Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. október 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/1090/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913215625
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6913215625.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystriciakosúdodvolací,vprávnejvecinavrhovateľaDopravnýpodnikBratislava,
a. s., Olejkárska 1, 814 52 Bratislava, IČO: 00492736, zast. JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom so
sídlom Advokátskej kancelárie ECKER - KÁN & partners Nám. Martina Benku 9-C1, 811 07 Bratislava,
proti odporcovi I. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XXX/XX,N. XX,XX, v konaní o zaplatenie 50,70 € s
prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 9C/510/2013-22

zo dňa 12. 05. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej okresný súd rozhodol tak, že odporca je povinný nahradiť
navrhovateľovi trovy konania vo výške 16,50 €, potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 50,70 € a
nahradiť mu trovy konania vo výške 16,50 €, všetko v 10 € mesačných splátkach, počnúc mesiacom
jún 2014, vždy do konca toho ktorého mesiaca, pod stratou výhody splátok na účet uvedený vo výroku
odvolaním napadnutého rozhodnutia.

V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie
konania (ďalej v texte len návrh) domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumy
50,70 € a nahradiť mu trovy konania. Keďže odporca uviedol, že žalovanú sumu uznáva čo do istiny
vo výške 50,70 €, okresný súd vychádzajúc z uznania záväzku s poukazom na ust. § 153a ods.
1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP) rozhodol rozsudkom pre

uznanie. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že navrhovateľovi priznal právo na náhradu
trov konania vo výške 16,50 €, čo predstavuje navrhovateľom uhradený súdny poplatok za podaný
návrh. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku viedol, že
navrhovateľovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia a to s poukazom na ust. § 150 ods. 1 OSP,
nakoľko odporca bol vo februári 2014 študentom denného štúdia, avšak musel prerušiť štúdium kvôli
tomu, že si potrebuje nájsť prácu, túto si však zatiaľ nenašiel, je nezamestnaný, evidovaný na Úrade

práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote, pričom nepoberá žiadne dávky v hmotnej núdzi.
Býva s matkou, ktorá sa stará ešte o dvoch ďalších súrodencov. Platí výživné na maloletú dcéru vo
výške 120 € mesačne, na čo mu prispievajú rodičia.

Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku vo vzťahu k trovám konania poukázal aj
na ust. § 150 ods. 2 OSP. Uviedol, že v danom prípade ide o drobný spor, ktorý posúdil ako právne

a skutkovo jednoduchý a konštatujúc, že trovy právneho zastúpenia vyúčtované právnym zástupcom
navrhovateľa sú neprimerané voči uplatnenej pohľadávke priznal navrhovateľovi len náhradu trovkonania zodpovedajúcich zaplatenému súdnemu poplatku za podaný návrh na začatie konania. Zároveň
s poukazom na ust. § 160 ods. 1 OSP povolil odporcovi žalovanú sumu s príslušenstvom splácať v
mesačných splátkach po 10 €, počnúc mesiacom jún 2014 s prihliadnutím na nepriaznivú finančnú

situáciu odporcu.

Protipredmetnémurozsudkuokresnéhosúdusavčastivýrokuotrováchkonanianavrhovateľodvolalav
odvolaní uviedol, že podáva odvolanie voči rozhodnutiu okresného súdu o trovách konania, nakoľko súd
prvého stupňa vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania vychádzal podľa navrhovateľa z nesprávneho

právneho posúdenia veci, keďže nesprávne aplikoval ust. § 150 OSP. Podľa názoru navrhovateľa
okresný súd nesprávne rozhodol o znížení náhrady trov konania a neodôvodnene priznal navrhovateľovi
trovy konania vo výške odlišnej od trov konania uplatňovaných navrhovateľom v návrhu na začatie
konania. Navrhovateľ v odvolaní ďalej poukázal na ust. § 150 ods. 1 OSP, pričom uviedol, že ak sú
dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti
priznať. Uviedol, že pri rozhodovaní o trovách konania má súd prihliadať najmä na okolnosti či účastník,

ktorému súd prizná náhradu trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu
patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Navrhovateľ ďalej
v odvolaní uviedol, že ust. § 150 ods. 1 OSP umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z
dôvodov hodných osobitného zreteľa účastníkom, ktorí by inak mali právo na náhradu trov konania,
náhradu trov úplne alebo sčasti nepriznal. Zároveň však zdôraznil, že záver súdu o tom, že ide o

výnimočný prípad a že sú v konkrétnej veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať zo
starostlivého posúdenia všetkých rozhodných hľadísk, pričom treba posúdiť všetky majetkové, sociálne,
osobné a ďalšie pomery účastníkov konania, teda nie len pomery toho, kto by mal nahradiť trovy
konania, ale súd musí nevyhnutne zvážiť, ako by sa takéto rozhodnutie dotklo najmä majetkových
pomerov oprávneného účastníka. Ďalej navrhovateľ v odvolaní poukázal na ust. § 150 ods. 2 OSP

kde sa uvádza, že ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich
súd nepriznať alebo znížiť. V uvedenej súvislosti navrhovateľ v odvolaní zdôraznil, že je nepochybné,
že predmetnú vec je možné považovať za drobný spor podľa § 200ea OSP, neprimeranosť trov
konania v takýchto sporoch voči pohľadávke je však potrebné v jednotlivých prípadoch posudzovať
individuálne. Podľa názoru navrhovateľa súd prvého stupňa nesprávne v danom prípade aplikoval ust.

§ 150 ods. 2 OSP aj z toho dôvodu, že zákon nedefinuje pojem neprimerané trovy konania a ani
súdna aplikačná prax nevygenerovala rozsah neprimeranosti. Tento nedostatok však nemožno podľa
navrhovateľa ospravedlniť tým, že súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysvetlí akými úvahami
sa riadil pri použití označeného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Toto ustanovenie podľa
navrhovateľa nevymenúva explicitné prípady, v ktorých je možné trovy konania nepriznať alebo znížiť,

preto je potrebné vykladať jeho obsah v súlade s dôvodovou správou k zákonu č. 384/2008 Z. z.,
ktorým bol s účinnosťou od 15. 10. 2008 zmenený a doplnený Občiansky súdny poriadok. V zmysle
dôvodovej správy k uvedenému zákonu môže súd podľa navrhovateľa pristúpiť k zníženiu trov, ktoré
sú voči pohľadávke v drobných sporoch neprimerané ak predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako
samotná pohľadávka, čo však nie je podľa navrhovateľa prípad súdenej veci, nakoľko uplatňované trovy

konania neprekračujú niekoľkonásobne sumu istiny a okrem súdneho poplatku predstavujú odmenu za
minimálny počet úkonov právnej služby, za ktoré je stanovená minimálna sadzba, preto prvostupňový
súd podľa názoru navrhovateľa nesprávne aplikoval ust. § 150 ods. 2 OSP. Navrhovateľ v odvolaní
okresnému súdu ďalej vytkol, že jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, z čoho
podľa navrhovateľa nepochybne vyplýva, že mu okresný súd svojím postupom odňal možnosť konať

pred súdom. Prvostupňový súd mal podľa názoru navrhovateľa rozhodnúť o trovách konania podľa ust.
§ 142 ods. 1 OSP, ktoré vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok konania a priznať navrhovateľovi
ako úspešnému účastníkovi náhradu všetkých účelne uplatnených trov konania. V závere odvolania
navrhovateľ uviedol, že rozsah zníženia náhrady trov konania okresným súdom je odporujúci dobrým
mravom, pretože je nespravodlivé, nedôvodné a neprimerané, aby odporca neznášal trovy procesne

plne úspešného navrhovateľa, ktoré navrhovateľovi v konaní vznikli, vrátane trov právneho zastúpenia
v zmysle § 142 ods. 1 OSP. Na základe uvedených skutočností navrhovateľ v odvolaní navrhol, aby
odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu v časti o trovách konania zmenil tak, že
uloží odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 16,50 € a trovy právneho
zastúpenia vo výške 87,88 €, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia a zároveň si uplatnil trovy

odvolacieho konania vo výške 19,51 €.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom odvolaním navrhovateľa podľa § 212
ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu v časti, vktorej okresný súd zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 16,50 € podľa ust.
§ 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správny potvrdil.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetom konania bolo uplatnenie nároku navrhovateľa na
zaplatenie sumy 50,70 € s prísl. ako nároku na cestovné vo výške 0,70 € a nároku na pokutu za
cestovanie v prostriedku mestskej hromadnej dopravy bez platného cestovného lístka v sume 50 €.

Z ust. § 142 ods. 1 OSP vyplýva zásada, že pri rozhodovaní o trovách konania v sporovom konaní,

neúspešný účastník konania nahradí úspešnému účastníkovi konania trovy konania. Zároveň však
Občiansky súdny poriadok z uvedenej zásady upravuje určité výnimky upravené v ust. § 150 ods. 1,
2 OSP.

Podľa ust. § 150 ods. 1 OSP, ak sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník,

ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu
patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Podľa ust. § 150 ods. 2 OSP, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke,
môže ich súd nepriznať, alebo znížiť.

Podľa ust. § 200ea OSP, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 €, od tohto
okamihu ide o drobný spor.

Zo spisu je zrejmé, že predmetom konania je istina v sume 50,70 €, a teda nepochybne ide o tzv.

drobný spor v zmysle ust. § 200ea OSP. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu v
tom, že v danom prípade je plne opodstatnená aplikácia ust. § 150 ods. 2 OSP, pretože trovy konania
tak ako si ich vyčíslil navrhovateľ, sú neprimerané vo vzťahu k výšku uplatnenej pohľadávky. Zo strany
navrhovateľa ide o jednu z veľkého množstva žalôb toho istého druhu, pri ktorých skutkovým základom
nároku je pokuta za cestovanie prostriedkom mestskej hromadnej dopravy bez platného cestovného

lístka a cena cestovného lístka. Je preto dôvodné, že okresný súd okrem faktu, že sa jedná o tzv.
drobný spor, zohľadnil aj skutočnosť, že žaloba je obsahovo totožná s množstvom iných žalôb podaných
navrhovateľomsrovnakýmpredmetomkonaniaatrovykonaniavzmysleust.§150ods.2OSPkrátiltak,
že v konečnom dôsledku priznal navrhovateľovi náhradu trov konania zodpovedajúcich zaplatenému
súdnemu poplatku vo výške 16,50 €, pričom okrem faktu, že sa v danom prípade jedná o tzv. drobný

spor prihliadol okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania v zmysle ust. § 150 ods. 1 OSP aj
na tú skutočnosť, že odporca sa nachádza v nepriaznivej finančnej situácii, nakoľko je nezamestnaný,
ako uchádzač o zamestnanie je evidovaný úradom práce, sociálnych vecí a rodiny a má vyživovaciu
povinnosť voči maloletému dieťaťu. Okresný súd teda krátil navrhovateľovi náhradu trov konania nielen
s poukazom na ust. § 150 ods. 2 OSP ale j s poukazom na ust. § 150 ods. 1 OSP, čo presvedčivo

odôvodnil.Navrhovateľvodvolaníprotirozsudkuokresnéhosúduvčastitrovkonaniaokremteoretických
úvah týkajúcich sa aplikácie ust. § 150 ods. 1,2 OSP neuviedol žiadne právne relevantné argumenty
spôsobilé spochybniť správnosť záverov okresného súdu.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok okresného súdu v tej časti výroku, v ktorej

okresný súd zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 16,50 € podľa ust. § 219
ods. 1, 2 OSP ako vecne správny potvrdil; vo zvyšnej časti zostal rozsudok okresného súdu v zmysle
ust. § 206 ods. 2 OSP nedotknutý.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na

ust.§ 142 ods. 1 OSP tak ak je uvedené vo výroku tohto uznesenia, pretože odporca si trovy odvolacieho
konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 OSP).

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.