe dedičského konaniapo neb.otcovi a preto pokiaľ v rokoch 1979 a začiatkom roku 1981 do nehnuteľnosti investoval, tak
tieto investície možno hodnotiť ako bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo vtedajším spoluvlastníkom
nehnuteľností a to rodičom účastníkov a náklady na tieto investície si odporca mal možnosť uplatniť v

subjektívnej 2-ročnej premlčacej dobe a pokiaľ tak neurobil a zo strany navrhovateľky bola vznesená
námietka premlčania, tak tieto jeho investície do apríla 1981 treba považovať za premlčaný nárok.
Keďže v tom čase odporca nebol spoluvlastníkom nehnuteľností, nie je možné tieto investície hodnotiť
ako nárok voči vlastníkom nehnuteľností či už z titulu hospodárenia so spoločnou vecou alebo z titulu
bezdôvodnéhoobohateniavdôsledkuichvynaloženiabezsúhlasuspoluvlastníkovaleideobezdôvodné

obohatenie, ktoré vzniklo investíciou do cudzieho majetku a to plnením bez právneho dôvodu a
preto aj premlčacia doba v tomto prípade začala plynúť odvtedy, ako investície boli vynaložené a pri
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle na tieto nebolo možné prihliadnuť. Iná
situácia nastáva pri investíciách vložených odporcom odvtedy, ako sa stal spoluvlastníkom predmetných
nehnuteľností na základe dedičského konania po neb.otcovi, nakoľko od uvedenej doby okrem odporcu
bola spoluvlastníčkou nehnuteľností aj jeho matka E. Q. a to až do roku 2007, kedy darovacou zmluvou

previedla svoj spoluvlastnícky podiel na navrhovateľku. V uvedenom období od apríla 1981 až do marca
2007 odporca investoval do nehnuteľností so súhlasom spoluvlastníčky - matky, čo potvrdil nielen on, ale
aj jeho manželka, pričom medzi spoluvlastníkmi nedošlo k dohode akým spôsobom tieto investície budú
medzi nimi vyporiadané a teda odporcovi vzniklo majetkové právo investujúceho spoluvlastníka, ktoré
sa premlčuje v 3-ročnej premlčacej dobe podľa § 101 OZ a pre začiatok jej plynutia je rozhodujúca doba

vynaloženia nákladov na opravu a údržbu. Keďže matka odporcu bola spoluvlastníčkou nehnuteľností
do marca 2007, tak voči nej mal odporca právo uplatniť si pomernú časť investícii vynaložených do
spoločných nehnuteľností a to do 3 rokov od ich vynaloženia a keďže tak odporca neurobil, tak investície
vynaložené v období od apríla 1981 až do marca 2007 vzhľadom na vznesenú námietku premlčania
navrhovateľky je potrebné považovať za premlčané právo. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že v roku

2007 došlo k zmene spoluvlastníkov, keď od uvedenej doby sa miesto matky účastníkov na základe
darovacej zmluvy stala spoluvlastníčkou navrhovateľka, nakoľko zmena v osobe spoluvlastníka nemala
vplyv na plynutie premlčacej doby ( § 111 OZ) a preto investície vložené odporcom do nehnuteľnosti so
súhlasom vtedajšej spoluvlastníčky - matky je potrebné považovať za premlčané.

Navrhovateľka sa stala spoluvlastníčkou nehnuteľností v marci 2007, pričom táto odporcovi nedávala
žiaden súhlas na investície vložené do nehnuteľností v roku 2008 a v roku 2011 a z toho dôvodu je
potrebné tieto investície hodnotiť ako bezdôvodné obohatenie, na základe ktorého došlo k zhodnoteniu
podielu navrhovateľky a preto odporcovi vznikol nárok na vydanie tohto bezdôvodného obohatenia,
pričom premlčacia doba v tomto prípade začína plynúť od zániku podielového spoluvlastníctva.

Z uvedeného dôvodu súd nemohol akceptovať námietku premlčania vznesenú navrhovateľkou na
investície vložené odporcom do sporných nehnuteľností v rokoch 2008 a 2011, pričom vychádzajúc
zo znaleckého posudku Ing.Vičana, ktorým boli ohodnotené investície odporcu v období od roku 1979
až 2011 na sumu 14.900 eur, dospel súd k záveru, že odporcovi je možné priznať z týchto investícii
vzhľadom na ich rozsah len 25 %, nakoľko podľa názoru súdu sa investície vykonané v rokoch 2008

a 2011 podieľali na celkovom zhodnotení nehnuteľností v tomto rozsahu. Znaleckým posudkom neboli
samostatne ocenené investície za jednotlivé časové obdobia tak ako sa s nimi súd musel zaoberať na
základe vzájomného návrhu odporcu a podľa názoru súdu by bolo v rozpore so zásadou rýchlosti a
hospodárnosti konania, aby sa doplňoval znalecký posudok a aby sa znalec vyjadroval len k vyčísleniu
investícii za roky 2008 a 2011 a preto súd s prihliadnutím na predchádzajúce investície, ktoré prispeli

k zhodnoteniu nehnuteľností v oveľa väčšom rozsahu (vybudovanie ústredného vykurovania, kúpeľne
a WC, plynofikácia domu atď. ) mal za to, že investície vložené odporcom v období rokov 2008 a 2011
prispeli k zhodnoteniu nehnuteľností približne v rozsahu 25 % a z toho dôvodu pri znalcom stanovenej
hodnote investícii v sume 14.900 eur predstavuje z toho 25 % sumu 3.725 eur a z toho polovica
pripadajúca na podiel navrhovateľky sumu 1.862,50 eura. Z uvedeného dôvodu súd vzájomnému

návrhu odporcu vyhovel čiastočne a zaviazal navrhovateľku zaplatiť mu sumu 1.862,50 eura a vo zvyšku
nad uvedenú sumu návrh ako nedôvodný zamietol. Pri svojom rozhodovaní súd vychádzal aj z ďalších
skutočností, ktoré bolo potrebné zobrať do úvahy a to skutočnosť, že odporca napriek právoplatnému
dedičskému rozhodnutiu z roku 1981 doposiaľ nevyplatil navrhovateľke jej zákonný podiel, ktorý jej bol
priznaný a taktiež od roku 2007 navrhovateľke nič neplatil za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu na

sporných nehnuteľnostiach. Vzhľadom na uvedené a prihliadajúc na vznesenú námietku premlčania súd
považoval za spravodlivé akceptovať výšku investícii vložených odporcom do nehnuteľnosti v takom
rozsahu ako bolo vyššie uvedené a vyhovieť jeho návrhu na zaplatenie sumy 7.450 eur iba čiastočne.Navrhovateľke bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu a pretože jej návrhu
na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bolo vyhovené, tak podľa § 2 ods.2 Zákona
č.71/1992 Zb. je povinný zaplatiť súdny poplatok z návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva odporca, pričom tento súdny poplatok sa podľa § 7 ods.9 cit.zákona stanovuje z ceny
podielu žiadaného navrhovateľkou, teda zo sumy 18.850 eur a keďže súdny poplatok predstavuje 6 % z
ceny predmetu konania, tak odporca bola zaviazaný zaplatiť súdny poplatok v sume 1.131 eur a zároveň
ho súd zaviazal aj na zaplatenie súdneho poplatku zo vzájomného návrhu na zaplatenie sumy 7.450 eur
a teda súdny poplatok z tejto sumy predstavuje 447 eur.

O náhrade trov štátu rozhodol súd podľa § 148 ods.1 OSP tak, že odporcu zaviazal zaplatiť trovy štátu v
sume 1.008,47 eura, čo predstavuje polovicu z trov štátu vynaložených na znalecké dokazovanie spolu v
sume 2.016,94 eura (znalecký posudok Ing.Vnuka v sume 822,37 eura a znalecký posudok Ing.Vičana v
sume 1.194,57 eura) keďže obaja účastníci mali vo veci iba čiastočný úspech a preto by sa mali podieľať
na náhrade trov štátu v polovici a keďže navrhovateľke bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov

v celom rozsahu, tak náhrada trov štátu sa voči nej znižuje o tento rozsah a preto súd navrhovateľku
na náhradu trov štátu nezaviazal.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods.2 OSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal
náhradu trov konania, pretože obaja mali vo veci iba čiastočný úspech a to v konaní o zrušenie a

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ako aj v konaní o vzájomnom návrhu odporcu, pričom súdne
konanie bolo dôsledkom toho, že účastníci sa nevedeli dohodnúť na vyporiadaní spoluvlastníctva a
navrhovateľka v súdnom konaní požadovala sumu 20.000 eur a odporca ponúkal sumu 13.000 eur,
pričomnazákladeznaleckéhodokazovaniabolzaviazanýzaplatiťsumu18.850eurataktiežbolodporca
len čiastočne úspešný v konaní o vzájomnom návrhu a preto je spravodlivé, aby si každý z účastníkov

hradil svoje trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre .
Podľa §-u 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom
rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha .