Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. september 2014

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/267/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214208759
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2014:2214208759.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred samosudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou v právnej veci

žalobca: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5,
v zastúpení: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanej: Z.
T., nar. XX.Z. XXXX, naposledy bytom XXX XX S. Š., Y. X. Č.. XXX/XX, t.č. na neznámom mieste,
zastúpená opatrovníčkou, J. M., tajomníčkou Okresného súdu Dunajská Streda, o zaplatenie 554,59
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 29. apríla 2014 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bola
žalovaná zaviazaná k zaplateniu istiny vo výške 554,59 eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým,
že na základe zmluvy č. XX-XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 18.januára 2008 poskytol pôvodný veriteľ
žalovanej úver, pričom žalovaná sa zaviazala splácať predmetný úver. Žalovaná svoj dlh nesplnila, preto
žalobca si v predmetnom konaní uplatňuje neuhradenú úverovú istinu vo výške 554,59 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 554,59 eur od 20.11.2013 do zaplatenia.
Súd vo veci vydal platobný rozkaz dňa 5. júna 2014 pod č.k. XRo/XXX/XXXX-XX, ktorý však nebolo

možné doručiť žalovanej do vlastných rúk pre jej neznámy pobyt, preto súd predmetný platobný rozkaz
uznesením zo dňa 25. júla 2014, č.k. XRo/XXX/XXXX-XX zrušil a ustanovil žalovanej v zmysle ust. § 29
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, opatrovníka v osobe tajomníčky tunajšieho súdu, a to uznesením
zo dňa 22. augusta 2014, č.k. XXC/XXX/XXXX-XX. Súd následne žalobu podľa § 79 ods. 4 a 114 ods.
3 O. s. p. spolu s procesnými poučeniami podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku doručil
opatrovníčke žalovanej do vlastných rúk, ktorá sa ale k žalobe nevyjadrila.

Predmetom konania je suma 554,59 eur, teda suma nižšia než 1.000 eur. Podľa § 200ea Občianskeho
súdneho poriadku (O.s.p.) ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor. Podľa § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné
nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci
rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo
veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa ods. 2 pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Keďže v konaní ide o

drobný spor, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, podľa § 115a ods. 2 O.s.p..

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä zmluvou
o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby zo dňa 18.01.2008 (č.l. 4-6),Všeobecnými obchodnými podmienkami Tatra banky, a.s. (č.l. 7-29), Oznámením o ukončení zmluvného
vzťahu a o postúpení pohľadávky (č.l. 30), Zmluvou o postúpení pohľadávky (č.l. 31-37) a zistil
nasledovný skutkový a právny stav veci:

Z predloženej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby vyplýva, že
medzi právnym predchodcom žalobcu, t.j. Tatra bankou, a.s. a žalovanou bola dňa 18. januára 2008
uzavretá úverová zmluva, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo
výške 115,81 eur.

Zmluva o úvere je upravená všeobecne v § 497 Obchodného zákonníka. Keďže žalovaný v predmetnom
právnom vzťahu vystupuje ako spotrebiteľ, na tento vzťah sa vzťahuje aj zákon o spotrebiteľských
úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase podpísania
zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
e)poplatkamiakákoľvekplatba,ktorújespotrebiteľpovinnýzaplatiťveriteľovivsúvislostisposkytovaním
úveru, okrem úrokov.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická alebo právnická osoba,

ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa ods. 2 spotrebiteľom je fyzická osoba,
ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania. Podľa ods. 5 pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne
oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4 prostredníctvom ustanoveného vzoru formulára. Na

požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná. Podľa ods. 5 od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 písm. g) a i) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, výšku, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva
o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a

bez poplatkov.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 132 O.s.p., dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane

toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že predmetná zmluva neobsahuje výšku,

počet a termíny splátok istiny, výšku, počet a termíny splátok úrokov a výšku, počet a termíny splátok
iných poplatkov; ďalej neobsahuje konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru vyjadrenú konkrétnym
dátumom. Pre uvedené nedostatky sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich
pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi

predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa
teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom nie je svojvoľná, súd musí
vychádzať zo všetkého čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí
správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily
jednotlivých dôkazov.

Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie
tvrdených skutočností. Účastníkov, teda zaťažuje dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdení pod
následkom neuneseniu dôkazného bremena. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou
tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1). Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania,
v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri

odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli
v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v
rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné
postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza
zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení

než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej
povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom rozumieme
zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V sporovom konaní platí dispozičná a prejednávacia zásada. Účastníci sú v ňom povinní
prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania, najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné

skutočnosti a označia dôkazné prostriedky (§ 101 ods. 1 O.s.p.). Súd však nie je viazaný návrhmi
účastníkov na vykonanie dokazovania a nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhov
na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy
vecou súdu (§ 120 ods. 1 O.s.p.).
Súd po preskúmaní spisu zistil, že pôvodný veriteľ poskytol žalovanej úver vo výške 115,81 eur, avšak

žalobca od žalovanej žiada sumu vo výške 554,59 eur. Žalobca požadovanú istinu vo svojom návrhu
nešpecifikoval, neuviedol ani to, koľko žalovaná uhradila a presne kedy sa dostala do omeškania.
Rovnakožalobcanepredložilsúduanisplátkovýkalendár.Vzhľadomnatietoskutočnosti,akoajnato,že
pôvodným veriteľom poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, súd konštatuje, že žalobca neuniesoldôkazné bremeno, nepreukázal skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, preto súd žalobu v celom rozsahu
zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd

prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal. Podľa ods. 2, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď po procesnej stránke bola v celom
rozsahu úspešná žalovaná, v konaní si však žiadne trovy neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave
cestou tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995
Z. z. (Exekučný poriadok).