Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2015

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 2T/70/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6815010133
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Uhorskai

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2015:6815010133.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca samosudcom JUDr. Michalom Uhorskaiom v trestnej veci proti obžalovaným S. I.

a spol. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30. septembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní: S. I.,
R.. XX.XX.XXXX C. W.S., T. D. S., K. XXX, V. W., X. A.,

J. I.,
R.. XX.XX.XXXX C. W., T. D. S., K. XXX, V. W.,

s ú v i n n í , ž e

dňa 01. júla 2014 okolo 00.20 h v S., okres W. na R. W.ubliky v blízkosti budovy mestského úradu
po predchádzajúcom verbálnom nedorozumení a pod vplyvom alkoholických nápojov spoločne fyzicky
napadli W. I., nar. XX.XX.XXXX, tak že najprv obvinený J. I. pristúpil spredu k W. I., chytil ho za zápästia
oboch rúk a následne z ľavej strany od chrbta pristúpil k W. I. aj obvinený S. I., ktorý ho jedenkrát veľkou

intenzitou udrel sklolaminátovou protézou, ktorú mal pripevnenú na pravej ruke, do ľavej časti tváre,
v dôsledku čoho W. I. stratil vedomie a spadol na chodník, pričom následkom fyzického napadnutia
došlo u W. I. k pomliaždeniu mozgu v čelovo temennej oblasti vpravo s okolitým opuchom mozgu,
krvácaniu pod tvrdou mozgovou plenou, podpavúčnicovému vnútrolebečnému krvácaniu, zlomenine
očnice a zygomatického komplexu vľavo s posunom úlomkov a rozsiahlou krvnou podliatinou okolo ľavej
očnice, poraneniu II. vetvy trojklanného nervu hlavy vľavo, ktoré z medicínskeho hľadiska ťažké zranenia
si vyžiadali dobu liečenia od 01.07.2014 do 21.08.2014, počas ktorej došlo k závažnému obmedzeniu
obvyklého spôsobu života a s trvalým následkom v podobe necitlivosti kože pod ľavou očnicou,

t e d a

obžalovaný S. I.
- spoločným konaním inému úmyselne ublížil na zdraví a činom spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,

- spoločným konaním sa dopustil fyzicky a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol
iného,

obžalovaný J. I.
- spoločným konaním inému úmyselne ublížil na zdraví,

- spoločným konaním sa dopustil fyzicky a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol

iného,t ý m s p á c h a l i

obžalovaný S. I.
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona v spolupáchateľstve
podľa § 20 Trestného zákona,

- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20
Trestného zákona

obžalovaný J. I.
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa
§ 20 Trestného zákona,

- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20
Trestného zákona,

Z a t o i m s ú d u k l a d á

obžalovanému S. I.

podľa § 156 ods. 3 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 4

Trestného zákona, pri nezistení žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a pri zistení
priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 49 ods. l písm. a/ Trestného zákona mu výkon

trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a súčasne ukladá probačný dohľad nad jeho správaním
v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona pri určení probačného dohľadu mu ustanovuje skúšobnú dobu v
trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona ukladá obvinenému obmedzenie spočívajúce v zákaze
požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok počas plynutia skúšobnej doby.

Obžalovanému J. I.

podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 4
Trestného zákona, pri nezistení žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a pri zistení
priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere

1 (jedného) roka.

Podľa § 49 ods. l písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a
podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obvinenému S. I. povinnosť nahradiť poškodenému
W. I., R.. XX.XX.XXXX, T. D. S., K. XX, škodu vo výške 6 180,- eur (šesťtisíc stoosemdesiat).

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry W.a podal na súd obžalobu na obžalovaných S. O. J. I. pre prečin
ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20, § 156 ods. 1, 3 písm. c/ a iné Trestného zákona,

na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe.Súd na hlavnom pojednávaní vykonal ohľadne dokazovanie výsluchom obžalovaných, svedka
poškodeného W. I., svedkov K. K., T. Z., X. I., O. I., D.. S. J. O. U. K.. O. J.?.

Obžalovaný J. I. na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodený je jeho bratranec a obžalovaný S. I.
je jeho brat. V predmetný deň pil s partiou, a to S. I., T. Z. a jeho manželkou K. I.. Potom prišla paria
poškodeného,vktorejbolpoškodenýskamarátmi,ichmenánevedeluviesť.Poškodenéhotackalo,držal
ho už jeho kamarát. Mal aj s bratom Jurajom vypité, ale nie tak, aby nevedeli, že čo robia. Poškodený

začal vyskakovať do brata Juraja, ale svedok tam bol s manželkou, tak sa do toho nestaral, len posielal
W. I. domov, lebo videl, že môže byť problém. Potom prešli pár metrov, poškodený stále vyskakoval do
Juraja, tak išiel za ním, aby prestal, on do neho strčil, tak mu dal päsťou, buď ľavou alebo pravou rukou.
Neskôr pri výpovedi tvrdil, že ho udrel buď pravou rukou do ľavej časti tváre, alebo otvorenou častou
ľavej ruky do pravej časti tváre, na základe čoho poškodený spadol na zem. Jeho brat S. I. bol za ním
asi pol metra alebo menej, brata odsunul nabok, že to vyrieši a brat sa už nezapájal ďalej. Poškodený

padal na ľavú časť ruky, najprv na dlaň, lakeť a potom celým telom, určite si udrel aj hlavu, lebo spadol
na asfaltový chodník. Tú facku mu nedal z celej sily, vedel by ho udrieť aj silnejšie, chcel sa ho len zbaviť
a odniesť ho domov.
Predtým, ako začal skákať do Juraja, tak začal verbálne útočiť do policajta X., s ktorým sa svedok
dohodol, že ho skúsi ukľudniť, a preto sa s bratom dostal do potýčky s poškodeným.

Keď Róbert ležal na zemi, tak zavolal záchranku, ale keď prišla záchranka, tak bol pri vedomí, nechcel
ísť ani do sanitky, ale napokon išiel do sanitky. Róbert odmietol vyšetrenie, a taktiež odmietol ísť sanitkou
preč. Potom ho s T. Z. odniesli pred vchod domov, kde ho posadili na schody pred domom a silno
zaklopali na dvere, lebo on bol rozhádaný s jeho rodinou. Počkali, kým niekto vyjde pred bránu, keď
videli, že vyšla jeho mama, tak odišli domov. On bol v tom čase pri vedomí, len bol veľmi opitý. V ten

deň o pol 8 ráno už bol u nich, pretože chcel mobil, ktorý mu vzala jeho manželka, keď ho stratil, takže
nemohol byť v kóme. On ani jeho brat nemajú nič proti Róbertovi osobne, vyrastali spolu, jeho mama je
sestra s Róbertovým otcom a sú pohádaní, lebo jeho rodičia vzali pôžičku, ktorú oni nesplácali a vzali
im kvôli tomu rodinný dom. Ráno mu jeho mama odovzdala telefón u nich doma.
Celkovo poškodeného hodnotil ako problémového s tým, že neustále vyvoláva bitky a tie zranenia má

chronického charakteru, nakoľko bol bitý zo strany svojho otca, jeho brat tiež odišiel do zahraničia pred
vlastným otcom.
Tým, že ho udrel a on to nahlásil na políciu, tak mohli vyjsť na povrch zranenia, ktoré mu spôsobil otec,
pretože on doteraz nebol vyšetrený zo strany doktorov, keďže nikdy nenahlásili útok zo strany jeho otca.

Obžalovaný S. I. na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodený je jeho bratranec a obžalovaný J. I. je
jeho brat. V predmetný deň on, brat Karol, Tibor Grlák, aj W. I. pili. W. I. sa k nim pridal neskôr okolo
19:00-20:00 hod., kedy už bol pripitý, oni štyria vypili 3-4 fľaše 0,5 l, alebo 0,7 l tvrdej pálenky. Bol opitý,
ale nie veľmi, nemôže si dovoliť na jeho zdravotný stav piť tak, aby ho tackalo, ani brata netackalo, on
tam bol s manželkou, ale Róberta tackalo. Poškodený Róbert na neho útočil verbálne, trhal mu protézu,

ktorú má na pravej ruke a keď prišli policajti, ktorí hliadkujú pri CBA, tak vyskočil aj na policajtov, ale brat
Karol sa postaral o to, aby ho nevzali policajti. Už išli všetci domov, poškodený išiel za ním, chcel ho
asi napadnúť odzadu, preto prišiel za ním jeho brat Karol a dal mu facku, aby sa poškodený ukľudnil.
Predtým ho poškodený nenapadol, ani nikoho z nich, ale mal pocit, že už k tomu každú chvíľu príde.
Brat mu chcel len pomôcť, a preto dal poškodenému tú facku.

J. I. dal W. I. facku, nevedel ktorou rukou, ale bolo to dlaňou, nie päsťou. Po facke Karola ešte poškodený
strčil a zrejme sa odrazil od brata a spadol na zem. Potom volali záchranku, prezreli ho a pustili ho
domov. V sanitke ho trošku vyšetrili a pustili ho domov.

Svedok poškodený W. I. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je bratranec s obžalovanými a pred

skutkom mali výborný vzťah, teraz sa ani nepozdravia. V predmetný deň pili on, obaja obžalovaní a T.
Z., bola tam aj Michaela, ale ona nepila. Dohodli sa, že budú piť pred predajňou CBA, prišli tam všetci
triezvi a vypili tam štyria 1,2 l tvrdej pálenky. Pili viac ako 5 hodín, rozprávali sa a potom okolo 22.00 hod,
keď už bola tma, išiel kúpiť cigarety a potom sa vybrali od predajne CBA domov a J. I. mu dal zozadu
po hlave, trošku ho odhodilo, tak sa opýtal, že čo sa stalo a potom už išiel do bitky, strkal ho, držal mu

ruky v zápästiach, chcel sa mu vyšmyknúť, ale sa nedalo. T. Z. a K. I. boli pred nimi 5-6 metrov a Juraj
Samko stál za nimi asi 2 metre a potom prišiel ku nemu z ľavej strany a dal mu po hlave. Prichádzal ku
nemu odzadu a jeho pravou rukou, na ktorej má protézu, mu buchol po ľavej časti tvári a v tom časeho J. I. držal za zápästia tak, že sa nevedel voči tomu brániť. Potom odpadol a potom si nič nepamätá,
prebral sa až doma.
Príčinoutohtoútokuzostranyobžalovanýchmohlobyťto,žeobidvajaodnehopýtalimobil,žehozaložia,

aby mohli na druhý deň piť, ale on ten mobil nemohol založiť, lebo bol jeho sestry, ale J. I. keď si vypije,
tak je provokatér a zrejme mu to ako odpoveď nestačilo, tak asi preto došlo k tomu, čo už opísal.
Prebral sa až niekedy v ten deň okolo 14:00 hod., prebral sa aj predtým, ale hrozne ho bolela hlava a
potom okolo 14:00 hod. sa prebral poriadne. Rodičia sa ho pýtali, že čo sa stalo, ale zaklamal, že ho
udrela pingpongová loptička, lebo nechcel, aby sa to dostalo na políciu a súd. Na tretí deň išiel k lekárovi,

na röntgene nič nezistili, poslali ho domov. Potom na druhý deň odpadol a nechali si ho v nemocnici a
museli ho v Martine operovať, kde mu dali platničku do hlavy. Doteraz bol na dvoch operáciách, druhá
operácia bola preto, že mu vybrali platničku.
Dňa 02.07.2014 okolo obeda išiel k obžalovaným domov pre mobil, obžalovaní povedali, že mobil
nemajú, ale potom mu Michaela zakričala, že „Robo máš tu mobil“ a potom ho obžalovaní zavolali na
kávu. Juraj ho pozval domov na kávu a povedal, že nech ide pre krabicu od mobilu a pôjdu na políciu

nahlásiť krádež mobilu. Bavil sa s nimi o tej noci, nikto iný tam nebol, hovorili mu, že má len monokel, že
mu nič nie je. Vtedy im povedal o tej verzii o pingpongovej loptičke, aby mali rovnakú verziu pre rodičov.
Ten mobil dobrovoľne neodovzdal, vzali mu ho potom, ako odpadol.

Svedok K. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že boli s kolegom J. privolaní a našli poškodeného

opretého o stenu, mal na tvári poranenie pod okom, nevedel ale na ktorej strane. Poškodený bol pri
vedomí, pod vplyvom alkoholu, všetci boli podgurážení alkoholom. Kolega ho vyšetroval v sanitke, on
musel byť vonku, aby sa ostatné osoby nedostali do sanitky, nakoľko boli z ich strany také pokusy.
Poškodený poskytol údaje zo svojich dokladov, kolega J. zistil určité zranenia, ktoré by odôvodňovali
vyšetrenia v nemocnici, avšak poškodený odmietol ísť s nimi, podpísal reverz, kolega ho aj prehováral,

ale neúspešne. S. I. hovoril, že mu majú dať adrenalín, výboje, že mu nič nie je a hovoril aj on a aj iné
osoby, že spadol a že sa udrel, nikto nepotvrdil, že by došlo k bitke.

Svedok Bc. S. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že prišla výzva na výjazd, bol tam odpadnutý
poškodený, ktorý nol pri vedomí, ale javil známky opitosti a ležal na zemi. Bolo tam 4-5 chlapcov,

nepamätal si kto mu hovoril, že spadol. Museli ho presviedčať, aby ho mohli vôbec vyšetriť v sanitke, ale
napokon ďalšie ošetrenie v nemocnici a odvoz do nemocnice odmietol, nejavil známky straty vedomia,
opitosti áno a nehovoril o tom, ako sa to stalo, iba že chce ísť domov. Keďže odmietol ísť s nimi a tí
chlapci povedali, že ho zoberú domov, tak pre nich výjazd skončil, podpísal im záznam o ošetrení a
reverz. S. I. bol najaktívnejší z tých chlapcov, stál najbližšie k sanitke a on hovoril, že poškodený spadol

a že ho potom zoberú domov.

Svedok T. Z. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pili v ten deň spolu, poškodený prišiel posledný, boli
tam on, S. I., J. I., W. I. a ešte K. I.. Potom sa rozhodli, že idú domov, vpredu išli on s Karolom a s jeho
ženou Michaelou a za nimi išli Robo a Juraj, ktorý išli asi 5-10 metrov za nimi. Róbert sa zrejme pohádal

s Jurajom, svedok bol dosť opitý, tak si nepamätal presne, čo sa stalo. Videl, že sa hádajú, nevidel však,
že sa bili, ale že Karol sa vrátil a dal Robovi facku. Nepamätal si, či úder viedol J. I. otvorenou dlaňou
alebo päsťou, ani ktorou rukou do tváre, ale následne na to spadol. Nepamätal si, kde stál S. I., keď
Karol udrel Róberta.
Keďže nevstal zo zeme, tak zavolali sanitku, pomohli mu vstať a išiel do sanitky. Nepamätal si, či s nimi

poškodený komunikoval, bol opitý. Sanitka ho nezobrala, lebo on nechcel ísť, potom ho zobrali domov
s Karolom, kde ho nechali pred dverami do domu, nechali ho sediac pred domom a pred bráničkou
počkali, kým niekto otvorí dvere, potom jeho mama otvorila dvere a oni išli preč.

SvedkyňaX.I.nahlavnompojednávaníuviedla,žeobžalovanísújejsynovciapoškodenýjejejsyn.Pred

skutkom mali nejaké rodinné nezhody s rodičmi obžalovaných došlo k problémom, keď ich nahovorili na
to, aby si zobrali úver na kúpu ich domu a že tie peniaze im dajú a oni budú z toho podnikať, zaviazali
sa k tomu, že budú splácať ten úver. Prvý rok splácali, ale potom prestali a potom prišli exekútori.
V predmetný deň našla syna prehodeného na múriku na bruchu ako vrece zemiakov, videla ako utekajú,
ale nevidela hneď, že to bol Tibor a Karol, až potom sa dozvedela, že to boli oni. Keď ho uložila do

postele, tak zistila, že má pod okom modrinu. V noci sa budil a chodil na záchod a vracal, potom aj tri
dni v kuse len spal a sťažoval sa, že ho bolí hlava a mal aj teplotu 38 oC. Po tých troch dňoch išli k
obvodnej lekárke, ktorá ich poslala na chirurgiu a očné. Na chirurgii mu urobili snímok a povedali, že o
týždeň mal prísť na kontrolu, ale na druhý deň po kontrole sa mu zhoršil stav, nepamätal sa kde je, malvýpadky pamäte, tak išli na pohotovosť. Potom si ho nechali v nemocnici a potom jej volal, že ho musia
operovať, tak ho museli previesť do Banskej Bystrice, tam bol 3 dni, ale tam ho nevedeli operovať, tak
napokon ho operovali v Martine.

Syn nechcel, aby podala to trestné oznámenie, ale ona s dcérou išli podať trestné oznámenie. Počas
tých prvých dní po skutku jej syn hovoril, že to má od pingpongovej loptičky, ale to mu neverila, potom
jej hovoril, že to má kvôli mobilu, to mu tiež neverila, tak s ním išla k obžalovaným domov po ten mobil,
kde im S. I. povedal, že tam mobil nie je, ale že sa dá vystopovať podľa SIM karty, ktorá je v mobile,
že nech idú pre papiere a pôjdu na políciu. Išla pre papiere od telefónu, syn tam ostal a potom jej syn

volal, že sa mobil našiel u manželky J. I..

Svedkyňa O. I. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaní sú jej synovia, poškodený je jej synovec
a má ho veľmi rada. Ani pred týmto skutkom, ani teraz nemajú nejaké zhoršené vzťahy s rodičmi
poškodeného. Ohľadne skutku vie len ohľadne mobilného telefónu, ktorý mu v tú noc dala jej nevesta
a povedali jej, že ho Robo vytratil a ona ho zobrala a nechala si ho u seba. Robovi ho dala na druhý

deň po skutku, keď bol u nich.

MUDr. O. J.?po zložení sľubu znalca na hlavnom pojednávaní uviedol, že na základe nálezu
neurochirurgickej kliniky v Martine zo dňa 8.7.2014, teda až na 8. deň po zranení zistil pomliaždenie
mozgu u poškodeného vpravo, ktoré bolo spojené s krvácaním, ale to krvácanie je relatívne malej hrúbky

7 mm v rozsahu 43 až 14 mm. Je to ložisko, ktoré vzniklo priamym nárazom zrejme hlavy, pravej strany
hlavy o tvrdú prekážku, najpravdepodobnejšie na okraj chodníka, teda pádom. Keďže ide relatívne o
malú ohraničenú krvnú podliatinu, zrejme to krvácanie bolo po tomto úraze minimálne, postupne sa
hromadilo, a to vysvetľuje skutočnosť, že poškodený až po troch dňoch išiel k obvodnej lekárke, ktorá
ho odoslala na chirurgické vyšetrenie. Ešte aj na 5. deň bolo vyšetrenie na röntgene negatívne, dali mu

obklady a objednali ho až na 8.7.2014. Poškodený však 7.7.2014, teda 7 dní po zranení, zrejme z edému
mozgu, začal mať väčšie ťažkosti, zrejme došlo k ťažkým bolestiam, preto bol prijatý do nemocnice v
Revúcej, kde sa urobilo CT mozgu, kde sa našli dva nálezy. Jednak zlomenina na ľavej strene tváre v
oblasti očnice, pričom ide o spodinu očnice, ktorá je vpáčená, tvárová kosť vpravo a most tvárovej kosti,
ktorý je dovnútra vpáčený a zároveň toto krvácanie do mozgu na pravej strane. Poškodený bol preto

prevezený do Banskej Bystrice na neurochirurgickú kliniku, no v prvotnom prípade je dôležitý mozog, či
ho netreba operovať. Nakoľko rozsah zranenia mozgu bolo malé, tak sa na klinike v Martine rozhodli pre
konzervatívnu liečbu, teda pre postupné uvoľnenie edému opuchu mozgu a že sa to samé vstrebe, ale
pre nález očnice do preložili do Martina. V Martine bolo prevedené vydvihnutie tejto časti očnej spodiny,
ktoré bolo fixované dlahou a s dvoma skrutkami. Po tejto dobe bol poškodený potom prepustený domov,

tieto veci sa pomaly upravili a 21.8.2014 bola v podstate liečba ukončená. Pacient sa však sťažoval, že
mu tŕpne líce, ale keďže išlo o poranenie nervu pod očnicou, tak ho prijali a odstránili malú dlahu. Toto
je spojené s PN zhruba 7 dní.
K mechanizmu vzniku zranenia uviedol, že poškodený bol ošetrení privolanou sanitkou dňa 01.07.2014
o 00:23 hod. Odmietol ísť do nemocnice, preto ho kamaráti odprevadili domov, kde sa údajne o 11:00

hod, aspoň mama tak tvrdí, prebral. Privezený bol podľa matky o 01:15 hod. a v tom čase mal pod
ľavým okom modrinu. Teda mechanizmus je jednoznačný, muselo byť násilie pôsobiace na ľavú stranu
tváre. Keďže nos nie je poranený, možnosti sú relatívne úzke, buď pästný úder do ľavej časti tváre
alebo úder z boku typu karate, hranou ruky, ktorá smeruje pod ľavé oko. Facka v žiadnom prípade takúto
zlomeninu nespôsobí. Úderom otvorenou dlaňou aj pri maximálnej intenzite nemôže dôjsť k zraneniam,

ktoré boli u poškodeného zistené na ľavej strane tváre. Ak bolo spôsobené zranenie lícnej ľavej kosti
poškodeného mnou spomínaným úderom karate, rana musela byť zasadená útočníkom z boku a zozadu
voči poškodenému. Úder protézou ešte zintenzívňuje ten následok úderu, nakoľko je tvrdšia ako je
samotná hrana ruky, ale tak, či tak muselo dôjsť k prudkému úderu aj protézou. Podľa jeho názoru by
nemohlo dôjsť k takému zničeniu alebo poškodeniu protézy, že by ju už nemohol nosiť.

Opitosť a úder mohli viesť k strate vedomia a pravdepodobne k pádu na pravú stranu, kde utrpel
ďalšie vyššie uvedené zranenie. To, že sa poškodený nepamätá na to, že tam bola sanitka je vysoko
pravdepodobné. Jednak je tam opitosť, jednak je tam otras mozgu, keďže išlo o vnútro lebečné zranenie
a krvácanie.
K zraneniu lícnej kosti vľavo, a tak isto tvárovej kosti vľavo nemohlo dôjsť pádom, len tými údermi,

ktorých možnosti uviedol, avšak to zranenie v pravej časti hlavy je jednoznačne spôsobeného pádom.
Objektívna dĺžka liečby bez toho pádu by to bolo 37 dní. Obvyklé obmedzenie spôsobu života podľa
neho netrvalo 47 dní, ale 5 týždňov, ale liečba trvala 47 dní. Ak by bola liečba začatá hneď po zranení,
tak by to bolo 37 dní, ale on počítal dĺžku liečby od 01.07.2014, ale ak by išiel hneď poškodený k lekárovi,tak by to bolo do 42 dní, ale poškodený išiel k lekárovi až o 3 dni, tam došlo k predĺženiu, CT vyšetrenie
mu robili až na 7. deň po zranení. Ak by sa mu robilo CT bezprostredne po skutku, tak by sa to skrátilo,
ale aj tak ide o dlhšie trvajúcu poruchu zdravia.

Na hlavnom pojednávaní boli prečítané takisto listinné dôkazy, z ktorých boli zistené nasledovné
skutočnosti:

Vykonanú rekonštrukciu vyhodnotil na nej prítomný znalec MUDr. J.? tak, že najpravdepodobnejšia

z verzií vzhľadom k charakteru zranenia poškodeného Róberta Samka sa javí verzia, ktorú popísal
poškodený.

Miesto činu je zrejmé z vykonanej obhliadky miesta činu.

Lekárske správy ohľadne zranení, ktoré utrpel poškodený preukazujú taký zdravotný stav poškodeného

po skutku, ako opísal pri svojom výsluchu ako aj pri písomnom znaleckom posudku MUDr. J.?.

Mesto Jelšava obžalovaných bližšie hodnotí, obžalovaný S. I. bol od roku 2010 do toho času 1 krát
priestupkovo postihnutý pokutou vo výške 10,- eur za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu.
Obžalovaný J. I. bol 3 krát priestupkovo postihnutý pokutami za priestupky na úseku cestnej dopravy,

1 krát priestupkovo postihnutý pokutou za priestupok proti majetku a 1 krát priestupkovo postihnutý
pokutami za priestupky proti verejnému poriadku.

Podľa odpisu z registra trestov bol obžalovaný S. I. jedenkrát odsúdený, a to v roku 2012 za prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 a iné Trestného zákona, pričom bolo upustené od jeho potrestania.

Obžalovaný J. I. bol doposiaľ 2 krát odsúdený, naposledy v roku 2008, kedy mu bol za prečin
krádeže podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace s
podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov.

V súlade s § 2 ods. 6 Trestného poriadku súd hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia

založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne, nezávisle od
toho, či ich obstarali orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

V súlade s § 220 ods. 2 Trestného poriadku súd pri svojom rozhodnutí prihliadal len na skutočnosti,
ktoré boli prebrané na hlavnom pojednávaní a opiera sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní

vykonané.

Na základe takto vykonaného dokazovania, podľa názoru súdu dostatočnom na náležité zistenie
skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu

jednotlivo ako aj v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku, súd
dospel k záveru, ktorý je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaným S. I. a J. I. prokurátor v tomto konaní kladie za vinu, že na verejnosti napadli poškodeného
W. I., pričom S. I. mu mal svojím úderom ublížiť ťažko a J. I. svojim konaním ľahšie.

Takéto konanie obžalovaných preukazuje jednoznačne výpoveď poškodeného, ktorý počas prípravného
ako aj súdneho konania bez zaváhania presne opisoval priebeh predmetného skutku dňa 01.07.2014.
Počas toho, ako boli obidvaja obžalovaný ako aj poškodený preukázateľne pod vplyvom alkoholu, došlo
medzi nimi k hádke, ktorá vyvrcholila tým, že obžalovaný J. I. chytil poškodeného spredu za zápästia

a počas toho obžalovaný S. I. svojou pravou rukou v postavení za poškodeným zľava tohto udrel, na
čo poškodený spadol na chodník, čím úderom a následným pádom spôsobil poškodenému zranenia
popísané v obžalobe.

Obžalovaný J. I. sa v tomto konaní voči obžalobe bránil tvrdením, že to jednak celé vyprovokoval

poškodený, ktorý vyskakoval do S. I., ktorého on prišiel ako brata chrániť, a potom, ako ho poškodený
strčil mu tento dal päsťou, resp. neskôr už uviedol, že otvorenou rukou do oblasti tváre bez konkrétneho
určenia strany tváre. Následne mal podľa jeho tvrdenia poškodený spadnúť na chodník a zranenia, ktorépoškodený v ten deň utrpel, mali podľa neho dlhodobý charakter, nakoľko mal poškodeného v minulosti
byť jeho otec.

Obžalovaný S. I. tiež tvrdil, že celý skutok vyprovokoval poškodený, avšak uviedol, že poškodený ho už-
už išiel odzadu napadnúť, čomu však zabránil jeho brat Karol, ktorý dal poškodenému facku, na ktorú
mal poškodený reagovať tak, že do Karola strčil a tým sa od neho odrazil a spadol na chodník.

Teda medzi výpoveďami obžalovaných sú rozpory, hlavne v tom, že podľa Karola ho mal poškodený

najskôr strčiť a on mu dal následne facku a podľa S. I. mu najskôr dal Karol facku a až potom do neho
poškodený strčil a padol na zem.

Priamym svedkom skutku mal byť aj svedok T. Z., ktorý išiel pred obžalovanými a poškodeným asi 5 -
10 metrov vopred a videl a počul to, že sa hádali a neskôr dal obžalovaný J. I. poškodenému facku.

Dôležitým dôkazom vykonaným na hlavnom pojednávaní, pre určenie toho, ktorá z týchto výpovedí je
pravdepodobnejšia, resp. reálna a správna, bolo vyjadrenie znalca z odboru zdravotníctva MUDr. J.?,
ktorýjednoznačnepopísalakomohlodôjsťkzraneniam,ktorévpredmetnýdeňutrpelpoškodený.Vylúčil
možnosť,žekzraneniammohloprísťpoúdereotvorenourukou,resp.predmetnézraneniepoškodeného
bezsúčasnéhozranenianosamoholspôsobiťbuďpästnýúderdoľavejčastitvárealeboúderzbokutypu

karate, hranou ruky, ktorá smeruje pod ľavé oko. Vzhľadom na výpovede obžalovaných, poškodeného
akoajsvedkovvtomtotrestnomkonaníjednoznačneakojedinúpravdivúoznačilvýpoveďpoškodeného,
teda že došlo k úderu zľava odzadu hranou pravej ruky typu karate, a to obžalovaným Jurajom Samkom,
ktorý má navyše tvrdú plastickú protézu, čo mohlo takýto úder zintenzívniť. Následný pád na chodník
privodil poškodenému zranenie zadnej časti hlavy, ktoré však nebolo hlavným zranením v tomto prípade,

avšak spôsobilo predĺženie liečby zranení na celkovo viac ako 42 dní. Objektívne dĺžku liečby označil v
dĺžke47dní,ajkeďpriskoršomzačatíliečbybysatátodobamohlaskrátiť,avšakobjektívnekliečbeskôr
nemalo prečo dôjsť, nakoľko niektoré ťažkosti začal poškodený pociťovať až s odstupom niekoľkých dní.
Znalec zároveň vyvrátil obranu obžalovaných ohľadne toho, že k predmetným zraneniam došlo počas
toho, ako ho otec v mladosti bíjaval, čo znalec jednoznačne vzhľadom na charakter zranení vylúčil.

Výpovede svedkov K. K. a BC. S. J. potvrdili, že stav poškodeného v predmetnú noc si vyžadoval prevoz
do nemocnice, avšak zrejme vzhľadom na opitosť poškodený prevoz do nemocnice odmietol.

Svedkyne X. I. O. O. I., matky poškodeného, resp. obžalovaných neboli priame svedkyne skutku, matka

poškodeného sa vyjadrovala len ku zraneniam jej syna, poškodeného W. I., ktorý mal byť po skutku v
zlom stave a musel ísť k lekárovi, a taktiež potvrdila, že išla zo synom ku obžalovaným po jeho telefón,
ktorý im títo napokon vrátili. O. I. taktiež potvrdila, že telefón poškodeného bo u nej, že jej ho dala
manželka obžalovaného J. I., pretože ho mal údajne poškodený vytratiť. Teda ich výpovede je možné
posudzovať jedine z pohľadu možného motívu konania obžalovaných voči poškodenému, ktoré mohlo

byť spôsobené ich hádkou ohľadne telefónu poškodeného, avšak motívom celého skutku mohla byť aj
jednoducho hádka, po ktorej vplyvom alkoholu došlo k predmetnému skutku.

Celkovo súd výpovede obžalovaných vyhodnotil ako nepravdivé, účelové, s cieľom vyhnúť sa hlavne
zo strany S. I. trestnej zodpovednosti, pričom aj výpovede obžalovaných si ohľadne priebehu skutku

odporovali. Účelovosť výpovedí obžalovaných bola preukázaná aj tým, že sa snažili zvaliť vinu za
zranenia poškodeného na jeho otca, ktorý ho mal v minulosti biť. Znalec však jednoznačne za príčinnú
súvislosť so zranením určil vyššie opísaný úder S. I. do hlavy poškodeného.

Pri súhrnnom hodnotení všetkých dôkazov súd dospel k záveru, že ku skutku došlo tak, ako je opísané

v obžalobe, čím J. I. a S. I. tým, že na verejnosti napadli Róberta Samka, naplnili skutkovú podstatu
prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20
Trestného zákona. Obžalovaný J. I. tým, že držal poškodeného za zápästia tak, aby sa tento nemohol
brániť a následne po údere S. I. spadol poškodený na chodník a týmto pádom utrpel ľahšie zranenie,
naplnil J. I. skutkovú podstatu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v

spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona. S. I. svojím úderom hranou pravej ruku do oblasti
ľavej časti tváre poškodeného, tomuto spôsobil ťažkú ujmu na zdravý, naplnil skutkovú podstatu prečinu
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona v spolupáchateľstve
podľa § 20 Trestného zákona.Pri rozhodovaní o druhu a výške trestu u obidvoch obžalovaných súd zobral do úvahy skutočnosti, že
nebolavichprípadezistenážiadnapoľahčujúcaokolnosťabolauobidvochzistenápriťažujúcaokolnosť,

žeskutkomspáchaliviactrestnýchčinov.Trestyimpretosúdukladalvzvýšenejtrestnejsadzbevzmysle
§ 38 ods. 4 Trestného zákona na úplne spodnej hranici zvýšenej trestnej sadzby, nakoľko takéto tresty
by mali byť pre obidvoch dostatočné na to, aby splnili výchovný účel trestu.

Vzhľadom na vyhodnotenia konania obžalovaných súd zaviazal k náhrade škody podľa miery zavinenia

obžalovaného S. I., a to na základe bodového ohodnotenia zranení znalcom MUDr. J.?.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. Pre osoby, ktoré
boli prítomné pri vyhlásení rozsudku plynie lehota od jeho vyhlásenia. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Pre osoby, ktoré neboli prítomné pri
vyhlásení rozsudku, plynie 15 dňová lehota od doručenia rozsudku.