Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. august 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/651/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214206166
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4214206166.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom collection, s. r. o., so sídlom Šoltésovej
14, Bratislava, IČO: 47 150 513, zastúpený Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o.,
so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, v mene ktorej koná prokurista a advokát JUDr.
Alexander Kasatkin, LL.M., proti odporkyni: V. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., M. S. XX, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom

Košice, Park Angelinum 2, IČO: 42 326 923, zastúpený Mgr. Petrom Masarovičom, advokátom so sídlom
Košice, Park Angelinum 2, o zaplatenie 473,65 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti
uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 20. apríla 2015 č. k. 8C/231/2014-59, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Komárno (súd prvého stupňa) uznesením zo dňa 20. 04. 2015 č. k. 8C/231/2014-59

pripustil, aby na strane odporkyne ako vedľajší účastník do konania vstúpilo Združenie na ochranu
spotrebiteľov OBRANA, Park Angelinum 2, Košice, IČO: 42 326 923. Rozhodnutie právne odôvodnil
s poukazom na ust. § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. V odôvodnení uznesenia poukázal
na to, že na Okresnom súde Komárno sa vedie konanie o zaplatenie 473,65 eura s príslušenstvom.
Dňa 11. 08. 2014 občianske združenie Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA doručilo súdu
podanie označené ako "Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka", v ktorom uviedlo, že v zmysle § 93

ods. 2 OSP týmto súdu oznamujú vstup do predmetného konania na strane žalovanej, a to za účelom
ochrany práv žalovanej ako spotrebiteľa, pretože predmetom konania sú nároky žalobcu vyplývajúce
z hromadne uzatváraných spotrebiteľských zmlúv, ktorých obsah nemohol spotrebiteľ podstatným
spôsobom ovplyvniť a ktorý v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie ako bežný spotrebiteľ
nie je schopný posúdiť neprijateľné podmienky v týchto zmluvách a procesne sa pred súdom voči nim
efektívne brániť.

Dňa 27. 11. 2014 doručil navrhovateľ námietku vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Uviedol,
že nie sú splnené podmienky na vstup vedľajšieho účastníka na strane odporcu do konania, pretože
predmetom konania nie je ochrana práv spotrebiteľov, ale žaloba na plnenie podaná voči jednej
osobe. Za podstatnú podmienku vstupu vedľajšieho účastníka do konania považuje navrhovateľ súhlas
hlavného účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať, pretože potreba súhlasu
vyplýva zo samotnej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Poukázal na to, že s účinnosťou od

01. 01. 2015 budú v Občianskom súdnom poriadku vykonané zmeny a súčasťou podnetu združenia
na vstup do konania musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak, súd
na podnet neprihliadne. Pokiaľ ide o účel vstupu vedľajšieho účastníka, poukazuje na to, že sudca je
povinný ex offo prihliadať na nečestné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, vyjadrenia právneho
zástupcu vedľajšieho účastníka preto nie sú žiadnou pridanou hodnotou pre spotrebiteľa. Zmyslom
vedľajšieho účastníctva je pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov. Tretia osoba sa stáva

vedľajším účastníkom v okamihu, keď dôjde súdu jej oznámenie, že vstupuje do konania na strane
niektorého z účastníkov. Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA doručilo súdu oznámenie dňa11. 08. 2014. Súd prvého stupňa uviedol, že o prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhoduje iba na
návrh. Z ustanovenia § 93 ods. 1 a 2 OSP účinného do 31. 12. 2014 nevyplýva, že súčasťou podnetu
vedľajšieho účastníka musí byť zároveň súhlas toho účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní.

Ďalej poukázal na to, že zo žiadneho ustanovenia § 93 OSP nevyplýva, že vedľajší účastník môže
vstupovať do konaní v len takých veciach, ktorých predmetom je ochrana práv účastníkov konania tak,
že je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko. To, že v tomto konaní je na strane odporcu
iba jeden účastník a vedľajší účastník má záujem na ochrane práv tohto jedného účastníka (t. j. jedného
spotrebiteľa) nie je dôvodom na nepripustenie vedľajšieho účastníka do konania. Pokiaľ ide o súhlas

účastníka konania so vstupom vedľajšieho účastníka, je zrejmé, že ak by odporca vyjadril svoj nesúhlas,
ktorý nemusí byť žiadnym spôsobom odôvodňovaný, súd vstup vedľajšieho účastníka nepripustí.
Dňa 26. 01. 2015 bolo odporkyni doručené oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania na
jej strane, s tým, že má možnosť sa vyjadriť v lehote 10 dní od doručenia. Zároveň bola poučená, že
v prípade, ak sa v uvedenej lehote nevyjadrí, súd má za to, že k vstupu vedľajšieho účastníka nemá
výhrady a s jeho vstupom do konania súhlasí. Odporkyňa nedoručila súdu žiadne vyjadrenie, avšak z

takéhoto konania odporkyne nemožno vyvodzovať tú skutočnosť, že so vstupom vedľajšieho účastníka
nesúhlasí. Cieľom prijatia ustanovenia § 93 ods. 2 je poskytnúť ochranu osobám, na ochranu ktorých sú
zriaďovanérôzneprávnickéosobynajmäzdruženiaasúvisíajstranspozíciourôznychsmernícurčených
na ochranu spotrebiteľa, osôb, vo vzťahu ku ktorým bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania
a pod. (z osobitnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z. z.), preto nepripustenie vedľajšieho

účastníka z dôvodu, že chýba výslovný súhlas odporkyne s jeho vstupom by bolo v rozpore s účelom,
pre ktorý bola právna úprava prijatá. Navrhovateľ ďalej uviedol, že v zmysle uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 357/2012 účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať
len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho obsah a účel, teda pomáhať v konaní hlavnému
účastníkovi a podporovať ho s cieľom prispieť k ochrane jeho práv. Takýmto konaním môže byť zásadne

len sporové konanie. To však neplatí pre také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje o
žalobe platobným rozkazom (tzv. skrátené konanie), kedy sa táto pomoc v spore môže najskôr prejaviť,
až keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor. Rozkazné konanie je tzv. skrátené konanie,
ktorého výsledkom je vydanie rozhodnutia - platobného rozkazu. Z obsahu spisu vyplýva, že platobný
rozkaz vydaný nebol s poukazom na ust. § 172 ods. 9 OSP. V tomto štádiu konania preto už nie je možné

hovoriť o tzv. skrátenom konaní. Ak súd platobný rozkaz nevydá, nariadi pojednávanie (§172 ods. 3
OSP). Z obsahu spisu vyplýva, že termín pojednávania ešte nebol stanovený, avšak odporcovi bol do
vlastných rúk doručovaný návrh na začatie konania spolu s oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka
do konania a výzvou na vyjadrenie. S ohľadom na predmet sporu, ktorým je plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, je vstup Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA dôvodný a zákonom prípustný, pretože v

prejednávanej veci nejde o konanie, v ktorom zákon vylučuje účasť vedľajšieho účastníka. S poukazom
na to, že odporca nevyjadril nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane, súd
o námietke neprípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhodol tak, že jej nevyhovel a pripustil, aby vedľajší
účastník do konania na strane odporcu vstúpil.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, žiadajúc odvolací súd, aby

napadnuté uznesenie zmenil tak, že vstup vedľajšieho účastníka do konania sa nepripúšťa a zároveň
zaväzuje vedľajšieho účastníka nahradiť navrhovateľovi trovy konania. Poznamenal, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vstup vedľajšieho účastníka
do občianskoprávnych konaní upravuje vládny návrh novely OSP, ktorá má nadobudnúť účinnosť
01. 01. 2015. Tento návrh v dôvodovej správe reaguje na doterajšiu rozhodovaciu činnosť súdov

SR v občianskoprávnych veciach. Návrh vychádza zo záverov judikatúry a zjednocovacej činnosti
Najvyššieho súdu SR a taktiež zohľadňuje aj závery rozhodnutí Súdneho dvora EÚ so zámerom
odstrániť sporné otázky, ktoré aktuálne a vo veľkom rozsahu komplikujú priebeh občianskeho súdneho
konania. Úlohou novely je vytvoriť Najvyššiemu súdu SR širší priestor na plnenie jeho základnej úlohy
- zjednocovať rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov SR. Návrh dopĺňa doterajšie ust. § 93 OSP a

odstraňuje interpretačné problémy praxe súdov v otázke, či a za akých podmienok môže do občianskeho
súdneho konania ako vedľajší účastník vstúpiť právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana
práv podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 27. 02. 2014, sp.
zn. C 470/12. Mal za to, že podľa vnútroštátnej právnej úpravy môže združenie priamo zastupovať

spotrebiteľa vo všetkých konaniach na základe plnomocenstva udeleného spotrebiteľom. V zmysle ust.
§ 93 ods. 2 OSP, nie je potrebné, aby vedľajší účastník musel mať záujem na výsledku konania, ale
ustanovuje podmienku, aby predmetom činnosti tohto vedľajšieho účastníka bola ochrana práv o ktoré
v konaní ide. Podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka je súhlas hlavného účastníka, nastrane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať. Potreba súhlasu vyplýva zo samotnej podstaty a
účelu vedľajšieho účastníctva. V tomto smere poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3
Cdo 188/2012 zo dňa 05. 02. 2013. Dodal, že účel procesnej pomoci vedľajšieho účastníka hlavnému

účastníkovi v sporovom konaní môže byť naplnený, len ak hlavný účastník konania s takýmto vstupom
súhlasí. Účastník konania má právo svojim nesúhlasom zabrániť tomu, aby sa na jeho strane zúčastnil
konania vedľajší účastník. V zmysle uvedeného musí súd vždy účastníkov konania právne relevantným
spôsobom upovedomiť o procesnom úkone vedľajšieho účastníka, ktorým prejavil vôľu vstúpiť do
konania a zároveň musí mať súd vždy jasno, či účastník, ktorého chce vedľajší účastník podporovať s

jeho podporou súhlasí, resp. či nevyjadril súhlas. V tejto súvislosti dal do pozornosti odvolacieho súdu
uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/375/2013 zo dňa 19. 06. 2013. S poukazom na
uvedené skutočnosti konštatoval, že ide len o hromadný vstup združení na ochranu spotrebiteľa ako
vedľajšieho účastníka do súdnych konaní, pričom vstupujú do sporov automaticky zastúpené právnym
zástupcom bez toho, aby vopred vedeli o konkrétnych okolnostiach sporu. Vzhľadom k tomu nie je
zrejmé, či je účelom vstupu do konaní ochrana spotrebiteľa alebo zisk z priznaných trov konania.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie oprávneného (§ 212 ods.
1 OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne, preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
Podľa § 92 ods. 1 OSP, na návrh účastníka môže súd pripustiť, aby do konania vstúpil ďalší účastník.
Súhlas toho, kto má takto do konania vstúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane navrhovateľa.

Podľa § 93 ods. 1 OSP, ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Podľa § 93 ods. 2 OSP, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 OSP v znení účinnom do 31. 12. 2014, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu
alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho
účastníctva súd rozhodne len na návrh.
Podľa § 93 ods. 4 OSP, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi

ich súd po uvážení všetkých okolností.
V § 93 OSP je upravený inštitút vedľajšieho účastníka, ktorý môže vystupovať len v sporovom konaní.
Vedľajším účastníkom konania môže byť len ten, kto má spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 19 OSP)
a má právny záujem na výsledku konania, t. j. jeho právne postavenie bude ovplyvnené výsledkom
sporu. Vedľajším účastníkom sa stáva v okamihu, v ktorom dôjde súdu podanie, že vstupuje na strane

niektorého z účastníkov do konania, alebo v ktorom toto podanie urobí ústne do protokolu. Vedľajší
účastník môže vstúpiť do konania tak na prvom stupni, ako aj v odvolacom konaní. O prípustnosti
vedľajšieho účastníka rozhoduje súd len vtedy, ak niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť vstupu
vedľajšieho účastníka do konania. Súd z vlastnej iniciatívy túto otázku neskúma, ak nebola námietka
neprípustnosti vznesená, je tretia osoba vedľajším účastníkom bez ďalšieho. O námietke neprípustnosti

vstupuvedľajšiehoúčastníkadokonaniarozhodujesúduznesením,protiktorémujeprípustnéodvolanie.
Predpokladom prípustnosti vedľajšieho účastníka do konania je právny záujem vedľajšieho účastníka
na výsledku sporu. O právny záujem ide spravidla vtedy, ak rozhodnutím vo veci bude dotknuté
právne postavenie vedľajšieho účastníka. Právny záujem na výsledku sporu nie je potrebné tvrdiť ani
preukazovať dovtedy, kým nebola vznesená námietka neprípustnosti vedľajšieho účastníka.

Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická
osoba, predmetom činnosti ktorej je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 OSP).
Pokiaľ označený subjekt urobí procesný úkon prejavujúci jeho vôľu vstúpiť do konania, stáva sa
vedľajším účastníkom vo chvíli, keď súdu dôjde jeho písomné oznámenie alebo keď svoj úkon urobí
ústne do súdnej zápisnice; k vzniku vedľajšieho účastníctva sa nevyžaduje rozhodnutie súdu. Aj vtedy,

keď vstup do konania iniciuje samotný vedľajší účastník, majú účastníci právo vyjadriť sa k jeho úkonu,
ktorým prejavil, že vstupuje do konania, a prípadne namietať neprípustnosť tohto vstupu.
Zákonným predpokladom prípustnosti vedľajšieho účastníctva v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje
ustanovenie § 93 ods. 1 OSP, je právny záujem vedľajšieho účastníka na úspechu účastníka, na stranektorého vstúpil do konania. Vedľajší účastník pomáha v konaní hlavnému účastníkovi a podporuje ho;
poskytovaním pomoci navrhovateľovi alebo odporcovi sleduje ich záujmy, robí tak ale s cieľom prispieť
k ochrane aj svojich práv plynúcich mu z hmotnoprávnych ustanovení všeobecne záväzných právnych

predpisov. Vedľajší účastník sa usiluje dosiahnuť procesný úspech ním podporovaného účastníka, lebo
výsledok sporu nepriaznivý pre účastníka, na strane ktorého v konaní vystupuje, sa nepriaznivo prejaví
aj na jeho (vedľajšieho účastníka) právnych pomeroch.
V prípadoch, na ktoré dopadá ustanovenie § 93 ods. 2 OSP, zákon nestanovuje ako podmienku účasti
tretej osoby na konaní skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Legitimácia na vstup

vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z jeho právneho záujmu na výsledku sporu
(§ 93 ods. 1 OSP), tu vyplýva priamo zo zákona. V prípade takejto právnickej osoby je pre jej procesné
postavenie vedľajšieho účastníka nevyhnutné, aby predmetom jej činnosti bola ochrana práv, o ktoré
v konaní ide. Občiansky súdny poriadok v poznámke k uvedenému ustanoveniu odkazuje na niektoré
osobitné predpisy, ktoré naznačujú, aké právnické osoby môžu byť v postavení vedľajšieho účastníka.
Jedným z takých osobitných predpisov je tiež zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

V oboch prípadoch, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia § 93 ods. 1 a 2 OSP, je podstatnou podmienkou
vedľajšieho účastníctva v konaní súhlas (hlavného) účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce
vystupovať. Potreba súhlasu účastníka, ktorý má byť v konaní podporovaný vedľajším účastníkom,
vyplýva zo samej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Z ustanovenia § 93 OSP nemožno
žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu

"ním podporovaného" účastníka; svoj nesúhlas s vedľajším účastníctvom tento účastník nemusí ani
odôvodňovať. Je pojmovo vylúčené, aby účastník konania bol pred súdom podporovaný niekým, účasť
ktorého v konaní si neželá. To, že niekto chce v konaní pred súdom podporovať (hlavného) účastníka
konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, automaticky neznamená, že ním poskytovaná
procesná pomoc je hlavnému účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje a že s ňou musí za každých okolností

súhlasiť. To v plnej miere platí aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, na ktorého sa vzťahuje § 93 ods.
2 OSP. Účel procesnej pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník poskytovať (hlavnému)
účastníkovi konania, môže byť naplnený len ak účastník, na strane ktorého chce vedľajší účastník
vystupovať, s vedľajším účastníctvom súhlasí. I keď sa určitý subjekt stáva vedľajším účastníkom už v
momente, keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania v procesnom

postavení vedľajšieho účastníka, má bezpochyby účastník konania, ktorého chce vedľajší účastník v
konaní podporovať, procesné právo vyjadriť svoj nesúhlas s jeho vstupom do konania. Treba mať totiž
na pamäti, že v dôsledku rovnakých procesných práv a povinností môže vedľajší účastník v procesnom
zmysle (i keď len do určitej miery) zasahovať do priebehu konania a ovplyvňovať ho. Účastník konania
má preto právo svojím nesúhlasom zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho strane v pozícii vedľajšieho

účastníka konal ten, koho účasť v konaní si neželá. Povahe a účelu občianskeho súdneho sporového
konania by sa jednoznačne priečil vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane účastníka konania,
ktorý by bol tomuto účastníkovi nanútený.
V zmysle vyššie uvedeného zodpovedá zákonu procesný postup súdu, v rámci ktorého oznámi
účastníkom konania, že určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník a vyzve ich, aby sa k

tomuto vstupu vyjadrili. Súdom vyzvaní účastníci môžu vyjadriť svoje nesúhlasné stanovisko so vstupom
vedľajšieho účastníka do konania.
Odvolací súd poznamenáva, že v danom prípade združenie oznámilo, že z vlastného podnetu ako
vedľajší účastník vstupuje do konania na strane spotrebiteľa. Ide o právnickú osobu, ktorej hlavnou
náplňou činnosti je ochrana práv spotrebiteľa (§ 93 ods. 2 OSP, § 25 ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007

Z. z.). So zreteľom na to nebolo procesným predpokladom vstupu ZDRUŽENIA do predmetného
konania preukázanie právneho záujmu na jeho výsledku, účastníkom konania na strane odporcu sa stal
automaticky doručením oznámenia o vstupe do konania, bez potreby súhlasu odporkyne.
V priebehu konania bolo súdu prvého stupňa dňa 11. 08. 2014, doručené podanie, v ktorom do konania
na strane odporkyne ako vedľajší účastník vstúpilo Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA. Súd

prvého stupňa s poukazom na vyššie uvedené výzvou zo dňa 21. 10. 2014 vyzval odporkyňu, aby
sa vyjadrila, či súhlasí so vstupom Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA do konania, ako
vedľajšieho účastníka vystupujúceho na jej strane, t. j. na strane odporkyne. Zároveň oznámil vstup
spotrebiteľského združenia aj navrhovateľovi. Odporkyňa sa k výzve súdu v súdom stanovenej lehote
nevyjadrila. Navrhovateľ podaním dourčeným prvostupňovému súdu dňa 27. 11. 2014 vzniesol námietku

neprípustnosti vedľajšieho účastníctva, o ktorej súd obsadený vyšším súdnym úradníkom rozhodol
napadnutým uznesením zo dňa 20. 04. 2015, č. k. 8C/231/2014-59 tak, že pripustil, aby do konania
na stranu odporkyne vstúpilo Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, ako vedľajší účastník.
Námietky navrhovateľa voči vstupu vedľajšieho účastníka na strane odporkyne sú však nedôvodné, ato vzhľadom k tomu, že v predmetnej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci
zo spotrebiteľskej zmluvy. Vzhľadom k tomu, že vedľajší účastník oznámil vstup do konania na stranu
odporkyne dňa 11. 08. 2014, odvolací súd posudzoval uvedené na základe právnej úpravy platnej a

účinnej do 31. 12. 2014.
Odvolací súd zastal k predmetnej veci rozhodné stanovisko, v rámci ktorého sa stotožnil s názorom súdu
prvého stupňa. Má za to, že samozrejmou súčasťou pôsobenia právnických osôb, ktorých predmetom
činnosti je ochrana práv spotrebiteľa podľa osobitných predpisov, je aj pomoc účastníkovi súdneho sporu
z pozície vedľajšieho účastníka. Tieto subjekty nie sú povinné preukazovať naliehavý právny záujem na

výsledku konania. Ich oprávnenie byť vedľajším účastníkom vyplýva priamo z rozoberaného zákonného
ustanovenia v spojení s konkrétnym osobitným zákonom. Odvolací súd má ďalej za to, že združenie
ako právnická osoba zameraná na ochranu spotrebiteľa vstúpila do tohto sporu legitímne. Legitimáciu
na vstup vedľajšieho účastníka do konania dáva samotný zákon. V prípadoch sporov o ochrane
spotrebiteľa, keď na strane spotrebiteľa môže vystupovať právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana spotrebiteľských práv a záujmov je potrebné vychádzať z ustanovení zákona č. 205/2007 Z. z.

o ochrane spotrebiteľa (uznesenie NS SR zo dňa 14. 02. 2013, sp. zn. 6Cdo/320/2012), ktoré umožňujú,
aby do konania týkajúcich sa spotrebiteľských sporov vstupovali spotrebiteľské združenia.
Vzhľadom k uvedenému sú splnené zákonné podmienky pre vstup vedľajšieho účastníka, ktorým je
právnická osoba, ktorej hlavnou náplňou činnosti je ochrana práv spotrebiteľa. Toto právo vyplýva tak z
ustanovenia § 93 OSP ako aj zo zákona o ochrane spotrebiteľa.

Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa,
ktorým pripustil, aby do konania na strane odporkyne vstúpilo spotrebiteľské združenie, ktorého úlohou
je ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľskom spore, ako vecne správne potvrdil, pričom
v ďalšom odkazuje na obsah odôvodnenia napadnutého uznesenia, s ktorým sa stotožňuje (§ 219 ods.
2 OSP).

Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.