Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. október 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/711/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209213008
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1209213008.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov
senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci navrhovateľa: B.. D. Q., U..
XX. X. XXXX, R. Ž. XX, V. I., štátny občan SR, proti odporkyni: C.. R.Á. Q., U.. XX. X. XXXX, Ť. XX, L.,
štátny občan SR, zastúpená advokátkou JUDr. Zuzanou Magurovou, AK Ivánska cesta 23, Bratislava,
vo veci starostlivosti rodičov o maloleté deti: C. Q., U.. XX. X. XXXX a M. Q., U.. XX. X. XXXX, R. Ť.

XX, L., zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/a,
Bratislava, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 28. 6. 2013,
č. k. 6C/160/2009 - 661, jednohlasne (pomerom hlasov 3 : 0) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa navrhovateľovi uložil povinnosť prispievať na výživu

maloletého C., U.. XX. X. XXXX sumou 500 eur mesačne od 23. 10. 2010 do 31. 12. 2010 a
od 1. 1. 2011 v sume 600 eur mesačne vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky
(výrok I.) a na výživu maloletej M., nar. XX. X. XXXX sumou 330 eur mesačne od 23. 10. 2010 do 31.
12. 2010 a od 1. 1. 2011 v sume 430 eur mesačne vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky (výrok II.), navrhovateľovi povolil stýkať sa s maloletým C. a M. každú párnu
sobotu v mesiaci od 15,00 hod. do 18,00 hod. za prítomnosti matky, ktorá je povinná deti na

tento styk pripraviť a realizovať ho (výrok III.), navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu
náhradu trov štátu v sume 291,28 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok IV.) a žiadnemu
z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania (výrok V).

Uznesením zo dňa 19. 9. 2013, č. k. 6C/160/2009 - 682 doplnil výrokovú časť rozsudku Okresného súdu
Bratislava II zo dňa 28. 6. 2013, č. k. 6C/160/2009 - 661 o ďalší výrok, ktorým povolil navrhovateľovi
splácať zročné výživné za dobu od 23. 10. 2010 do 28. 6. 2013 v celkovej výške 6.170,92

eura v pravidelných mesačných splátkach 350 eur, splatných spolu s bežným výživným, pod stratou
výhody splátok.

Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 24 ods. 1, 3, 4, § 25 ods. 1, 2, 3, 4, § 62 ods. 1, 2, 5, § 75 ods. 1
Zákona o rodine a vecne tým, že v otázke styku otca s maloletými deťmi C. a M. upravil styk rovnako ako
vo svojom predchádzajúcom rozsudku, keď vychádzal z novo vykonaného znaleckého dokazovania, v

ktorom súdna znalkyňa práve takýto styk odporučila a v otázke úpravy vyživovacej povinnosti dospel
k názoru, že výživné, ktoré odporkyňa žiadala pre maloleté deti vychádza tak z odôvodnených potrieb
maloletých detí, ako aj z možností a schopností otca.Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o úprave styku otca s maloletými deťmi vychádzal z opätovne
vykonaného znaleckého dokazovania znalkyňou z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia

detí a dospelých, G.. M. M., zameraným najmä na vytvorenie optimálneho modelu styku otca s
maloletými deťmi, s prihliadnutím na ich oprávnené záujmy. Zo znaleckého posudku č. 16/2012
vyplynulo, že jedine postupná úprava vzťahov a komunikácie medzi bývalými partnermi, nenásilné,
vytrvalé preukazovanie otcovho zodpovedného záujmu k deťom, napr. prostredníctvom listov, skypu,
sms, rešpektovania termínov ich sviatkov, Vianoc, otvorenia školského roka a pod., hoci aj za cenu

počiatočného nereagovania detí, môže časom vytvoriť priestor k postupnému zbližovaniu otca a
maloletých detí aj v skutočnej, fyzickej rovine a môžu rozvíjať úvahy o ďalšom styku. Znalkyňa v priebehu
výsluchu spresnila svoj záver vyslovený v znaleckom posudku o ponechaní styku "v rozsahu
ako doteraz" tak, že mala na mysli styk, ktorý súd prvého stupňa určil vo svojom skoršom rozsudku, teda
v rozsahu troch hodín raz za dva týždne, vždy za prítomnosti matky. Prvostupňový súd bral do úvahy i
tú skutočnosť, že navrhovateľ sa v súčasnosti s maloletými deťmi nekontaktuje, i napriek

ktorej žiadal širšiu úpravu styku. Uviedol, že v priebehu súdneho sporu, najmä po výsluchu znalkyne,
navrhovateľ však svoje stanovisko zmenil a s navrhnutou úpravou styku podľa odporúčania súhlasil.

Pri určení výšky výživného súd prvého stupňa vychádzal z možností a schopností otca a s prihliadnutím
na podané Daňové priznania, i potvrdenia o príjmoch navrhovateľa za roky 2009 až 2012 ustálil,

že navrhovateľ mal a stále má nadštandardné príjmy, ktoré mu umožňujú navrhované výživné bez
problémov platiť i pri ním prezentovaných výdavkoch v novozaloženej rodine, teda s
prihliadnutím na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére Q.. Nesúhlasil s tvrdením
navrhovateľa, že výdavky presahujú jeho príjmové možnosti, pretože navrhovateľ i po tom, čo pozastavil
prevádzkovanie živnosti a zamestnal sa na trvalý pracovný pomer, má naďalej nadštandardný plat, čo

vyplynulo z vykonaného dokazovania. Mal za to, že i pri navrhovateľom prezentovanom príjme v roku
2013 v sume cca 4.000 eur mesačne, môže navrhovateľ bez problémov zaplatiť navrhovanú sumu
výživného, pričom však rok 2013 nie je ukončený a preto súd prvého stupňa tento príjem nemohol
celkom zobrať do úvahy. Bol názoru, že výdavky je navrhovateľ povinný si ustrážiť tak, aby si mohol
plniť predovšetkým svoju vyživovaciu povinnosť voči svojim maloletým deťom, pretože táto má prednosť

pred ostatnými výdavkami, či pohľadávkami, ale najmä pred takými výdavkami povinného rodiča, ktoré
nie sú, či neboli potrebné pre riadny chod a udržanie jeho podnikateľskej činnosti, resp. také, ktoré
nie je nevyhnutné vynaložiť. Uviedol, že navrhovateľ podľa jeho vyjadrenia napríklad spolu s manželkou
spláca úver na rodinný dom v V. I., ktorého nie je vlastníkom, ani spoluvlastníkom. Používa pre svoju
potrebu automobil T. V. K. T. E., odporkyňa nie je vlastníčkou automobilu. Prenajíma bezodplatne byt,

ktorý má v BSM s odporkyňou svojim kolegom, hoci by ho mohol spolu s odporkyňou prenajať odplatne a
tak zvýšiť príjem sebe, ale i odporkyni. Konštatoval, že navrhovateľova životná úroveň je zjavne vyššia,
než akú prezentuje podľa oficiálnych dokladov, jeho súčasná manželka mala za sledované obdobie
taktieždostatočnýpríjemzoživnosti,vsúčasnostimápríjemzpracovnéhopomeru, takžeživotnáúroveň
ich novej domácnosti bola i je naďalej nadštandardná. Naproti tomu odporkyni sa od 1. 1. 2011 reálne

znížil jej príjem o viac ako 100 eur mesačne. Preto súd prvého stupňa aj s prihliadnutím
na túto skutočnosť, určil výživné na dobu od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva,
teda od 23. 10. 2010 do 31. 12. 2010 a na obdobie od 1. 1. 2011 odlišne. Do 31. 12. 2010 stanovil sumu
výživného rovnako ako v predchádzajúcom rozsudku zo dňa 21. 9. 2010 č. k. 6C/160/2009 - 413, teda
500 eur na maloletého C. a 330 eur na maloletú M., od 1. 1. 2011 stanovil na každého z nich o 100

eur viac, teda na Jakuba 600 eur a na M. 430 eur mesačne. Poukázal nato, že maloleté deti C. a M.
majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojho otca. Uviedol, že matke výživné neurčoval, pretože
ho kompenzuje svojou osobnou starostlivosťou, pričom prihliadal aj na jej nižšie príjmové možnosti.
Uzavrel, že takto určené výživné je primerané možnostiam a schopnostiam otca, ako i veku a potrebám
detí a nevyhnutné k tomu, aby aspoň v materiálnej oblasti nepociťovali ujmu na životnej úrovni, ktorú

mali počas ich spolužitia s otcom, výživné zo strany otca spolu s príjmom ich matky
by im malo túto úroveň udržať. Zároveň pripomenul, že v súčasnosti už výživné pre maloleté deti nemá
len spotrebný charakter, ale smeruje i k všestrannému rozvoju ich daností a schopností a vytvoreniu
predpokladov na získanie kvalitného vzdelania.

Uviedol, že kolízny opatrovník navrhol v otázke styku otca s maloletými deťmi rozhodnúť podľa
znaleckého posudku a v otázke výživného sa stotožnil s návrhom matky a to 600 eur mesačne pre
maloletého C. a 430 eur mesačne na maloletú M..Súd prvého stupňa povolil navrhovateľovi zročné výživné v sume 6.170,92 eura splácať v 350
eur splátkach spolu s bežným výživným. Zročné výživné vypočítal nasledovne: rozsudok o rozvode
manželstva nadobudol právoplatnosť 23. 10. 2010, výživné sa platí mesačne vopred, teda na mesiac

október, november a december 2010 patrí výživné po 830 eur mesačne, celkom 2.490 eur,
navrhovateľ zaplatil v októbri 663,88 eura, v novembri a decembri po 829,85 eura mesačne,
čo je rozdiel 166,42 eura. V roku 2011 mal zaplatiť 12 x 1.030 eur, teda 12.360 eur, zaplatil
12 x 829,85 eura, teda 9.958,20 eura, čo je rozdiel 2.401,80 eura. V roku 2012 mal zaplatiť 12 x 1.030
eur, teda 12.360 eur, zaplatil 12 x 829,85 eura, teda 9.958,20 eura, čo je rozdiel

2.401,80 eura. V roku 2013 do vyhlásenia rozsudku, čo je 6 mesiacov, mal zaplatiť 6 x 1.030 eur, teda
6.180 eur, zaplatil 6 x 829,85 eura, čo je 4.979,10 eura, čo je rozdiel 1.200,90 eura.

O povinnosti navrhovateľa nahradiť trovy štátu sume 291,28 eura (znalečné za podaný znalecký
posudok ako aj cestovné a náhradu za stratu času vyplatené zo štátnych finančných prostriedkov súdnej
znalkyni G.. M. M.) rozhodol podľa § 148 ods. 1 O. s. p., pretože znalecké dokazovanie bolo vykonané

na základe jeho návrhu (i odvolania) a výsluch znalkyne bol nariadený taktiež z dôvodov na strane
navrhovateľa.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.

Proti zaväzujúcej časti rozsudku v časti výživného a v časti úpravy styku navrhovateľ podal v zákonnej
lehote odvolanie a žiadal rozsudok v napadnutej časti zmeniť, resp. zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie
argumentujúc tým, že súd neúplne zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že dňa 12. 12. 2006 bola Okresným súdom
Bratislava II schválená rodičovská dohoda, ktorej platnosť sa predpokladala na obdobie 3 - 6 mesiacov

do rozvodu. V rámci dohody odporkyňa na pojednávaní prisľúbila, že po 1. 1. 2007 sa vráti do Bratislavy
a obnoví sa možnosť starostlivosti druhého rodiča o deti, rovnako ešte v mesiaci december umožní
dvakrát stretnutie s deťmi. Uviedol, že odporkyňa dohodu už od decembra 2006 neplnila, pričom z jeho
strany všetky záväzky boli riadne plnené. Ignoráciou rodičovskej dohody odporkyňa dosiahla vzájomné
odcudzenie otca so svojimi deťmi. Navrhovateľ opakovane upozornil, že aby dokázal zabezpečiť svoju

dcéru Q., uhrádzať hypotéku na spoločný byt s odporkyňou na F. XX/A, na ktorú odporkyňa neprispieva
a uhrádzať hypotéku za dom s terajšou manželkou v V. I. vo výške 700 eur je nútený čerpať úspory, ktoré
mu končia v septembri 2013. Poukázal na to, že u neho dochádza k zníženiu mzdy, keď ako spoločnosť
nemajú od roku 2013 bonusy vo výške porovnateľnej s predchádzajúcimi rokmi, samotná mzda sa mu
reálne ročne znižuje z roku 2012 na 2013 o viac ako 175 eur pri jeho rovnakom základnom príjme 4000

eur mesačne. Navrhovateľ s poukazom na to, že v rokoch 2011 a 2012 odpracoval v každom roku 500
-700hodínnadrámecbežnéhočasovéhofondupoznamenal,žefyzickyužnedokážea neviezabezpečiť
vyšší príjem ako pre jeho deti L., M. K. Q., tak aj pre jeho rodinu. Navrhovateľ podotkol, že odporkyňa
sa nasťahovala do viacposchodového domu, ktorý obýva s rodičmi a porovnal, že uvedený dom je štyri
a pol krát väčší ako radový dom v V.F. I., ktorý on obýva. Mal za to, že v roku 2008 odporkyňa kúpila byt

v L. na T. XX, ktorý je napísaný na jej rodičov a využíva ho na prenájom. Nákladové položky, ktoré sa
týkali sumy 130 eur a sumy 50 eur, ktorou mesačne majú deti prispievať odporkyni a jej rodičom, keď
bývajú vo veľkometrážnom dome, a sumy 17 eur na internet, považoval za vymyslené. Ďalej poukázal
na to, že o zvýšení výživného súd rozhodne ak sa trvalo zlepší príjem povinného, ak povinný získa
majetkový prospech a pod., pritom on súdu dokazoval, že jeho príjem reálne klesá, čo nebolo súdom

prvého stupňa akceptované. Bol toho názoru, že životná úroveň obidvoch rodičov je takmer identická,
pričom obidvaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov.

Odporkyňa vo vyjadrení sa k odvolaniu navrhovateľa navrhla rozhodnutie súdu prvého stupňa v

napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť. Konštatovala, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu
zistil skutkový stav veci a vyvodil z toho aj správny právny záver, týkajúci sa zmeny pomerov vo
veci určenia rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom a správne ustálil aj rozsah
jeho styku s maloletými deťmi. Podľa názoru odporkyne napriek tomu, že odvolanie navrhovateľa
je pomerne rozsiahle, neobsahuje žiadne také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé zmeniť rozsah

skutkového stavu a jeho právneho vyhodnotenia tak, ako to vykonal súd prvého stupňa. Uviedla,
že navrhovateľ v odvolaní podáva historický prehľad skutočností zo svojho pohľadu a opomína, čo
je predmetom tohto konania. Jedinou relevantnou námietkou by podľa nej mohla byť výška príjmu
navrhovateľa, ktorá sa však nedá priemerovať z jeho päťmesačného príjmu od januára do mája 2013,pričom však podotkla, že aj navrhovateľom prezentovaný príjem niekoľkonásobne prekračuje priemernú
mzdu pracovníka v národnom hospodárstve a zároveň upozornila, že ide o čistý príjem. Skutočnosti,
ktoré uviedol navrhovateľ o jej vlastníctve nehnuteľností vedených na jej rodičov a vraj zakúpených

z jej finančných prostriedkov odporkyňa vyhodnotila ako nezmyselné a svedčiace o nedostatku jeho
pochopenia pojmu vlastníctva v právnom systéme SR. Taktiež tvrdenia navrhovateľa o nevyhnutnosti
vynakladania „nadpráce“ považovala len za jeho subjektívny názor.

Kolízny opatrovník maloletých detí sa k odvolaniu nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by
bolopotrebnézopakovaťalebodoplniťdokazovanie,nejednalosa okonanievoveciachporušenia
zásady rovnakého zaobchádzania, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem,
vo veci súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O. s. p. a dospel

k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový
stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120
ods. 1 O. s. p.), výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a
na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj
náležite a riadne odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.).

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo veci vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Pre doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a v záujme dôsledného vysporiadania sa s
odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkové prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Uvedené ustanovenia Zákona o rodine upravujú vznik a dobu plnenia vyživovacej povinnosti rodičov
voči deťom, ako aj základ pre určenie jej výšky, resp. rozsahu, ako jednej zo zložiek rodičovskej
zodpovednosti upravenej v § 28 ods. 1 písm. a/ Zákona o rodine.

Vychádzajúc z odvolania navrhovateľa, z ktorého obsahu je možné vyvodiť námietku o nesprávnych
skutkových záveroch prvostupňového súdu (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.) odvolací súd uvádza,
že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia,
na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnejčasti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak
výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak

nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého
stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení
dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak z
hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok

hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení §
133 až § 135 O. s. p.. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie
je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré
z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo,
že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia

dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 133
až § 135 O. s. p. alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo
použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Na základe uvedeného potom okolnosti namietané
navrhovateľom v odvolaní vo vzťahu k vyhodnoteniu vykonaných dôkazov týkajúcich sa stanovenia
výšky výživného, nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom

rozhodnutí prezentovanou úvahou prvostupňového súdu.

Na zdôraznenie správnosti napadnutej časti rozsudku, ktorou bola navrhovateľovi uložená povinnosť
prispievať na výživu maloletého C., sumou 500 eur mesačne od 23. 10. 2010 do 31. 12. 2010
a od 1. 1. 2011 v sume 600 eur mesačne a na výživu maloletej M., sumou 330 eur mesačne od 23. 10.

2010 do 31. 12. 2010 a od 1. 1. 2011 v sume 430 eur mesačne, odvolací súd uvádza, že
výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované
v súvislosti s jeho všestranným rozvojom.

Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd vychádza jednak zo všeobecných hľadísk,

to znamená zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa - rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na jeho
vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy a podobne a jednak
musí zároveň vychádzať aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si
svoju vyživovaciu povinnosť, pričom zisťuje ich skutočné príjmy a podklady odôvodňujúce záver, že
tieto dosahované príjmy zodpovedajú ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení

pracovných povinností, ako aj miestnym možnostiam ich uplatnenia. Medzi týmito dvomi kritériami, to
znamená, medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a schopnosťami a možnosťami rodičov, platí zásada
priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni,
na akej žijú jeho rodičia, čo znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené
rozsiahlejšie uspokojenie potrieb u dieťaťa, resp. že odôvodnenými potrebami dieťaťa sú v takom

prípade i také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale na druhej strane sú zároveň pre vývoj dieťaťa
prospešné.

Prihliada pritom aj na celkové majetkové pomery oboch rodičov, pričom neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa

o dieťa osobne stará.
Ako bolo uvedené, na strane oprávneného dieťaťa platí zásada zakotvená v § 62 ods. 2, veta druhá
Zákona o rodine, v zmysle ktorej deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, to znamená, že
ich životná úroveň má byť približne rovnaká.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o výživnom na maloletého C. a maloletú M. na čas po rozvode
manželstva správnezameralsvojedokazovanienazisťovaniecharakteruavýškyodôvodnenýchpotrieb
maloletých detí a pomerov oboch rodičov v nadväznosti na úpravu vyživovacej povinnosti navrhovateľa
v zmysle ustanovenie § 62 Zákona o rodine a skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním
správne vyhodnotil, keď dospel k záveru, že výživné vo výške 500 eur mesačne od 23. 10. 2010 do

31. 12. 2010 a od 1. 1. 2011 v sume 600 eur mesačne na maloletého C. a výživné vo výške 330 eur
mesačne od 23. 10. 2010 do 31. 12. 2010 a od 1. 1. 2011 v sume 430 eur na maloletú M. zohľadňuje
odôvodnené potreby maloletých detí a zodpovedá schopnostiam a možnostiam navrhovateľa.K odvolacej argumentácii navrhovateľa spočívajúcej v jeho výdavkoch, ktoré musí platiť a to povinnosť
uhrádzať hypotéku na spoločný byt s odporkyňou na F. XX/A a uhrádzať hypotéku za dom
s terajšou manželkou v V. I., odvolací súd uvádza, že prvostupňový súd sa v napadnutom rozhodnutí

s uvedenými povinnosťami navrhovateľa dostatočne vysporiadal a stotožňuje sa s jeho odôvodnením
v tom smere, že navrhovateľ je povinný svoje výdavky ustrážiť si tak, aby mohol plniť predovšetkým
svoju vyživovaciu povinnosť voči svojim maloletým deťom, pretože táto má prednosť pred ostatnými
výdavkami, či pohľadávkami navrhovateľa.

Navrhovateľ v odvolaní ďalej namietal nezohľadnenie reálneho zníženia jeho mzdy, keď samotná mzda
sa mu znížila v roku 2013 v porovnaní s rokom 2012 o viac ako 175 eur pri jeho rovnakom základnom
príjme 4.000 eur mesačne. Odvolací súd je toho názoru, že i napriek uvedenému zníženiu príjmu
navrhovateľa, možno jeho príjem aj po tomto znížení považovať za vysoko nadpriemerný a umožňujúci
mu prispievať na výživné maloletých detí v stanovenej výške. V súvislosti s tým odvolací súd ešte
zdôrazňuje, že maloleté deti C. K. M. majú právo sa podieľať na životnej úrovni rodičov, teda aj svojho

otca, ktorá je vysoká.

Správne konštatoval v rozhodnutí súd prvého stupňa, že určené výživné je primerané možnostiam
a schopnostiam otca, ako i veku a potrebám detí a nevyhnutné k tomu, aby aspoň v materiálnej
oblasti nepociťovali ujmu na životnej úrovni, ktorú mali počas ich spolužitia s otcom. Odvolací súd ešte

dodáva, že pri ustálení výšky vyživovacej povinnosti navrhovateľa bolo potrebné zohľadniť skutočnosť,
že maloletý C. je vo veku fyzického rastu a výrazného duševného rozvoja, vo fáze dospievania,
pričom je v jeho záujme podporiť štúdium a starostlivosť o zdravie, a taktiež aj v prípade maloletej M.
dochádza k zvyšovaniu nákladov a je preto povinnosťou každého z rodičov dôsledne dbať o výchovu,
výživu, zdravie a celkový všestranný vývoj detí, ktoré vzhľadom na ich vek, najmä u mal. Jakuba už nie

sú také potrebné vo forme osobnej starostlivosti, ale prevažuje práve potreba venovať zvýšené úsilie
materiálnemu a finančnému pokrytiu potrieb. Nemožno súhlasiť s tvrdením navrhovateľa, že nákladové
položky, ktoré sa týkali sumy 65 eur, 25 eur a 17 eur, v súvislosti s bývaním, nákladmi na domácnosť a
internetom sú vymyslené, nakoľko ide o skutočnosti všeobecne známe, tieto nie je potrebné
v konaní dokazovať v zmysle § 121 O. s. p., či podrobne uvádzať v odôvodnení napadnutého

rozsudku a nebolo preto povinnosťou súdu prvého stupňa zaoberať sa otázkou výšky všeobecne
známych výdavkov; tieto však musel vziať do úvahy pri určení výšky výživného. Súd prvého stupňa
pri určení výšky výživného zohľadnil odôvodnené potreby maloletých detí v spojení s možnosťami a
schopnosťami obidvoch ich rodičov a pokiaľ navrhovateľ v odvolaní tvrdil, že životná úroveň obidvoch
rodičov je takmer identická, odvolací súd nebol toho názoru, pretože čistý príjem odporkyne v roku

2012 predstavoval 916,41 eura, čo je cca štyrikrát nižší ako príjem navrhovateľa a pokiaľ ide o bývanie
odporkyne vo viacposchodovom, veľkom dome s rodičmi, treba podotknúť, že dom je v ich vlastníctve
ako aj byt nachádzajúci sa v L.B., na ktorý navrhovateľ v odvolaní poukázal.

S poukazom na správne vyhodnotenie zákonných kritérií určenia výživného na maloleté deti odvolací

súd dospel k záveru, že skutočnosti uvádzané v odvolaní neboli spôsobilé zmeniť správnosť záverov
napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.

Pokiaľ ide o odvolanie navrhovateľa aj voči napadnutému rozhodnutiu súdu prvého stupňa v časti
úpravy styku otca s maloletými deťmi, odvolací súd uvádza, že navrhovateľ neuviedol v čom vidí

nesprávnosť napadnutej časti rozsudku týkajúcej sa úpravy styku navrhovateľa s maloletým C. a
maloletou M.. Pre náležité uplatnenie odvolacieho dôvodu nie je postačujúce, keď odvolateľ v odvolaní
len označí niektorý z odvolacích dôvodov uvedených v § 205 ods.2 písm. a/ až f/ O. s. p. len tým, že
poukáže na označenie ustanovenia zákona alebo odcituje jeho text. Odvolateľ musí uviesť nielen to,
z konkrétne ktorých dôvodov napáda rozhodnutie prvostupňového súdu, ale musí aj dostatočne určito

vymedziť, v čom konkrétne vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu. V prípade, že v odvolaní
absentuje táto osobitá náležitosť, nie je (vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu dôvodmi odvolania
podľa §212 ods. 1 O. s. p.) vymedzený obsah prieskumnej činnosti odvolacieho súdu a rozhodnutie
prvostupňového súdu napadnuté odvolaním nie je možné preskúmať z hľadiska opodstatnenosti takto
nedostatočne uplatneného odvolacieho dôvodu. Navrhovateľ tým, že v odvolaní neopísal okolnosti, z

ktorých vyvodzuje nesprávnosť rozhodnutia v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi, sám znemožnil
odvolaciemu súdu preskúmať správnosť rozsudku prvostupňového súdu v uvedenej časti.Napriek uvedenému odvolací súd musí dodať, že navrhovateľ v priebehu prvostupňového konania (na
pojednávanídňa6.6.2013)výslovneuviedol,žerešpektujestyksmaloletýmideťmitakakobolupravený
v poslednom rozsudku súdu prvého stupňa, keďže aj z vyjadrenia znalkyne je zrejmé, že takto upravený

styk je pre deti optimálny, čo napokon v napadnutom rozhodnutí poznamenal aj súd prvého stupňa.

Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219
ods.1, 2 O. s. p. ako vecne a právne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods.1 O. s. p. v
spojení s § 146 ods.1, písm. a/ O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania,
pretože predmetom odvolacieho konania, je konanie o úprave práv a povinností rodičov k maloletému
dieťaťu, ktoré možno začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.