Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. november 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/236/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111227384
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7111227384.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľky K.. H. H. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na F. ulici č. X v
V. proti odporcovi T. H. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu na J. ulici č. X v V. v konaní o rozvod manželstva a o
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom N. a H. nar. XX.XX.XXXX a H. H. nar.
XX.XX.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych veci a rodiny v Košiciach
o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 12.2.2013 č.k. 11P/126/2011-145 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o určení výživného otca pre maloleté deti N. H. a H. H. a v rozsahu
zrušenia vec vracia na ďalšie konanie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľky s odporcom, maloleté
deti N. a H. zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Odporcovi určil výživné pre mal. N. 80
€ mesačne a pre mal. H. 70 € mesačne, ktoré je povinný platiť navrhovateľke vždy do 15. dňa v

mesiaci vopred počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Styk odporcu s maloletými
deťmi neupravil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Zistený skutkový stav právne posúdil podľa §-u 18, §-u 19 ods. 1 a 2, §-u 22, §-u 23 ods. 1,2, a 3,
§-u 24 ods. 1,3,4 a 5, §-u 25 ods. 1 a 2, §-u 62 ods. 1,2,3,4 a 5, §-u 65 ods. 1, §-u 75 ods. 1 a
2, §-u 76 ods. 1 Zákona o rodine a o trovách konania rozhodol podľa §-u 144 O.s.p. V odôvodnení
výroku o rozvode manželstva konštatoval, že manželstvo účastníkov je trvalo rozvrátené, neplní funkciu

v zmysle zákonných ustanovení Zákona o rodine, je formálneho charakteru a reálne nie je možné
očakávať obnovenie manželského spolužitia. Výrok o výživnom odôvodnil výškou odôvodnených potrieb
maloletých detí s prihliadnutím na schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, počet
vyživovacích povinností a na osobnú starostlivosť matky maloletých. Poukázal, že výživné má prednosť
pred ostatnými výdavkami v zmysle ust. §-u 62 ods. 5 Zákona o rodine, že ak sa tvrdený príjem javí ako
nepravdivý je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv. potenciálny príjem, s

poukazom na skutočnosť, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Proti výroku rozsudku o určení výživného podal v zákonnej lehote odvolanie odporca (otec) podľa §
205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p., v ktorom uviedol, že jeho súčasný príjem nie je v takej výške,
aby mohol platiť určené výživné, prácu si aktívne hľadá ale zatiaľ neúspešne. Zdôraznil, že nemá na
dnešnom trhu práce veľa možností, pretože nemá ukončené gymnázium ani žiadnu profesiu. Uviedol, že

maloletým deťom prispieva koľko je v jeho možnostiach nie len výživným ale aj darmi. Na základe týchto
skutočností žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že výživné určí vo výške 30% zo
sumy životného minima podľa § 2 písm. c) zák. č. 601/2003 o životnom minime na každé maloleté dieťa.

Navrhovateľka (matka) vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
považuje za správne, zdôraznila, že odporca sa pravidelne nezúčastňoval pojednávaní s odôvodnením,

že je odcestovaný, preto nerozumie prečo nedokáže platiť výživné, keď je schopný uhrádzať nákladyna cestovanie. Uviedla, že na maloleté deti platí spolu 80 € mesačne aj to nepravidelne a okrem toho
nijakým spôsobom neprispieva. Na základe uvedeného s odvolaním odporcu nesúhlasí.

Odvolací súd na základe podané odvolania preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa aj s
konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §-u 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa §-u 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienka ani na potvrdenie, ani na
jeho zmenu, preto ho podľa §-u 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia
vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa §-u 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa §-u 221 ods. 2 O.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu,

do právomoci ktorého vec patrí.

Podľa §-u 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými

úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Súd dbá na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

Odňatímmožnostikonaťpredsúdomjepotrebnérozumieťtakýpostupsúdu,ktorýmúčastníkovikonania

odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O uvedenú vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní
postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva,
ktorémuprávnyporiadokpriznáva.Vadyspôsobujúcezmätočnosťkonaniamôžunastaťajprisamotnom
vydávaní rozhodnutia ako dôsledok absencie niektorej jeho podstatnej časti. Nepreskúmateľnosť
rozhodnutia ako celku môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti

alebo neodôvodnenosti v prípade úplne chýbajúceho skutkového stavu a právneho posúdenia veci,
ale rovnako aj diametrálnou rozpornosťou výroku rozhodnutia s jeho dôvodmi, vecnou rozdielnosťou
medzi vyhláseným rozhodnutím a jeho písomným vyhotovením, ale aj rozpornosťou jednotlivých
výrokov rozhodnutia. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie,
preto je vždy nevyhnutné takéto rozhodnutie zrušiť, najmä z hľadiska ústavou zaručeného práva na

súdnu ochranu, na spravodlivé súdne konanie (článok 46 ods. 1 Ústavy SR) a práva na spravodlivé
súdne konanie (článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Samotné
súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany musí byť logickým a právnym
vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne
a obsahové náležitosti, s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu

jeho skutkových i právnych dôvodov vo vzťahu k výroku.

Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní v tejto právnej veci v rozpore s §-om 157 ods. 2
dôsledne nerešpektoval právo účastníka konania na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a práva
podľa článku 6 Dohovoru, ak v odôvodnení napadnutého rozsudku jasne a výstižne nevysvetlil, ktoré
skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a neuviedol akými úvahami sa riadil pri určovaní výšky
výživného. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd je v zmysle §-u 157 ods. 2 O.s.p. povinný v odôvodnení
uviesť, ktoré skutočnosti boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov, alebo iným zákonom

ustanoveným spôsobom podľa jeho názoru preukázané a ktoré nie. Svoj výklad o tom, o ktoré dôkazy
oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri ich hodnotení, musí prispôsobiť konkrétnym
okolnostiam každej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu vec a v
odôvodnení ho uviesť tak, aby jeho závery o podstatných skutočnostiach neboli pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa nespĺňa

základné obsahové náležitosti, najmä zrozumiteľnosť a určitosť, čím došlo k závažnej procesnej vade
spôsobujúcej zmätočnosť konania, ktorou sa účastníkom konania v zmysle vyššie citovaného §-u 221
ods. 1 písm. f/ O.s.p. postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a súčasne odvolaciemu súdu
táto vada bráni v naplnení jeho preskúmavacej právomoci, čím je založený ďalší dôvod na zrušenierozhodnutia podľa §-u 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., pretože nemožno zistiť, či súd prvého stupňa správne
právne posúdil vec a dostatočne zistil skutkový stav. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa
§ 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia vec vrátil na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa dôsledne vyhodnotiť všetky doteraz vykonané
dôkazy, uviesť akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, určiť, z akej výšky príjmu vychádzal pri určovaní
výživného, vykonať dokazovanie v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným, všetky získané dôkazy
opäť vyhodnotiť podľa §-u 132 O.s.p. a zistený skutkový stav právne posúdiť podľa relevantných

ustanovení Zákona o rodine a opäť rozhodnúť o návrhu navrhovateľky a rozsudok odôvodniť vo všetkých
jeho výrokoch v súlade s §-om 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby bol spätne preskúmateľný, zrozumiteľný,
presvedčivý a logicky správny.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (! 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.