Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. september 2015

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 4C/71/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4614205222
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marián Mokoš

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2015:4614205222.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom, v právnej veci navrhovateľa: X. C.,

nar.X.X.XXXX, bytom D. Č..XX proti odporcovi: X. C., nar.10.8.1968, bytom Belince č.99, t.č. Hrušovany
č.267 o určenie výživného takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd účastníkov na náhradu trov štátu nezaväzuje.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu určenia výživného v sume 200 eur mesačne s

účinnosťou od podania návrhu na súd, t.j. od 11.6.2014 z dôvodu, že navštevuje strednú školu a teda nie
je schopný sám sa živiť, pričom má zvýšené výdavky v súvislosti s nadchádzajúcou maturitou a taktiež
si musí platiť cestovné do školy a ďalšie výdavky spojené so zakupovaním okuliarov.

Odporca s podaným návrhom nesúhlasil z dôvodu, že navrhovateľ navštevuje už tretiu strednú školu
a on je v súčasnej dobe nezamestnaný a nepoberá ani dávku v hmotnej núdzi, pričom býva u rodičov,
ktorí musia prispievať jemu na výživu.

Rozsudkom č.k.4C/71/2014-105 zo dňa 7.11.2014 bol odporca zaviazaný prispievať na výživu
navrhovateľa sumou 100 eur mesačne vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa
s účinnosťou od 1.9.2014 a vo zvyšku súd návrh zamietol s tým, že zročné výživné zaviazal odporcu
zaplatiť navrhovateľovi v splátkach po 50 eur mesačne. Odporcu zaviazal na náhradu trov štátu v sume
30 eur a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania vychádzajúc zo zisteného skutkového
stavu , podľa ktorého manželstvo odporcu a matky navrhovateľa bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho

súdu č.k.7P/85/2012-24 zo dňa 4.6.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 29.6.2012. Po rozvode
manželstva odporca naďalej zostal aj s navrhovateľom bývať v spoločnej domácnosti a z tejto sa
odsťahoval v máji 2014 a odvtedy býva u svojich rodičov.

Navrhovateľ bol najskôr žiakom Strednej priemyselnej školy stavebnej v Nitre od 1.9.2008 a štúdium
na tejto škole ukončil 31.8.2009. Od 1.9.2009 prestúpil na Strednú odbornú školu drevársku v
Topoľčanoch, kde študoval do 28.4.2011, kedy bol vylúčený riaditeľkou školy na základe rozhodnutia

RŠ č.237/2010-11. Následne sa navrhovateľ stal žiakom Strednej odbornej školy agrotechnickej v
Topoľčanoch, pričom v šk.roku 2014/2015 navštevuje 4.ročník študijného odboru agropodnikanie -
poľnohospodársky manažment. Štúdium bude končiť maturitnou skúškou a podľa správy zo školy
jednorazové náklady na stužkovú slávnosť predstavujú cca 600 eur. Okrem toho náklady na pracovnéoblečenie činia 100 eur, náklady na učebnice cudzích jazykov cca 30 eur a jednorazové náklady do
fondu rodičovského združenia 15 eur. Cestovné náklady navrhovateľa do školy predstavujú 45 - 50 eur
mesačne a tento si musí zakupovať okuliare, pričom rámy stoja vyše 100 eur a sklá do okuliarov 30 eur.

Náklady na telefón predstavujú 30 eur mesačne a za internet platí 13,99 eura mesačne. Navrhovateľ
absolvoval vodičský kurz, ktorý podľa jeho tvrdenia stál 800 eur.

Matka navrhovateľa je zamestnaná s čistým priemerným mesačným zárobkom v sume 441,96 eura,
pričom platí za elektriku v rodinnom dome sumu 45,17 eura mesačne, za plyn 85,45 eura mesačne, za

telefón 35 eur mesačne a životné poistenie 30 eur mesačne. Okrem toho spláca hypotekárny úver vo
výške 130 eur a koncesionárske poplatky v sume 4,64 eura mesačne.

Odporca je v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 4.11.2013, pričom od začiatku januára 2014 až
do konca mája 2014 poberal dávku v hmotnej núdzi v sume 117,40 eura mesačne, ktorá mu prestala
byť vyplácaná, keď sa odsťahoval z miesta trvalého bydliska k svojim rodičom. Do 4.11.2013 odporca

podnikal na základe živnostenského oprávnenia, pričom medzi predmety jeho podnikania patrili aj
prípravné práce k realizácii stavby, dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov
a v minulosti aj montáž sadrokartónu a maliarske a natieračské práce. Dňa 29.9.2014 uzavrel dohodu
o vykonaní brigádnickej činnosti na dobu určitú do 31.12.2014 na dohodnutý rozsah prác do 25 hodín
mesačne za hodinovú mzdu 2,023 eura. V ČSOB a.s. má odporca vedené dva účty, pričom na jednom

z nich mal k 1.1.2014 sumu 8.083,30 eura a z tohto účtu dňa 25.4.2014 previedol sumu 8.096,08 eura
na druhý účet, na ktorom mal k 1.1.2014 stav 1.704,25 eura a k 1.9.2014 bol konečný stav na tomto
účte 6.157,22 eura. Z tohto účtu spláca úver vo výške 130 eur mesačne.

Na základe prevedeného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh na určenie výživného je dôvodný

iba čiastočne s tým, že navrhovateľ nie je schopný sám sa živiť, keďže navštevuje strednú školu a
priznanie výživného nie je v rozpore s dobrými mravmi, pričom suma 100 eur zo strany odporcu je
primeraná na uspokojenie základných životných potrieb navrhovateľa s prihliadnutím na skutočnosť, že
končí strednú školu maturitnou skúškou a v tejto súvislosti má zvýšené náklady.

Proti uvedenému rozsudku podali odvolanie obaja účastníci a Krajský súd v Nitre uznesením
č.k.6Co/22/2015-134 zo dňa 27.2.2015 zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil tunajšiemu súdu na
ďalšie konanie s tým, že poukázal na doposiaľ zistený skutkový stav a hlavne na skutočnosť, že
navrhovateľ vo svojom veku je stále študentom strednej školy, pričom súd neskúmal, čo bolo príčinou
jeho druhého odchodu zo školy a či nastupoval opätovne do 1.ročníka alebo pokračoval v štúdiu. Taktiež

súd nezisťoval, z čoho hradí navrhovateľ svoje mesačné náklady vyčíslené na sumu 400 eur, keď
matka má príjem 441,96 eura, z čoho musí platiť mesačne výdavky v sume 165,62 eura. Pokiaľ súd
po doplnení dokazovania dospeje k záveru, že nie je v rozpore s ustanovením § 75 ods.2 Zákona o
rodine zaviazať odporcu prispievať na výživu navrhovateľa, tak doplní dokazovanie ohľadne príjmov a
majetkových pomerov rodičov navrhovateľa, z čoho zabezpečujú základné životné potreby, z čoho hradí

svoje mesačné náklady navrhovateľ a vo veci opätovne rozhodne.

Súd doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov a svedkyne Aleny Vargovej ako aj oboznámením sa
so správami od zamestnávateľa matky navrhovateľa, od zamestnávateľa odporcu a strednej školy,
ktorú navštevoval navrhovateľ, pričom podľa navrhovateľa na Strednej priemyselnej škole stavebnej

v Nitre, ktorú začal navštevovať po ukončení základnej školskej dochádzky, nezvládal štúdium, ktoré
bolo náročné a okrem toho bola zlá doprava do Nitry a preto po roku štúdia odišiel a začal študovať na
SOŠ drevárskej v Topoľčanoch, pričom uvedené štúdium ho prestalo baviť a preto prakticky sám odišiel.
Triednemu učiteľovi povedal, že už nebude chodiť do školy, odovzdal knižky a prestal chodiť do školy a
preto ho zo štúdia vylúčili. Na SOŠ agrotechnickej v Topoľčanoch nastúpil do 1.ročníka a počas štúdia

mal aj neospravedlnené hodiny. Pokiaľ ide o jeho výdavky, tak na tieto mu väčšinou prispieva matka,
ale zarába si aj na brigádach, keď chodí spolu s bratom na stavby do Bratislavy cez víkend a takýmto
spôsobom sa dá za 4 víkendy spolu zarobiť 120 eur.

Zo správy SOŠ agrotechnickej v Topoľčanoch vyplýva, že navrhovateľ štúdium úspešne ukončil

maturitnouskúškoudňa20.5.2015,pričomjehoštudijnévýsledkypočascelejdobyštúdiabolipriemerné
a príprava na vyučovanie bola nesystematická. Vzhľadom na neospravedlnenú absenciu mal v 2. a vo
4.ročníku znížené známky zo správania, pričom neospravedlnená absencia bola najvyššia vo 4.ročníku.Okrem neospravedlnenej absencie žiak neporušoval vnútorný poriadok školy. Starostlivosť zo strany
matky bola dostačujúca, zaujímala sa o študijné výsledky syna telefonicky aj osobnou návštevou školy.

Podľa odporcu nie je primerané navštevovať strednú odbornú školu osem rokov a keď navrhovateľ
navštevovalškoluvNitre,takmoholcestovaťvlakom,ktorýjezadarmoamáhoblízkodomu.Poukazoval
na prípady poškodenia auta a požiaru garáže, ktoré sa mu stali a tieto spájal s narušenými vzťahmi v
rodine. Okrem toho navrhovateľ dal v škole zákaz, aby ho informovali o jeho výsledkoch a dochádzke ,
čo mu bolo povedané triednou učiteľkou navrhovateľa.

Svedkyňa O. C., matka navrhovateľa uviedla, že odporca ničím neprispieval na výživu navrhovateľa
a tvrdil, že je stále nezamestnaný. Je pravdou, že syn dvakrát menil školu, keď najskôr absolvoval
ťažké prijímačky na stavebnú školu v Nitre, ale nešlo mu tam rysovanie a z toho dôvodu prestúpil na
drevársku školu v Topoľčanoch, kde však tiež bolo rysovanie a preto mu potom pomohla vybaviť štúdium
na poľnohospodárskej škole , ale s tým, že musel začal od 1.ročníka. Na rodičovské združenia chodila

iba ona a odporca tam nikdy nechodil. Navrhovateľ mával na strednej škole absencie, ale bolo to kvôli
zdravotným problémom, ktoré sa mu často opakovali.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 , obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ods. 3, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný

plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa, podľa osobitného zákona.

Podľa ods.4, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere
sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ods. 2, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí, ak ide o
výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 43 ods.2 Zákona o rodine dieťa je povinné svojim rodičom prejavovať primeranú úctu a
rešpektovať ich. Ak dieťa žije v domácnosti s rodičmi, je povinné podieľať sa osobnou pomocou na
spoločných potrebách rodiny a prispievať na úhradu potrieb rodiny podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov.

Podľa ods.3 dieťa je ďalej povinné
a/ spolupracovať so svojimi rodičmi v záujme starostlivosti o neho a jeho výchovu,
b/ plniť si svoje vzdelávacie povinnosti primerane svojim schopnostiam a
c/ vyvarovať sa spôsobu života, ktorý by mohol byť preň ohrozujúci, najmä užívania látok,
ktoré poškodzujú jeho telesné a duševné zdravie.

Na základe predchádzajúceho ako aj doplneného dokazovania dospel súd k záveru, že priznanie
výživného navrhovateľovi od odporcu v tomto prípade by bolo v rozpore s dobrými mravmi a preto
súd návrh v celom rozsahu zamietol. Je nesporné, že navrhovateľ v čase podania návrhu na súd bol
študentom strednej odbornej školy a teda v zásade nebol schopný sám sa živiť a mal právo na plnenie

vyživovacej povinnosti zo strany rodičov, pričom matka si plnila vyživovaciu povinnosť nielen osobnou
starostlivosťou ale aj uhrádzaním základných potrieb navrhovateľa a od otca - odporcu sa navrhovateľ
domáhal plnenia vyživovacej povinnosti súdnou cestou. Keďže nejde o výživné pre maloleté dieťa,
tak právo navrhovateľa na výživné od odporcu musí byť v súlade s dobrými mravmi a teda súd prisvojom rozhodovaní musí predovšetkým skúmať oprávnenie na priznanie výživného a nie povinnosť
platiť výživné. To znamená, že podľa § 75 ods.2 ZR nemožno priznať výživné len v prípade, ak pre to
existujú dôvody na strane oprávneného. Aplikácia tohto ustanovenia je povinnosťou súdu a uvedené

ustanovenie nie je možné použiť ako modifikačný činiteľ a na jeho základe výšku požadovaného
výživného primerane znížiť, ale ak súd zistí, že by priznanie výživného bolo v rozpore s dobrými mravmi,
tak musí návrh v celom rozsahu zamietnuť. Definícia dobrých mravov nie je nikde normatívne upravená
a v rôznych obdobiach a za rôznych okolností sa mravné pravidlá hodnotia rozdielne, t.j. podliehajú
zmenám v závislosti od konkrétneho spoločenského vývoja. Do popredia teda nevystupuje ani tak

subjektívny názor účastníka, ako spoločenské, objektivizované hodnotenie. Keďže pri rozhodovaní o
nároku navrhovateľa na určenie výživného bolo potrebné skúmať, či priznanie výživného nie je v rozpore
s dobrými mravmi, tak súd musel vyhodnotiť ako si navrhovateľ plní svoje povinnosti v pozícii dieťaťa vo
vzťahu k odporcovi ako k rodičovi. Povinnosti, ktoré si musí plniť nielen maloleté ale aj plnoleté dieťa, sú
uvedené v ustanoveniach § 43 ods.2,3 Zákona o rodine, pričom prvou základnou povinnosťou dieťaťa
je povinnosť prejavovať svojim rodičom primeranú úctu a rešpektovať ich. Obsahom tejto povinnosti nie

je len povinnosť dieťaťa si vypočuť názor rodiča a prípadne ho rešpektovať, ale aj prejavovať slušnosť,
pomoc rodičovi, prejavovať záujem o záležitosti rodiča a kooperácia dieťaťa s rodičom. Vychádzajúc
zo zisteného skutkového stavu však súd mal za to, že navrhovateľ si vo vzťahu k odporcovi uvedené
základné povinnosti dieťaťa neplnil, pretože odporcovi ako svojmu otcovi neprejavoval primeranú úctu
a nerešpektoval ho, pričom toto správanie sa navrhovateľa nie je možné dávať len do súvislosti s

narušenými vzťahmi medzi jeho rodičmi ale aj so samotnými charakterovými a osobnostnými črtami
navrhovateľa, ktoré sa aj na pojednávaniach prejavovali nepriateľskými postojmi voči odporcovi a
averziou k nemu. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že vzťahy medzi rodičmi navrhovateľa
boli síce narušené, avšak najskôr opustila spoločnú domácnosť matka navrhovateľa a tento určitú dobu
žil s odporcom v spoločnej domácnosti a keď odporca nemienil ďalej znášať túto situáciu v rodine a

odišiel bývať k svojim rodičom, tak zrejme odvtedy sa úplne zmenilo správanie navrhovateľa voči nemu,
čoho výsledkom bola aj skutočnosť, že navrhovateľ zakázal triednej učiteľke, aby informovala odporcu
o jeho výsledkoch v škole a o dochádzke.

Ďalším dôvodom, pre ktorý nie je možné navrhovateľovi priznať výživné, pretože by to bolo v rozpore

s dobrými mravmi, je jeho postoj k plneniu si svojich vzdelávacích povinností (§ 43 ods.3 písm.b/
ZR) keď tento v čase podania návrhu na súd navštevoval už tretiu strednú školu bez akéhokoľvek
vážneho dôvodu. Najskôr bol študentom SPŠ stavebnej v Nitre a to od 1.9.2008 do 31.8.2009, pričom
prestúpil na SOŠ drevársku do Topoľčian a to bez vážneho dôvodu , nakoľko dopravné spojenie
do Nitry nemohlo byť dôvodom na zmenu školy, keď navrhovateľ mal možnosť cestovať vlakom aj

autobusom a skutočnosť, že na tejto škole je aj rysovanie mu musela byť známa už keď sa na ňu
prihlásil. Uvedený dôvod neobstojí ani pri ďalšej zmene školy, keď navrhovateľ pred začatím štúdia na
SOŠ drevárskej v Topoľčanoch musel vedieť, aké predmety bude navštevovať, pričom z tohto štúdia
bol vylúčený riaditeľkou školy, keď podľa vlastného vyjadrenia sa rozhodol prestať chodiť do školy.
SOŠ agrotechnickú v Topoľčanoch začal navštevovať od 1.ročníka a štúdium síce ukončil maturitnou

skúškou, ale jeho študijné výsledky boli iba priemerné, čo by sa ešte dalo pochopiť, avšak zo správy
školy vyplýva, že príprava na vyučovanie zo strany navrhovateľa bola nesystematická a vzhľadom na
neospravedlnenú absenciu mal v 2. a vo 4.ročníku znížené známky zo správania, pričom absencia
bola najvyššia v 4.ročníku a podľa názoru súdu neobstojí tvrdenie matky navrhovateľa, že to bolo kvôli
zdravotným problémom, pretože v prípade zdravotných problémov doložených lekárskymi správami

musela škola neprítomnosť navrhovateľa ospravedlniť a vážnejšie zdravotné problémy mal navrhovateľ
hlavne počas letných prázdnin. S poukazom na uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že by
bolo v rozpore s dobrými mravmi, ak by navrhovateľovi bolo priznané výživné, pretože jeho správanie
sa k odporcovi ako otcovi a zároveň jeho prístup k plneniu si školských povinností neodôvodňuje
priznanie výživného. Tento záver súdu nemôžu ovplyvniť ani problémy, ktoré sa v rodine vyskytli a

pre ktoré došlo k rozvodu manželstva rodičov navrhovateľa, nakoľko negatívny postoj navrhovateľa k
plneniu si školských povinností podľa názoru súdu vyplýva nezávisle od uvedených problémov. Napriek
problémom medzi rodičmi navrhovateľa nie je možné rozumne akceptovať, aby navrhovateľ ukončil
stredoškolskú dochádzku až po 7 rokoch štúdia i keď štúdium nemusel prerušovať kvôli zdravotným
problémom a ani nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by mal kvôli svojim schopnostiam problémy

so zvládaním študijných predmetov.

Na základe uvedeného súd návrh navrhovateľa na určenie výživného s poukazom na ust.§ 75 ods.2
Zákona o rodine v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný, keďže súd dospel k záveru, že výživnénavrhovateľovi nie je možné priznať a pokiaľ by návrhu čo len čiastočne vyhovel, rozhodol by v rozpore
s dobrými mravmi.

O náhrade trov štátu rozhodol súd podľa § 148 ods.1 OSP tak, že ani jedného z účastníkov nezaviazal
na náhradu trov štátu v sume 30 eur, ktorá bola vynaložená za správu z peňažného ústavu, pretože
samotné súdne konanie o vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí je oslobodené od poplatku
(§ 4 ods.1 písm.g/ Zákona č.71/1992 Zb. ) a u oboch účastníkov existujú predpoklady na oslobodenie
od súdnych poplatkov, keď navrhovateľ sa ešte len zamestnal po ukončení školskej dochádzky a teda

jeho súčasné zárobkové a majetkové pomery mu neumožňujú, aby sa podieľal na náhrade trov štátu
a taktiež odporca je bez stáleho zamestnania a pracuje iba na základe dohody o pracovnej činnosti
za symbolickú mzdu.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný
úspech, nepriznal náhradu trov konania, nakoľko v súvislosti s týmto konaním mu žiadne trovy nevznikli

a odporca náhradu trov konania ani nepožadoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre .
Podľa §-u 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom roz-
sahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu pova-
žuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha .