Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. január 2012

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 11C/9/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107201492
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2012:1107201492.7

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Králom, v právnej
veci navrhovateľa: D.. F. X., B. Š. XXX, K., zastúpený: JUDr. Alexandrom Florišom, advokátom,
Paulínska 24, Trnava proti odporcovi: Amslico poisťovňa - Alico, a.s., so sídlom Pribinova 10, Bratislava,
IČO: 31 402 071, zastúpený: advokátska kancelária Ružička Csekes s.r.o., so sídlom Vysoká 2/B,
Bratislava, o určenie neplatnosti odstúpenia od poistnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že odstúpenie odporcu od poistnej zmluvy č. 6083710 zo dňa 19.1.2005 je neplatné.

Odporca je povinný uhradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 881,50,-EUR na účet právneho
zástupcu navrhovateľa vedený v ČSOB, a.s., X.Č. K., Č. Ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, v lehote do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16. 01. 2007 domáhal určenia
neplatnosti odstúpenia odporcu od poistnej zmluvy č. 6083710 zo dňa 19.1.2005.

Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom poistnú zmluvu, a to podpísaním návrhu
na uzavretie životného poistenia č. 180722 zo dňa 14.9.1999, vydaním potvrdenia o dočasnom poistení
zodňa20.9.1999odporcomazaslanímpoistkyč.6083710zodňa22.11.1999odporcomnavrhovateľovi,

ktorá je dokladom o uzavretí poistnej zmluvy. Zároveň uzatvoril taktiež aj niekoľko pripoistení k tejto
poistnej zmluve, medzi inými aj pripoistenie - oslobodenie od platenia poistného (W), v ktorom bolo
dohodnuté, že v prípade ak dôjde k trvalej invalidite poisteného, poistiteľ súhlasí oslobodiť poisteného
od platenia každého poistného podľa základného životného poistenia a akýchkoľvek dohodnutých
pripoistení. Navrhovateľ vždy riadne a včas uhrádzal poistné od roku 1999 až do roku 2003. V roku
2003 došlo k poistnej udalosti, na ktorú bolo uzatvorené pripoistenie - oslobodenie od platenia poistného

a hoci navrhovateľ poistné za rok 2003 v stanovenej výške zaplatil, trval na tom, aby bolo spísané
poistné hlásenie, keďže mal za to, že prijatie tejto úhrady zo strany odporcu bolo neoprávnené a došlo
k bezdôvodnému obohateniu odporcu, ktoré vzniklo plnením navrhovateľa z právneho úkonu, ktorý
odpadol, keďže z dôvodu trvalej invalidity vzniklo navrhovateľovi právo na oslobodenie od platenia
poistného. Odporca na základe poistného hlásenia listom zo dňa 15.7.2004 navrhovateľovi oznámil,
že obdržal jeho žiadosť o poistné plnenie a o ďalšom priebehu šetrenia daného poistného hlásenia

bude navrhovateľa informovať po obdržaní doplňujúcich dokumentov. Odporca si však žiadne ďalšie
doplňujúce dokumenty od navrhovateľa nevyžiadal, poistné hlásenie nevybavil, neoprávnene prijatú
platbu poistného za rok 2003 navrhovateľovi nevrátil a navrhovateľovi doručil odstúpenie od poistnej
zmluvy č. 6083710 zo dňa 19.1.2005. Odporca v odstúpení od poistnej zmluvy uviedol ako dôvod
odstúpenia skutočnosť, že navrhovateľ neodpovedal pravdivo a úplne na všetky otázky poistiteľa
týkajúce sa dojednávaného poistenia. Vychádzal pritom zo skutočnosti, že navrhovateľ neoznámil, že

je na jeho majetok vedený konkurz, vyhlásený Krajským súdom v Bratislave uznesením 4K 199/97
zo dňa 14.4.1999, pričom sa dovolal na ust. § 793 ods. 1 a ust. § 802 ods. 1 OZ. Navrhovateľ vžalobnom návrhu ďalej uviedol, že je pravdou, že na majetok navrhovateľa bol vyhlásený konkurz, avšak
návrh na vyhlásenie konkurzu podával veriteľ - Slovenská sporiteľňa, a.s. a navrhovateľ uznesenie o
vyhláseníkonkurzunapadolodvolaním,pričomNSSRdňa27.10.1999napadnutéuzneseniezrušilavec

vrátil Krajskému súdu na ďalšie konanie. Dňa 9.8.1999 postúpil pôvodný veriteľ - Slovenská sporiteľňa,
a.s. pohľadávku na spoločnosť SIPOX HOLDING, a.s.. Dňa 9.8.1999 bola medzi novým veriteľom a
navrhovateľom ako dlžníkom uzavretá Dohoda o vysporiadaní pohľadávky, pričom navrhovateľ v tento
deň svoj záväzok aj vysporiadal. Týmto dňom zanikol záväzok navrhovateľa, pre ktorý bol na jeho
majetok podaný návrh na vyhlásenie konkurzu. Pôvodný veriteľ dňa 10.8.1999 konkurznému súdu zaslal

oznámenie o postúpení pohľadávky a zmene veriteľa a dňa 13.8.1999 zobral nový veriteľ návrh na
vyhlásenie konkurzu na majetok navrhovateľa v celom rozsahu späť, na základe čoho Krajský súd v
Bratislave uznesením zo dňa 21.6.2000 (právoplatným dňa 31.7.2000) návrh na vyhlásenie konkurzu na
majetok navrhovateľa zamietol. Navrhovateľ (nakoľko v čase uzatvorenia poistnej zmluvy už záväzok,
pre ktorý bol na jeho majetok podaný návrh na konkurz už neexistoval) má za to, že nebol povinný pri
uzatváraní zmluvy uvádzať žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré neboli obsiahnuté v písomných otázkach

odporcu a ktoré neboli uvedené v následne predloženom finančnom dotazníku. Pravdivo a úplne
odpovedal na všetky písomné otázky týkajúce sa dojednávaného poistenia, t.j. otázky týkajúce sa jeho
zdravotného stavu a majetku. Okrem toho navrhovateľ má za to, že práva na odstúpenie podľa § 802
OZ sa nemôže odporca dovolávať už aj z dôvodu, že poistná zmluva bola uzatvorená dňa 14.9.1999 so
začiatkom poistenia od 21.9.1999 a teda v čase keď odporca predložil navrhovateľovi finančný dotazník

zo dňa 22.10.1999 bola poistná zmluva už uzavretá. Z uvedeného vyplýva, že odporca sa nemôže
dovolávaťprávanaodstúpeniepodľa§802ods.1OZ,nakoľkofinančnýdotazníkbolvypĺňanýažmesiac
po uzatvorení poistnej zmluvy, pričom je irelevantné, aké údaje navrhovateľ do takéhoto finančného
dotazníka uviedol. Navrhovateľ ďalej namietal, že odporca neodstúpil od poistnej zmluvy v 3 mesačnej
prekluzívnej lehote. Pokiaľ ide o jeho majetkové pomery uviedol, že pri vypĺňaní finančného dotazníka

vychádzal zo svojich príjmov za rok 1998 a čiastočne už aj za rok 1999 a zo skutočnosti, že je jediným
spoločníkom a konateľom spoločnosti SLOVDRINK, s.r.o. a funkciu konateľa vykonával na základe
uzatvorenej pracovnej zmluvy zo dňa 1.2.1994. Keďže bol v tom čase na základe pracovnej zmluvy v
podstate zamestnancom spoločnosti SLOVDRINK, s.r.o., daňové priznanie za rok 1998 ani za rok 1999
nepodával.Vzhľadomktomu,žeboljedinýmspoločníkomakonateľomSLOVDRINK,s.r.o.atedavšetok

majetok tejto spoločnosti patril navrhovateľovi, boli odporcovi preložené fotokópie daňových priznaní za
roky 1997,1998 a 1999 podávané za spoločnosť SLOVDRINK, s.r.o.. Z predložených daňových priznaní
resp. z daňového priznania za rok 1999 je zrejmé, že spoločnosť SLOVDRINK, s.r.o. dosiahla v roku
1999 zisk vo výške 10.010.817,-sk z ktorého po odvedení dane vo výške 3.988.400,-Sk zostal pre
navrhovateľaziskvovýške6.022.417,-Sk.Okremuvedenéhopríjmunavrhovateľvroku1999disponoval

finančnými prostriedkami uloženými na termínovaných účtoch v bankách v rôznych menách v prepočte v
sume 57.869.501,58,-Sk. Z uvedeného mal navrhovateľ za to, že pri uzatváraní zmluvy uviedol pravdivé
a správne údaje a teda nezadal príčinu na odstúpenie od zmluvy zo strany odporcu.

Odporca vo svojom vyjadrení žiadal žalobný návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť. Vo

svojom vyjadrení uviedol, že na základe návrhu navrhovateľa na uzavretie životného poistenia č.
180722 uzavrel s navrhovateľom poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo poistenie pre prípad smrti
alebo dožitia. Ako začiatok poistenia bol dohodnutý deň 21.9.1999, pričom poistenie bolo dohodnuté
na dobu určitú, do 21.9.2015. Dňa 9.7.2004 obdržal poistné hlásenie, ktorým si navrhovateľ uplatnil
nárok na oslobodenie od platenia poistného z poistnej zmluvy. Na základe tohto poistného hlásenia

odporca začal vykonávať šetrenie poistnej udalosti za účelom zistenia opodstatnenosti nároku na
oslobodenie od platenia poistného v súlade s osobitnými poistnými podmienkami pre základné životné
poistenie. Navrhovateľ bol v zmysle dokladov predložených s poistným hlásením zo dňa 8.7.2004
uznaný Sociálnou poisťovňou za trvale invalidného od 24.5.2003. V rámci šetrenia odporca zistil, že
navrhovateľ pri uzatváraní poistnej zmluvy poskytol nepravdivé údaje, z ktorých odporca vychádzal

pri posudzovaní návrhu navrhovateľa na uzavretie životného poistenia a ktoré boli relevantné na
rozhodovanieodporcuojehoprijatí,nakoľkopoistnázmluva,ktorúnavrhovalnavrhovateľuzavrieť,znela
na vysokú poistnú sumu. V prípade poistných zmlúv, pri ktorých je navrhovaná vysoká poistná suma,
odporca zisťuje okrem zdravotného stavu aj schopnosť klienta plniť si záväzky z poistnej zmluvy a podľa
toho sa rozhoduje o uzavretí poistnej zmluvy s navrhovaným obsahom. Vo finančnom dotazníku zo dňa

22.10.1999 v časti 8) finančná situácia poistníka uviedol navrhovateľ nasledovné:

a) hrubá ročná mzda....................................................2.400.000,-Sk
b) zisk z podnikania za posledný rok...........................3.000.000,-Skc) iný príjem, ako napr. príjem z investícií...................-
d) nespotrebovaný príjem, úspory.................................-
e) záväzky (dlhy, pôžičky, úvery).................................-

Pravdivosť týchto údajov navrhovateľ potvrdil svojim podpisom. Pri šetrení poistnej udalosti odporca
zistil, že príjmy navrhovateľa v skutočnosti nezodpovedali údajom uvedeným vo finančnom dotazníku.
Odporca zistil, že v čase vyplňovania finančného dotazníka prebiehal konkurz na majetok navrhovateľa,
ktorý bol vyhlásený rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave 4K 199/97 zo dňa 14.4.1999. Odporca

nevedel v čase uzavretia poistnej zmluvy o vedení konkurzu na majetok navrhovateľa. Odporca z
tohto dôvodu odstúpil od poistnej zmluvy listom zo dňa 19.1.2005. Odporca odstúpenie považuje za
platné, nakoľko je založené na zákonom stanovenom dôvode podľa § 802 ods. 1 OZ. Odstúpenie je
jednostranný právny úkon smerujúci k zrušeniu zmluvy a nemusí obsahovať dôvody odstúpenia. Tieto
dôvody však musia reálne existovať. Odporca zdôraznil, že pre posúdenie platnosti odstúpenia od
zmluvy nie je podstatné kedy došlo k zániku konkurzu na majetok navrhovateľa, ale, že navrhovateľ si pri

uzatváraní poistnej zmluvy nesplnil svoje zákonné povinnosti spočívajúce v povinnosti pravdivo a úplne
odpovedať na otázky poistiteľa a za predpokladu, že by si ich riadne splnil, odporca by s ním neuzavrel
poistnú zmluvu. Odporca pri šetrení poistnej udalosti zistil, že v čase uzatvorenia poistnej zmluvy bola
na majetok navrhovateľa konkurz vyhlásený a tiež zistil, že údaje o príjmoch tak, ako ich navrhovateľ
uviedol vo finančnom dotazníku nie sú ničím podložené. Odporca uviedol, že práve nepodložené a

neprehľadné údaje o príjmoch navrhovateľa ako i absencia informácií o splnení si svojich zákonných
daňových povinností boli dôvodom na odstúpenie od poistnej zmluvy. Skutočnosť, že na jednej strane
navrhovateľ uviedol vo finančnom dotazníku v časti hrubá ročná mzda čiastku 2.400.000,-Sk, zisk z
podnikania za posledný rok čiastku 3.000.000,-Sk, spolu 5.400.000,-Sk, na druhej strane osobný list
dôchodkového zabezpečenia sociálnej poisťovne uvádza podstatne nižšie čiastky, viedlo odporcu k

dôvodným pochybnostiam o pravdivosti údajov poskytnutých navrhovateľom v čase uzatvorenia poistnej
zmluvy.

K časovému vzniku poistenia odporca uviedol, že navrhovateľ podpísal návrh na uzavretie životného
poistenia dňa 14.9.1999. Odporca listom zo dňa 24.9.1999 vyzval navrhovateľa na predloženie

lekárskeho vyšetrenia, vyplnenie finančného dotazníka a doloženie daňového priznania za posledné tri
roky. Lekárske vyšetrenie bolo odporcovi doručené dňa 11.10.1999 a 20.10.1999. Finančný dotazník
navrhovateľ podpísal dňa 22.10.1999. Dňa 22.10.1999 podpísal navrhovateľ žiadosť o zmenu v poistnej
zmluve a 22.10.1999 tiež doplatil poistné vo výške 2.229,-Sk.

Nakoľko návrh na uzavretie poistnej zmluvy predložil navrhovateľ odporcovi, pre spôsob uzavretia
poistnej zmluvy platí ust. § 792 ods. 1 OZ, podľa ktorého je poistná zmluva okamihom, keď navrhovateľ
dostane oznámenie o prijatí svojho návrhu. Ak prijatie návrhu obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia
alebo iné zmeny, je to odmietnutie návrhu a takáto zmena alebo dodatok sa považuje za nový návrh. Je
nespochybniteľné, že návrh navrhovateľa odporca prijal dňa 22.11.1999 a poistka predstavuje písomné

oznámenie o prijatí návrhu na uzavretie poistnej zmluvy. K uzavretiu poistnej zmluvy nepochybne došlo
až na základe informácii, ktoré mu navrhovateľ poskytol v období od 19.9.1999 do 22.11.1999.

Odporca ďalej uviedol, že z výpisu z obchodného registra spoločnosti SLOVDRINK, s.r.o. vyplýva,
že navrhovateľ nebol počas celého roku 1999 spoločníkom spoločnosti a spoločníkom sa stal až od

2.12.1999, pričom v období od 2.12.1999 do 31.12.1999 nebol jediným spoločníkom spoločnosti. Preto
jeho tvrdenie o výške jeho osobného zisku nie je právne podložené. Akékoľvek tvrdenia navrhovateľa
o príjmoch odvodených od zisku spoločnosti sú len špekulatívne a účelové, pričom pravdivosť resp.
nepravdivosť tvrdení navrhovateľa o jeho príjmoch sa dá jednoznačne preukázať z daňového priznania
navrhovateľa v čase uzatvorenia poistnej zmluvy (navrhovateľ napriek opakovaným výzvam odporcu o

doručenie daňového priznania za posledné tri roky, mu požadované daňové priznania nedoručil). Podľa
vedomostí odporcu navrhovateľ v roku 1999 nepodal daňové priznanie ako SZČO a ako spoločník
spoločnosti SLOVDRINK, s.r.o. nemohol mať zisk zo spoločnosti vo výške tak, ako ho uviedol vo
finančnom dotazníku. Z vyššie uvedeného mal odporca za to, že mu vzniklo právo na odstúpenie od
poistnej zmluvy a odporca toto právo využil listom zo dňa 19.1.2005.

Tunajší súd rozsudkom zo dňa 1.4.2009 č.k. 11C 9/07-240 žalobný návrh navrhovateľa v celom rozsahu
zamietol a zaviazal navrhovateľa k úhrade trov konania odporcu. Súd prvého stupňa po vykonaní
dokazovania mal za to, že odporca nebol oprávnený odstúpiť od poistnej zmluvy z dôvodu, že namajetok navrhovateľa bol vyhlásený konkurz, nakoľko konkurzné konanie bolo právoplatne skončené
zamietnutím návrhu na jeho vyhlásenie, pričom navrhovateľ mal jeden splatný záväzok voči Slovenskej
sporiteľni,a.s.,tenvšakzanikoljehosplnenímuž9.8.1999,t.j.eštepredvyplnenímfinančnéhodotazníka

pre účely poistenia navrhovateľom. Na druhej strane však odporca oprávnene odstúpil od poistnej
zmluvy z dôvodu, že navrhovateľ mu poskytol nepravdivú informáciu o jeho zisku z podnikania za
posledný rok. Prvostupňový súd mal za to, že navrhovateľ za posledný rok, t.j. rok 1998 nemal zisk z
podnikania vo výške 3.000.000,-Sk, ako to uviedol vo finančnom dotazníku a táto informácia teda nebola
pravdivá. Nebolo tiež preukázané, že by navrhovateľ dosiahol hrubú ročnú mzdu 2.400.000,-Sk pretože

v spoločnosti Slovdrink, s.r.o. zarábal od 1.4.1999 3.600,-Sk mesačne, čo ročne predstavuje 43.200,-
Sk. Skutočnosť, že navrhovateľ disponoval úsporami v cudzej mene vo výške okolo 57.000.000,-Sk
považoval súd za právne bezvýznamnú, pretože túto skutočnosť neuviedol navrhovateľ vo finančnom
dotazníku. Námietka preklúzie práva na odstúpenie od zmluvy, ktorú vzniesol v konaní navrhovateľ,
nebola podľa názoru súdu prvého stupňa opodstatnená. Odporca sa z listu spoločnosti Pades, s.r.o.
z 5.11.2004 dozvedel, že navrhovateľ je spoločníkom v spoločnosti Slovdrink, s.r.o. od 19.10.1993 do

9.12.1993 s finančným vkladom 100.000,-Sk a od 2.12.1999 do 9.9.2002 s vkladom 99.800.000,-Sk.
Ďalej je spoločníkom v spoločnosti Agramex, s.r.o. od 28.7.1997 do 1.8.2001 s vkladom 28.000,-Sk.
Odporca tiež na daňovom úrade v Trnave zistil, že navrhovateľ za obdobie 1999 až 2003 nevykazuje
žiadne daňové odvody a že dňa 20.10.1997 Slovenská sporiteľňa, a.s. podala návrh na vyhlásenie
konkurzu na majetok navrhovateľa. Odporca si toto šetrenie objednal objednávkou z 2.11.2004 a za

túto službu zaplatil faktúrou, ktorá mu bola doručená 23.11.2004. Prvostupňový súd mal teda za to, že
na tomto základe odporca prvý raz zistil, že údaje uvedené vo finančnom dotazníku ohľadom príjmov z
podnikania navrhovateľa nie sú pravdivé. O nepravdivosti týchto údajov sa teda po prvý raz dozvedel
až 8.11.2004 a 3-mesačná prekluzívna lehota na uplatnenie práva na odstúpenie od poistnej zmluvy
uplynula dňa 8.2.2005. Keďže odporca od poistnej zmluvy odstúpil listom zo dňa 19.1.2005, pričom

navrhovateľ nenamietal, že by mu bol tento list doručený až po 8.2.2005, urobil tak včas. Prvostupňový
súd tak mal za to, že navrhovateľ porušil povinnosť zakotvenú v §793 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a odporca preto platne odstúpil od poistnej zmluvy podľa §802 ods. 1 Občianskeho zákonníka. S
poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobu zamietol.

Naodvolanienavrhovateľa,KrajskýsúdvBratislave,akosúdodvolací,napadnutýrozsudoksúduprvého
stupňa uznesením zo dňa 28.2.2011 č.k. 6Co 351/2010-336 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa mal za to, že v prejednávanej veci bolo vykonaným
dokazovaním preukázané, že odporca listom z 19.1.2005 odstúpil od predmetnej poistnej zmluvy podľa
§802 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z tohto listu podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že po

skutkovej stránke odporca odstúpenie od poistnej zmluvy odôvodnil tým, že navrhovateľ mu v čase
uzatvárania poistnej zmluvy neoznámil, že Krajský súd v Bratislave uznesením zo 14.4.1999 č.k. 4K
199/97 vyhlásil na jeho majetok konkurz a že dopad tejto skutočnosti spôsobuje, že údaje uvedené
vo finančnom dotazníku týkajúce sa zisku navrhovateľa z podnikania za posledný rok, t.j. za rok 1998
(3.000.000,-Sk) a príjmov navrhovateľa z pracovného pomeru (2.400.000,-Sk) neboli pravdivé. Tým

navrhovateľ podľa odporcu porušil tzv. informačnú povinnosť zakotvenú v §793 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Iba tento dôvod odstúpenia od predmetnej zmluvy je právne relevantný a iba ním sa teda
mal súd prvého stupňa zaoberať.

Odporca teda odstúpil od predmetnej poistnej zmluvy z dôvodu, že na majetok navrhovateľa bol

vyhlásený konkurz. Súd prvého stupňa preto celkom nadbytočne zisťoval, aký skutočný príjem
navrhovateľ dosiahol v roku 1998 a aký bol jeho skutočný zisk z podnikania. Tieto skutočnosti totiž
odporca v odstúpení od poistnej zmluvy nenamietal. Inými slovami, odporca neodstúpil od poistnej
zmluvy z dôvodu, že by navrhovateľ zarobil v roku 1998 namiesto 2.400.000,-Sk iba 43.200,-Sk, resp.
že by jeho príjem z podnikania bol namiesto 3.000.000,-Sk 0,-Sk. Nie je možné akceptovať, aby poistiteľ

následne po odstúpení od poistnej zmluvy uplatňoval iné dôvody pre tento krok ako tie, ktoré uviedol v
samotnom odstúpení od poistnej zmluvy. Tento záver vyplýva zo skutočnosti, že poistná zmluva musí
mať pod sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle §40 ods. 1 OZ písomnú formu a preto písomnú formu
musí mať aj odstúpenie od nej. Z toho vyplýva požiadavka, že dôvody odstúpenia od poistnej zmluvy v
zmysle §802 ods.1 OZ musia byť uvedené v písomnom odstúpení od poistnej zmluvy a iba tieto dôvody

sú záväzné pre súd, ktorý preskúmava platnosť tohto právneho úkonu. Z toho vyplýva, že napadnutý
rozsudok nie je vecne správny. Odvolací súd uložil súdu prvého stupňa povinnosť, aby sa zameral na
zistenie, či odstúpenie od predmetnej poistnej zmluvy je z hľadiska dôvodov v ňom uvedených platnýmprávnym úkonom, teda či navrhovateľ skutočne porušil informačnú povinnosť v zmysle §793 ods. 1
Občianskeho zákonníka.

Podľa § 226 OSP a k bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Tunajší súd v intenciách odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu sa opätovne zameral na zistenie,
či odstúpenie od predmetnej poistnej zmluvy je z hľadiska dôvodov v ňom uvedených platným právnym

úkonom, pričom dospel k záveru, že dôvod uvedený v odstúpení od poistnej zmluvy nebol dôvodom na
vykonanie tohto úkonu.

Súd opätovne vykonal dokazovanie prečítaním listiny na ktorej je zachytený obsah právneho úkonu
odstúpenia od poistnej zmluvy, pričom zistil nasledovné:

V samotnom odstúpení od poistnej zmluvy sa výslovne uvádza, že v rámci šetrenia poistnej udalosti
odporca zistil, že navrhovateľ pri uzatváraní poistnej zmluvy poskytol nepravdivé údaje, z ktorých
odporca vychádzal pri posudzovaní návrhu navrhovateľa na uzavretie životného poistenia, a ktoré
boli relevantné na rozhodovanie o jeho prijatí. Pri šetrení poistnej udalosti odporca zistil, že v čase
vyplňovania finančného dotazníka prebiehal konkurz na majetok navrhovateľa, ktorý bol vyhlásený

rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č.k. 4K 199/97-33 zo dňa 14.4.1999. Následne odporca v
odstúpení od poistnej zmluvy (na zvýraznenie dôvodu pre ktorý od zmluvy odstúpil) poukazuje na
vybrané ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní (§1 ods. 1,2 zákona č. 328/1991 Zb.) v zmysle
ktorých je dlžník v úpadku, ak má viac veriteľov a nie je schopný 30 dní po lehote splatnosti plniť svoje
záväzky. Z uvedených citovaných ustanovení zákona o konkurze a vyrovnaní potom odporca dovodzuje,

že údaje týkajúce sa zisku navrhovateľa z podnikania za posledný rok a záväzkov navrhovateľa uvedené
vo finančnom dotazníku neboli pravdivé. V závere predmetného odstúpenia od poistnej zmluvy odporca
zdôrazňuje (čím potvrdzuje dôvod pre ktorý od poistnej zmluvy odstúpil), že v čase uzavretia poistnej
zmluvy odporca nevedel o vedení konkurzu na majetok navrhovateľa a vzhľadom na informácie, ktoré
navrhovateľ uviedol vo finančnom dotazníku túto skutočnosť ani nemohol predpokladať, nakoľko v

dobrej viere vychádzal z poskytnutých informácií pri posudzovaní návrhu navrhovateľa na uzavretie
životnéhopoistenia.Otom,žeodporcaodpoistnejzmluvyodstúpilprávezdôvoduvedeniakonkurzného
konania na majetok navrhovateľa svedčí aj záverečné tvrdenie odporcu v predmetnom odstúpení podľa
ktoréhokonkurznékonanievedenénamajetoknavrhovateľajepodľaodporcuprejavomnavrhovateľovej
platobnej neschopnosti a preto by spoločnosť odporcu nebola uzavrela s navrhovateľom poistnú zmluvu

na takú vysokú poistnú sumu. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že odporca by nebol s navrhovateľom
uzavrel poistnú zmluvu na tak vysokú poistnú sumu, ak by mal vedomosť o tom, že sa na jeho majetok
vedie konkurzné konanie. Týmto odporca v odstúpení od poistnej zmluvy sám potvrdil, že dôvodom pre
odstúpenie bolo práve zamlčanie navrhovateľa o vedení konkurzného konania na jeho majetok s tým,
že konkurzné konanie predstavuje vždy situáciu platobnej neschopnosti osoby voči ktorej je konkurzné

konanie vedené.
Keďže odvolací súd jasne vyslovil svoj právny záver, že súd prvého stupňa sa nadbytočne zaoberal
zisťovaním prípadných iných dôvodov pre odstúpenie od poistnej zmluvy (teda tých, ktoré tu síce v čase
odstúpenia existovali, avšak neboli odporcom v samotnom odstúpení výslovne vymedzené ako dôvod
odstúpenia od poistnej zmluvy), prvostupňový súd viazaný týmto právnym názorom odvolacieho súdu,

posudzoval platnosť tohto právneho úkonu výlučne z dôvodu vymedzeného v samotnom odstúpení, teda
z dôvodu zamlčania skutočnosti navrhovateľom, že v čase vyplňovania finančného dotazníka bol na
jeho majetok vedený konkurz a teda údaj týkajúci sa jeho záväzkov (dlhov, pôžičiek, úverov) uvedený vo
finančnom dotazníku by nemal byť pravdivý. Zároveň súd podotýka, že medzi účastníkmi neboli sporné
tie skutočnosti (a tieto vyplývali aj z predložených listinných dôkazov), ako napr. že medzi účastníkmi

došlo k uzavretiu poistnej zmluvy, že navrhovateľ vyplnil finančný dotazník s tým, že tam uviedol hrubú
ročnú mzdu vo výške 2.400.000,-Sk, zisk z podnikania za posledný rok vo výške 3.000.000,-Sk, pričom
kolonku iný príjem, úspory, záväzky navrhovateľ nevyplnil, ďalej že nastala poistná udalosť (invalidita
navrhovateľa), a že odporca listom zo dňa 19.1.2005 odstúpil od predmetnej poistnej zmluvy, preto sa
súd týmito skutočnosťami (pre ich nespornosť) v ďalšom nezaoberal.

Ako už bolo uvedené vyššie, zo samotného (obsahu) odstúpenia od poistnej zmluvy je zrejmé, že
odporca od uvedenej poistnej zmluvy odstúpil listom zo dňa 19.1.2005 výlučne z dôvodu vedenia
konkurzného konania na majetok navrhovateľa v čase vypĺňania finančného dotazníka navrhovateľom.O uvedenom svedčí aj citácia ustanovení v samotnom odstúpení, kde odporca cituje práve ustanovenia
predpisu, ktorý upravuje samotné konkurzné konanie (§1 ods. 1,2, §14 ods. 1 písm. a) zákona
č. 328/1991 zb. o konkurze a vyrovnaní). Rovnako tak v závere odporca jasne uviedol, že práve

"konkurzné konanie" vedené na majetok navrhovateľa je prejavom jeho platobnej neschopnosti a
práve preto by spoločnosť odporcu (ak by o tom vedela) nebola uzavrela s navrhovateľom poistnú
zmluvu na takú vysokú poistnú sumu. Následné strohé poukázanie (v odstúpení od poistnej zmluvy)
na to, že údaje týkajúce sa zisku z podnikania za posledný rok a záväzkov navrhovateľa uvedených
vo finančnom dotazníku neboli pravdivé, bolo len logickým vyústením toho (a logickým nadviazaním

na to), že na majetok navrhovateľa mal prebiehať konkurz, avšak nešlo o samostatné (iné) dôvody
pre ktoré mal odporca od zmluvy odstúpiť. Uvedenému nasvedčuje aj to, že predmetný úsudok
odporcu je systematicky v samotnom odstúpení zaradený ihneď za citáciu ustanovení pojednávajúcich
o konkurznom konaní.

Pokiaľ ide o tento dôvod odstúpenia od poistnej zmluvy, súd zistil, že v čase vyplňovania finančného

dotazníka prebiehal konkurz na majetok navrhovateľa, ktorý bol vyhlásený rozhodnutím Krajského súdu
v Bratislave 4K 199/97 zo dňa 14.4.1999. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že konkurzný súd
z predložených dokladov zistil, že dlžník (navrhovateľ) má väčšie pasíva ako aktíva v dôsledku čoho
sa dostal do predĺženia a súčasne má viac veriteľov a nie je schopný po dlhší čas plniť svoje splatné
záväzky. Následkom týchto skutočností sa navrhovateľ mal dostať do úpadku.

Z dohody o vysporiadaní pohľadávky uzavretej dňa 9.8.1999 súd zistil, že spoločnosť SIPOX HOLDING,
a.s. na základe zmluvy o postúpení pohľadávky nadobudla od Slovenskej sporiteľne, a.s. pohľadávku
voči navrhovateľovi vo výške 18.229.821,60,-Sk. Túto, následne na základe predmetnej dohody,
spoločnosť SIPOX HOLDING, a.s. si vysporiadala s navrhovateľom tak, že navrhovateľ tejto spoločnosti

uhradil sumu 2.500.000,-Sk a vyplatením tejto sumy bola pohľadávka vysporiadaná. Navrhovateľ
túto sumu uhradil ešte dňa 9.8.1999. Na základe uvedeného spoločnosť SIPOX HOLDING, a.s. dňa
13.8.1999 doručila Krajskému súdu v Bratislave späťvzatie návrhu na vyhlásenie konkurzu vedeného
pod č.k. 4K 199/97.

Na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu o vyhlásení konkurzu na jeho majetok, Najvyšší súd SR
uznesením zo dňa 27.10.1999 zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nie je zrejmé z akých konkrétnych dôkazov súd prvého stupňa
vychádzal pri svojom rozhodovaní. Preto bude úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní odôvodniť
existenciu úpadku, existenciu viacerých veriteľov. Na záver odvolací súd poznamenal, že po vyhlásení

konkurzunamajetoknavrhovateľabolosúdudoručenéspäťvzatienávrhunavyhláseniekonkurzu,avšak
poznamenal, že veriteľ môže vziať svoj návrh späť len do vyhlásenia konkurzu.

Krajský súd v Bratislave ako súd prvého stupňa v novom konaní dňa 21.6.2000 vydal uznesenie,
ktorým návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok navrhovateľa zamietol. Toto rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť dňa 31.7.2000. Krajský súd svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že pôvodný navrhovateľ
(Slovenská sporiteľňa, a.s.) podával návrh na vyhlásenie konkurzu z dôvodu nesplatenia poskytnutého
úveru, pričom ako ďalšieho veriteľa označil P.. T. K. s pohľadávkou vo výške 20.000,-Sk. Súd zistil, že
medzi pôvodným navrhovateľom a spoločnosťou SIPOX HOLDING, a.s. došlo k uzatvoreniu zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 9.8.1999 pričom dlžník vysporiadal záväzok prevodom finančných

prostriedkov v dohodnutej výške navrhovateľovi dňa 9.8.1999. Vzhľadom na to, že zaplatením sumy
2.500.000,-Sk zanikol nárok veriteľa, súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu nakoľko neboli zistené
podmienky na jeho vyhlásenie - t.j. že dlžník je v úpadku ak má viac veriteľov a nie je schopný po dlhší
čas plniť svoje splatné záväzky.

Z vyššie uvedeného teda súd ustálil, že v čase vyplňovania finančného dotazníka bolo síce na majetok
navrhovateľa vedené konkurzné konanie, avšak toto bolo následne právoplatne skončené zamietnutím
návrhu na jeho vyhlásenie, nakoľko sa nepreukázalo splnenie podmienok pre vyhlásenie konkurzu, t.j.
existencia úpadku, existencia viacerých veriteľov, existencia neschopnosti plniť po dlhší čas splatné
záväzky. Pokiaľ ide o existenciu záväzkov navrhovateľa, z vyššie uvedeného prehľadu vyplýva, že

navrhovateľmaljedensplatnýzáväzokvočiSlovenskejsporiteľni,a.s.,avšaktentozanikoljehosplnením
ešte dňa 9.8.1999, t.j. pred vypĺňaním finančného dotazníka, preto súd existenciu tohto dôvodu na
odstúpenie od poistnej zmluvy zo strany odporcu neakceptoval. Navrhovateľovi sa totiž v odstúpení
od poistnej zmluvy vytýka, že ako osoba, na majetok ktorej je vedené konkurzné konanie, je platobneneschopná. Táto skutočnosť však v čase predkladania návrhu na uzavretie životného poistenia ani
v čase vyplňovania finančného dotazníka, t.j. 22.10.1999 a ani v čase uzatvorenia samotnej poistnej
zmluvy, t.j. 22.11.1999, nebola pravdivou skutočnosťou. Pri opätovnom rozhodovaní súdom prvého

stupňa nebol dôvod na to, aby sa prvostupňový súd odchýlil od svojho pôvodného právneho názoru na
otázku danosti tohto dôvodu pre odstúpenie od poistnej zmluvy (uvedené nebolo vytýkané ani odvolacím
súdom), a preto mal súd opätovne za to, že tento dôvod (vedenie konkurzného konania na majetok
navrhovateľa) nebol oprávneným dôvodom pre odstúpenie od poistnej zmluvy.

Vzhľadom na uvedené bolo nadbytočné sa zaoberať otázkou preklúzie (3 mesačnej lehoty pre možnosť
odstúpenia od poistnej zmluvy), keďže už samotný dôvod pre odstúpenie od poistnej zmluvy nebol
dôvodný. Pokiaľ by sa aj súd zaoberal touto otázkou, rovnako treba poznamenať, že by sa preklúzia
posudzovala len vo vzťahu k dôvodu, ktorý bol vymedzený v odstúpení od zmluvy. Inak povedané, súd
(ak by bol dôvod - vedenie konkurzu na majetok navrhovateľa daný) by posudzoval včasnosť uplatnenia
odstúpenia iba z pohľadu (zistenia) vedomosti odporcu o tomto konkrétnom dôvode odstúpenia. Tým,

že odvolací súd jasne zdôraznil, že ostatných dôvodov odstúpenia od poistnej zmluvy sa odporca,
vzhľadom na písomnú formu odstúpenia a dôvodu v ňom písomne vymedzenom, dovolávať nemôže,
bolo by nadbytočné skúmať voči týmto ostatným dôvodom vedomosť odporcu resp. ich zistenie pre
posúdenie plynutia 3 mesačnej prekluzívnej lehoty pre možnosť využitia práva odporcu na odstúpenie
od poistnej zmluvy vzťahujúceho sa k týmto (ostatným) dôvodom.

Napriek tomu súd poznamenáva, že pokiaľ ide o dôvod odstúpenia vymedzený v samotnom odstúpení
(t.j. vedenie konkurzu na majetok navrhovateľa) o tomto dôvode sa odporca dozvedel z listu spoločnosti
PADES, s.r.o. zo dňa 5.11.2004, v ktorom okrem iného je konštatované, že dňa 20.10.1997 Slovenská
sporiteľňa podala návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok navrhovateľa s tým, že súd konkurz vyhlásil

a konanie doposiaľ ukončené nebolo. Tento list bol odporcovi doručený dňa 8.11.2004. Odporcovi
trojmesačná prekluzívna lehota na uplatnenie práva na odstúpenie od poistnej zmluvy z tohto dôvodu
uplynula dňom 8.2.2005. Keďže odporca od zmluvy odstúpil listom zo dňa 19.1.2005 (doručeným
navrhovateľovi dňa 22.1.2005, čo potvrdil samotný navrhovateľ), súd mal za to, že odstúpil v 3
mesačnej prekluzívnej lehote. Nakoľko však dôvod pre odstúpenie od poistnej zmluvy nebol dôvodný,

posudzovanie tejto otázky v tejto veci súd považoval za nadbytočné. Rovnako za nadbytočné by bolo
posudzovanie plynutia prekluzívnej trojmesačnej lehoty aj pokiaľ ide o ostatné dôvody pre odstúpenie
od poistnej zmluvy, keďže tieto ani neboli predmetom písomného odstúpenia zo dňa 19.1.2005.

Podľa §791 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy, pre právne

úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných
podmienkach ustanovené inak.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba
písomne.

Podľa § 792 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy, na uzavretie

poistnej zmluvy je potrebné, aby bol návrh prijatý v lehote, ktorú určil navrhovateľ, a ak ju neurčil, do
jedného mesiaca odo dňa, keď druhý účastník návrh dostal. Poistná zmluva je uzavretá okamihom, keď
navrhovateľ dostane oznámenie o prijatí svojho návrhu.

Podľa § 793 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy kto s poistiteľom

uzaviera poistnú zmluvu, je povinný odpovedať pravdivo a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa
týkajúce sa dojednávaného poistenia. To platí tiež, ak ide o zmenu poistenia.

Podľa § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase odstúpenia od poistnej zmluvy, pri
vedomom porušení povinností uvedených v ustanoveniach § 793 môže poistiteľ od poistnej zmluvy

odstúpiť, ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok by poistnú zmluvu neuzavrel. Toto právo môže
poistiteľ uplatniť do troch mesiacov odo dňa, keď takú skutočnosť zistil; inak právo zanikne.Odsek 1 § 792 OZ upravuje mechanizmus uzavierania poistnej zmluvy, najmä z hľadiska času, do
ktorého treba návrh prijať. Okrem toho upravuje aj okamih, kedy je poistná zmluva uzavretá. Pokiaľ

ide o účastníkov poistnej zmluvy, ustanovenie hovorí na jednej strane o navrhovateľovi, na druhej
strane o druhom účastníkovi, ktorý návrh od navrhovateľa dostal. Občiansky zákonník výslovne
neustanovuje, kto je v danom prípade navrhovateľom a kto príjemcom návrhu. Takéto pružné riešenie
umožňuje, aby navrhovateľom bol poistiteľ alebo aj budúci poistník. V praxi je to spravidla tak, že
navrhovateľom je poistiteľ a poistník jeho návrh prijíma. Občiansky zákonník výslovne neupravuje,

či sa má poistná zmluva uzavrieť priamym rokovaním medzi poistiteľom a poistníkom alebo či sa to
má uskutočniť prostredníctvom sprostredkovateľa.

V prvom odseku sa ustanovuje lehota, v ktorej treba návrh prijať. Predovšetkým platí lehota, ktorú
určil navrhovateľ. Ak ju neurčil, treba návrh prijať do mesiaca odo dňa, keď druhý účastník návrh dostal.
Okamih uzavretia poistnej zmluvy je určený podľa všeobecnej koncepcie Občianskeho zákonníka,

ktorá vychádza z toho, že zmluva vzniká na základe dvoch jednostranných navzájom adresovaných
právnych úkonov. To znamená, že tak návrh, ako aj jeho prijatie sú perfektné až v okamihu, keď
dôjdu účastníkovi, ktorému je právny úkon určený. Preto je zmluva uzavretá okamihom, keď navrhovateľ
dostaneoznámenieoprijatísvojhonávrhu.Určenietohtookamihumá svojvýznamvtedy,keďsa zmluva
uzaviera medzi neprítomnými osobami. Hoci okamih uzavretia poistnej zmluvy závisí od dôjdenia prijatia

návrhu navrhovateľovi, to ešte neznamená, že poistiteľ musí už od tohto okamihu plniť, ak by nastala
poistná udalosť. Povinnosť poistiteľa plniť spravidla vznikne až po určitom čase po uzavretí poistnej
zmluvy, ak nie je v poistnej zmluve upravené inak (§795 OZ).

V tomto smere sa súd stotožnil s právnou argumentáciou odporcu (napokon to vyplýva aj z listinných

dôkazov), že pre spôsob uzavretia poistnej zmluvy na daný prípad platilo ustanovenie § 792 ods.
1 OZ, podľa ktorého je poistná zmluva uzavretá okamihom, keď navrhovateľ dostane oznámenie o
prijatí svojho návrhu. Ak prijatie návrhu obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny,
je to odmietnutie návrhu a takáto zmena alebo dodatok sa považuje za nový návrh. Z vykonaného
dokazovania je zrejmé, že návrh navrhovateľa na uzavretie poistnej zmluvy odporca prijal dňa

22.11.1999 a poistka predstavuje písomné oznámenie o prijatí návrhu na uzavretie poistnej zmluvy. K
uzavretiu poistnej zmluvy medzi účastníkmi sporu teda došlo až na základe informácií, ktoré odporcovi
navrhovateľ poskytol v období od 19.9.1999 do 22.11.1999, t.j. zmluva bola uzavretá dňom 22.11.1999.

Z poistnej zmluvy vyplýva pre poistiteľa povinnosť plniť, ak nastane poistná udalosť. Plnenie poistiteľa

súvisí s určitým rizikom spojeným so vznikom poistnej udalosti. Toto riziko je vyvážené platením
poistného. Poisťovňa musí už pri uzavieraní poistnej zmluvy vedieť, aké riziko jej vznikne v
priebehu poistného pomeru a či je toto riziko kryté aspoň v rámci veľkého množstva poistených v
individuálnom prípade poistnej udalosti. Preto je len prirodzené, že poisťovňa musí mať už v štádiu
uzavierania poistnej zmluvy podrobné informácie o možnosti vzniku poistnej udalosti. Pri jednotlivých

druhoch poistnej zmluvy poisťovňa zrejme vie, o ktoré podrobnosti týkajúce sa poistného rizika sa
musí zaujímať. Vzhľadom na to, že na právne úkony týkajúce sa poistenia sa vyžaduje písomná
forma (§ 791 ods. 1), otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia musia byť písomné.
Osoba, ktorá uzaviera s poistiteľom poistnú zmluvu, je povinná na všetky písomné otázky odpovedať
pravdivo a úplne. Aj tieto odpovede musia byť vzhľadom na § 791 ods. 1 písomné. Povinnosť

odpovedať na všetky písomné otázky poistiteľa platí aj v prípade zmeny obsahu poistenia.

Vedomé poskytnutie nepravdivej alebo neúplnej odpovede možno
postihnúť tromi sankciami:

1. podľa § 798 je poistiteľ oprávnený plnenie zo zmluvy primerane
znížiť;
2. podľa § 802 ods. 1 je poistiteľ za podmienok tam ustanovených
oprávnený od zmluvy odstúpiť,
3. podľa § 802 ods. 2 je poistiteľ za podmienok tam ustanovených

oprávnený plnenie zo zmluvy odmietnuť.

Poistná zmluva je obojstranne odplatná. Podľa nej sa za poskytnutie plnenia poistiteľa v prípade
poistnej udalosti platí poistné. Poistné má byť úmerné riziku, ktoré vznikne z poistnej udalosti. Pretopoistiteľ musí uvážiť, aký rozsah poistného bude požadovať, resp. či vôbec poistnú zmluvu za
daných okolností uzavrie. Preto § 793 kladie dôraz na pravdivé a úplné odpovede poistníka, resp.
poisteného na písomné otázky poistiteľa. Porušenie týchto povinností postihuje Občiansky zákonník

viacerými sankciami (viď vyššie). Sankciu primeraného zníženia plnenia zo zmluvy, ak bolo na základe
nepravdivej alebo neúplnej odpovede určenénižšiepoistné, ustanovuje §798. V §802 sú zakotvené
dve ďalšie sankcie, a to možnosť poistiteľa odstúpiť od zmluvy (odsek 1) a odmietnutie plnenia,
ktoré je súčasne spojené so zánikom poistenia (odsek 2).

Možnosť poistiteľa odstúpiť od zmluvy je viazaná na dve
podmienky:

1. musí ísť o vedomé porušenie povinností uvedených v § 793 (či
išlo o vedomé porušenie, musí v prípade sporu dokázať
poistiteľ),

2. pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok by poistiteľ zmluvu
neuzavrel.

Právo na odstúpenie od zmluvy môže poistiteľ uplatniť do troch mesiacov odo dňa, keď takúto
skutočnosť zistil, inak právo zanikne. Táto trojmesačná lehota má povahu prekluzívnej lehoty. Ak sa

právo na odstúpenie v tejto lehote neuplatní, po jej uplynutí z tohto dôvodu od poistnej zmluvy už
nemožno odstúpiť (§ 583). To však neznamená, že od zmluvy nemožno odstúpiť z iného dôvodu, ak
takéto právo bolo dohodnuté (§ 497). Trojmesačná lehota na uplatnenie práva na odstúpenie od zmluvy
podľa odseku 1 plynie od okamihu, keď poistiteľ "takúto skutočnosť" zistil. "Takouto skutočnosťou"
treba rozumieť uvedené dve podmienky odstúpenia od zmluvy. Ak zo strany poistiteľa dôjde k

odstúpeniu od zmluvy, podľa § 48 ods. 2 to má za následok, že sa zmluva zrušuje od začiatku.
To znamená, že účastníci poistnej zmluvy sú povinní vrátiť si navzájom to, čo si od uzavretia zmluvy
poskytli. Pokiaľ poistník zaplatil poistné, má právo na jeho vrátenie. Ustanovenie § 803 ods. 1 v
tomto prípade neplatí.

V prejednávanej veci bolo teda vykonaným dokazovaním preukázané, že odporca listom z 19.1.2005
odstúpil od predmetnej poistnej zmluvy podľa §802 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom z tohto listu
vyplýva, že po skutkovej stránke odporca odstúpenie od poistnej zmluvy odôvodnil tým, že navrhovateľ
mu v čase uzatvárania poistnej zmluvy neoznámil, že Krajský súd v Bratislave uznesením zo 14.4.1999
č.k. 4K 199/97 vyhlásil na jeho majetok konkurz a že dopad tejto skutočnosti spôsobuje, že údaje

uvedené vo finančnom dotazníku týkajúce sa zisku navrhovateľa z podnikania za posledný rok, t.j.
za rok 1998 (3.000.000,-Sk) a príjmov navrhovateľa z pracovného pomeru (2.400.000,-Sk) neboli
pravdivé. Tým navrhovateľ podľa odporcu mal porušiť tzv. informačnú povinnosť zakotvenú v §793 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Predmetné odstúpenie od poistnej zmluvy, pokiaľ ide o formálne náležitosti
pre platnosť takéhoto právneho úkonu (§37 a nasl. OZ), bolo urobené v predpísanej (písomnej forme),

išlo o dostatočne určitý a zrozumiteľný právny úkon, a bolo aj riadne doručené druhej zmluvnej strane
(dňa 22.1.2005). Zároveň z neho bolo zrejmé, kto od akého právneho úkonu odstupuje a komu je
odstúpenie určené.

Pokiaľ však ide o samotný dôvod odstúpenia (prebiehajúci konkurz na majetok navrhovateľa a z toho

vyplývajúca platobná neschopnosť) tento naplnený nebol, preto súd odstúpenie od poistnej zmluvy
považoval za neplatný právny úkon, pričom v dôsledku neexistencie tohto dôvodu pre odstúpenie
nemohlo dôjsť v tomto smere ani k porušeniu informačnej povinnosti navrhovateľa v zmysle §793 ods.
1 Občianskeho zákonníka (nakoľko navrhovateľ v čase vyplňovania finančného dotazníka žiaden dlh
nemal, rovnako tak vyhlásenie konkurzu na majetok navrhovateľa bolo od počiatku nedôvodné, preto

v tomto ohľade neuvedením žiadneho dlhu, záväzku, úveru vo finančnom dotazníku nemohlo dôjsť k
porušeniu informačnej povinnosti navrhovateľom).

Tak ako skonštatoval odvolací súd, nie je možné akceptovať, aby poistiteľ následne po odstúpení od
poistnej zmluvy uplatňoval iné dôvody pre tento krok ako tie, ktoré uviedol v samotnom odstúpení

od poistnej zmluvy. Tento záver vyplýva zo skutočnosti, že poistná zmluva musí mať pod sankciou
absolútnej neplatnosti v zmysle §40 ods. 1 OZ písomnú formu a preto písomnú formu musí mať aj
odstúpenie od nej. Z toho vyplýva požiadavka, že dôvody odstúpenia od poistnej zmluvy v zmysle §802
ods.1 OZ musia byť uvedené v písomnom odstúpení od poistnej zmluvy a iba tieto dôvody sú záväznépre súd, ktorý preskúmava platnosť tohto právneho úkonu. Dôvod, pre ktorý odporca odstúpil od poistnej
zmluvy a ktorý bol písomne vymedzený v samotnom odstúpení, však súd nepovažoval za dôvodný a
preto žalobnému návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel.

O trovách súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Preto súd úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov
konania vo výške 881,50,- EUR.

Trovy konania pozostávajú z trov zaplateného súdneho poplatku za žalobný návrh vo výške 99,58,-
EUR a trov právneho zastúpenia nasledovne:

11 úkonov právnej služby vykonané podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (§10 ods. 1, §14), v roku 2007 cena
za 1 úkon 1.371,-Sk/45,51,-EUR, v roku 2009 cena za 1 úkon 53,49,-EUR, v roku 2011 cena za 1 úkon

57,-EUR, v roku 2012 cena za 1 úkon 58,69,-EUR :

- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, §14 ods. 1 písm.
a)........... ...........................................45,51,-EUR + 5,91,-EUR (režijný paušál)

- písomné podanie na súd - žalobný návrh zo dňa 11.1.2007, § 14 ods. 1 písm. c)................45,51,-EUR
+ 5,91,-EUR (režijný paušál)

- písomné podanie na súd - stanovisko k vyjadreniu odporcu zo dňa 30.8.2007, § 14 ods. 1 písm.

c)................45,51,-EUR + 5,91,-EUR (režijný paušál)

- písomné podanie na súd - stanovisko navrhovateľa zo dňa 24.2.2009, § 14 ods. 1 písm.
c)................53,49,-EUR + 6,95,-EUR (režijný paušál)

- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 9.2.2009, § 14 ods. 1 písm.
d)........................................................53,49,-EUR + 6,95,-EUR (režijný paušál)

- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 1.4.2009, § 14 ods. 1 písm.
d)........................................................53,49,-EUR + 6,95,-EUR (režijný paušál)

- písomné podanie na súd - podanie odvolania zo dňa 25.6.2009, § 14 ods. 1 písm. c)................53,49,-
EUR + 6,95,-EUR (režijný paušál)

- písomné podanie na súd - stanovisko navrhovateľa zo dňa 30.10.2009, § 14 ods. 1 písm.

c)................53,49,-EUR + 6,95,-EUR (režijný paušál)

- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 10.10.2011, § 14 ods. 1 písm.
d)........................................................57,-EUR + 7,41,-EUR (režijný paušál)

- písomné podanie na súd - stanovisko navrhovateľa zo dňa 30.12.2011, § 14 ods. 1 písm.
c)................57,-EUR + 7,41,-EUR (režijný paušál)

- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 25.1.2012, § 14 ods. 1 písm.
d)........................................................58,69,-EUR + 7,63,-EUR (režijný paušál)

Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje
sa tarifná odmena o daň z pridanej hodnoty.

Trovy právneho zastúpenia bez DPH spolu..........................576,67,-EUR
Režijný paušál bez DPH spolu................................................74,93
Trovy spolu bez DPH................................................................651,60,-EURTrovy právneho zastúpenia vrátane DPH (20%) spolu: 651,60,-EUR + 130,32,-EUR (20%
DPH)..........................................................................................781,92,-EUR.

Trovy právneho zastúpenia celkom (trovy právneho zastúpenia a súdny poplatok): 881,50,-EUR.

Navrhovateľ trovy právneho zastúpenia vyčíslil na sumu 901,91,-EUR. Súd mu však trovy právneho
zastúpeniaprevyšujúcesumu781,92,-EURnepriznal,nakoľkonavrhovateľsitrovysícesprávneuplatnil,

avšak pri ich výpočte (pokiaľ ide o právne úkony za rok 2009 a súčet ich hodnôt) sa dopustil matematickej
chyby, kde za rok 2009 mala byť správna výška trov konania 302,20,-EUR a nie 402,20,-EUR ako si
ju uplatnil navrhovateľ. Následne sa táto matematická chyba premietla aj do výšky priznanej DPH, kde
namiesto 150,32,-EUR malo správne byť 130,32,-EUR.

Podľa§149ods.1OSP,akadvokátzastupovalúčastníka,ktorémubolaprisúdenánáhradatrovkonania,

je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Bratislava
I v Bratislave. Z odvolania má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Zároveň v ňom treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis