Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. december 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/591/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203722
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7813203722.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.

Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci v právnej veci žalobcu CD Consulting,
s.r.o., so sídlom v Českej republike, Praha, Politických vězňů 1272/21, IČO: 26429705, zastúpeného
Fridrichom Paľkom, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému
I. G., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom Č. X. XXX, zastúpenému opatrovníkom Z.. Ľ. Ď.D., vyšším
súdnym úradníkom Okresného súdu Rožňava, o zaplatenie 1.103,57 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 31. marca 2015 č.k. 8C/445/2013-82 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalovanému povinnosť uložil zaplatiť žalobcovi zmenkovú
sumuvovýške1.103,57euraspoluso6%ročnýmúrokomododňa24.3.2015dozaplateniaazmenkovú
odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 3,68 eura, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania.

Rozhodol tak o návrhu žalobcu, ktorým voči žalovanému uplatnil svoju peňažnú pohľadávku v zmysle čl.
4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len "nariadenie"), a to zmenkovú sumu vo výške
1.103,57 eura, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.103,57 eura od 20.1.2010 do
zaplatenia,6%ročnéhoúrokuzozmenkovejsumy1.103,57euraod11.5.2010 dozaplateniaazmenovú
odmenu vo výške 1/3 % zo zmenkovej sumy, čomu zodpovedá suma 3,68 eura a zároveň si uplatnil

náhradu trov konania s tvrdením, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú
vystavil žalovaný dňa 17. marca 2009 na zmenkovú sumu 1.103,57 eura, pričom sa zaviazal aj k úhrade
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 20. januára 2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou,
opatrená doložkou "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Do textu zmenky bol poňatý
záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu
spolu s denným úrokom 0,25 % od 20. januára 2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného
zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, vystaviteľ doposiaľ neposkytol žiadnu

úhradu. Zmenková listina bola opatrená doložkou "bez protestu", indosant nenechal vyššie uvedené
skutočnostizistiťverejnoulistinou.Knávrhu pripojilzmenku(fotokópiazaloženávspise,origináluložený
na tunajšom súde). Uviedol, že nežiada ústne nariadenie pojednávania.Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia zo zmenky predloženej žalobcom, že táto bola vystavená
žalovaným dňa 17.3.2009 na sumu 1.103,57 eura, miestom vystavenia zmenky bolo mesto Rožňava

a zmenkový úrok bol dojednaný vo výške 0,25 % denne od 20.1.2010. Ďalej zistil, že pôvodným
veriteľom bola spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, ktorá previedla
zmenku indosamentom (rubopisom) na žalobcu, o čom bol na druhej strane zmenky vykonaný písomný
záznam, čím sa stal majiteľom zmenky žalobca. Konštatoval, že zmenka obsahovala všetky zákonom
predpokladané náležitosti vyplývajúce z ust. § 75 zákona č. 191/1950 Zb., okrem údaja o jej splatnosti.

Ďalej konštatoval, že v súvislosti s indosovaním zmenky došlo k situácii, kedy pôvodná zmenka stratila
charakter zabezpečovacej zmenky a stala sa zmenkou na platenie, pričom nebolo preukázané, že by
žalovaný vzniesol nejaké námietky od vystavenia zmenky alebo po jej indosovaní.

Vec právne posúdil podľa čl. 2 ods. 1, čl. 4 bod 1, čl. 5 ods. 1, 2, 3, čl. 7 ods. 3 Nariadenia Európskeho

parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, podľa § 5 ods. 1 až 3, § 10 ods. 1 a 2, § 12 ods. 1, § 13 ods. 1 a 2,
§ 14 ods. 1 a 2 písm. b), § 17, § 46 ods. 1 a 2, § 48 ods. 1, § 75, § 76 ods. 1 až 4 a § 77 ods. 1 a 2 zákona
č. 191/1950 Sb. zákona zmenkového a šekového, a tiež podľa § 2 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z. z. a § 4
ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase vystavenia zmenky.

Dôvodil, že v prípade žalovanej zmenky určil vystaviteľ pre predloženie zmenky na platenie lehotu
4 roky odo dňa vystavenia, úroková miera bola v zmenke uvedená sadzbou 0,25 % denne, t.j.
91,25 % ročne. Konštatoval, že zmenkový zákon výšku úrokovej miery neupravuje a jej určenie
ponecháva na vystaviteľa. V prípade, že zmenkový zákon ako osobitný predpis neobsahuje inú úpravu,

platnosť právnych úkonov, t.j. jednotlivých zápisov na zmenke sa spravuje všeobecnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch. Pri posudzovaní úrokovej miery v úrokovej doložke na
zmenke je preto potrebné vychádzať z ust. § 39 Občianskeho zákonníka a skúmať, či pre neprimeranú
výšku úroku nie je právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi neplatný. Zmenkový úrok plní funkciu
odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky, preto jeho výška musí zodpovedať danému účelu. Za

primeranú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov však nie je možné považovať ročný úrok,
ktorý sa v podstate rovná dlžnej istine alebo ju prevyšuje. V čase vystavenia zmenky boli úrokové sadzby
uplatňované bankami pri spotrebiteľských a ostatných úveroch pre domácnosť nižšie ako 14 % ročne,
ktorú sadzbu dohodnutý zmenkový úrok vo výške 91,25 % ročne viacnásobne prevyšuje, z ktorého
dôvodu súd úrokovú doložku na zmenke považoval za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle

ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Na absolútnu neplatnosť úrokovej doložky na zmenke súd prihliadal
ex offo, preto žalobu ohľadom 0,25 % denného zmenkového úroku zo zmenkovej sumy zamietol a
žalovanéhozaviazalibanazaplatenie6%ročnéhoúrokuododňazročnostizmenky,t.j.vdanomprípade
odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu žalovanému z dôvodu, že žalobca nepredložil dôkaz, kedy
pred podaním žaloby predložil zmenku žalovanému k zaplateniu, teda kedy sa stala zmenka zročnou.

Žalobcom predložená zmenka je zmenkou na videnie, ktorá je splatná pri predložení s tým, že za
predloženie zmenky sa všeobecne uznáva aj jej uplatnenie na súde. Preto priznal navrhovateľovi 6
% ročný úrok od 24.3.2015, t.j. odo dňa nasledujúceho po doručení žalobného návrhu opatrovníkovi
žalovaného, a nie od 11.5.2010, ako si žalobca uplatnil v návrhu (v prevyšujúcej časti za obdobie od
11.5.2010 do 23.3.12015 teda návrh zamietol - poznámka odvolacieho súdu).

O trovách konania rozhodol v zmysle podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a vzhľadom na čiastočný úspech
oboch účastníkov konania žiadnemu z nich náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku, a to proti jeho výroku, ktorým súd zamietol zmenkový úrok v sadzbe 0,25 %
denne zo zmenkovej sumy a zamietol 6 % ročný úrok za obdobie od 11.5.2010 do 23.3.12015, ako aj
voči výroku o nepriznaní náhrady trov konania žalobcovi, podal včas odvolanie žalobca z odvolacieho
dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f), podľa § 205 ods. 2 písm. b) a

podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.. V odvolaní v podstate namietol právny záver súdu prvého stupňa, že
dohodnutý zmenkový úrok je v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na to, že zmenku vystavil žalovaný,
túto dobrovoľne podpísal a išlo o prejav jeho slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na
zmenke a žalovanému bola mu známa v čase vystavenia zmenky. Žalovaný mal teda možno vedomosťo tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje 0,25 % denne a s takouto sadzbou zmenkového úroku
jednoznačnesúhlasil.Záväzokžalovanéhozaplatiťajzmenkovýúrokmalzaplatnýotoviac,žežalovaný
žiadne námietky voči uplatnenej zmenke neformuloval. Mal za to, že v prípade, ak by žalovaný aj

hmotnoprávnunámietkuvočizmenkevzniesol,dôkaznébremenobyvtakejsituáciiležalonažalovanom.
V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.10.2008 sp. zn. 5Obo 3/2008 a
rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.8.2002 sp. zn. 25Cdo 1839/2000, ako i na viaceré rozhodnutia
okresných súdov (napr. Okresného súdu Lučenec sp. zn. 13C/88/2013, Okresného súdu Revúca sp.
zn. 3C/153/2013, Okresného súdu Martin sp. zn. 8C/198/2013) a rozsudok Krajského súdu v Nitre zo

dňa 3.2.2010 sp. zn. 5Co/16/2010, ktoré priznali navrhovateľovi nárok v plnom rozsahu, navrhol zmeniť
rozsudok a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. K
nepriznaniu 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy za obdobie od 11.5.2010 do 23.3.12015 uviedol, že
opísal okolnosti predloženie zmenky na platenie v samotnom návrhu na uplatnenie pohľadávky, a to v
bode 8.1 v treťom odseku, pričom zároveň vysvetlil, že "keďže zmenková listina je opatrená doložkou
"bez protestu", indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Poukázal na to,

že žiadny účastník túto skutočnosť nespochybňoval, teda nejde o spornú skutočnosť.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Odvolací súd prejednal včas podané odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214

ods. 2 O.s.p. v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., preskúmal rozsudok v jeho napadnutom
zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania účastníkov z hľadísk uplatnených odvolacích
dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/, b/ a f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné
vyhovieť.

Žalobca v odvolaní napáda výrok, ktorým súd zamietol zmenkový úrok v sadzbe 0,25 % denne zo
zmenkovej sumy a ktorým súd zamietol 6 % ročný úrok za obdobie od 11.5.2010 do 23.3.12015, preto
predmetom odvolacieho prieskumu bol iba tento zamietajúci výrok a súvisiaci výrok o trovách konania
účastníkov.

V ostatnej časti, t.j. pokiaľ žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 1.103,57
eura spolu so 6 % ročným úrokom odo dňa 24.3.2015 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3
% zmenkovej sumy, teda 3,68 eura, rozsudok nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom odvolacieho
prieskumu.

Rozsudok je v zamietajúcom výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 23.12.2015 o 9,40 hod.,
v pojednávacej miestnosti č. dverí 212/2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia

rozhodnutia boli zverejnené dňa 16.12.2015 na úradnej Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156
ods. 1, 3 O.s.p..

Žalobca namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f)
O.s.p., podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b) a f) O.s.p., t.j. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

O.s.p., konkrétne účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú

naplnené.

Pokiaľ žalobca v odvolaní namietol, že sa mu postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, tieto v odvolaní
uplatnené odvolacie dôvody bližšie nekonkretizoval, teda neuviedol, akým postupom súdu mu mala byť

odňatá možnosť konať a neuviedol ani inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci.Súd prvého stupňa na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych právnych predpisov a tieto
aj správne vyložil, pričom v konaní nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

Správne,podrobné,presvedčivéazákonuzodpovedajúcesúajdôvodynapadnutejčastirozsudku,t.j.vo
výroku, ktorým súd zamietol zmenkový úrok v sadzbe 0,25 % denne zo zmenkovej sumy ako i zamietol
6 % ročný úrok za obdobie od 11.5.2010 do 23.3.12015, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o neplatnosti dojednania zmenkového úroku
a ročného úroku za obdobie od 11.5.2010 do 23.3.12015 z dôvodov, ako ich výstižne uviedol súd prvého
stupňa a na ktoré odvolací súd v podrobnostiach odkazuje. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje so
záverom súdu o nepreukázaní doby, kedy bola zmenka predložená na platenie (kedy sa stala zročnou),
z ktorého dôvodu za predloženie zmenky odporcovi na platenie možno považovať až jej uplatnenie na

súde. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza nasledovné:

Dňa 20.10.2015 prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávne kolégium
Najvyššieho súdu SR spoločné stanovisko k postupu súdom nižšieho stupňa vo veciach návrhov s
uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledujúcom znení:

I. Ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že:

1/ pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou

povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;

2/ pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a

povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

Stanovisko je uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 8/2015 pod
číslom 93.

Zvyššieuvedenéhovyplýva,žesúdmôžeajvprípade,ženiesúpodanékauzálnenámietkyvystaviteľom
zmenky preskúmať a posúdiť nárok na uplatnený zmenkový úrok, či tento nie je uplatnený v rozpore
s dobrými mravmi vzhľadom na jeho výšku, teda platnosť dohody o zmenkovom úroku súd skúma ex
offo. Súd má teda právo a povinnosť vyhodnotiť, či dohodnutý úrok je primeraný a ak túto podmienku
nespĺňa, návrh v časti úroku zamietnuť.

Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza,
alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Zmenkovýúrok,rovnakoakoúrokydohodnutépriposkytovanípôžičkyaleboúveru,predstavujeodmenu
za poskytnuté peňažné prostriedky, preto jeho výška musí zodpovedať danému účelu.Zmenkový zákon ako osobitný predpis, ani Občiansky zákonník ako všeobecný predpis nestanovia, do
akej výšky je možné dojednať zmenkový úrok, ktorý je tak predmetom voľného zmluvného dojednania

medzi účastníkmi zmenkového vzťahu, čo však neznamená, že by sa na túto dohodu nevzťahovalo
ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Neprimerane vysoké úroky,
vrátane zmenkového úroku, dojednané pri peňažnej pôžičke alebo úvere, sú všeobecne považované
za odporujúce uznávaným pravidlám správania sa a mravným princípom spoločenského poriadku, a

teda sú v rozpore s dobrými mravmi. V súlade s dobrými mravmi je len také konanie veriteľa, ktorý
sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou
výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni
zhodnotiť obvyklým spôsobom. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška
dohodnutýchúrokov,ktorápodstatnepresahujeúrokovúmieruvdobedojednaniaobvyklú,určenúnajmä
s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo

pôžičiek (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26.4.2012 sp. zn. 5Cdo 26/2011).

Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že
dohodnutá výška zmenkového úroku 91,25 % ročne podstatne prevyšuje úrokovú mieru obvyklú z praxe

peňažných ústavov v čase vystavenia zmenky, t.j. v októbri 2009, kedy úrokové sadzby boli nižšie ako
14 % ročne pri spotrebiteľských úveroch a ostatných úveroch pre domácnosti poskytovaných bankami,
z ktorého dôvodu je dohoda o zmenkovom úroku v rozpore s dobrými mravmi, a teda neplatná v
zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov preto nebolo možné žalobcovi priznať
zmenkový úrok v dohodnutej výške 0,25 % denne, teda 91,25 % ročne zo zmenkovej sumy tak, ako o

tom vecne správne rozhodol súd prvého stupňa.

Pokiaľ ide o zaplatenie zákonného úroku 6% ročne odo dňa zročnosti zmenky v zmysle ust. § 48 ods. 1
zák. 191/1950 Sb., žalobca nepreukázal v konaní, kedy bola odporcovi predložená zmenka na platenie,

a kedy sa teda stala zročnou. Pokiaľ odkazuje v odvolaní na bod 8.1 tretí odsek návrhu na uplatnenie
pohľadávky, kde opísal okolnosti predloženia zmenky, odvolací súd uvádza, že v tomto bode (a ani
v iných bodoch návrhu) nie je uvedený údaj, kedy bola zmenka predložená žalovanému k zaplateniu
a uvedené je len všeobecne : "Indosant predložil zmenku k zaplateniu..."bez konkretizácie, kedy a
za akých okolností k tomu došlo. Žalobca ani počas konania, a ani v odvolacom konaní nepredložil

žiaden dôkaz preukazujúci ním tvrdenú zročnosť zmenky, pričom dôkazné bremeno v toto smere bolo na
žalobcovi. Správne preto prvostupňový súd ustálil moment predloženia zmenky na platenie žalovanému
ako deň, kedy mu bol doručený súdom návrh na uplatnenie pohľadávky a následne zročnosť zmenky
nasledujúci deň, od ktorého priznal navrhovateľovi 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy. Za obdobie do
zročnosti zmenky tento zákonný úrok nepatrí, preto správne súd návrh na zaplatenie zákonného úroku

v prevyšujúcej časti zamietol.

Pokiaľ žalobca namieta, že zročnosť zmenky nebola spornou skutočnosťou a žalovaný ju
nespochybňoval,odvolacísúduvádza,žepredmetomprieskumusúdunepochybnejedoba(dĺžkadoby),

za ktorú patrí zákonný úrok v zmysle ust. § 48 ods. 1 zák. 191/1950 Sb., preto dôvodnosť nároku z tohto
hľadiska posudzuje súd ex offo, teda bez ohľadu na námietky žalovaného.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé

privodiť zmenu rozsudku v napadnutej časti, z ktorých dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutom
zamietavom výroku ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Vecne správne rozhodol súd prvého stupňa aj o trovách účastníkov konania v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p.,

ak vyslovil, že žiadny z účastníkov právo na náhradu trov konania nemá, a to vzhľadom na čiastočný
úspech účastníkov v konaní. Žalobca bol v konaní úspešný, čo do priznania zmenkovej istiny vo výške
1.103,57 eura so 6 % ročným úrokom odo dňa 24.3.2015 do zaplatenia a v časti zmenkovej odmeny
3,68 eura. Bol neúspešný v časti nepriznania zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo zmenkovejsumy, ktorý niekoľkonásobne prevyšuje zmenkovú sumu, z ktorého dôvodu súd prvého stupňa správne
vyhodnotil výsledok konania iba ako čiastočný úspech žalobcu.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.
1 O.s.p. Žalobca v odvolacom konaní úspešný nebol a preto na náhradu trov odvolacieho konania
nemá. Žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd účastníkom náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.